Všeobecné požiadavky na elektronické meradlá

  • Published on
    05-Feb-2017

  • View
    213

  • Download
    1

Transcript

Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond Veobecn poiadavky na elektronick meradl OIML D 11 vydanie2004 (E) ORGANISATION INTERNATIONALE DE MTROLOGIE LGALE INTERNATIONAL ORGANIZATION OF LEGAL METROLOGY MEDZINRODN DOKUMENT OIML D 11 vydanie 2004 Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond Obsah Predslov ..................................................................................................................................................... 4 1 vod...................................................................................................................................................5 2 Monosti a oblasti vyuitia...................................................................................................................5 3 Terminolgia.............................................................................................................................................5 4 Nvod na pouitie tohto dokumentu v rmci OIML odporan........................................8 5 Poiadavky na elektronick meradl.............................................................................9 5.1 Veobecn poiadavky............................................................................................................................9 5.2 Vyuitie.......................................................................................................................................................9 5.3 Elektronick meradl vybaven kontrolnmi prostriedkami.....................................................................9 5.4 Elektronick meradl vybaven ochrannmi prostriedkami na trvanlivos..............................................9 5.5 Poiadavky pre prstroje napjan batriou................................................................................10 6 Schvlenie typu.........................................................................................................................................................10 6.1 Dokumentcia.............................................................................................................................................10 6.2 Veobecn poiadavky ........................................................................................................................10 6.3 Prevdzkov skky.............................................................................................................................11 6.4 Skky trvanlivosti.................................................................................................................................11 6.5 Program skania.................................................................................................................................11 6.6 Skobn postupy.................................................................................................................................11 6.7 Poet vzoriek podrobench skkam.................................................................................................11 6.8 Skan zariadenie............................................................................................................................11 7 Prvotn overenie........................................................................................................................................................12 8 Urenie stupa zvanosti skok...........................................................................................................................12 8.1 vod.............................................................................................................................................................12 8.2 rovne zvanosti pre klimatick skky...............................................................................................................12 8.3 rovne zvanosti pre mechanick skky.............................................................................................................14 8.4 rovne zvanosti pre mechanick skky elektrick.............................................................................................14 8.5 Prstroje napjan batriami.............................................................................................................................16 9 Prevdzkov skky (veobecn).............................................................................................................................17 9.1 Predben poznmky........................................................................................................................17 9.2 Zhrnutie skok..................................................................................................................................17 10 Prevdzkov skky (klimatick)..........................................................................................................................20 10.1 Stle teploty...............................................................................................................................................20 10.2 Vlhk teplo.............................................................................................................................................................21 10.3 Voda............................................................................................................................................................23 10.4 Atmosfrick tlak..............................................................................................................................23 10.5 Piesok a prach.....................................................................................................................................24 10.6 Son hmla..........................................................................................................................................24 11 Prevdzkov skky (mechanick)......................................................................................................................25 Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond 11.1 Vibrcie..................................................................................................................................................25 11.2 Mechanick otras...............................................................................................................................26 12 Prevdzkov skky (elektrick, veobecn).......................................................................................................27 12.1 Vysokofrekvenn odolnos...............................................................................................................27 12.2 Elektrostatick vboj...........................................................................................................................29 12.3 Magnetick pole silnoprdu................................................................................................................30 12.4 Impulzy (prechodov) na signlnych, dtovch a kontrolnch vedeniach..........................................31 12.5 Nrazov zmeny na signlnych, dtovch a kontrolnch vedeniach..................................................32 13 Prevdzkov skky (elektrick, sieovho prvodu)..........................................................................................33 13.1 Kolsanie DC naptia sieovho prvodu.............................................................................................33 13.2 Kolsanie AC naptia sieovho prvodu.............................................................................................33 13.3 Kolsanie AC striedavho naptia.......................................................................................................33 13.4 Poklesy sieovho AC naptia, krtke preruenia a kolsania naptia........................................34 13.5 Impulzy (prechodov) na sieovom prvode AC a DC.........................................................................35 13.6 Poklesy naptia, krtke preruenia a kolsania naptia na sieovom prvode DC.......................36 13.7 Drobn kolsanie na sieovom prvode DC..........................................................................................37 13.8 Nrazov zmeny na vedeniach sieovho prvodu AC....................................................................38 14 Prevdzkov skky (elektrick, napjan batriou)..........................................................................................39 14.1 Nzke naptie vntornej batrie (nepripojenej k sieovmu prvodu)..................................................39 14.2 Napjanie z externch 12 V a 24 V autobatri ..................................................................................40 Prloha A Posudzovanie trvanlivosti.......................................................................................................................43 A.1 vod...........................................................................................................................................43 A.2 Charakteristika ochrany trvanlivosti.......................................................................................................43 Prloha B Prostriedky na skanie barometrickho tlaku....................................................................................45 B.1 vod...........................................................................................................................................45 B.2 Prostriedky na skanie barometrickho tlaku......................................................................................45 Prloha C Pouit literatra a poznmky................................................................................................................47 Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond Predslov Medzinrodn organizcia pre leglnu metrolgiu (OIML) je celosvetov medzivldna organizcia, ktorej hlavnm cieom je harmonizcia predpisov a metrologickej kontroly, ktor vykonvaj nrodn metrologick sluby alebo prbuzn organizcie jednotlivch lenskch ttov. Dve hlavn kategrie publikci vydanch OIML: Medzinrodn odporania (OIML R), o s modelov predpisy, ktor s zkladom pre metrologick charakteristiky poadovan od uritch meradiel a ktor pecifikuj metdy a zariadenia pre kontrolu ich zhody, lensk tty OIML implementuj tieto Odporania v najvyej monej miere. Medzinrodn dokumenty (OIML D), ktor maj informatvny charakter a s uren na zlepenie prce metrologickch sluieb. Nvrhy OIML Odporan a Dokumentov pripravuj technick vbory a podvbory, ktor zaloili lensk tty. Taktie niektor medzinrodn a regionlne intitcie sa formou konzultci podieaj na prprave tchto dokumentov. Medzi OIML a uritmi organizciami ako napr. ISO a IEC vznikla dohoda o spoluprci s cieom vyhn sa protichodnm poiadavkm. Z tohto dvodu vrobcovia a pouvatelia meradiel, skobn laboratria at. mu vyui sasne publikcie od OIML aj od alch intitci. Medzinrodn odporania a Medzinrodn dokumenty s publikovan vo francztine (F) a anglitine (E) a s predmetom pravidelnej revzie. Tto publikcia bola pripraven technickm podvborom OIML TC 5/SC 1 Elektronick prstroje. Pred vydanm bola schvlen Medzinrodnm vborom leglnej metrolgie v roku2004. Publikcie OIML s prstupn na web strnke OIML vo formte PDF. alie informcie o publikcich OIML mete zska na riaditestve organizcie, ktor sdli na adrese: Bureau International de Mtrologie Lgale 11, rue Turgot - 75009 Paris - France Telefn: 33 (0)1 48 78 12 82 Fax: 33 (0)1 42 82 17 27 E-mail: biml@oiml.org Internet: www.oiml.org Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond Veobecn poiadavky na elektronick meradl 1 vod 1.1 Hlavnou lohou tohto medzinrodnho dokumentu je poskytn technickm vborom a podvborom OIML pokyny pri zavdzan prslunch poiadaviek na metrologick skky funknosti pre ovplyvujce veliiny, ktor mu vplva na meradl uveden v Medzinrodnch odporaniach. Okrem toho tento dokument me poskytova poradenstvo lenskm ttom OIML pri implementcii Odporan OIML do ich nrodnej legislatvy obzvl pri vbere stupov nronosti, ktor doposia nie s popsan v prslunch Odporaniach ale s ponechan v kompetencii lenskho ttu. 1.2 Na zklade informci obsiahnutch v IEC a ISO normch a na zklade sksenost expertov, ktor spolupracovali na ich podrobnom vypracovan, tento dokument poskytuje radu technickm vborom a podvborom pri vbere vhodnch skok pre meradl priom berie do vahy prevdzkov faktory a faktory prostredia pri ich pouvan. 1.3 Skobn rozsah ovplyvujcej veliiny a stupe nronosti by mal by, pokia je to mon vybran zo stupov navrhovanch v tomto dokumente, priom sa ber do vahy podmienky pouitia prslunch meradiel a najnovch IEC a ISO noriem tkajcich sa danej oblasti. 1.4 Technick vbory a podvbory zodpovedn za prslun Medzinrodn odporania mu: stanovi skobn postupy a pecilne stupne nronosti (vyie alebo niie) v Odporaniach odlin od tch, ktor s pecifikovan v tomto Dokumente, ktor bud vhodnejie pre pecifick meradl alebo prostredia. vyui odbornosti a znalosti technickch vborov a podvborov OIML alebo inch organizci za elom vvoja pecilnych skobnch postupov a podmienok neuvedench v OIML D 11. 2 Monosti a oblasti vyuitia 2.1 Tento Medzinrodn dokument uruje veobecn metrologick poiadavky aplikovaten na meradl a opisuje skky pre overenie zhody meradiel s tmito poiadavkami. 2.2 Tento dokument mus by bran do vahy technickmi vbormi a podvbormi OIML ako zklad pre ustanovenie iastkovch poiadaviek, na ovplyvujce veliiny a skok ktor bud uren v Medzinrodnch odporaniach aplikovatench na prslun kategrie meradiel (alej len prslun Odporania). 2.3 Prslun Odporania sm upresova poiadavky pecifikovan v tomto Dokumente pre elektronick zariadenia alebo tak, ktor nie s striktne elektronick. Poznmky: (1) Tento Dokument nepokrva technick poiadavky na meradl, tieto poiadavky s dan v prslunom Odporan. Napr. poiadavky na nulovacie alebo stov zariadenia ap. nie s obsiahnut v tomto Dokumente. Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond (2) Tento Dokument neuruje aspekty tak ako elektrick bezpenos alebo emisie elektromagnetickch javov vyarovanch prstrojom. Pokyny pojednvajce o tomto aspekte by mali by v slade s pouitenmi medzinrodnmi, regionlnymi a nrodnmi predpismi, asto podrobne opsanmi v normch. (3) Tento Dokument neuruje aspekty tkajce sa softvru. V ase prpravy tejto verzie OIML D11, technick vbor a podvbor OIML TC 5/SC 2 pripravuje samostatn dokument pojednvajci o tomto predmete. 3 Terminolgia Niektor defincie pouit v tomto Medzinrodnom dokumente s v slade s Medzinrodnm slovnkom zkladnch a veobecnch termnov v metrolgii (VIM) [1]. Pre ely tohto Medzinrodnho dokumentu s uveden nasledovn defincie a skratky. 3.1 Elektronick meradlo Meradlo uren na meranie elektrickch alebo neelektrickch velin pouvajce elektronick prostriedky a/alebo vybaven elektronickmi zariadeniami. Poznmka: Pre potreby tohto Dokumentu, prdavn zariadenie, ktor je tie predmetom metrologickej kontroly, je povaovan za as meradla. 3.2 Elektronick zariadenie Zariadenie, ktor vyuva elektronick iastkov zostavy a vykonva pecifick funkciu. Elektronick zariadenia s zvyajne vyrban ako samostatn jednotky a s schopn by nezvisle skan. Poznmky: (1) Elektronick zariadenie me by meradlo (napr. stavacie vhy, elektromer) alebo as meradla (napr. tlaiare alebo indiktor) (2) Elektronick zariadenie me by modul v tom zmysle v akom sa pouva v OIML publikcii B 3 OIML Certifikan systm pre meradl [2]. 3.3 Elektronick iastkov zostava as elektronickho zariadenia, ktor vyuva elektronick komponenty a m rozoznaten vlastn funkciu. Napr. zosilovae, kompartory, konvertory. Poznmka: OIML B 3 [2] obsahuje nasledovn definciu modulu: Rozpoznaten as meradla alebo skupiny meradiel, ktor vykonvaj pecifick funkciu alebo funkcie, a ktor mu by samostatne hodnoten vzhadom na predpsan metrologick a technick poiadavky v prslunom Odporan. 3.4 Elektronick komponent Najmenia fyzick jednotka, ktor pouva elektrnov alebo dierov vodivos v polovodioch, plynoch alebo vkuu. Prklady: elektrnky, tranzistory, integrovan obvody. 3.5 Chyba (daja) [VIM 5.20] daj meradla mnus skuton hodnota zodpovedajcej vstupnej veliiny. Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond 3.6 Najvia dovolen chyba (meradla) [VIM 5.21] Najvyia hodnota chyby dovolen pecifikciami, predpismi at. pre dan meradlo. 3.7 Zkladn chyba [VIM 5.24] Chyba meradla zisten za referennch podmienok. 3.8 Poiaton zkladn chyba Zkladn chyba meradla zisten pred funknmi skkami a hodnoteniami trvanlivosti. 3.9 Porucha Rozdiel medzi chybou daja a zkladnou chybou meradla. Poznmky: (1) Porucha je principilne vsledok neiaducej zmeny dajov obsiahnutch v elektronickom meradle alebo prechdzajcich cez elektronick meradlo. (2) Z defincie vyplva, e v tomto Dokumente porucha je seln hodnota vyjadren meracou jednotkou alebo ako relatvna hodnota, napr. v percentch. 3.10 Vznamn porucha Porucha via ako hodnota pecifikovan v prslunom Odporan (pozri 2.2) Poznmka: Prslun Odporanie me upresova, e nasledujce poruchy nie s vznamn, aj ke prekrauj hodnotu definovan v 3.10: (a) Poruchy vzniknut zo sasne prebiehajcich vzjomne nezvislch prpadov (napr. EM polia a vboje) vzniknutch v meradle alebo jeho kontrolnch zariadeniach; (b) Poruchy znamenajce nemonos vkonu merania; (c) Prechodn poruchy, ktor s doasn odchlky v dajoch, ktor sa nedaj interpretova, zapamta a ani prenies ako vsledok merania.; (d) Poruchy podnecujce vznik odchlok vo vsledkoch merania, ktorch vekos zaznamenaj vetci zainteresovan na vsledku merania; prslun Odporanie smie upresova podstatu tchto odchlok. 3.11 Chyba trvanlivosti Rozdiel medzi zkladnou chybou po uritej dobe pouvania a poiatonou zkladnou chybou meracieho prstroja. 3.12 Vznamn chyba trvanlivosti Chyba trvanlivosti via ako hodnoty pecifikovan v prslunom Odporan. Poznmka: Prslun Odporanie me upresova, e chyby trvanlivosti nie s vznamn aj ke prekrauj hodnotu definovan v 3.12, v nasledovnch prpadoch: (a) daje nemu by interpretovan, zapamtaten alebo prenesen ako vsledok merania; (b) daje znamenajce, e meranie neme by vykonan; (c) daje s zretene tak nesprvne, e je nevyhnutn aby si ich vimli vetci zainteresovan na vsledkoch merania; alebo (d) Vplyvom zlyhania prslunho ochrannho zaradenia trvanlivosti neme by zisten chyba trvanlivosti a ned sa na u reagova 3.13 Ovplyvujca veliina [VIM 2.7] Veliina, ktor nie je meranou veliinou ale ovplyvuje vsledok merania. 3.13.1 Ovplyvujci faktor Ovplyvujca veliina, ktor m hodnotu v medziach limitov predpsanch pracovnch podmienok meradla, pecifikovanch v prslunom Odporan. Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond 3.13.2 Ruenie Ovplyvujca veliina, ktor m hodnotu v medziach limitov pecifikovanch v prslunom Odporan ale mimo predpsanch pracovnch podmienok meradla. Poznmka: Ovplyvujca veliina je ruenie v prpade ak predpsan pracovn podmienky pre tto ovplyvujcu veliinu nie s pecifikovan. 3.14 Predpsan pracovn podmienky [prevzat z VIM 5.5] Podmienky pouvania, ktor udvaj rozmedzie hodnt ovplyvujcich velin pre ktor pecifikovan metrologick charakteristiky meradla maj lea vo vntri danch limitov. 3.15 Referenn podmienky [VIM 5.7] Podmienky pouitia predpsan pre skanie funknosti meradla alebo na porovnanie vsledkov meran. Poznmka: Referenn podmienky merania veobecne zahruj referenn hodnoty alebo referenn rozsahy pre ovplyvujce veliiny, ktor ovplyvuj meradlo 3.16 Funknos Schopnos meradla vykona jeho zaman funkciu. 3.17 Trvanlivos Schopnos meradla udriava svoje metrologick charakteristiky poas doby jeho pouvania. 3.18 Kontroln zariadenie Zariadenie, ktor je zakomponovan v meradle a je schopn rozozna a reagova na vznamn poruchy. Poznmka: Reagova znamen kad primeran reakciu meradla (sveteln signl, akustick signl, prevencia meracieho procesu, at.). 3.18.1 Automatick kontroln zariadenia Kontroln zariadenia, ktor funguj bez zsahu opertora. 3.18.1.1 Permanentn automatick kontroln zariadenia (typ P) Automatick kontroln zariadenia, ktor funguj v kadom cykle merania. 3.18.1.2 Doasn automatick kontroln zariadenia (typ I) Automatick kontroln zariadenia, ktor funguj v uritch asovch intervaloch alebo poas meracch cyklov 3.18.2 Neautomatick kontroln zariadenia (typ N) Kontroln zariadenie, ktor vyaduje zsah opertora. 3.19 Ochrann zariadenie trvanlivosti Zariadenie, ktor je sasou meradla, a ktor je schopn rozpozna a reagova na vznamn chyby trvanlivosti. 3.20 Skanie Sria operci urench na overenie zhody zariadenia podliehajcemu skaniu (EUT) so pecifickmi poiadavkami. 3.20.1 Postup skania Detailn popis operci skania Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond 3.20.2 Program skania Opis sri skok pre urit typy zariaden. 3.20.3 Skka funknosti Skka zameran na overenie i je EUT schopn splni jeho zaman funkciu. 3.20.4 Skka trvanlivosti Skka zameran na overenie i je EUT schopn udra svoje funkn charakteristiky poas svojej ivotnosti 3.21 Sieov zdroj Primrny extern zdroj elektrickej energie pre meradlo spolu so vetkmi iastkovmi zostavami (prklady: elektrick striedav alebo jednosmern sie, genertor, extern batria alebo in systm jednosmernho zdroja). 3.22 Napjac konvertor (napjacie zdrojov zariadenie) iastkov zostava, ktor premiea naptie zo sieovho zdroja na naptie vhodn pre ostatn iastkov zostavy. 3.23 Pomocn batria Batria ktor je: Namontovan v meradle alebo pripojen na meradlo, ktor me by napjan tie zo sieovho zdroja a Schopn plne napja meradlo na primeran as. 3.24 Rezervn batria Batria ktor je zameran na napjanie pecifickch funkci zariadenia pri absencii napjania zo sieovho prvodu. Prklad: na uchovanie uloench dt. 3.25 Skratky AC Striedav prd (Alternating Current) AM Amplitdov modulcia (Amplitude Modulation) ASD Zrchlenie spektrlnej hustoty (Acceleration Spectral Density) DC Jednosmern prd (Direct Current) DIS Nvrh medzinrodnej normy (Draft International Standard) EM Elektromagnetick (Electromagnetic) EMC Elektromagnetick kompatibilita (Electromagnetic Compatibility) e.m.f. elektromotorick sila (electromotive force) ESD Elektostatick vboj (Electrostatic Discharge) EUT skan zariadenie (Equipment Under Test) GSM Globlny systm mobilnej komunikcie (Global System for Mobile communication) IEC Medzinrodn elektrotechnick vbor (International Electrotechnical Committee) I/O Vstup/vstup (vzhadom na porty) (Input / Output (refers to ports)) ISO Medzinrodn organizcia pre normalizciu (International Organization for Standardization) MPE Najvia dovolen chyba (Maximum Permissible Error) N.A. neaplikovaten (Not Applicable) OIML Medzinrodn organizcia pre leglnu metrolgiu (International Organization of Legal Metrology) RH Relatvna vlhkos (Relative Humidity) RMS Kvadratick priemer (Root Mean Square) Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond 4 Nvod na pouitie tohto Dokumentu v rmci nvrhov OIML Odporan 4.1 Pre kad kategriu alebo podkategriu meradiel mus prslun Odporanie bliie urova: (a) Ovplyvujce faktory spolu s predpsanmi pracovnmi a referennmi podmienkami, (b) Ruenia spolu s ich limitmi, (c) Najvie dovolen chyby pri hodnoten typu, pri prvotnom overovan, v prevdzke a pri nslednch overovaniach, ako aj vznamn poruchy a vznamn chyby trvanlivosti (pokia s aplikovaten). 4.2 Prslun Odporanie smie pecifikova dodaton poiadavky alebo prispsobi poiadavky z tohto Dokumentu s ohadom na zamedzenie vskytu vznamnch porch definovanch v 3.10. Poznmka: Tieto poiadavky mu zvisie od podstaty merania (opakovaten, neopakovaten, nepreruiten at.) alebo od elu vyuitia (obchod, priamy predaj pre verejnos, zdravie, prvna vymoitenos at.). 4.3 Prslun Odporanie smie pecifikova poiadavky zameran na vskyt chb trvanlivosti definovanch v 3.11 (pozri poznmku pod 4.2). 4.4 Niektor zo skok opsanch v tomto Dokumente sm by relevantn iba pre pecifick druhy meradiel. Preto by mali by zahrnut skky pre osobit druhy meradiel, iba ak bude dan meradlo pravdepodobne vrazne ovplyvnenskkami za pecifickch pracovnch podmienok meradla. 4.5 Nvody pre urenie stupa zvanosti skok pouitch v prslunom Odporan, bud uveden lnku 8. 4.6 Vetky normatvne dokumenty s predmetom revzie a uvatelia tohto Dokumentu mu skma monosti pouitia najnovch vydan. Poznmka: Prslun Odporanie mus pecifikova predpsan prevdzkov a referenn podmienky a limity ruenia pre prslun kategriu meradiel. Avak prslun Odporanie smie naznaova, e individulne podkategrie meradiel mu ma rozlin prevdzkov a referenn podmienky a limity ruenia Predpsan pracovn podmienky s veobecne pecifikovan ako rozsah (napr. od -10C do + 40C); referenn podmienky s veobecne pecifikovan ako samostatn hodnota s rozsahom odchlok (napr. 23 C 2 C) Referenn podmienky s prednostne pecifikovan v svislosti s IEC 60068-1 (1988-6), prloha B (vrtane zmeny 1, 1992-4), Skky prostredia. as 1: Veobecne a nvod [3] 5 Poiadavky na meradl vzhadom na aplikciu elektroniky Meradl musia by v zhode s nasledovnmi poiadavkami, napriek vetkm alm technickm a metrologickm poiadavkm prslunch Odporan, ke bud naintalovan a pouvan v slade s poiadavkami vrobcov. 5.1 Veobecn poiadavky 5.1.1 Meradl musia by navrhnut a vyroben tak, aby ich chyby neprekroili najvie dovolen chyby za predpsanch pracovnch podmienok. 5.1.2 Meradl musia by navrhnut a vyroben tak, aby sa aj v prpade vystavenia rueniu: (a) neobjavili vznamn chyby, alebo (b) vznamn chyby zistili a reagovali na ne prostrednctvom kontrolnch zariaden Poznmka: Porucha, ktor sa rovn alebo je menia ako hodnota stanoven v prslunom Odporan ako je definovan v 3.10 sa nebude bra do vahy ako hodnota chyby daja. 5.1.3 Opatrenia uveden v 5.1.1 a 5.1.2 musia by plnen trval. Meradl musia by navrhnut a vyroben tak aby sa: (a) neobjavili vznamn chyby trvanlivosti, alebo (b) vznamn chyby trvanlivosti zistili a reagovali na ne prostriedkami ochrannch zariaden trvanlivosti. Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond 5.1.4 V prpade, e typ meradla prejde skkami uvedenmi v 6.2, povauje sa za vyhovujci poiadavkm uvedenm v 5.1.1, 5.1.2 a 5.1.3. 5.2 Aplikcia 5.2.1 Ustanovenia v 5.1.2 (a) a 5.1.2 (b) mu by pouit oddelene v: (a) kadom individulnom prpade vznamnej poruchy; a/alebo (b) kadej asti meradla. 5.2.2 Monos vberu i bude vyuit 5.1.2 (a) alebo 5.1.2 (b) je ponechan na vrobcovi, pokia to nie je pecifikovan v prslunom Odporan, inak treba bra ohad na el pouitia alebo na jeho povahu (pozri poznmku 4.2). 5.2.3 Ustanovenia v 5.1.3 (a) a 5.1.3 (b) mu by vyuit oddelene pre kad as meradla (napr. analgov a digitlnu). 5.2.4 Vber, i bude vyuit 5.1.3 (a) alebo 5.1.3 (b) je ponechan na vrobcu, pokia to prslun Odporanie nepecifikuje inak. 5.3 Elektronick meradl vybaven kontrolnmi prostriedkami 5.3.1 Pre kad funkciu elektronickho meracieho prstroja prslun Odporanie upresuje 5.3.2 Prslun Odporanie smie upresova monosti urenia prtomnosti a sprvnosti fungovania tchto zariaden. 5.3.3 Poiadavky v 5.3.1 a 5.3.2 sa nevzahuj na meradl alebo ich asti, u ktorch vrobca potvrdzuje zhodu so zisteniami v 5.1.2 (a), a ktor s napriek tomu vybaven kontrolnmi zariadeniami. 5.4 Elektronick meracie prstroje vybaven ochrannmi prostriedkami na trvanlivos 5.4.1 Prslun Odporanie me upresova: (a) Detaily tkajce sa innosti ochrannch prostriedkov na trvanlivos a/alebo (b) metdu reakcie na zistenie vznamnej chyby trvanlivosti. 5.4.2 Prslun Odporanie smie upresni, e bude musie by mon uri prtomnos a sprvnu prevdzku tchto zariaden. 5.4.3 Poiadavky v 5.4.1 a 5.4.2 sa nevyuvaj pre meradl alebo ich asti pri ktorch vrobca potvrdzuje zhodu so zisteniami v 5.1.3 (a) a ktor s napriek tomu vybaven ochrannmi prostriedkami. 5.5 Poiadavky pre prstroje napjan batriou 5.5.1 Nenabjaten batrie Prstroje napjan nenabjatenmi alebo nabjatenmi batriami, ktor nemu by nabjan poas prevdzky meradla, musia vyhovova nasledovnm poiadavkm: (a) Prstroj vybaven novou alebo plne nabitou batriou pecifickho typu, mus spa metrologick poiadavky; (a) Typ kontrolnho zariadenia (P, I alebo N) definovan v 3.18; (b) ak je to pouiten tak frekvenciu kontrol; (c) metdu reakcie na vznamn poruchy. Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond (b) Len o naptie v batrii klesne na hodnotu oznaen vrobcom ako minimlna hodnota naptia, pri ktorej prstroj spa metrologick poiadavky, toto mus by zisten a meradlo bude na to musie reagova. Odporanie me predpisova prostriedky akcie. Pre tieto prstroje nebud vykonan iadne pecilne skky na ruenie tkajce sa sieovho napjania. V kritrich pre meradl (v kategrich meradiel) je uveden minimlna asov perida poas ktorej meradlo mus fungova sprvne bez obnovenia alebo nabitia batri (obzvl pre meracie vybavenie kontinulnych stovch meradiel), ustanovenia mu by predpsan tak, aby sa zabrnilo strate uloench dt. 5.5.2 Nabjaten pomocn batrie Meradl napjan nabjatenmi pomocnmi batriami, ktor maj by nabjan poas prevdzky meradla musia obe: (a) vyhovova poiadavkm v 5.5.1 s vypnutm sieovm napjanm, a (b) vyhovova poiadavkm pre meradl napjan sieovm striedavm napjanm so zapnutm sieovm napjanm. 5.5.3 Rezervn batrie Prstroje napjan sieovm napjanm a opatren rezervnou batriou len pre uchovanie dt, musia vyhovova poiadavkm pre prstroje napjan zapnutm sieovm striedavm napjanm. V kritrich pre meradl (v kategrich meradiel) je uveden minimlna asov perida, poas ktorej prstroj funguje sprvne bez obnovenia alebo nabitia batri. Ustanovenia 5.5.1(b) a 5.5.2 neplatia pre rezervn batrie. 6 Schvlenie typu 6.1 Dokumentcia 6.1.1 Prslun Odporanie upresuje, e dokumentcia predloen so iadosou o schvlenie typu mus obsahova: 6.1.2 Okrem toho, iados o schvlenie typu mus by doloen dokumentom alebo dkazom, ktor podporuje predpoklad, e nvrh a charakteristiky meradla vyhovuj poiadavkm prslunho Odporania, v ktorom s zapracovan veobecn poiadavky tohto Dokumentu. 6.2 Veobecn poiadavky Prslun Odporanie mus zaha nasledujce preskmania a skky, ktorch predmetom bud elektronick (a) Zoznam elektronickch iastkovch zostv s ich zkladnmi charakteristikami; (b) Opis elektronickch zariaden s obrzkami, diagramami a zkladnmi informciami o softvri, ktor vysvetuje ich charakteristiky a prevdzku; (c) Mechanick nrty; (d) Schmu umiestnenia montnych a overovacch znaiek (plomb); (e) Dispozin pln; (f) Nvod na pouitie; a (g) Vstupy skok, ich pouitie a ich vzah k meranm parametrom. Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond meradl: (a) Skanie za elom overenia i meradlo vyhovuje poiadavkm v 5.1; (b) Skky funknosti na overenie sladu s ustanoveniami 5.1.1 a 5.1.2, svisiace s ovplyvujcimi veliinami. Poas tchto skok EUT musia by v prevdzke (t.j. napjanie mus by zapnut), s vnimkou ak skobn postup v tomto Dokumente pecifikuje in. (c) Hodnotenie trvanlivosti (t.z. skky a/alebo in prostriedky) za elom overenia zhody s ustanoveniami v 5.1.3. Poznmka: Zhoda s poiadavkami trvanlivosti me by preukzan: Vykonanm skok trvanlivosti; Zalenenm ochrannch prostriedkov trvanlivosti; Zalenenm samo kalibranch zariaden; Udelenm doasnho schvlenia typu, a ak dostaton poet meradiel bol funkn dostatone dlh dobu udelenm zverenho schvlenia typu; iadnymi dodatonmi poiadavkami ak je dkaz o dostatonej trvanlivosti zskan inmi prostriedkami. (Prslun Odporanie me upresova detaily vzhadom na predpokladan el pouitia prstroja.) (d) Ak je to vhodn tak skkami na overenie zhody elektronickho meradla s poiadavkami v 5.3, 5.4, a 5. Vetky meradl tej istej kategrie, bez ohadu na to i s alebo nie s vybaven kontrolnmi zariadeniami a i s alebo nie s vybaven ochrannmi prostriedkami trvanlivosti, s predmetom toho istho skobnho programu pokia to prslun Odporanie nepecifikuje inak. Skobn program mus by pecifikovan prslunm Odporanm poda pracovnch podmienok prslunej kategrie meradiel. 6.3 Skky funknosti Meradlo mus by poas tchto skok v zhode s: (a) Ustanoveniami v 5.1.1, najvia dovolen chyba je najvou dovolenou chybou pri hodnoten typu, a (b) Ustanoveniami v 5.1.2. V prpade skok trvanlivosti tieto skky musia by vykonan, skky funknosti musia by vykonan pred skkou trvanlivosti. 6.4 Skky trvanlivosti Meradlo mus poas prevdzkovch skok vykonanch po kadej skke trvanlivosti vyhovova ustanoveniam v 5.1.3. Poznmka: Po kadej skke trvanlivosti by mali by vykonan iba tie prevdzkov skky, ktor s relevantn so skkou trvanlivosti. 6.5 Program skania Prslun Odporanie me pecifikova detaily tkajce sa programu skania, ktor zahaj: (a) Ktor skky maj by vykonan; (b) Poradie v akom maj by vykonan (ak je to potrebn, tak vrtane technolgie); (c) Urenie charakteristk funknosti (poiaton zkladn chyba), pred vetkmi ostatnmi skkami funknosti a skkami trvanlivosti; (d) Urenie zkladnej chyby pred tmi skkami funknosti, pre ktor mus EUT mus spa poiadavky 5.1.2; a (e) Hodnotenie vsledkov skok 6.6 Skobn postupy 6.6.1 Skobn postupy najveobecnejch skok funknosti s pecifikovan v lnkoch 9 - 14 Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond Prloha A poskytuje veobecn prstup ku konceptu trvanlivosti. 6.6.2 Prslun Odporanie mus pecifikova: (a) Potrebn detaily tkajce sa skok, vrtane tch ktor s u dan v lnkoch 9 14. Poznmka: Bva pravidlom, e poas skky sa me meni iba jedna ovplyvujca veliina, zatia o vetky ostatn musia by udrovan na ich referennch hodnotch; (b) Kde je to aplikovaten tak aj stupne zvanosti skok v slade s klasifikciou danou v lnku 8, a (c) Ak je to potrebn tak aj odchlky od opsanch (napr. rozsah limitnch teplt pre meradlo me vies k obmenm stlej teploty skky funknosti). 6.7 Poet vzoriek podrobench skkam Skka bude vykonan na pote vzoriek uvedenom v prslunom Odporan. 6.8 Skan zariadenie (EUT) Bva pravidlom, e skky musia by vykonan na kompletnom meradle. Ak vekos alebo konfigurcia meradla nevyhovuje skke ako celok, alebo ak sa to tka iba iastkovho zariadenia (modulu) meradla, prslun Odporanie me uri, e skky, alebo urit skky musia by vykonan jednotlivo na elektronickch zariadeniach, za predpokladu, e v prpade skok zariaden v prevdzke tieto zariadenia s zalenen v simulovanom nastaven, dostatone reprezentujcom ich normlnu prevdzku. Poznmka: Rozmontovanie meradiel alebo zariaden pre ely skok sa nepredpisuje. 7 Prvotn overenie Vroba meradiel mus by v zhode so schvlenm typom. Prvotn overenie meradla smie zaha aj postup na preverenie, e individulne meradlo je v zhode so schvlenm typom. 8 Urenie stupov zvanosti skok 8.1 vod 8.1.1 Tto kapitola je zameran na pokyny pre stanovenie stupov zvanosti veobecne aplikovanch na skky elektronickch meradiel. Nie je zameran na klasifikciu so striktnmi hranicami, ktor ved k pecilnym poiadavkm ako je to v prpade klasifikcie presnosti. Navye, tieto pokyny nezasahuj do slobody technickch vborov a podvborov stanovi stupne zvanosti, ktor sa lia od tch, ktor s v tomto Dokumente. Odlin stupne zvanost mu by pouit v slade so pecilnymi limitmi, ktor s predpsan v prslunch Odporaniach. 8.1.2 Najveobecnejie podmienky elektronickch meradiel meme rozdeli do troch skupn, ktor s na sebe nezvisl: (a) Klimatick podmienky; (b) Mechanick podmienky; a (c) Elektrick a elektromagnetick podmienky Dan meradlo sa bude pouva v slade s klimatickmi, mechanickmi, elektrickmi a elektromagnetickmi podmienkami. Pokia s klimatick a mechanick podmienky na sebe nezvisl, nie je mon ich spoji do jedinho rozsahu tried s narastajcou zvanosou. Klasifikcia podmienok dan v tomto podlnku bude sli ako pokyn na vber stupa zvanosti pre Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond skky. Poznmky: (1) Prslun Odporanie vyaduje, aby klasifikcia bola vyznaen na prstroji (2) Tto klasifikcia a nsledn skky sa mu taktie poui pre neelektronick meradla. 8.1.3 Pri vbere stupov zvanosti, pre prslun kategriu meradiel, musia by vzat do vahy nasledujce aspekty: (a) Klimatick, mechanick a elektrick prostredie (typick); (b) Nsledky a socilny a spoloensk dopad chb; (c) Hodnota meranch tovarov; (d) Praktick monosti priemyslu vyhovie predpsanmu stupu, a (e) Monos opakova meranie. 8.2 Stupne zvanosti pre klimatick skky [22], [23] Niie opsan rozlin skupiny zahaj klimatick podmienky. Extrmne podmienky nie s zahrnut, avak existuje nzka pravdepodobnos, e tieto hodnoty zvanosti bud prekroen. 8.2.1 Teplota Teplotn podmienky, v ktorch sa meradl pouvaj, sa medzi sebou vemi odliuj. Nezvisia iba od polohy na Zemi, s rozsahom od arktickch a po tropick oblasti, ale s taktie zodpovedajce vntornmu a vonkajiemu prostrediu. Meradl tandardne pouvan vo vntri v jednej krajine mu by v inej krajine tandardne pouvan vonku (napr. plynomery a elektromery pre domcnosti). Preto v tomto Dokumente nie s opsan iadne skupiny, ktor zluuj nzke a vysok teplotn limity. Vo veobecnosti, vber nich a vych teplotnch limitov mal by by prednostne ponechan na nrodn (regionlnu) legislatvu, berc do vahy stupne zvanosti v 10.1.1 a 10.1.2. 8.2.2 Vlhkos a voda Nasledujca tabuka poskytuje klasifikciu pre stupne zvanosti skok vlhkosti a vody: Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond Tabuka 8.2.2 / 1 Stupe zvanosti Vlhk teplo Trieda Ustlen stav (skka 10.2.1) Cyklick (skka 10.2.2) Voda (skka 10.3) Opis H1 - - - Tto skupina sa vzahuje na tak prstroje alebo ich ast, ktor sa pouvaj v uzavretch miestach. Vlhkos sa nereguluje. Vlhnutie sa vyuva na zabezpeenie poadovanch podmienok tam kde je to potrebn. Meradl nie s vystaven kondenzovanej vode, usadeninm alebo adovm tvarom. Podmienky tejto skupiny meme njs v obytnch priestoroch, stle obsadench kancelrich, uritch dielach a alch miestnostiach na pecilne vyuitie. H2 1 1 - Tto skupina sa vzahuje na tak prstroje alebo ich ast, ktor sa pouvaj v uzavretch miestach kde sa nereguluje vlhkos. Meradl mu by vystaven kondenzovanej vode, vode z inch zdrojov ako daa alebo adovch tvarov. Podmienky tejto skupiny sa nachdzaj v niektorch vstupnch priestoroch alebo schoditiach budov, garach, pivniciach, uritch dielach, tovrenskch budovch a priemyselnch vrobnch zvodoch, v skladoch pre nezamzajce vrobky, farmrskych budovch at. . H3 1 2 2 Tto skupina sa vzahuje na prstroje a ich asti pouvan v otvorench priestoroch s priemernmi klimatickmi podmienkami ale vyluuj sa polrne a ptne prostredia. Pre porovnanie skok ustlenho a cyklickho stavu odkazujeme na odsek 6 IEC 60068-3-4 [15]. Skka 10.3 (voda) sa hlavne vzahuje na meradl alebo ich asti, ktor sa typicky pouvaj v otvorenom priestore a to tak, e pri ich normlnom pouit mu by vystaven vode, napr. ploiny mostovch vh alebo radarov meradl na meranie rchlosti. A preto je vhodn aplikova skku 10.3 v prslunom Odporan iba pre tie meradl, ktor sa typicky pouvaj v podmienkach, kde mu by priamo vystaven vode (odkaz na 4.4). 8.2.3 Atmosfrick tlak (skka 10.4) V rmci normlnych zmien v atmosfrickom tlaku na Zemi len niekoko kategri (fyziklnych princpov) meradiel bude ovplyvnench zmenami atmosfrickho tlaku. V zvislosti od fyziklnych princpov meradla tento vplyv me by bu na nulovej hodnote a/alebo v rozpt meradla. Preto je vhodn aplikova skku atmosfrickho tlaku v prslunom Odporan len pre tie meradl, u ktorch meme vzhadom na ich fyziklne meracie zkony oakva citlivos na zmeny atmosfrickho tlaku (odkaz na 4.4). 8.2.4 Piesok a prach (skka 10.5) Tto skka sa hlavne tka tch prstrojov alebo ich ast, ktor s typick pouvan v pranch skladoch a v stavebnom priemysle (napr. pri vrobe betnu), alebo niektorch klimatickch oblastiach v otvorenom priestore. A preto je vhodn predpsa skku 10.5 v prslunom Odporan len pre tie meradl, u ktorch meme oakva, e sa bud typicky pouva v pieskovch/pranch podmienkach (odkaz na 4.4). 8.2.5 Son hmla (skka 10.6) Tto skka sa hlavne vzahuje na tak prstroje a ich asti, ktor sa typicky pouvaj v slanom prostred, napr. na palube nmornch lod alebo pri vrobe syra. A preto je vhodn predpsa skku 10.6 Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond v prslunom Odporan len pre tie meradl, u ktorch je predpoklad, e sa bud typicky pouva vo vlhkom a slanom prostred (odkaz na 4.4). 8.3 Stupne zvanosti pre mechanick skky (skky 11.1 a 11.2) Nasledujca tabuka uvdza klasifikciu stupov zvanosti pre mechanick skky: Tabuka 8.3 / 1 Stupe zvanosti Trieda Vibrcie (skka 11.1) Otrasy (skka 11.2) Opis M1 - - Tto trieda plat pre meradl pouvan v prostred s vibrciami a otrasmi malej intenzity, napr. pre meradl pripevnen na ahk nosn kontrukcie, kde je zanedbaten vplyv vibrci a otrasov z miestnych trhacch prc alebo prc so zbjakou, zo zabuchnutia dver, a pod. M2 1 1 Do tejto triedy patria priestory s vznamnou alebo vysokou rovou vibrci a otrasov, prenanch od strojov a okoloidcich vozidiel alebo od akch strojov umiestnench v blzkosti, dopravnkovch psov a pod. M3 2 2 Tto trieda plat pre meradl pouvan v prostred s vysokou a vemi vysokou hladinou vibrci a otrasov, napr. pre meradl umiestnen priamo na strojoch, dopravnkovch psoch a pod. V 11.1, s opsan dve vibran skky (nhodn a snusov). Vo veobecnosti by sa v OIML Odporaniach malo vyhn predpisovaniu oboch. Pokia s podmienky vibrci v benom ivote ovldan nhodnmi vibrciami, najviac pouvanou metdou bude nhodn skanie. A preto je v OIML Odporaniach uprednostovan vyuvanie nhodnch skok vibrci. Snusov skka sa mus poui hlavne v tch prpadoch, ke sa oakva, e meradlo bude ovplyvnen snusovmi vibrciami. Pre vber vhodnej skky (nhodnej alebo snusovej) taktie odkazujeme na IEC 60068-3-8 [16]; obzvl pri odsekoch 4.2, 7, 8.3, a 8.4 danej normy. Snusov alebo nhodn vibrcie s odlin vo fyziklnych procesoch a maj rzne inky na vzorku. Pri tvorbe pecifikci by sa mal bra ohad na to, e vzhadom na odlin fyziklne procesy neexistuje presn rovnocennos medzi snusovou a nhodnou vibranou skkou. Neodpora sa prena hodnoty zo snusovch na nhodn alebo naopak. 8.4 Stupne zvanosti pre elektrick skky Vber stupov zvanosti pre elektrick skky bude zvisie od oakvanch podmienok prostredia a vyuitia (pozri 8.1.3) tch prstrojov, ktorch modely s skan pre schvlenie typu. Podmienky prostredia tkajce sa elektrickch velin bud podmienen oakvanmi vplyvmi prostredia vrtane: (a) Vplyvov pochdzajcich z napjacch a dtovch veden (b) Radianmi vplyvmi spsobenmi elektrickmi a elektromagnetickmi javmi okolitho prostredia; (c) Vplyvov loveka. Kad z vyie uvedench vplyvom me ma rzne rovne intenzity. Odpora sa o najviac obmedzi poet rovn. Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond Nasledujca tabuka uvdza klasifikciu elektrickch skok: Tabuka 8.4 / 1 Skupina Opis E1 Tto trieda sa vzahuje na meradl umiestnen na miestach s elektromagnetickmi rueniami zodpovedajcimi takm, ktor pravdepodobne njdeme v obytnch, obchodnch alebo budovch ahkho priemyslu. E2 Tto trieda sa vzahuje na meradl umiestnen na miestach s elektromagnetickmi rueniami zodpovedajcimi takm, ktor pravdepodobne njdeme v priemyselnch budovch. Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond Vzah medzi triedami a aplikovatenmi stupami zvanosti je v tabuke 8.4/2. Tabuka 8.4 / 2 Stupe zvanosti pre triedu Skka E1 E2 podkapitola Opis 2 3 12.1.1 Vyarovan, vysokofrekvenn, elektromagnetick polia (veobecn) 3 alebo 4 (*) 3 alebo 4 (*) 12.1.1 Vyarovan, vysokofrekvenn, elektromagnetick polia (digitlne rdio telefny) 2 3 12.1.2 Vysokofrekvenn polia ren vedenm 3 3 12.2 Elektrostatick vboj 4 5 12.3 Magnetick pole na sieovej frekvencii 2 3 12.4 Impulzy (prechodov) na signlnych, dtovch a riadiacich vedeniach 3 (**) 3 (**) 12.5 Nrazov zmeny na signlnych, dtovch a riadiacich vedeniach 1 2 13.4 Pokles sieovho prvodu AC, krtke preruenia a kolsanie naptia 2 3 13.5 Impulzy (prechodov) na prvode AC a DC - 1 13.6 Pokles naptia, krtke preruenia a kolsanie naptia na sieovom prvode DC - 1 13.7 Drobn kolsanie na sieovom prvode DC 3 (**) 3 (**) 13.8 Nrazov zmeny na vedeniach hlavnho prvodu AC a DC (*) pozri 8.4.1 (**) IEC 61000-4-5 [31] Intalan skupina Podmienky vychdzaj z normy IEC 61000-2-5 (1995-9) [26] Nvod pre vber stupa zvanosti pre niektor pecifick elektrick skky s dan v odsekoch 8.4.1 - 8.5.2. 8.4.1 Radian a vodiv, vysokofrekvenn, elektromagnetick polia (skky 12.1.1 a 12.1.2) Frekvenn rozptia v tabuke 2 bodu 12.1.1, s typick pre polia spsoben rdio digitlnymi telefnmi. 2 W GSM telefny typicky vyvolva pole o sile 10 V/m na vzdialenos 0.6 m. Pre 8 W GSM je tto vzdialenos 1.1 m. Pre viac detailov pozri tabuku F.1 v IEC 61000-4-3 [29]. Pre tieto skky sa vber stupa zvanosti aplikovanho v prslunom Odporan nevzahuje na pecifick prostredie, ale len v prpade pouitia mobilnho telefnu v blzkom okol prstroja, riziko podvodu spsoben mobilnm telefnom a dsledkom chyby alebo ruenia. 8.4.2 Elektrostatick vboj (skka 12.2) Pretoe udsk telo sa me nabi maximlne na hodnotu 15 kV v extrmnych podmienkach (vemi nzka vlhkos kombinovan so syntetickmi ltkami a pouitie syntetickej obuvi), ESD skky stupa zvanosti . 4 bud potrebn iba pre prstroje pouvan za okolnost, kde sa podobn podmienky vyskytuj. Prstroje, ktor sa bud pouva v oblastiach, kde sa relatvna vlhkos prekro o 50%, by mali by podroben skke stupa zvanosti . 3 8.4.3 Magnetick polia silnoprdu (skka 12.3) Tto skka je predpsan v OIML Odporaniach iba vtedy, ke meme oakva vznamn vplyv magnetickch pol ako vsledok fyziklneho princpu meradiel (pozri 4.4). 8.4.4 Impulzy (prechodov) (skky 12.4 a 13.5) Vber zameran na stupe zvanosti by mal by uren prslunm Odporanm v zvislosti od oakvanho pouvania prstrojov. Stupe zvanosti . 1 sa tka prstrojov prevdzkovanch v dobre zabezpeenom prostred (napr. potaov miestnosti); stupe zvanosti . 2 sa vzahuje na prstroje prevdzkovan v oblastiach s normlnou ochranou Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond (skupina E1); a stupe zvanosti . 3 sa tka prstrojov prevdzkovanch v oblastiach bez pecilnej ochrany (napr. priemyseln vrobn oblasti skupina E2). Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond 8.4.5 Nrazov zmeny (Skky 12.5 a 13.8) Tto skka sa vzahuje iba na tie prpady, kde oakvame vznamn vplyv nrazovch zmien vzhadom na typick situcie intalcie. Toto je predovetkm v prpadoch vonkajej intalcie a/alebo vntornej intalcie pripojenej k dlhm signlnym vedeniam (vedenia dlhie ako 30 m alebo vedenia iastone alebo plne intalovan mimo budov bez ohadu na ich dku). A preto skka vplyvu nrazovch zmien by mala by predpsan v prslunom Odporan iba pre tie prstroje, ktor s pripojen na sie. Tto skka sa tka prdovch veden a komunikanch veden (internet, spojovac modem, at.) a alch veden pre kontrolu, dta alebo vyie spomenut signl (vedenia na teplotn senzory, senzory na prietok plynu alebo tekutiny). Taktie sa to tka prstrojov napjanch prdom DC, ak napjac zdroj pochdza zo siete DC (pozri 4.4). 8.4.6 Kolsania frekvenci sieovho prvodu (skka 13.3) Verejn napjacie siete AC s vo veobecnosti pospjan a ich vsledkom s zanedbaten kolsania vo frekvencii. Vznamn zmeny frekvencie mu nasta iba v odahlch oblastiach a v prpade miestnych genertorov. Preto je vhodn predpsa tto skku v OIML Odporaniach iba v tch prpadoch, kde vsledky fyziklnych princpov meradiel a frekvencia napjacieho zdroja AC mu ma vznamn vplyv na vkon prstroja, napr. v prpade ak je vntorn asov zklada prstroja odvoden od frekvencie sieovho prvodu (pozri tie 4.4). 8.4.7 Pokles naptia prvodu AC, krtke preruenia a kolsania naptia (skka 13.4) Znakom hlavnho prvodu AC s dky preruenia prvodu polovinho kmitu alebo aj menej. Vzhadom na dosiahnutie zhody v ustanoveniach 5.1.1 prstroj mus ma rove odolnosti minimlneho stupa zvanosti . 2. Poklesy naptia krtke preruenia dodvky nie s predvdaten a pecilne v priemyselnom prostred mu ma relatvne dlh trvanie. Preto je rozumn ska prstroje, zameran na pouvanie v priemyselnom prostred poda stupa zvanosti . 3, aby sme sa vyhli astm prerueniam pri prevdzke prstroja. Pre poklesy naptia s definovan 3 skky v rmci stupa zvanosti . 2 a 5 skok stupa zvanosti . 3. Vetky skky v rmci stupa zvanosti s aplikovaten vtedy, ak je mon, e zvanejia skka spsob poruchu, ktor naznauje jednu z chb opsanch v 3.10 (b), (c), alebo (d), zatia o menej zvanejia skka spsob vznamn poruchu. Inmi slovami je mon, e EUT prejde zvanejou skkou a neprejde skkou a) alebo obidvoma a) aj b). 8.4.8 Poklesy naptia, krtke preruenia a kolsania naptia na hlavnom prvode DC (skka 13.6) V praxi je hlavn prvod DC takmer vlune vyuiten v priemyselnch prostrediach, nebol navrhnut iaden stupe zvanosti pre triedu E1 v tabuke 8.4/2. 8.4.9 Drobn kolsanie na hlavnom prvode DC (skka 13.7) V praxi je hlavn prvod DC takmer vlune vyuiten v priemyselnch prostrediach, nebola navrhnut iadna rove presnosti pre skupinu E1 v tabuke 8.4/2. 8.5 Prstroje napjan batriami Je rozdiel medzi skkami pre prstroje napjan: (a) jednorazovmi batriami; (b) nabjatenmi batriami; a (c) autobatriami 8.5.1 V prpade jednorazovch a nabjatench batri nie s dostupn iadne aplikovaten normy. Tieto poiadavky s v skratke opsan v 5.5 a v skkach 14.1. 8.5.2 Pre prstroje napjan panelovou batriou alebo autobatriou existuje sria pecilnych skok pre ruenia Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond spojen zo zdrojom nabjania, ktor s opsan v podkapitole 14.2 tohto dokumentu. Tieto skky s zaloen na srich noriem ISO 7637 [41-43]. Poda lnku 4 ISO 7637-1 [41], tejto srie noriem zabezpeuje zklady pre vzjomn dohodu medzi vrobcami vozidiel a dodvatemi siastok myslen viac ako pomoc ne obmedzenie. Meradl, ktor s navrhnut tak, aby boli namontovan v cestnom vozidle mu by normlne namontovan do kadho typu vozidla. Preto v 14.2.2 a 14.2.3 tohto dokumentu je iba najvy stupe zvanosti oznaen ako prioritn. Vber stupa zvanosti pre tieto skky tkajce sa prslunho Odporania nesvis so pecifickm prostredm ale len s inkom ruenia a, ak je to aplikovaten, s elektromagnetickmi vlastnosami pecifickho typu vozidla, v ktorom sa prstroj pouva. 9 Skky funknosti (veobecn) 9.1 Predben poznmky Krtky opis skobnch postupov v tomto Dokumente je len informan. Prslun IEC a ISO publikcie je potrebn konzultova pred tm ako sa bud nejak skky vykonva. V tomto Dokumente bola o najviac pouit terminolgia prslunch IEC a ISO publikci. V IEC a ISO publikcich sa vyskytuj obidva termny vzorka a skan zariadenie, posledn (EUT) je pouit v astiach 10 14 tohto Dokumentu. Vo vine noriem, na ktor sa tento Dokument odvolva, bolo udanch niekoko stupov zvanosti. Aby sme optimalizovali zhodu medzi OIML Odporaniami sa odpora aplikova len obmedzen poet stupov zvanosti tkajcich sa OIML Odporan. Uprednostovan rovne s v tomto Dokumente vytlaen tunm psmom. Nasledovn text by mal by obsiahnut vo vetkch OIML Odporaniach vychdzajcich z OIML D 11: Kad skka podlieha neistote. Neistota merania je definovan ako: parameter spojen s vsledkom merania, ktor charakterizuje rozptyl hodnt, ktor by mohli by pripsan meranej veliine [VIM 3.9]. V prpade rozhodovania o pouit skobnej metdy by sa mala vzia do vahy neistota skobnej metdy Maximlna neistota skobnej metdy mus by pecifikovan v Odporaniach. V ase nvrhu tejto verzie OIML D 11, technick vbor TC 3/SC 5 Posudzovanie zhody pripravuje OIML dokument tkajci sa tejto veci. 9.2 Zhrnutie skok 9.2.1 Veobecn Ak je to vhodn, tak vetky merania musia by vykonan za intalanch podmienok, ktor stanov vrobca a koreponduj s hodnotenmi prevdzkovmi podmienkami. Vetky OIML Odporania opisuj, ako sa mus prstroj ska, takisto opisuj povolen zmeny prevdzky prstroja. Mali by ste sa vyhn napodobeniu akejkovek asti prstroja. Ak toto nie je mon, vetky asti prstroja ovplyvnen skkou musia hra aktvnu lohu pri meraniach. Nasledujca prehadn tabuka 9.2.1/1 je veobecnm nvodom ako zhodnoti merania tkajce sa skok, ktor s opsan v tomto Dokumente (prslun Odporania me upresova inak). Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond Tabuka 9.2.1 / 1 hodnotenie podkapitola vystavenie I MPE 10.1.1 such teplo I MPE 10.1.2 chlad I MPE 10.2.1 vlhk teplo, kontantn (bez kondenzcie) D NSFa 10.2.2 vlhk teplo, cyklick (kondenzujce) D NSFa 10.3 voda I MPE 10.4 atmosfrick tlak D NSFa 10.5 piesok a prach D NSFa 10.6 son hmla I MPE 11.1 vibrcie D NSFa 11.2 mechanick nrazy D NSFd 12.1.1 vyarovan, vysokofrekvenn, elektromagnetick polia D NSFd 12.1.2 vysokofrekvenn polia ren vedenm D NSFa (1) NSFd (2) 12.2 elektrostatick vboj D NSFd 12.3 magnetick pole na sieovej frekvencii D NSFd 12.4 skupiny impulzov (rchle elektrick prechodov javy) na signlnych, dtovch a riadiacich vedeniach D NSFa (1) NSFd (2) 12.5 rzov impulzy na signlnych, dtovch a riadiacich vedeniach I MPE 13.1 kolsanie jednosmernho sieovho naptia I MPE 13.2 kolsanie striedavho sieovho naptia I MPE 13.3 kolsanie striedavej sieovej frekvencie D NSFd 13.4 poklesy sieovho striedavho naptia, krtke preruenia a kolsania naptia D NSFd 13.5 impulzy (rchle elektrick prechodov javy) na striedavch a jednosmernch sieach D NSFa (1) NSFd (2) 13.6 poklesy sieovho jednosmernho naptia, krtke preruenia a kolsania naptia D NSFd 13.7 zvlnenie na vstupnom porte pre jednosmern napjanie D NSFa 13.8 rzov impulzy na striedavch a jednosmernch sieovch vedeniach I MPE 14.1 nzke naptie vntornej batrie I MPE 14.2.1 kolsanie naptia autobatrie D NSFd 14.2.2 elektrick prechodov vodivos pozd napjacch veden vonkajch 12 V a 24 V batri impulzov 2a, 3a, 3b a 4 D NSFa 14.2.2 elektrick prechodov vodivos pozd napjacch veden vonkajch 12 V a 24 V batri impulzu 2b D NSFd 14.2.3 elektrick prechodov vodivos cez vedenie in ako napjacie vonkajch 12 V a 24 V batri I faktor vplyvu D ruenie MPE najvia dovolen chyba poda 3.6 NSFa po ruen sa neobjav iadna vznamn porucha NSFd poas ruenia sa neobjav iadna vznamn porucha (1) pre integran prstroje (2) pre neintegran prstroje Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond 9.2.2 Integran prstroje Ke s merania a hodnotenia opsan v OIML Odporaniach, vzhadom na zkladn sprvanie integranho prstroja, musia sa zobra do vahy nasledujce informcie. Integran prstroje s napr. vodomery, plynomery, elektromery, merae tepla a psov vhy. Toto s prstroje, pri ktorch je potrebn as na zistenie chyby. 9.2.2.1 Skky vyuvajce NSF pre hodnotenie. Odpora sa nasledujce poradie merania a hodnotenia: (a) uri zkladn chybu (b) zastavi merania ale prstroje ponecha zapnut. Avak pre cyklick skku vlhkho tepla je stav zapnut alebo vypnut pecifikovan v Odporan, stav vypnut uahuje kondenzciu (c) odta displej a registre urenho meradla (d) aplikova ruenie (e) odta displej a registre urenho meradla. Zmeny na displeji a registri urenho meradla sa mu upravi iba jednou jednotkou alebo vznamnou poruchou. (Je to predpsan v prslunom Odporan) (f) urobi druh meranie a zisti chybu (g) vypota rozdiel medzi chybou druhho merania a zkladnou chybou. Rozdiel nesmie by v ako vznamn porucha pecifikovan v prslunom Odporan. Poznmky: (1) pri kroku . 2 je mon, e sa postup skky predpisuje aby boli EUT vypnut (napr. vlhk teplo, cyklick skka bola klasifikovan ako ruenie). (2) niekedy je mon, e pri kroku . 5 prstroj zist ten ist vsledok ako pred tm aj po nastaven ruenia (predovetkm ke je vypnut a tie napr. pri mechanickch nrazoch lekrskych teplomerov, ktor indikuj iba v zkom rozsahu). 9.2.2.2 Skky vyuvajce NSFd pre hodnotenie Odpora sa nasledovn poradie merania: (a) uri zkladn chybu (b) zastavi ruenie a aj meranie. Uri chybu. (c) vypota rozdiel medzi chybou druhho merania a zkladnou chybou. Rozdiel nesmie by v ako vznamn porucha pecifikovan v prslunom Odporan. Pre skky 10.2.2 (vlhk teplo, cyklick) sa odpora nasledovn poradie: (a) uri zkladn chybu (b) pokraova v meran (c) vykona skku (d) uskutoni merania poas poslednho cyklu, zaa jednu hodinu po zaat zvenia teploty z niej na vyiu teplotu a uri chybu (e) zastavi skku po poslednom cykle (f) po nvrate na pvodn hodnotu uskutoni meranie a zisti chybu (g) vypota rozdiel medzi chybou druhho merania a zkladnou chybou. Rozdiel nesmie by v ako vznamn porucha pecifikovan v prslunom Odporan (h) vypota rozdiel medzi chybou tretieho merania a zkladnou chybou. Rozdiel nesmie by v ako vznamn porucha pecifikovan v prslunom Odporan Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond 10 Skky funknosti (klimatick) 10.1 Stle teploty 10.1.1 Such teplo Vyuiten normy IEC 60068-2-2 [5], IEC 60068-3-1 [14] Metda skky such teplo (bez kondenzcie) Predmet skky Overi zhodu s ustanoveniami 5.1.1 alebo 5.1.2 za vysokej teploty Skobn postup v skratke Skka sa sklad z vystavenia pecifikovanm vysokm teplotm za podmienok otvorenho priestoru pre pecifikovan as (pecifikovan as je as po tom o EUT dosiahol teplotn stabilitu). Zmena teploty nesmie presahova 1 C/min poas otepovania a ochladzovania. Absoltna vlhkos ovzduia pri skke nesmie presiahnu 20 g/m3 . Ke sa skka rob pri teplotch nich ako 35 C, nesmie relatvna vlhkos presahova 50 %. Skobn zvanosti mu by pecifikovan nasledovn zvanosti: Stupne zvanosti 1(1) 2(1) 3(1) 4 5 jednotka Teplota 30 40 55 70 85 C Trvanie 2 2 2 2 2 h Poznmka (1) uprednostovan stupne zvanosti pre OIML Odporania s 1, 2 a 3. Informcie dan v prslunch Odporaniach, ak s aplikovaten a) prprava skania b) detaily monte alebo podpr c) stav EUT vrtane chladiaceho systmu poas skania d) zvanos: teplota a trvanie vystavenia e) merania a/alebo zaaenie poas skania f) nvrat do pvodnho stavu (ak je netandardn) 10.1.2 Chlad Vyuiten normy IEC 60068-2-1 [4], IEC 60068-3-1 [14] Metda skky chlad Predmet skky Overi zhodu s ustanoveniami 5.1.1 alebo 5.1.2 za nzkych teplt Skobn postup v skratke Skka sa sklad z vystavenia pecifikovanm nzkym teplotm za podmienok otvorenho priestoru pre pecifikovan as (pecifikovan as je as po tom o EUT dosiahol teplotn stabilitu). Zmena teploty nesmie presahova 1 C/min poas otepovania a ochladzovania IEC upresuje, e napjanie EUT mus by vypnut predtm, ako sa zvi teplota. Skobn zvanosti mu by pecifikovan nasledovn zvanosti: Stupne zvanosti 1(1) 2(1) 3(1) 4 jednotka Teplota + 5 10 25 40 C Trvanie 2 2 2 2 h Poznmka (1) uprednostovan rovne presnosti pre OIML Odporania s 1, 2 a 3. Informcie dan v prslunch Odporaniach, ak s aplikovaten a) prprava skania b) detaily monte alebo podpr c) stav EUT vrtane chladiaceho systmu poas skania d) zvanos: teplota a trvanie vystavenia e) merania a/alebo zaaenie poas skania f) nvrat do pvodnho stavu (ak je netandardn) Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond 10.2 Vlhk teplo 10.2.1 Vlhk teplo, kontantn (bez kondenzcie) Vyuiten normy IEC 60068-2-78 [13], IEC 60068-3-4 [15] Metda skky Vlhk teplo, kontantn Predmet skky preveri zhodu s ustanoveniami 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok vysokej vlhkosti a kontantnej teploty. Skka ustlenho stavu by mala by pouit vdy, ke hraj hlavn lohu adsorpcia alebo absorpcia. Ke je zahrnut difzia ale nie priedunos mus by predpsan bu ustlen stav alebo cyklick skka, ktor zvis od typu EUT a jeho aplikci Skobn postup v skratke skka sa sklad z vystavenia pecifikovanm vysokm teplotm a pecifikovanej stlej relatvnej vlhkosti na urit fixn as definovan stupom zvanosti. S EUT sa mus zaobchdza tak, aby sa na om nevyskytla iadna kondenzcia vody Skobn zvanosti mu by pecifikovan nasledovn zvanosti: Stupne zvanosti 1(1) 2 jednotka Teplota 30 40 C Relatvna vlhkos 85 93 % RH Trvanie 2 4 dn Poznmka (1) uprednostovan stupe zvanosti pre OIML Odporania je 1 Informcie dan v prslunch Odporaniach, ak s aplikovaten a) postup prpravy skania b) elektrick a mechanick merania urobi pred skkou c) stav EUT ako je zaveden do komory d) zvanos a tolerancia: teplota, relatvna vlhkos a trvanie e) zaaenie poas skania f) elektrick a mechanick merania musia by roben poas skania a perida(y) po ktorej musia by funkn g) pecilne predben opatrenia, ktor sa tkaj odstrnenia vlhkosti povrchu h) podmienky nvratu do pvodnho stavu (ak s in ako tandardn) i) elektrick a mechanick merania uroben na zver skky, parametre odmeran ako prv a maximlna povolen perida pre meranie tchto parametrov Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond 10.2.2 Vlhk teplo, cyklick (kondenzujce) Vyuiten normy IEC 60068-2-30 [9], IEC 60068-3-4 [15] Metda skky Vlhk teplo, cyklick Predmet skky overi si zhodu s ustanoveniami 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok vysokej vlhkosti, ke je kombinovan s cyklickmi zmenami teploty. Cyklick skky musia by aplikovan vo vetkch prpadoch kde je dleit kondenzcia alebo ke sa prienik pary zvyuje dchanm Skobn postup v skratke skka pozostva z vystavenia cyklickm teplotnm obmenm medzi 25 C a prslunou hornou teplotou, za udrania relatvnej vlhkosti nad 95 % poas zmeny teploty a nzkych teplotnch fz a do 93 % hornch teplotnch fz. Poas zvenia teploty by sa mala vyskytn na EUT kondenzcia. 24 hodinov cyklus sa sklad z: 1) teploty zvyujcej sa poas 3 h 2) teploty udrovanej na hornej hodnote a 12 h od zaiatku cyklu 3) teploty znenej na niiu hodnotu v medziach od 3 h do 6 h, pomer poklesu poas prvej hodiny a pol tak, e niia hodnota sa d dosiahnu do 3 h 4) teploty udriavanej na niej hodnote a km nie je 24 h cyklus ukonen Stabilizan perida pred a obnovenie po cyklickom vystaven musia by tak, e vetky asti EUT s v medziach 3 C ich zverenej teploty. pecilne elektrick podmienky a podmienky obnovenia mu by pecifikovan. Pre as skky v prpade, e EUT je integran prstroj, odkazujeme na 9.2.2.2. Skobn zvanosti mu by pecifikovan nasledovn zvanosti: rovne sti 1 2 jednotka Horn teploty 40 55 C Trvanie 2 2 cykly Informcie dan v prslunch Odporaniach, ak s aplikovaten a) presnos: teplota a poet cyklov b) stav EUT poas skania c) detaily monte alebo podpr d) medziahl merania e) podmienky obnovenia f) pecilne predben opatrenia tkajce sa odstrnenia vlhkosti povrchu g) elektrick a mechanick merania uroben na zver skky, parametre odmeran ako prv a maximlna povolen perida pre meranie tchto parametrov Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond 10.3 Voda 10.3 Voda Vyuiten normy IEC 60068-2-18 [8], IEC 60512-14-7 [18], IEC 60529 [19] Metda skky kvapkajca a nrazov voda Predmet skky overi si zhodu s ustanoveniami 5.1.1 alebo 5.1.2, ke je EUT zvisl od rozpraujcej a striekajcej vody Skobn postup v skratke EUT je namontovan na vhodn intalciu a je zvisl od dopadajcej vody pochdzajcej bu z oscilanho potrubia alebo rozpraovacej trysky pouvanej na simulciu rozpraujcej alebo striekajcej vody. Stabilizan perida pred a obnovenie po vystaven musia by pecifikovan v prslunom Odporan. Skobn zvanosti mu by pecifikovan nasledovn zvanosti: Stupne zvanosti 1 2 (1) jednotka Rozsah prietoku (cez dzu) 0.07 0.07 L/min Trvanie 10 10 min Uhol sklonu 60 180 Poznmka (1) uprednostovan stupe zvanosti pre OIML Odporania je 2 Informcie dan v prslunch Odporaniach, ak s aplikovaten a) presnos: uhol sklonu b) stav EUT poas skania c) detaily monte alebo podpr d) medziahl merania e) podmienky obnovenia f) pecilne predben opatrenia tkajce sa odstrnenia vlhkosti povrchu g) elektrick a mechanick merania uroben na zver skky, parametre odmeran ako prv a maximlna povolen perida pre meranie tchto parametrov 10.4 Atmosfricky tlak V nasledujcich dvoch podkapitolch s opsan dve skky na zistenie vplyvu atmosfrickho tlaku na meradl. Vo veobecnosti by sa malo vyhn predpisovaniu oboch skok v OIML Odporaniach. Obe tieto skky musia by predpsan v OIML Odporaniach len v tch prpadoch, ke sa ako vsledok fyziklneho princpu meradla oakva vznamn vplyv zmien atmosfrickho tlaku (taktie pozri 4.4). Vber bu skky 10.4.1 alebo 10.4.2 a stupne zvanosti predpsanej v prslunch Odporaniach je ponechan na zodpovedn technick vbor alebo podvbor OIML. 10.4.1 Statick atmosfrick tlak Vyuiten normy neexistuj iadne aplikovaten normy (odkaz na Prlohu B) Metda skky overi si zhodu s ustanoveniami 5.1.1 alebo 5.1.2, za podmienok stleho atmosfrickho tlaku Predmet skky skka sa sklad z vystavenia rznym atmosfrickm tlakom Skobn zvanosti mu by pecifikovan nasledovn zvanosti: Stupne zvanosti 1 2 jednotka doln limit okolit tlak 2.5 kPa ( 0,15) 86 ( 1) Atmosfrick tlak horn limit okolit tlak + 2.5 kPa ( 0,15) 106 ( 1) Neuritos zaznamenvanho tlaku 0.15 0.15 kPa Informcie dan v prslunch Odporaniach, ak s aplikovaten a) stupe zvanosti b) prijaten vplyv na EUT Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond 10.4.2 Zmeny atmosfrickho tlaku Vyuiten normy neexistuj iadne aplikovaten normy (odkaz na Prlohu B) Metda skky overi si zhodu s ustanoveniami 5.1.1 alebo 5.1.2, za podmienok meniaceho sa atmosfrickho tlaku Predmet skky skka sa sklad z vystavenia rznym atmosfrickm tlakom Skobn zvanosti mu by pecifikovan nasledovn zvanosti: Stupne zvanosti 1 2 jednotka Zmeny atmosfrickho tlaku, vo vzahu k okolitmu tlaku 1 ( 0.1) 10 ( 1) kPa Informcie dan v prslunch Odporaniach, ak s aplikovaten a) stupe zvanosti b) prijaten vplyv na EUT 10.5 Piesok a prach Vyuiten normy IEC 60512-11-8 [17], IEC 60529 [19], IEC 60721-2-5 [21] Metda skky piesok a prach Predmet skky overi si zhodu s ustanoveniami 5.1.1 alebo 5.1.2 v prachom zaaenej atmosfre Skobn postup v skratke skka pozostva z vystavenia cyklickm zmenm teploty medzi 30 C a 65 C, udriavanm nasledujcich podmienok: relatvna vlhkos: menej ako 25 % rchlos vzduchu: 3 m/s koncentrcia astc: 5 g/m3 zloenie astc: pecifikovan v 3.2.1 IEC 60512-11-8 [17] Skobn zvanosti mu by pecifikovan nasledovn zvanosti: Stupne zvanosti 1 (1) 2 Poet cyklov 1 2 Poznmka (1) uprednostovan stupe zvanosti pre OIML Odporania je 1 Informcie dan v prslunch Odporaniach, ak s aplikovaten a) zvanos: poet cyklov b) stav EUT poas skania c) medziahl merania d) podmienky obnovenia e) elektrick a mechanick merania uroben na zver skky, parametre odmeran ako prv a maximlna povolen perida pre meranie tchto parametrov 10.6 Son hmla Vyuiten normy IEC 60068-2-11 [7], IEC 60721-2-5 [21] Metda skky son hmla Predmet skky overi si zhodu s ustanoveniami 5.1.1 alebo 5.1.2 v atmosfre sonej hmly Skobn postup v skratke skka pozostva z vystavenia atmosfre sonej hmly pri 35 C. Skobn zvanosti mu by pecifikovan nasledovn zvanosti: Stupne zvanosti 1 2 (1) 3 4 jednotka Trvanie 16 24 48 96 h Poznmka (1) uprednostovan stupe zvanosti pre OIML Odporania je 2 Informcie dan v prslunch Odporaniach, ak s aplikovaten a) stupe zvanosti (trvanie) b) stav EUT poas skania c) medziahl merania d) podmienky obnovenia e) elektrick a mechanick merania uroben na zver skky f) parametre odmeran ako prv g) maximlna povolen perida pre meranie tchto parametrov Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond 11 Skky funknosti (mechanick) 11.1 Vibrcie V nasledujcich dvoch odstavcoch s opsan dve vibran skky (nhodn a snusov). Vo veobecnosti nie je iadce predpisova obidve skky v OIML Odporaniach. V OIML Odporaniach je uprednostovan aplikcia nhodnej skky. Snusov skka mus by aplikovan iba v tch prpadoch, ke oakvame, e meradlo bude vystaven snusovm vibrcim. Nvod pre vber medzi oboma skkami je v IEC 60068-3-8 [16]. 11.1.1 Vibrcie (nhodn) Vyuiten normy IEC 60068-2-47 [11], IEC 60068-2-64 [12], IEC 60068-3-8 [16] Metda skky nhodn vibrcia Predmet skky overi si zhodu s ustanoveniami 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok nhodnej vibrcie Skobn postup v skratke skka pozostva z vystavenia EUT rovni vibrcie na as potrebn pre skku jeho rznych funkci. EUT mus by postupne skan v troch vzjomne kolmch osiach namontovanch na pevnom podklade. EUT bude tandardne namontovan tak, aby gravitan sila psobila v tom istom smere ako pri zvyajnom pouit. EUT me by namontovan v akejkovek pozcii tam, kde efekt gravitanej sily nie je dleit. Zvanosti skky mu by pecifikovan nasledovn zvanosti Stupne zvanosti 1(1) 2(1) 3 jednotka Frekvenn rozsah 10 - 150 10 - 150 10 - 150 Hz rovne RMS 1.6 7 16 ms-2 rove ASD 10-20 Hz 0.05 1 5 m2s-3 rove ASD 20-150 Hz 3 3 3 dB/oktva Trvanie (za os) 2 minty v kadom funknom reime tak ako je definovan v prslunom Odporan alebo dlhia perida ak je potrebn na vykonanie merania. Poznmka (1) uprednostovan rovne presnosti pre OIML Odporania s: 1 2 Informcie dan v prslunch Odporaniach, ak s aplikovaten zvanos: - frekvenn rozsah - rove RMS - rove ASD (akcelercia spektrlnej hustoty) - poet os - trvanie Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond 11.1.2 Vibrcie (snusov) Vyuiten normy IEC 60068-2-6 [6], IEC 60068-2-47 [11] , IEC 60068-3-8 [16] Metda skky snusov vibrcie Predmet skky overi si zhodu s ustanoveniami 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok snusovch vibrci Skobn postup v skratke EUT mus by skan vychyovanm frekvencie v pecifickom frekvennom rozsahu 1 oktva/min, za pecifickej rovne zrchlenia, zo pecifickm potom vychyovacch cyklov za os. EUT mus by postupne skan v troch hlavnch vzjomne kolmch osiach namontovanch na pevnom podklade. EUT bude tandardne namontovan tak, aby gravitan sila psobila v tom istom smere ako pri zvyajnom pouit. EUT me by namontovan v akejkovek pozcii tam, kde efekt gravitanej sily nie je dleit. Zvanosti skky mu by pecifikovan nasledovn zvanosti Stupne zvanosti 1(1) 2(1) 3 jednotka Frekvenn rozsah 10 - 150 10 - 150 10 - 150 Hz Max. rove zrchlenia 2 10 20 ms-2 Poet vychyovacch cyklov na os 20 20 20 - Poznmka (1) uprednostovan stupne zvanosti pre OIML Odporania s: stupe 1 stupe 2 Informcie dan v prslunch Odporaniach, ak s aplikovaten a) zvanos b) mont EUT c) prprava skania 11.2 Mechanick nrazy Vyuiten normy IEC 60068-2-31 [10] Metda skky Pd na eln plochu Predmet skky overi si zhodu s ustanoveniami 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok mechanickch otrasov Skobn postup v skratke EUT umiestnen v jeho normlnej pozcii na pevnom povrchu naklonen smerom k jednej hrane a potom me vone padn na skan povrch. Vka pdu je vzdialenos medzi nprotivnou hranou a skobnm povrchom. Avak uhol medzi spodkom a skanm povrchom nesmie presiahnu 30. Skobn zvanosti mu by pecifikovan nasledovn zvanosti: Stupne zvanosti 1 2 jednotka Vka pdu 25 50 mm Poet pdov (na kadej spodnej hrane) 1 1 - Informcie dan v prslunch Odporaniach, ak s aplikovaten a) skobn postup b) mont kblov, krytov, at. c) hrany pouit pri skke kde s viac ako tyri spodn hrany d) zvanos: vka dopadu na povrch Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond 12 Skky funknosti (elektrick, veobecn) 12.1 Vysokofrekvenn odolnos 12.1.1 Vyarovan vysokofrekvenn elektromagnetick polia Vyuiten normy IEC 61000-4-3 [29] Metda skky Vyarovan elektromagnetick polia Predmet skky overi si zhodu s ustanoveniami 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok elektromagnetickch pol Skobn postup v skratke EUT bud vystaven psobeniu elektromagnetickho poa, ktor je pecifikovan stupom zvanosti a rovnorodosou poa, ktor je definovan prslunou normou. EM pole me by vytvoren rznymi zariadeniami, ktorch pouitie je limitovan rozsahmi EUT a frekvennm rozsahom zariadenia. Posudzovan frekvenn rozptia, ktor sa bud bra do vahy, narastaj s modulovanm signlom, preruovanm na just rovne vysokofrekvennho signlu alebo na prepnutie osciltorov a antn poda potreby. Vekos kroku nesmie previ 1 % predchdzajcej hodnoty frekvencie. as zotrvania amplitdovo modulovanho nosia na kadej frekvencii nesmie by men ako as potrebn pre EUT na uplatnenie a odozvu, ale v iadnom prpade nesmie by men ako 0,5 s. Citliv frekvencie (napr. hodinov frekvencie) musia by analyzovan samostatne. (1) Skobn zvanosti mu by pecifikovan nasledovn zvanosti poda tabuliek 12.1.1/1 a 12.1.2/2 Poznmka (1) Zvyajne mu by oakvan tieto citliv frekvencie ako frekvencie emitovan EUT. Informcie dan v prslunch Odporaniach, ak s aplikovaten a) stupne zvanosti b) klimatick podmienky c) elektrick vedenie do a z EUT d) trvanie skky e) Tabuka 12.1.1/1 Elektromagnetick polia veobecnho pvodu Stupne zvanosti 1 2 (3) 3 (3) x(4) jednotka 80 - 800 MHz (1) 26 - 800 MHz (2), (5) 1 3 10 Frekvenn rozsah 960 - 1400 MHz 1 3 10 pecilny V/m Modulcia 80 % AM, 1 kHz, snusov vlna Poznmky (1) IEC 61000-4-3 [29] pecifikuje len rovne skky nad 80 MHz. pre frekvencie niieho rozsahu sa odporaj metdy pre ruenia vysokofrekvennymi poami renmi vedenm (test 12.1.2). (2) avak pre EUT, ktor nemaj iadne prvody napjania ani in vstupn porty, bude ni limit skky vyarovania 26 MHz, priom treba vzia do vahy, e skka pecifikovan v 12.1.2 sa neaplikuje (pozri prlohu H normy IEC 61000-4-3 [29]). Vo vetkch alch prpadoch sa aplikuje 12.1.1. aj 12.1.2. (3) uprednostovan stupne zvanosti pre OIML Odporania: stupe 2 pre obytn, obchodn a prevdzky ahkho priemyslu stupe 3 pre priemyseln prevdzky viac pokynov pri vbere stupov zvanosti je danch v prlohe F normy IEC 61000-4-3 [29]. (4) x je otvoren stupe. Amplitda me by pecifikovan v prslunom Odporan. (5) pre frekvenn rozsah od 26 do 80 MHz, me skobn laboratrium vykonva skku poda 12.1.1 alebo 12.1.2. Ale v prpade sporu rozhoduj vsledky poda 12.1.2 Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond Tabuka 12.1.1/2 Elektromagnetick polia pecificky zaprinen digitlnymi rdiotelefnmi rovne zvanosti 1 2 3 (1) 4 (1) x(2) jednotka 800 - 960 MHz 1 3 10 30 Frekvenn rozsah 1 400 2 000 MHz 1 3 10 30 pecilny V/m Modulcia 80 % AM, 1 kHz, snusov vlna Poznmky (1) preferovan stupne zvanosti pre OIML Odporania: stupe zvanosti by mal by hlavne vybran v dsledku zlyhania, oakvanej minimlnej vzdialenosti rdiotelefnu od prstroja a monosti neoprvnenho pouitia mobilnho telefnu. 2 W GSM telefn vytvra pole o sile 10 V/m na vzdialenos 0.6 m. Pre 8 W GSM je tto vzdialenos 1,1 m. Pre viac detailov pozri tabuku F.1 v IEC 61000-4-3, Am. 1 [29]. (2) x je otvoren stupe. Amplitda me by pecifikovan v prslunom Odporan 12.1.2 Vysokofrekvenn polia ren vedenm Vyuiten normy IEC 61000-4-6 [32] Metda skky Elektromagnetick polia ren vedenm Predmet skky overi si zhodu s ustanoveniami 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok elektromagnetickch pol Skobn postup v skratke vysokofrekvenn EM prd, ktor simuluje vplyv EM pol mus by spojen s alebo vloen do napjacch a I/O portov EUT vyuvajci spjanie a odpjanie zariadenia tak ako je definovan v prslunej norme. Funknos skobnho zariadenia, ktor sa sklad z vysokofrekvennho genertora, pripjacch alebo odpjacch zariaden, tlmiov, at. mus by preveren. Skobn zvanosti mu by pecifikovan nasledovn zvanosti: Stupne zvanosti 1 2 (1) 3 (1) x (2) jednotka RF amplitda (50 ) 1 3 10 pecilne V (e.m.f.) Frekvenn rozsah (5) 0.15 - 80 MHz Modulcia 80 % AM, 1 kHz snusov vlna Poznmky (1) preferovan stupne zvanosti pre OIML Odporania: rove 2 pre obytn, obchodn a prevdzky ahkho priemyslu rove 3 priemyseln prevdzky (2) x je otvoren stupe. Amplitda me by pecifikovan v prslunom Odporan (3) tto skka sa neaplikuje ke EUT nem iadne napjanie ani in vstupn port (4) ak je EUT zloen z niekokch komponentov, skky musia by vykonan na kadom konci kbla, ak s obidva komponenty asou EUT (5) pre frekvenn rozsah od 26 - 80 MHz, me skobn laboratrium vykonva skku poda 12.1.1 alebo 12.1.2. Ale v prpade sporu rozhoduj vsledky poda 12.1.2 Informcie dan v prslunch Odporaniach, ak s aplikovaten a) stupne zvanosti b) klimatick podmienky c) elektrick vedenie do a z EUT d) Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond 12.2 Elektrostatick vboj Vyuiten normy IEC 61000-4-2 [28] Metda skky Elektrostatick vboj (ESD) Predmet skky overi si zhodu s ustanoveniami 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok priamych a nepriamych elektrostatickch vbojov Skobn postup v skratke Genertor ESD mus by pouit pri vkone tak ako je opsan v prslunej norme Pred zaiatkom skok mus by funknos genertora preveren Najmenej 10 vbojov mus by aplikovanch. asov interval medzi za sebou idcimi vbojmi mus by najmenej 10 seknd Pre EUT, ktor nie je vybaven uzemnenm mus by EUT plne vybit medzi vbojmi Ak je EUT integran prstroj, skobn impulzy musia by kontinulne aplikovan poas merania Preferovanou skobnou metdou je kontaktn vboj. Tam kde sa ned aplikova kontaktn vboj, pouije sa vzdun vboj Priama aplikcia: Poas reimu kontaktnho vboja vykonvanho na vodivom povrchu mus by elektrda v kontakte s EUT Poas reimu vzdunho vboja na izolovanom povrchu elektrda je priblen k EUT a vboj sa prejav iskrenm Nepriama aplikcia: V kontaktnom mde s vboje aplikovan na prepojenie plch namontovanch v blzkosti EUT. Skobn zvanosti mu by pecifikovan nasledovn zvanosti: Stupne zvanosti 1 2 3 (2) 4 x(3) jednotka kontaktn vboj 2 4 6 8 pecilny kV Skobn naptie vzdun vboj 2 4 8 15 pecilny kV Poznmky (1) v tomto prpade stupe znamen: do a vrtane pecifikovanej rovne (t.j. skka mus by taktie vykonan za pecifikovanch nich rovn ako s uveden v norme) (2) preferovan stupe zvanosti pre OIML Odporania: rove 3 pre vetky prostredia (3) x je otvoren stupe. Amplitda me by pecifikovan v prslunom Odporan (4) kontaktn vboje musia by aplikovan na vodivch povrchoch vzdun vboje musia by aplikovan na nevodivch povrchoch Informcie dan v prslunch Odporaniach, ak s aplikovaten a) stupe zvanosti b) klimatick podmienky c) pre neuzemnen EUT, postup pre vybjanie EUT medzi dvoma za sebou idcimi elektrostatickmi vbojmi d) poet vbojov v kadom bode e) ak je EUT integran prstroj: presn opis poradia skobnch pulzov Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond 12.3 Magnetick pole na sieovej frekvencii Tto skka mus by predpsan v OIML Odporaniach iba v tch prpadoch, ak sa oakva ako vsledok fyziklneho princpu meradiel vznamn vplyv magnetickho poa na sieovej frekvencii (taktie pozri 4.4) Vyuiten normy IEC 61000-4-8 [33] Metda skky magnetick pole na sieovej frekvencii (50 Hz alebo 60 Hz) Predmet skky overi si zhodu s ustanoveniami 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok silovho magnetickho poa na sieovej frekvencii (50 Hz alebo 60 Hz) Skobn postup v skratke skka pozostva z vystavenia magnetickmu pou na sieovej frekvencii (50 Hz alebo 60 Hz) Skobn zvanosti mu by pecifikovan nasledovn zvanosti: Stupne zvanosti 1 2 3 4 (1) 5 (1) x(2) jednotka Kontinulne pole 1 3 10 30 100 pecilne A/m Magnetick poa Krtke trvanie (od 1 s do 3 s) N.A. N.A. N.A. 300 1000 pecilne A/m Poznmky (1) preferovan stupne zvanosti pre OIML Odporania: stupe 4 pre obytn objekty, obchodn a prevdzky ahkho priemyslu stupe 5 pre priemyseln prevdzky (2) x je otvoren stupe. Sila poa me by pecifikovan v prslunom Odporan (3) sila magnetickho poa je vyjadren v A/m. 1 A/m zodpoved indukcii otvorenho priestoru 1.26 T. Informcie dan v prslunch Odporaniach, ak s aplikovaten a) stupe zvanosti b) smer magnetickho poa zvis od pozcie prstroja c) ak je to aplikovaten, fza magnetickho poa zvis od fzy zdroja napjania prstroja d) trvanie krtkodobej skky e) ak je to aplikovaten: hodnoty stupa x Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond 12.4 Skupiny impulzov (rchle elektrick prechodov javy) na signlnych, dtovch a riadiacich vedeniach Vyuiten normy IEC 61000-4-1 [27], IEC 61000-4-4 [30] Metda skky Skupiny impulzov Predmet skky Overi si zhodu s ustanoveniami v 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok, kedy s elektrick impulzy pridan na I/O a komunikanch portoch Skobn postup v skratke Genertor impulzov mus by pouit s pracovnmi charakteristikami, ako je pecifikovan v prslunej norme. Skka pozostva z vystavenia pikm impulzov naptia, pre ktor vstupn naptia 50 a 1 000 s definovan v prslunej norme. Charakteristiky genertora musia by preveren pred zapojenm EUT. Musia by aplikovan obe polarity - pozitvna aj negatvna. Trvanie skky nesmie by kratie ako 1 min pre kad amplitdu a polaritu. Pre zdruovanie impulzov v I/O a komunikanej sieti a pre kapacitn vzbu mus by pouit svorka tak, ako je definovan v norme. Ak je EUT integran prstroj, tak musia by aplikovan skobn impulzy spojito poas asu merania. Skobn zvanosti Mu by pecifikovan nasledovn zvanosti Stupne zvanosti 1 2 (1) 3 (1) 4 x(2) jednotka Amplitda (maximlna hodnota) 0.25 0.5 1 2 pecilna kV Poet opakovan 5 5 5 5 pecilny kHz Poznmky (1) Preferovan stupne zvanosti pre OIML Odporania stupe 2 pre obytn, obchodn a prevdzky ahkho priemyslu stupe 3 pre priemyseln prevdzky (2) x je otvoren stupe. Amplitda me by pecifikovan v prslunom Odporan. Informcie dan v prslunch Odporaniach, ak s aplikovaten a) stupne zvanosti b) klimatick podmienky c) signlne kble vystaven impulzom d) ak je EUT integran prstroj: presn opis sledu skobnch postupov e) Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond 12.5 Rzov impulzy na signlnych, dtovch a riadiacich vedeniach Vyuiten norma IEC 61000-4-5 [31] Metda skky Elektrick rzov impulzy Predmet skky Overi si zhodu s ustanoveniami v 5.1.1 alebo 5.1.2, kde s elektrick rzov impulzy pridvan na I/O a komunikanch portoch Skobn postup v skratke Genertor rzovch impulzov mus by pouit s pracovnmi charakteristikami, ako je pecifikovan v referennej norme. Skka sa sklad z vystavenia nrazovmu prdu, pre ktor je nbehov doba, rka impulzu, pikov hodnoty vstupnho naptia/prdu na nzkom/vysokom impedannom zaaen a minimlny asov interval medzi dvoma po sebe idcimi impulzmi definovan v odkazovej norme. Charakteristiky genertora musia by overen pred zapojenm EUT. Musia by aplikovan najmenej tri pozitvne a negatvne nrazov zmeny. Dodvacia sie zvis od veden, s ktormi s spojen nrazov zmeny a toto je taktie definovan v prslunej norme. Ak je EUT integran meradlo, tak musia by skobn impulzy aplikovan spojito poas meranho asu. Skobn zvanosti Musia by pecifikovan nasledovn zvanosti: Stupe zvanosti (intalan trieda) 0 1 2 3(1) 4 5 x (2) jednotka Linka k linke N.A. N.A. 0.5 1.0 2.0 2.0 pecilne kV Nevyven vedenie Linka k zemi N.A. 0.5 1.0 2.0 (3) 4.0 (3) 4.0 (3) pecilne kV Linka k linke N.A. N.A. N.A. N.A. N.A. N.A. pecilne kV Vyven vedenie Linka k zemi N.A. 0.5 1.0 2.0 (3) 2.0 (3) 4.0 (3) pecilne kV Poznmky (1) preferovan stupe zvanosti (intalan trieda) pre OIML Odporania (2) x je otvoren stupe. Naptie me by pecifikovan v prslunom odporan. (3) normlne skan s primrnou ochranou Informcie dan v prslunch Odporaniach, ak s aplikovaten a) stupe zvanosti (intalan trieda poda IEC 61000-4-5 [31]) b) klimatick podmienky c) metda pripjania d) nastavenie EUT pre tto skku e) povolen zmeny vo vkone EUT ako vsledok tejto skky f) ak je EUT integran meradlo: presn opis postupnosti skobnch impulzov Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond 13 Skky funknosti (elektrick, sieov) 13.1 Kolsanie jednosmernho sieovho naptia Vyuiten norma IEC 60654-2 [20] Metda skky Kolsanie jednosmernho sieovho naptia Predmet skky Overi si zhodu s ustanoveniami v 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok kolsania jednosmernho sieovho naptia Skobn postup v skratke Skka pozostva z vystavenia pecifickm napjacm podmienkam po dobu, ktor je potrebn na nastavenie stability Skobn zvanos Horn hranica bude rove jednosmernho naptia pre ktor elektronick meradlo bolo vyroben, aby automaticky snmalo podmienky maxima. Doln hranica bude rove jednosmernho naptia pre ktor elektronick meradlo bolo vyroben, aby automaticky snmalo podmienky minima. 13.2 Kolsanie striedavho sieovho naptia Vyuiten normy IEC/TR 61000-2-1 [24], IEC 61000-4-1 [27] Metda skky Kolsanie striedavho sieovho naptia (jednofzov) Predmet skky Overi si zhodu s ustanoveniami v 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok kolsania AC naptia sieovho prvodu.. Skobn postup v skratke Skka pozostva z vystavenia pecifickm podmienkam dodvky energie po dobu, ktor vysta na dosiahnutie teplotnej stability a na prevdzku poadovanch meran.. Skobn zvanosti Mu by pecifikovan nasledovn zvanosti Stupne zvanosti 1 Horn hranica Unom + 10 % Naptie hlavnho prvodu (1), (2) Doln hranica Unom 15 % Poznmky (1) V prpade trojfzovho sieovho prvodu, mus by kolsanie naptia postupne aplikovan pre kad fzu. (2) Hodnoty Unom s vyznaen na meradle. V prpade, e je rozsah pecifick, znak - odkazuje na najniie hodnoty a znak + na najvyie hodnoty rozsahu.. 13.3 Kolsanie sieovej frekvencie striedavho naptia Vyuiten normy IEC/TR 61000-2-1 [24], IEC 61000-2-2 [25], IEC 61000-4-1 [27] Metda skky Kolsanie sieovej frekvencie striedavho naptia Predmet skky Overi si zhodu s ustanoveniami v 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok kolsania sieovej frekvencie striedavho naptia Skobn postup v skratke Skka pozostva z vystavenia pecifickm podmienkam po dobu, ktor vysta na dosiahnutie teplotnej stability a na prevdzku poadovanch meran. Skobn zvanosti Mu by pecifikovan nasledovn zvanosti: Stupne zvanosti 1 Horn hranica fnom + 2 % Naptie hlavnho prvodu (1), (2) Doln hranica fnom 2 % Poznmky (1) Hodnoty fnom s vyznaen na meradle. V prpade, e je rozsah pecifick, znak - odkazuje na najniie hodnoty a znak + na najvyie hodnoty rozsahu. (2) Pretoe sieov frekvencia v navzjom prepojench sieach kole iba v zkom frekvennom psme v okol rozmedzia frekvenci (50 Hz or 60 Hz), aplikuje sa tto skku iba v pecifickch prpadoch, naprklad: EUT , pracujce pri vekch kolsaniach sieovej frekvencie EUT, ktor s intalovan v malch sieach, ktor s izolovan od vekch navzjom prepojench siet Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond 13.4 Poklesy striedavho sieovho naptia, krtke preruenia a kolsania naptia Vyuiten normy IEC 61000-4-11 [34], IEC 61000-6-1 [37], IEC 61000-6-2 [38] Metda skky Poklesy striedavho sieovho naptia, krtke preruenia a kolsania naptia Predmet skky Overi si zhodu s ustanoveniami v 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok krtkodobch poklesov sieovho naptia Skobn postup v skratke Pre definovan asov peridu amplitdy naptia AC hlavnho prvodu sa pouva skobn genertor vhodn na redukovanie. Funknos skobnho genertora mus by preveren pred pripojenm EUT. Zniovanie naptia hlavnho prvodu sa mus opakova 10 krt s intervalom najmenej 10 seknd. Ak je EUT integran meradlo, skobn impulzy musia by aplikovan za sebou v rmci asu merania Skobn zvanosti Mu by pecifikovan nasledovn zvanosti: Stupne zvanosti 1 2 (1), (2) 3 (1), (2) x (3) jednotka Znenie (4) 0 0 pecilne % Skka a Trvanie (4) 0.5 0.5 pecilne cykly Znenie N.A. 0 0 pecilne % Skka b Trvanie N.A. 1 1 pecilne cykly Znenie N.A. 70 40 pecilne % Skka c Trvanie N.A. 25/30 (5) 10/12 (5) pecilne cykly Znenie N.A. N.A. 70 pecilne % Skka d Trvanie N.A. N.A. 25/30 (5) pecilne cykly Znenie N.A. N.A. 80 pecilne % Poklesy naptia Skka e Trvanie N.A. N.A. 250/300 (5) pecilne cykly Znenie (4) 0 pecilne % Krtke preruenia Trvanie (4) 250/300 (5) pecilne cykly Poznmky (1) Uprednostovan stupne zvanosti pre OIML Odporania: stupe 2 pre obytn, obchodn a prevdzky ahkho priemyslu stupe 3 pre priemyseln prevdzky (2) Pre poklesy naptia mu by aplikovaten vetky skky v rmci stupa zvanosti. (pozri 8.4.7) (3) Je definovan vrobcom. Pre zariadenia priamo alebo nepriamo pripojen k verejnej sieti, stupne nesm by menej zvanejie ako stupe 2. (4) rovne skky a trvania poklesov naptia (ts) (50 Hz / 60 Hz) (5) Tieto skky s pre 50 Hz / 60 Hz poda poradia. Informcie dan v prslunom Odporan, ak s aplikovaten a) Stupe zvanosti b) Prevdzka prstroja v kadej z nich rovn a a b (a c v prpade stupa 2) c) Klimatick podmienky d) Ak je EUT integran meradlo: presn opis poradia skobnch impulzov e) Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond 13.5 Impulzy (rchle elektrick prechodov javy) na striedavch a jednosmernch sieach Vyuiten normy IEC 61000-4-1 [27], IEC 61000-4-4 [30] Metda skky Elektrick impulzy Predmet skky Overi si zhodu s ustanoveniami v 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok, kde s elektrick impulzy pridan na seba v napt siete Skobn postup v skratke Genertor impulzov mus by pouit s takmi prevdzkovmi charakteristikami, ak s definovan v prslunej norme. Skka sa sklad z vystavenia pikm impulzov naptia, pre ktor je zaaenie vstupnho naptia 50 a 1 000 definovan v prslunej norme. Charakteristiky genertora musia by preveren pred pripojenm EUT. Musia by aplikovan obe polarity, pozitvna aj negatvna. Trvanie skky nesmie by menie ako 1 min pre kad amplitdu a polaritu. Dodvacia sie na hlavnom prvode mus obsahova blokovacie filtre, aby sa zabrnilo odvdzaniu energie impulzov z hlavnho prvodu. Ak je EUT integran prstroj . skobn impulzy musia by aplikovan za sebou v rmci asu merania. Skobn zvanosti Mu by pecifikovan nasledovn zvanosti: Stupne zvanosti 1 2 (1) 3 (1) 4 x(2) jednotka Amplitda (maximlna hodnota) 0.5 1 2 4 pecilna kV Poet opakovan 5 5 5 5 pecilny kHz Poznmky (1) Uprednostovan stupne zvanosti pre OIML Odporania: stupe 2 pre obytn, obchodn a prevdzky ahkho priemyslu stupe 3 pre priemyseln prevdzky (2) x je otvoren stupe. Amplitda me by pecifikovan v prslunom Odporan. Informcie dan v prslunch Odporaniach, ak s aplikovaten a) Stupe zvanosti b) Klimatick podmienky c) Signlne kble to vystaven impulzom d) Ak je EUT integranm meradlom: presn opis poradia skobnch impulzov e) Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond 13.6 Poklesy sieovho jednosmernho naptia, krtke preruenia a kolsania naptia Vyuiten norma IEC 61000-4-29 [36] Metda skky Poklesy sieovho jednosmernho naptia, krtke preruenia a kolsania naptia Predmet skky Overi si zhodu s ustanoveniami v 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok poklesov naptia, kolsania naptia a krtkych preruen Skobn postup v skratke Mus by pouit skobn genertor tak, ako je definovan v prslunej norme. Pred zaatm skania mus by preveren funknos genertora. Poklesy naptia a krtke preruenia musia by skan na EUT pre kad vybran kombinciu skobnej rovne a trvania s poradm troch poklesov/preruen pri intervale minimlne 10 s medzi kadou skkou. EUT mus by skan pre kad pecifick kolsanie naptia trikrt s 10 s intervalom v najreprezentatvnejch operanch mdoch. Ak je EUT integran meradlo, musia by skobn impulzy aplikovan za sebou v rmci asu merania Skobn zvanosti Mu by pecifikovan nasledovn zvanosti: Stupe zvanosti 1 (1) 2 jednotka Skobn rovne 40 a 70 x(2) % predpsanho naptia Poklesy naptia Trvanie (3) 0.01; 0.03; 0.1; 0.3; 1; x(2) s Skobn podmienka Vysok impedancia a/alebo nzka impedancia Skobn rovne 0 % predpsanho naptia Krtke preruenia (4) Trvanie (3) 0.001; 0.003; 0.01; 0.03; 0.1; 0.3; 1; x(2) s Stupne zvanosti 1 (1) 2 x(2) Skobn rove 85 a 120 80 and 120 x(2) % predpsanho naptia Kolsania naptia Trvanie (3) 0.1; 0.3; 1; 3; 10; x(2) s Poznmky (1) Uprednostovan stupe zvanosti pre OIML Odporania: supe 1 (len priemyseln prevdzky, pozri 8.4.8) (2) x je otvoren stupe. zvanos me by pecifikovan v prslunom Odporan. (3) Vo vslednej pecifikcii me by dan jedna alebo viac skobnch rovn a trvan pecifikovanch v kadej tabuke (Odporanie OIML). Mus by skan prinajmenom najkratie trvanie. (4) Aj je EUT skan na krtke preruenia, nie je potrebn overova alie rovne takho istho trvania, pokia na imunitu zariadenia kodlivo nevplvaj poklesy naptia menie ako 70 % predpsanho naptia Informcie dan v prslunom Odporan, ak s aplikovaten a) Stupne zvanosti a trvanie b) Klimatick podmienky c) rove prevdzky d) Ak je EUT integran meradlo: presn opis poradia skobnch impulzov e) . Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond 13.7 Zvlnenie na vstupnom porte pre jednosmern napjanie Vyuiten norma IEC 61000-4-17 [35] Metda skky Zvlnenie na vstupnom porte pre jednosmern napjanie Predmet skky Overi si zhodu s ustanoveniami v 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok zvlnenia na vstupnom porte pre jednosmern napjanie. Tto skka sa netka meradiel pripojench na batriov nabjacie systmy, ktor zluuj zapnacie mdov menie. Skobn postup v skratke Mus by pouit skobn genertor tak, ako je to definovan v prslunej norme. Funknos genertora mus by preveren pred zaatm skania. Skka pozostva z vystavenia EUT takm zvlneniam naptia na porte, ktor s tvoren usmerovacmi systmami a/alebo pomocnmi servisnmi nabjami batri, ktor s napojen na jednosmern zdroje. Frekvencia zvlnenia je frekvencia zdroja alebo jej 2, 3 alebo 6 nsobok, tak ako je to pecifikovan vo vrobnej pecifikcii. Tvar vlny na vstupe skobnho genertora m snusovo-linerny charakter. Skka mus by aplikovan na najmenej 10 mint alebo na tak as, ktor je potrebn na kompletn overenie pracovnej prevdzky EUT. Skobn zvanosti Mu by pecifikovan nasledovn zvanosti: Stupne zvanosti 1 (1) 2 3 4 x(2) Podiel menovitho jednosmernho naptia v percentch (3) 2 5 10 15 pecilny Poznmky (1) Uprednostovan stupe zvanosti pre OIML Odporania: rove 1 (iba priemyseln prevdzky, pozri 8.4.9) (2) x je otvoren stupe. Podiel v percentch me by dan v prslunom Odporan. (3) Skobn rovne s medzi vrcholmi naptia vyjadren v percentch menovitho naptia DC. Informcie dan v prslunom Odporan, ak s aplikovaten a) Stupne zvanosti b) Tvar vlny kolsania naptia c) Frekvencia kolsania d) Trvanie skky e) Klimatick podmienky f) . Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond 13.8 Rzov impulzy na striedavch a jednosmernch sieovch vedeniach Vyuiten norma IEC 61000-4-5 [31] Metda skky Elektrick rzov impulzy Predmet skky Overi zhodu s ustanoveniami v 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok, kde s elektrick rzov impulzy pridan na seba v sieovom veden. Skobn postup v skratke Genertor rzovch impulzov mus by pouit s prevdzkovmi charakteristikami tak, ako je to pecifikovan v prslunej norme. Skka sa sklad z vystavenia rzovm impulzom, pre ktor s nbehov doba, rka impulzu, pikov efektvne hodnoty vstupnho naptia/prdu na vysokom/nzkom impedannom zaaen a minimlny asov interval medzi dvoma po sebe idcimi impulzmi, definovan v prslunej norme. Charakteristiky genertora musia by preveren pred pripojenm EUT. Na hlavnom veden sieovho prvodu musia by aplikovan najmenej 3 pozitvne a 3 negatvne rzov impulzy sasne so zdrojom AC naptia v uhloch 0, 90, 180 a 270. Na linkch prvodu DC musia by aplikovan najmenej 3 pozitvne a 3 negatvne rzov impulzy. Sie zvisl od vedenia, s ktorm s viazan rzov impulzy , je definovan v prslunej norme. Ak je EUT integran meradlo, musia by skobn impulzy aplikovan v rmci asu merania. Skobn zvanosti Mu by pecifikovan nasledovn zvanosti: Stupe zvanosti (intalan trieda) 0 1 2 3(1) 4 5 x (2) jednotka Linka k linke N.A. N.A. 0.5 1.0 2.0 (3) pecilna kV Linka k zemi N.A. 0.5 1.0 2.0 4.0 (4) (3) pecilna kV Poznmky (1) Uprednostovan stupe zvanosti (intalan trieda) pre OIML Odporania: stupe 3 (2) x je otvoren stupe. Naptie me by pecifikovan v prslunom Odporan. (3) Zvis na triede miestneho systmu napjacej siete (4) Normlne skan s primrnou ochranou Informcie dan v prslunom Odporan, ak s aplikovaten a) Stupe zvanosti (intalan trieda poda IEC 61000-4-5 [31]) b) Klimatick podmienky c) Metda pripojenia d) Nastavenie EUT pre tto skku e) Povolen zmeny vo funknosti EUT ako vsledok tejto skky f) Ak je EUT integran meradlo: presn opis poradia skobnch impulzov g) Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond 14 Skky funknosti (elektrick, batriov napjanie) 14.1 Nzke naptie vntornej batrie (nie pripojenie k sieovmu napjaniu) Vyuiten normy Neexistuj normy pre tieto skky. Metda skky Kolsanie na zdroji naptia Predmet skky Overi si zhodu s ustanoveniami v 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok nzkeho naptia batrie Skobn postup Skka pozostva z vystavenia pecifickm podmienkam batrie na as potrebn na dosiahnutie teplotnej stability a prevdzku poadovanch meran. Ak je pouit nhradn zdroj (tandardn prvod napjania s postaujcou prdovou kapacitou) v skobnej vetve, aby simuloval batriu, je dleit, aby bola taktie simulovan vntorn impedancia pecifickho typu batri. Maximlnu vntorn impedanciu batrie udva vrobca prstroja. Skobn postup: Stabilizova prvod napjania na naptie v medziach definovanch hodnt a aplikova meranie a/alebo zaov podmienky. Zaznamena nasledovn daje: a) Dtum a as b) Teplota c) Naptie prvodu napjania d) Funkn reim e) Merania a/alebo zaov podmienky f) Indikcie (ako s aplikovaten) g) Chyby h) Funkn prevdzka Zni naptie prvodu EUT, pokm zariadenie ukon riadnu prevdzku vzhadom na pecifikcie a metrologick poiadavky, zaznamena aj nasledovn daje: i) Naptie prvodu napjania j) Indikcie k) Chyby l) alie relevantn odozvy prstroja Skobn zvanosti Mu by pecifikovan nasledovn zvanosti: Stupe zvanosti 1 Niia hodnota naptia Najniie naptie, za ktorho EUT funguje sprvne poda pecifikci Poet opakovan Najmenej jeden skobn cyklus pre kad funkn reim Informcie dan v prslunom Odporan. ak s aplikovaten a) Predprprava EUT b) Merania a/alebo zaaenie poas prpravy a skky c) Poet skobnch cyklov d) Maximlne povolen kolsania e) Reakcie EUT na nzke naptie prvodu; naprklad indikcia alebo vypnutie Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond 14.2 Napjanie z externch 12V a 24 V autobatri Poznmka: Menovit naptie Un elektrickho systmu autobatri je obyajne 12 V alebo 24 V. Ale praktick naptie na batriovej svorke cestnho vozidla sa me znane meni. ISO 7637-2 [42], lnky vnimky 4.2 a 5, pecifikuj referenn rovne 13.5 V a 27 V poda poradia. Je vemi pravdepodobn, e budcnos prinesie 42 V systmy , ale tieto ete nie s zahrnut v srii noriem ISO 7637-, ani v ISO 16750-2:2003 [40]. Preto nebol uroben iadny pokus, aby boli zahrnut do tejto verzie OIML D 11. 14.2.1 Kolsania naptia Vyuiten norma ISO 16750-2 [40] Metda skky Kolsanie v zdroji naptia Predmet skky Overi si zhodu s ustanoveniami v 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok vysokho (nedostatone nabitho) a nzkeho naptia batrie. Skobn postup v skratke Skka overuje funknos zariadenia v rozsahu medzi minimlnym a maximlnym naptm prvodu. Skobn zvanosti Mu by pecifikovan nasledovn zvanosti: Menovit naptie batrie Unom = 12 V Unom = 24 V jednotka Stupe zvanosti (1) A B C (2) D E F (2) G Doln limit 6 8 9 10.5 10 16 22 V Horn limit 16 16 16 16 32 32 32 V Poznmky 1) V ISO 16750-2 [40] nazvan Kd (Code) 2) Uprednostovan stupe zvanosti pre OIML Odporania: Kd C pre 12 V batrie a Kd F pre 24 V batrie. 3) alie skky z ISO 16750-2 [40] nie s prijat v tomto Dokumente. Informcie dan v prslunom Odporan, ak s aplikovaten a) Predprprava prstroja b) Merania a/alebo zaaenie poas prpravy a skky c) Poet skobnch cyklov d) Maximlne povolen kolsania e) Reakcie EUT na nzke naptie prvodu; naprklad indikcia alebo vypnutie. Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond 14.2.2 Elektrick prechodov vodivos pozd napjacch veden Vyuiten norma ISO 76372 [42] 5.6.2: Skobn impulz 2a + 2b 5.6.3: Skobn impulz 3a + 3b 5.6.4: Skobn impulz 4 Metda skky Elektrick prechodov vodivos pozd napjacch veden Predmet skky Overi si zhodu s ustanoveniami v 5.1.1 alebo 5.1.2 za nasledovnch podmienok (4): - Prechody spsoben nhlym preruenm prdu v zariaden paralelne pripojenom ku skanmu zariadeniu, spsoben induknosou vo veden (impulzy 2a); - Prechody z jednosmernch motorov fungujcich ako genertory po tom, o sa vypne zapaovanie (impulz 2b)(5); - Prechody na napjacch vedeniach, ktor sa objavili ako vsledok zapnacch a vypnacch procesov (impulzy 3a and 3b); - Zniovanie naptia spsoben zapnanm prdu v obvodoch elektrickho tartra vntornch spaovacch motorov (impulz 4). Skobn postup v skratke Skka pozostva z vystavenia preruovaniu naptia priamym spjanm na napjacom veden Skobn zvanosti Mu by pecifikovan nasledovn zvanosti: Stupne zvanosti (1) (2) III IV (3) Impulzov naptie Us Impulzov naptie Us jednotka Skobn impulz Unom = 12 V Unom = 24 V Unom = 12 V Unom = 24 V 2a + 37 + 37 + 50 + 50 V 2b(5) + 10 + 20 + 10 + 20 V 3a 112 - 150 150 200 V 3b + 75 + 150 + 100 + 200 V 4 6 12 7 16 V Poznmky: (1) V ISO 7637-2 [42], sa volaj skobn rovne (2) V ISO 7637-2 [42], predol rovne I a II boli vypusten, pretoe nezaisovali dostaton odolnos vo vozidlch. (3) Text normy poukazuje na to, e tto norma je primrne uren na to, aby bola podkladom pre zmluvy medzi vrobcami motorovch vozidiel a elektronickch iastkovch zostv. Pretoe prstroj sa mus zhodova s ustanoveniami v 5.1.1 alebo 5.1.2 v akomkovek type vozidla, pre aplikciu OIML Odporan sa odpora stupe zvanosti IV. (4) Neexistuj iadne odkazy na skobn impulzy 1, 5a a 5b, spomenut v norme. (5) Skobn impulz 2b je aplikovaten iba vtedy, ak meradlo me by pripojen k batrii cez hlavn (zapaovanie) vypna auta, to znamen, ak vrobca meradla nevymedzil pecifikciu, e prstroj m by pripojen priamo (alebo svojm vlastnm hlavnm vypnaom) na batriu. Informcie dan v prslunom Odporan, ak s aplikovaten a) Aplikova skobn impulzy b) Stupe zvanosti c) Minimlny poet impulzov alebo skobnho asu d) Prevdzka EUT poas a po skobnch impulzov Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond 14.2.3 Elektrick prechodov vodivos cez vedenie in ako napjacie Vyuiten norma ISO 7637-3 [43], 4.5: Skobn impulzy a a b Metda skky Elektrick prechodov vodivos cez vedenie in ako napjacie Predmet skky Overi si zhodu s ustanoveniami v 5.1.1 alebo 5.1.2 za podmienok prechodov, ktor sa objavia na inom veden ako vsledok zapnacch alebo vypnacch procesov (impulzy a a b Skobn postup v skratke Skka pozostva z vystavenia pikm impulzov naptia, kapacitnm alebo induktvnym viazanm cez vedenie in ako napjacie Skobn zvanosti Mu by pecifikovan nasledovn zvanosti: rovne zvanosti I II III IV (1) jednotka Unom = 12 V impulz a Us 10 20 40 60 V impulz b Us + 10 + 20 + 30 + 40 V Unom = 24 V impulz a Us 14 28 56 80 V impulz b Us + 14 + 28 + 56 + 80 V Poznmky: (1) Text normy poukazuje na to, e tto norma je primrne uren na to, aby bola podkladom pre zmluvy medzi vrobcami motorovch vozidiel a elektronickch iastkovch zostv.. Pretoe prstroj sa mus zhodova s ustanoveniami v 5.1.1 alebo 5.1.2 v akomkovek type auta, pre aplikciu OIML Odporan sa odpora stupe zvanosti IV. Informcie dan v prslunch Odporaniach, ak s aplikovaten a) Stupe zvanosti b) Prevdzka EUT poas a po skobnch impulzoch Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond Prloha A Odhad trvanlivosti (Informatvna) A.1 vod A.1.1 Cie Cieom odhadu trvanlivosti je stanovi spsobilos prstroja sprvne vykonva meranie poas asovej peridy. Pretoe sa me objavi (i) pokodenie prstroja v dsledku zlyhania niektorch jeho ast, o sa me sta v nepredvdatenom okamihu poas jeho ivotnosti a (ii) postupne vzhadom na jeho opotrebovanie, cie odhadu trvanlivosti obsahuje nasledujce dva aspekty: uri schopnos prstroja adekvtne reagova na zlyhanie asti prstroja; zozbiera informcie o monom vskyte defektov poas ivotnosti prstroja ako celku. A.1.2 Overenie monost prstroja adekvtne reagova na zlyhanie jeho asti Skky s vykonan na overenie sprvnej prevdzky ochrannch a kontrolnch zariaden za pomoci vytvrania situci, aby tieto zariadenia a zariadenia, ktor s navrhnut na ochranu, zabezpeovali zachovanie integrity prstroja. Pokyny poskytuje aj dokumentcie o zapojen obvodov. Prslun Odporanie me pecifikova, ktor asti sa maj ska. pecilna pozornos by sa mala venova takm astiam (elektronickm alebo mechanickm), u ktorch sa oakva postupn zmena poas ivotnosti prstroja.. A.1.3 Odhad monho vskytu defektov poas ivotnosti prstroja ako celku Informcie, ktor sa zaoberaj tmto predmetom, mu by zhromaden iba vykonanm skok s relnym trvanm za podmienok, ktor zvyuj opotrebovvanie prstroja nsledkom asu. Vrobca me takto skky vykona, aby zlepil celkov kvalitu prstroja zlepenm uritch ast, a to tak, e podrobne rozpracuje in rieenia uritch problmov alebo nastav adekvtny udriavac systm. Odpora sa, aby sa brali do vahy poiadavky skobnch autort. Prslun Odporanie me pecifikova urit skky odolnosti. A.2 Charakteristika ochrany trvanlivosti Vo svojej podstate ochrana trvanlivosti zabezpeuje opertorovi informcie tkajce sa stavu prstroja. Mal by by oboznmen s tm e uplynul ist prevdzkov as alebo prstroj sm objavil vznamn chybu trvanlivosti, nsledkom oho je vhodn vykona opravn postup; alebo sa odpora vykona urit kontroln opercie. Vhodn dvod pre ochranu me by asov faktor, v ktorom as pre kontroln opercie je zapnutie prstroja, alebo naprklad zapnutie displeja prdavnho zariadenia. In prstup je pouitie asovho spnaa alebo potadiel operanch cyklov, ktor vymedzia alie kontroln asy zaloen na znmych alebo odhadovanch frekvencich objavenia sa chb trvanlivosti. V tchto prpadoch dostane opertor urit asov interval na to, aby vykonal kontroln opercie vo vhodnom momente; avak po tomto ase by prstroj nemal pokraova vo svojej prevdzke, ak nebola uroben kontrola. V rozvinutejch formch ochrany trvanlivosti prstroj automaticky porovnva vsledok kontrolnch operci s uchovanm vsledkom a automaticky posudzuje, i je v dobrom alebo zlom stave. Ak samokontrola zaha aplikciu fyziklnych referennch noriem (naprklad pri vhach), je mon monitorova trvanlivos analgovho vstupnho prevodnka. V rmci prstroja musia okruhy zaruujce ochranu trvanlivosti reprezentova logick funkciu so samo kontrolnmi vlastnosami. Pretoe vznamn chyby trvanlivosti normlne potrebuj urit asov interval, aby sa ukzali, tento samo kontroln postup me by preruen a vemi asto sa stva, e posta postup blokovania so zapnanm. Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond Ochrana trvanlivosti by sa nemala mli s ochranou proti rueniam a ovplyvujcim faktorom, hoci kontroln zariadenia a niekedy tie monitoruj aspekty trvanlivosti, naprklad detekciou vznamnej poruchy. ktor sa objav preto, e sa opotrebuje niektor zloka v meracom reazci. Cieom obidvoch poiadaviek 5.1.2 a5.1.3 je. aby sa zabezpeila ochrana rutinnch meracch operci prstroja proti poruchm. Prslun Odporania obsahuj nvod, ktor je zameran na prostriedky na zabezpeenie digitlneho signlnu v prpade schopnosti samokontroly.. Rozdiel v samokontrolnej frekvencii (automatickej a permanentnej pre niektor rutinn opercie, preruovan pre efekty trvanlivosti) je nsledok rchlosti: pomal rozvoj chb trvanlivosti v protiklade s prenosom typickho jednho milina impulzov prenajcich informcie kad sekundu v digitlnom signlnom procese. Tam, kde prenos a uchovanie dt u boli postaujco zabezpeen, vntorn funkcia typickho mikroprocesora (ktor spracovva programov intrukcie tak isto ako aritmetick opercie cez tie ist funkn bloky) me by povaovan za samokontroln svojou normlnou prevdzkou. Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond PRLOHA B Zariadenie pre skky barometrickho tlaku (Informatvna) B.1 vod Neexistuj iadne normy, ktor opisuj skobn zariadenie na hodnotenie vplyvu malch zmien barometrickho tlaku na prevdzku meradiel. Pretoe prevdzku uritch prstrojov mu ovplyvova zmeny atmosfrickho tlaku, pre tieto prstroje m takto skka zmysel. Typickm prkladom je vplyv na nulov vstup uritch vzoriek snmaov zaaenia s nzkym budiacim naptm. Preto tto prloha poskytuje krtky opis jednoduchho skanho zariadenia, ktor bolo pvodne navrhnut pre skanie snmaov zaaenia, ale taktie je aplikovaten pre relatvne mal EUT s bezpenm nzkym budiacim naptm. Pre tto skku by sa malo zdrazni, e zmeny tlaku s vemi mal: tlakov rozdiel medzi skobnou komorou a vonkajou atmosfrou nikdy nebude v ako 20 kPa. Preto neexistuj pecilne bezpenostn opatrenia, ktor by sa mali dodriava s ohadom na bezpenos tkajcej sa tlaku. Okrem toho nie je potrebn kontrolova presn tlak; sta skontrolova rozdiel medzi tlakom v tlakovej komore a atmosfrickm tlakom v laboratriu. Pri pouvan malch tlakovch komr pre skanie elektronickch meraov me vznikn praktick problm, a to vytvranie jednoduchch vzduchotesnch pripojen pre kbel/kble medzi tlakovou miestnosou a vonkajou atmosfrou, bez toho, aby sa rozoberala spojovacia zstrka/y. B.2 Zariadenia pre skku barometrickho tlaku Treba zdrazni, e niie opsan zariadenie je len jedno z monch rieen, hoci in rieenia s rovnako prijaten V opsanom zariaden je problm vzduchotesnej priechodky pre kble rieen pomocou vodnej drky, ktor sa tak isto pouva na vytvranie zmien tlaku Princp tohto skobnho zariadenia je zobrazen na obrzku 1 a praktick zapojenie ukazuje obrzok 2. Ndoba (1) je iastone naplnen vodou. EUT (2) je umiestnen na doske (3) , ktor zabrauje, aby sa EUT navlhilo. Transparentn ndoba (4) s menm priestorom ako prv, je umiestnen na u (1) prevrtene, aby sa vytvoril vodn uzver (5) medzi dvoma ndobami. Okrem toho by tam malo by aj zariadenie, ktor brni zaplaveniu ndoby(6). Me to by bu mrea, ako ukazuje obrzok 2 alebo nejak ak predmet. Tlak v komore (7) nad rovou vody v druhej ndobe me by nastaven manulne ovldanou pumpou (8) a tan na kontrolnom tlakomer. (9). Vodn uzver (5) medzi dvoma ndobami riei problm vzduchotesnej priechodky pre kble. V praktickom zapojen na obrzku 2 m ndoba (1) priemer 50 cm. Tlak v komore me by zven bu malou runou pumpou alebo tm, e sa prid mal mnostvo vody.. Ako alternatva tlakomera (9) sa me poui vodn manometer (10) , ktor sa sklad z vodou naplnenej hadice a pravtka. Upozornenie: Vzhadom na prtomnos vody a kovovho krytu , toto zariadenie me by pouit iba v prpadoch, kde je bezpen nzke naptie alebo vbec iadna elektrick energia. Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond Obrzok B-1 Zkladn princp Obrzok B-2 Praktick zapojenie (1) Ndoba (2) EUT (3) Doska (4) Transparentn ndoba (5) Voda (6) Ochrana proti zaplaveniu (7) Tlakov komora (8) Pumpa (9) Tlakomer (10) Vodn manometer (11) Kbel Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond PRLOHA C Pouit literatra a poznmky V ase publikovania boli platn oznaen vydania. Vetky normatvne dokumenty podliehaj revzii a uvatelia tohto Dokumentu mu skma alie monosti aplikcie najnovch vydan dole oznaench normatvnych dokumentov. lenovia IEC a ISO zachovvaj registre v sasnosti platnch Medzinrodnch noriem. Aktulny stav noriem, na ktor odkazujeme, mete taktie njs na Internete: IEC publikcie: http://www.iec.ch/searchpub/cur_fut.htm ISO publikcie: http://www.iso.org/iso/en/CatalogueListPage.CatalogueList OIML publikcie: http://www.oiml.org/publications/ (s vonm sahovanm PDF zloiek). Aby sa predilo akmkovek nedorozumeniam, striktne sa odpora, aby za vetkmi referenciami k normm v OIML Odporaniach a Medzinrodnch dokumentoch nasledovali verzie, na ktor sa odkazuje (veobecne rok alebo dtum). Ref. Normy a referenn dokumenty Opis [1] Medzinrodn slovnk zkladov a veobecnch termnov v metrolgii (VIM) (1993) Slovnk, ktor spolone pripravila pracovn skupina odbornkov BIPM, IEC, IFCC, ISO, IUPAC, IUPAP, a OIML [2] OIML B 3 (2003) OIML Certifikan systm pre meradl (predtm OIML P1) Udva pravidl pre zverejnenie, registrciu a pouitie OIML Certifiktov zhody [3] IEC 60068-1 (1988-6), Prloha B, vrtane novely 1, 1992-4, Skanie vplyvu prostredia. as 1: Veobecne a nvod Zaha srie environmentlnych skok a vhodnch zvanost a predpisuje rzne atmosfrick podmienky pre merania schopnost vzoriek by v prevdzke za normlnych podmienok prepravovania, uskladnenia a prevdzky. [4] IEC 60068-2-1 (1990-05) s novelami 1 (1993-02) a 2 (1994-06) Skanie vplyvu prostredia, as 2-1: Skky, Skka A: Chlad Je zameran na skky na netepelnch rozptylovch aj tepelnch rozptylovch vzorkch. [5] IEC 60068-2-2 (1974-01), s novelami 1 (1993-02) and 2 (1994-05) Skanie vplyvu prostredia as 2-2: Skky. Skka B: Such teplo Obsahuje Skku Ba: Such teplo pre netepeln rozptylov vzorky s nhlou zmenou teploty; Skku Bb: Such teplo pre netepeln rozptylov vzorky s postupnou zmenou teploty; Skku Bc: Such teplo pre tepeln rozptylov vzorky s nhlou zmenou teploty; Skku Bd: Such teplo pre tepeln rozptylov vzorky s postupnou zmenou teploty. Dotla z roku 1987 obsahuje IEC No. 62-2-2A [6] IEC 60068-2-6 (1995-03), so zmenou 1 (1995-03) Skanie vplyvu prostredia- as 2: Skky Skka Fc: Vibrcie (snusov) Poskytuje metdu skky, ktor zabezpeuje tandardn postup na urenie schopnosti komponentov, zariadenia a alch ast, aby vydrali pecifick zvanosti snusovch vibrci. M postavenie zkladnej bezpenostnej publikcie poda IEC Guide 104. [7] IEC 60068-2-11 (1981-01) Skanie vplyvu prostredia - as 2: Skky. Skka Ka: Son hmla so zmenou 1 (1999-12) Porovnva odolnos voi zhoreniu od sonej hmly medzi vzorkami podobnej kontrukcie. Me by pouit na ohodnotenie kvality ochrannch vrstiev. Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond [8] IEC 60068-2-18 (2000-10) Skanie vplyvu prostredia - as 2-18: Skky Skka R a nvod: Voda Poskytuje metdy skok aplikovatench na vrobky, ktor mu by poas prenosu, uchovania alebo prevdzky vystaven padajcim kvapkm vody, nrazovej vode alebo ponoreniu. Primrny cie vodnch skok je overi schopnos ochrannch obalov, krytov a tesnen udra vrobky a zariadenie v dobrom stave poas tandardnch podmienok, a ke je to potrebn, tak aj poas ponoru vo vode. Tieto skky nie s korzne skky a ani by nemali by povaovan za tak. Nenapodobuj sa efekty vekho teplotnho rozdielu medzi vodou a vzorkou, ako vzostup priesaku vody , ktor je vsledkom tlakovch zmien, tak isto sa nenapodobuj ani termlne otrasy. Zaveden vodn skky v inch normch nie s zameran na simulovanie mnostva zrok a ich uvdzan intenzita je prli vysok na to, aby sa brala do vahy. Preto sa pridva k vysoko-intenzitnm skkam Skka R, ktor obsahuje umel skku daa, ktor sa zaklad na prrodnch podmienkach ale neberie do vahy vysok rchlos vetra veobecne spojen s prirodzenm daom. Je dan pomcka na aplikovatenos tchto skok a prsnost, z ktorch si mete vybra. [9] IEC 60068-2-30 (1980-01) s novelou 1 (1985-08) Skanie vplyvu prostredia Part 2: Skky Test Db a nvod: Vlhk teplo, cyklick (12 + 12) Uruje vhodnos komponentov, zariadenia a inch predmetov na pouitie a/alebo uskladnenie za podmienok vysokej vlhkosti, ktor je kombinovan s opakovanmi zmenami teplt. prava . 1 nahrdza tret odsek lnok 8, Obnova. [10] IEC 60068-2-31 (1969-01) s novelou 1 (1982-01) Skanie vplyvu prostredia as 2: Skky Skka Ec: Pd a preklopenie, prednostne pre druh vzoriek - zariadenia Uruje efekty na vzorky jednoduchho tandardnho opracovania, ktor zobrazuj nrazy a otrasy s pravdepodobnosou vskytu poas drby alebo drsnm zaobchdzanm na doske alebo pracovnom stole. M postavenie zkladnej bezpenostnej publikcie v slade s IEC Guide 104. [11] IEC 60068-2-47 (1999-10) Skanie vplyvu prostredia as 2-47: Skky. Skka monte sast na vibrcie, nrazy a podobn dynamick skky Zabezpeuje metdy monte komponentov a intalanch poiadaviek pre zariadenia a alch predmetov, pre skupiny dynamickch skok v IEC 60068-2, o je nraz (Skka E), vibrcia (Skka F) a akcelercia, ustlen stav (Skka G). [12] IEC 60068-2-64 (1993-05), so zmenou 1(1993-10) Skanie vplyvu prostredia - as 2: Skobn metdy, Skka Fh: Nhodn irokopsmov vibrcie (slicovo riaden) a nvod. Uruje schopnos zna pecifick zvanosti irokopsmovch nhodnch vibrci. Pouva sa na vzorky, ktor s vystavovan vibrcim nhodnej povahy spsoben prepravou alebo prevdzkovm prostredm, naprklad v lietadle, vesmrnych a pozemskch dopravnch prostriedkoch. M postavenie zkladnej bezpenostnej publikcie v slade s IEC Guide 104. [13] IEC 60068-2-78 (2001-08) Skanie vplyvu prostredia - as 2-78: Skky - Skka Cab: Vlhk teplo, kontantn (IEC 60068-2-78 nahrdza nasledovn vyat normy: IEC 60068-2-3, skka Ca and IEC 60068-2-56, skka Cb) Zabezpeuje skobn metdu pre vymedzenie, i s elektronick produkty alebo zariadenie vhodn na prepravu, uskladnenie a pouitie za podmienok vysokej vlhkosti. Skka je pvodne zameran na to, aby sa povolilo sledovanie efektov vysokej vlhkosti za kontantnej teploty bez kondenzcie na vzorku po predpsanej peride. Tto skka zabezpeuje poet uprednostovanch prsnost vysokej teploty, vysokej vlhkosti a skobnej trvanlivosti. Skka me by aplikovan aj na tepeln aj na netepeln rozptylov vzorky. Skka je aplikovaten na mal zariadenia alebo komponenty tak isto aj na vek zariadenia, ktor maj komplexn prepojenia so skobnm zariadenm zvonka komory, ktor vyaduje prpravn as, ktor zabrauje vyuvaniu predhrievania a udriavaniu pecifickch podmienok poas intalanej peridy. Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond [14] IEC 60068-3-1 (1974-01) + Dodatok A (1978-01) Skanie vplyvu prostredia as 3 Zkladn informcie, Oddiel 1: Skky chladom a suchm teplom Poskytuje podkladov informcie pre Skky A: Chlad (IEC 68-2-1), a Skky B: Such teplo (IEC 68-2-2). Zahruje dodatky tkajce sa vplyvu: vekosti komory na povrchov teplotu vzorky, ke nie je pouit nten obeh vzduchu; prdu vzduchu na podmienky komory a na povrchov teploty skobnch vzoriek; rozmerov drtovho ohranienia a materilu na povrchov teplotu komponentu; merania teploty, rchlosti vzduchu a koeficientu vyarovania.. Dodatok A poskytuje dodaton informcie pre prpady, kde sa nedosahuje teplotn stabilita poas skky. [15] IEC 60068-3-4 (2001-08) Skanie vplyvu prostredia - as 3-4: Doplnkov dokumentcia a nvod Skky vlhkm teplom Zabezpeuje potrebn informcie na pomoc pri prprave relevantnch technickch podmienok, ako technick normy pre komponenty alebo zariadenia, aby sa vybrali vhodn skky a skobn prsnosti pre pecifick vrobky a v niektorch prpadoch aj pecifick typy aplikci. Cieom skok vlhkho tepla je uri schopnos vrobkov odolva tlakom, ktor sa objavuj v prostred s relatvne vysokou vlhkosou, s alebo bez kondenzcie, a s ohadom na varicie elektrickch a mechanickch charakteristk. Skky mokrho tepla sa mu taktie vyui aj na kontrolu odolnosti vzorky na niektor formy inkov korzie. [16] IEC 60068-3-8 (2003-08) Skanie vplyvu prostredia as 3-8: Sprievodn dokumentcia a nvod Vber skok vibrciami Zabezpeuje poradenstvo pre vber medzi IEC 60068-2 stacionrne vibran skobn metdy Fc snusov, Fh nhodn a F(x) Zmiean mdov vibrcie. Rozlin skobn metdy stleho stavu a ich ciele s v skratke opsan v lnku 4. Nie s zahrnut prechodov skobn metdy. Pri vibranom skan by ste mali by oboznmen s environmentlnymi podmienkami, hlavne s dynamickmi podmienkami pre vzorku. Tto norma pomha zhromadi informcie o environmentlnych podmienkach (lnok 5), odhadn alebo zmera dynamick podmienky (lnok 6) a udva prklady na umonenie rozhodnut, urobench na najviac aplikovatench environmentlnych vibranch skobnch metdach. Na zaiatku s podmienky, potom je udan metda vberu najvhodnejej skky. Pretoe skuton ivotn podmienky dominuj vibrciami nhodnej povahy, nhodn skanie by malo by pouvan veobecne, pozri Tabuku 1, lnok 7. Na preverenie vibranej reakcie predtm skanej vzorky, poas a po vibranej skke, mu by pouit alej navrhnut metdy. Vber vhodnej excitanej metdy je opsan v lnku 8 a uloen do Tabuky 2. V tejto pecifickej norme njdu pisatelia informcie zameran na vibran skobn metdy a poradenstvo pri ich vbere. [17] IEC 60512-11-8 (1995-11) Elektromechanick siastky pre elektronick zariadenia - Zkladn skobn postupy a meracie metdy - as 11: Klimatick skky - Oddiel 8: Skka 11h Piesok a prach Definuje tandardn skobn metdu na odhadnutie schopnosti konektora odolva prdiacemu jemnmu piesku a prachu.. [18] IEC 60512-14-7 (1997-10) Elektromechanick komponenty pre elektronick zariadenie - Zkladn skobn postupy a meracie metdy - as 14: Skky tesnosti - Oddiel 7: Skka 14g: Striekajca voda Definuje tandardn skobn metdu na odhadnutie inkov nrazovej vody alebo pecifickej kvapaliny na elektrick spojovacia zariadenia. [19] IEC 60529 (2001-02) Ed. 2.1 Stupne ochrany krytom (krytie - IP kd) zmena 1 (2003-01) Ed. 2.1 Am1 (1999-11) novela 1 konsolidovan vydanie Pouva sa klasifikciu stupov ochrany poskytovanej ochrannmi obalmi pre elektrick zariadenie s predpsanm naptm, ktor nepresahuje 72.5 kV. M postavenie zkladnej bezpenostnej publikcie v slade s IEC Guide 104. [20] IEC 60654-2 (1979-01), s pravou 1 (1992-09) Prevdzkov podmienky pre meracie a riadiace zariadenia priemyselnch procesov as 2: Napjanie Poskytuje limitn hodnoty pre vkon vrobnho postupu a riadiacich systmov alebo ich ast poas prevdzky. Neber sa do vahy podmienky drby a opravy. Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond [21] IEC 60721-2-5 (1991-07) Klasifikcia podmienok prostredia as 2: Podmienky prostredia - Oddiel 5: prach, piesok a son hmla Uvdza charakteristiky prachu, piesku a sonej hmly a opisuje vplyv tchto environmentlnych faktorov, ktorm vrobky bud vystaven poas skladovania, transportu a pouvania. [22] IEC 60721-3-3 (1994-12) s novelami 1 (1995-06) a 2 (1996-11) Klasifikcia podmienok prostredia as 3 Klasifikcia skupn parametrov prostredia a stupov ich prsnosti Oddiel 3 Stacionrne pouitie na miestach chrnench proti poveternostnm vplyvom konsolidovan vydanie 2.2 (2002-10) Klasifikuje skupiny environmentlnych parametrov a ich prsnost, ktorm s vrobky vystaven, ke s namontovan pre stacionrne pouitie v lokalitch odolnch voi poasiu [23] IEC 60721-3-4 (1995-01) s novelou 1 (1996-11) Klasifikcia podmienok prostredia as 3 Klasifikcia skupn parametrov prostredia a stupov ich prsnosti Oddiel 4 Stacionrne pouitie na miestach nechrnench proti poveternostnm vplyvom Klasifikuje skupiny environmentlnych parametrov a ich prsnost, ktorm vrobky mu by vystaven za podmienok pouitia, vrtane perid zvenej prce, prestojov, drby a oprv, ke s namontovan pre stacionrne pouitie v lokalitch, ktor nie s odoln voi poasiu. [24] IEC/TR 61000-2-1 (1990-05) Elektromagnetick kompatibilita (EMC) as 2: prostredie Oddiel 1: Popis prostredia elektromagnetick prostredie pre nzkofrekvenn ruenie ren vedenm a signly vo verejnch rozvodnch sieach M status technickej sprvy a poskytuje informciu o rznych typoch preruen, ktor mu by oakvan vo verejnej rozvodnej sieti. Ber sa do vahy nasledovn fenomny ruenia:- harmonick - medzi-harmonick - vkyvy naptia poklesy naptia a krtke preruenia prvodu nerovnovha naptia signalizcia hlavnho prvodu kolsanie napjania silnoprdu komponenty DC [25] IEC 61000-2-2 (2002-03) Elektromagnetick kompatibilita (EMC) as 2-2: Prostredie. Kompatibiln rovne nzkofrekvennch ruen rench vedenm a signalizcia vo verejnch rozvodnch sieach Tto norma sa zaober vodivmi prerueniami vo frekvennom rozsahu od 0 kHz do 9 kHz, z rozrenm a do 148,5 kHz pecificky pre systmy signalizcie hlavnho napjania. Poskytuje kompatibiln rovne pre verejne systmy distribcie nzkeho naptia AC, ktor m nominlnu hodnotu naptia a do 420 V, jendofzov alebo 690 V, trojfzov a s nominlnou hodnotou frekvencie 50 Hz alebo 60 Hz. Kompatibiln rovne s pecifikovan pre elektromagnetick ruenia takch typov, ktor mu by oakvan vo verejnch systmoch nzkeho naptia, pozri: limity uren pre preruenie vyarovania do systmu verejnho napjania limity imunity uren vrobkovmi vbormi a inmi pre zariadenia vystaven vodivm prerueniam prtomnm v systmoch verejnho napjania [26] IEC 61000-2-5 (1995-9) Elektromagnetick kompatibilita (EMC) Prostredie Klasifikcia elektromagnetickch prostred Tto publikcia je technickou sprvou zameranou na poradenstvo nie ako pecifikcia pre tch, ktor sa zaoberaj prpravou noriem na imunitu pre zariadenie alebo systm. Jeho cieom je klasifikova elektromagnetick prostredia a napomha rozvoju pecifikci poiadaviek imunity poloiek obsahujcich elektrick alebo elektronick asti, nsledkom oho zskaj elektromagnetick kompatibilitu. Taktie poskytuje zkladn poradenstvo pre vber rovn imunity. daje s aplikovaten na hocak zariadenie, podsystm alebo systm vytvoren za elom vyuitia elektromagnetickej energie, a ktor je prevdzkovan v pecifickom prostred, tak ako je definovan v tejto sprve. [27] IEC 61000-4-1 (2000-04) Zkladn publikcia EMC Elektromagnetick kompatibilita (EMC) as 4: Metdy skania a merania Oddiel 1: prehad noriem sboru IEC 61000-4 Poskytuje prslun pomoc pouvateom a vrobcom elektrickch a elektronickch zariaden o srii EMC noriem IEC 61000-4 zameranch za metdy skania merania. Poskytuje veobecn odporania tkajce sa vberu prslunch skok. Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond [28] IEC 61000-4-2 (1995-01) s novelami 1 (1998-01) a 2 (2000-11) Zkladn publikcia EMC Elektromagnetick kompatibilita (EMC) as 4: Metdy skania a merania Oddiel 2: Skka odolnosti proti elektrostatickmu vboju. Konsolidovan vydanie: IEC 61000-4-2 (2001-04) Ed. 1.2 Tto publikcia je zaloen na IEC 60801-2 (druh vydanie: 1991). Tka sa poiadaviek na imunitu a skobnch metd pre elektrick a elektronick zariadenie vystaven statickm vbojom elektriny, priamo od opertora. Dodatone definuje rozptie skobnch rovn, ktor sa tkaj rznych prostred a intalanch podmienok a stanovuje skobn postupy. Predmetom tejto normy je stanovi veobecn a reprodukovaten zkladu pre hodnotenie prevdzky elektrickho a elektronickho zariadenia, ktor je vystaven elektrostatickm vbojom. Dodatone zaha elektrostatick vboje, ktor mu nasta pri dotyku osoby s objektom blzko dleitho zariadenia. [29] IEC 61000-4-3 konsolidovan vydanie 2.1 (2002-09) s novelou 1 (2002-08) Elektromagnetick kompatibilita (EMC) as 4: Metdy skania a merania Oddiel 3: Skka odolnosti proti vyarovanmu vysokofrekvennmu elektromagnetickmu pou Aplikuje sa na imunitu elektrickho a elektronickho zariadenia, ktor vyaruje elektromagnetick energiu. Stanovuje skobn rovne a poadovan skobn postupy. Stanovuje zkladn daje pre hodnotenie prevdzky elektrickho a elektronickho zariadenia, ke je vystaven vysokofrekvennmu elektromagnetickmu pou. [30] IEC 61000-4-4 (2004-07) Elektromagnetick kompatibilita (EMC) as 4-4: Metdy skania a merania Skka odolnosti proti rchlym elektrickm prechodnm javom/skupinm impulzov Stanovuje zkladn a reprodukovaten odkaz pre hodnotenie imunity elektrickho a elektronickho zariadenia, ke je vystaven elektrickmu rchlemu prechodovmu impulzu na napjacch signlnych, kontrolnch a pozemskch portoch. Skobn metda, ktor je dokumentovan v tejto asti IEC 61000-4 opisuje metdu, ktorou sa posudzuje imunita zariadenia alebo systmu voi definovanmu javu. Norma definuje: skku asovho priebehu naptia; rozsah skobnch rovn; skobn zariadenie; postupy overenia skanho zariadenia; prprava skky; skobn postupy. Norma poskytuje pecifikcie pre laboratrne a po intalan skky. [31] IEC 61000-4-5 (2001-04) konsolidovan vydanie 1.1 (zahruje novelu 1 a zmenu 1) Elektromagnetick kompatibilita (EMC) as 4-5: Metdy skania a merania Skka odolnosti rzovm impulzom Tka sa poiadaviek imunity, skobnch metd a rozsahu odporanch skobnch rovn pre zariadenia vzhadom na nepriame nrazov zmeny spsoben preptm z prepnania a doasnho blesku. Niektor definovan skobn rovne svisia s rznymi environmentlnymi a intalanmi podmienkami. Tieto poiadavky s rozvinut pre a aplikovaten na elektrick a elektronick zariadenie. Stanovuje veobecn odkaz na hodnotenie prevdzky zariadenia, ke je vystaven vysoko energetickm prerueniam na napjacom veden. [32] IEC 61000-4-6 (2003-05) s novelou 1 (2004-10) Elektromagnetick kompatibilita (EMC) as 4: Metdy skania a merania Oddiel 6: Odolnos proti rueniu indukovanmu vysokofrekvennmi poliami, renmu vedenm Vzahuje sa na poiadavky vodivej imunity elektrickho a elektronickho zariadenia na elektromagnetick ruenia, ktor pochdzaj z rdio frekvennch (RF) vysielaov vo frekvennom rozsahu od 9 kHz do 80 MHz. Je vylen tak zariadenie, ktor nem najmenej jeden vodiv kbel (ako hlavn napjanie, signlne vedenie alebo spojenie so Zemou), ktor me pripoji zariadenie k preruovanm RF poliam Tto norma nie je zameran na pecifikciu skok, ktor sa aplikuj na iaston zariadenia alebo systmy. Jej hlavnm cieom je poda zkladn veobecn odkaz vetkm zainteresovanm vrobkovm vborom IEC. Vrobkov vbory (alebo uvatelia a vrobcovia zariadenia) zostvaj zodpovedn za vhodn vber skky a rovne prsnosti, ktor sa aplikuje na ich zariadenie. Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond [33] IEC 61000-4-8 (1993-06) s novelou 1 (2000-11) Elektromagnetick kompatibilita (EMC) as 4-8: Metdy skania a merania Skka odolnosti proti magnetickmu pou na sieovom kmitote. Konsolidovan vydanie 1.1 (2001-03) Vzahuje sa na poiadavky imunity zariadenia, iba za prevdzkovch podmienok, na magnetick preruenia v silnoprde: obytn a obchodn priestory; priemyseln zkladne a elektrrne; a stredno a vysoko napov rozvodne [34] IEC 61000-4-11 (2004-03) Elektromagnetick kompatibilita (EMC) as 4-11: Metdy skania a merania Skky odolnosti proti krtkodobm poklesom naptia, krtkym prerueniam a kolsaniam naptia Definuje skobn metdy imunity a rozsah uprednostovanch skobnch rovn pre elektrick a elektronick zariadenie pripojen k nzko napovej rozvodnej sieti pre poklesy naptia, krtke preruenia a kolsania naptia. Tto norma sa aplikuje na elektrick a elektronick zariadenie, ktor m predpsan vstupn prd nepresahujci 16 A na fzu pre pripojenie do siet AC 50 Hz alebo 60 Hz. Neaplikuje sa na elektrick a elektronick zariadenia pripojen do siet AC do 400 Hz. Skky pre tieto siete bud zahrnut v budcich normch IEC. Predmetom tejto normy je ustanovi veobecn odkaz pre hodnotenie imunity elektrickho a elektronickho zariadenia ke je vystaven poklesom naptia, krtkym prerueniam a kolsaniam naptia. M postavenie zkladnej EMC publikcie v slade s IEC Guide 107. [35] IEC 61000-4-17 (1999-06) Elektromagnetick kompatibilita (EMC) as 4-17: Metdy skania a merania Skka odolnosti proti zvlneniu na vstupnom porte pre jednosmern napjanie. novela 1 (2001-07) konsolidovan vydanie (2002-07) Ed. 1.1 Tto norma definuje skobn metdy imunity drobnho kolsania na vstupnom prvode DC elektrickho a elektronickho zariadenia. Tto norma je aplikovaten na nzko napov napjacie porty zariadenia napjanho systmami vonkajch usmerovaov alebo batriami, ktor s nabjan. Predmet tejto normy je ustanovi veobecn a reprodukovaten zkladu pre skky v laboratriu, elektrick a elektronick zariadenie, ke je vystaven drobnmu kolsaniu naptia takmu, ktor spsobuj systmy usmerovaov a/alebo pomocn servisn nabjae batri, ktor prekrvaj zdroje napjania DC. Tto norma definuje: skku asovho priebehu naptia; rozsah skobnch rovn; skobn genertor; prprava skky; skobn postupy. Tto skka sa neaplikuje na zariadenie pripojen k systmom nabjania batri, ktor je pripojen k switch mode konvertorom [36] IEC 61000-4-29 (2000-08) Elektromagnetick kompatibilita (EMC) as 4-29: Metdy skania a merania Krtkodob poklesy naptia, krtke preruenia a kolsania naptia na vstupoch jednosmernho napjania. Skky odolnosti. Tto norma definuje skobn metdy imunity poklesov naptia, krtkych preruen a kolsan naptia na vstupnom napjacom porte DC elektrickho a elektronickho zariadenia. Tto norma je aplikovaten na nzkonapov napjacie porty DC zariadenia napjanho z vonkajch siet DC. Predmetom tejto normy je ustanovi veobecn a reprodukovaten zkladu pre skanie elektrickho a elektronickho zariadenia ke je vystaven poklesom naptia, krtkym prerueniam alebo kolsaniam naptia na vstupnch napjacch portov DC. Tto norma definuje: rozsah skobnch rovn; skobn genertor; prprava skky; skobn postupy. Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond [37] IEC 61000-6-1 (1997-07) Elektromagnetick kompatibilita (EMC) as 6: Veobecn normy Oddiel 1: Odolnos prostredia obytn, obchodn a ahkho priemyslu Definuje skobn poiadavky imunity v zvislosti od nepretritch a doasnch, vodivch a radianch preruen vrtane elektrostatickch vbojov pre elektrick a elektronick zariadenie zameran na pouitie v obytnch, obchodnch a prevdzkach ahkho priemyslu, a pre ktor neexistuje iadna norma. Poiadavky imunity vo frekvennom rozsahu od 0 kHz do 400 GHz s zahrnut a pecifikovan pre kad port o ktorom sa uvauje. Tto norma sa aplikuje na zariadenia uren na priame pripojenie k nzkonapovej sieti verejnho napjania alebo pripojen zdroju DC, ktor je uren na prepojenie medzi zariadenm a nzkonapovou sieou verejnho napjania. [38] IEC 61000-6-2 (1999-01) Elektromagnetick kompatibilita (EMC) as 6-2: Veobecn normy Odolnos - priemyseln prostredia Aplikuje sa na elektrick a elektronick zariadenie zameran na pouvanie v priemyselnch prostrediach, pre ktor neexistuj normy. Poiadavky imunity vo frekvennom rozsahu od 0 Hz do 400 GHz s zahrnut vo vzahu k nepretritm a doasnm, vodivm a radianm prerueniam, vrtane elektrostatickch vbojov. Skobn poiadavky s pecifikovan pre kad port o ktorom sa uvauje. Zariadenia zameran na pouitie v priemyselnch oblastiach s charakterizovan existenciou jednho alebo viacerch bodov: existujca sie napjania je napjan vysokm alebo strednm naptm urenm pre dodvku pre vrobu a pod.; priemyseln, vedeck a medicnske zariadenia; ak induktvne alebo kapacitn zae, asto prepnan; a elektrick prdy a pridruen magnetick polia s vysok [39] IEC 61326 (2002-02) Elektrick meracie, riadiace a laboratrne zariadenia. Poiadavky na elektromagnetick kompatibilitu. zmena.1 (2002-07) pecifikuje minimlne poiadavky pre imunitu a emisie ohadom EMC pre elektrick zariadenia prevdzkovan zo zdroja menej ako 1000 V AC alebo 15000 V DC, urench pre profesionlne alebo priemyseln procesy a pre ely vzdelvania, vrtane zariadenia pre: meranie a skanie; kontrolu; laboratrne pouitie, a doplnky uren pre pouitie vi. vyie (ako vzorovo ovldan zariadenie), uren na pouitie v priemyselnch a nepriemyselnch oblastiach. Ak existuj prslun EMC normy potom sa m prednos aplikcia vetkch aspektom celej rady tejto normy. [40] ISO 16750-2:2003 Cestn vozidl environmentlne podmienky a skky pre elektrick a elektronick zariadenie as 2: elektrick zaaenie pecifikuje elektrick zaaenie a prslun skky a poiadavky pre mont elektrickch a elektronickch systmov a komponentov na cestn vozidl. Je aplikovaten na environmentlne podmienky a skky ovplyvujce elektrick a elektronick zariadenie namontovan priamo na alebo vo vozidle. Nezaha EMC [41] ISO 7637-1 (2002) Cestn vozidl - Elektrick ruenia vedenm a vzbou. as 1: Defincie a veobecn vahy Definuje zkladn termny pouvan v rznych astiach pre elektrick ruenie vedenm a vzbou. Poskytuje veobecn informcie vzahujce sa k celej medzinrodnej norme ako aja k vetkm jej astiam Realizovan s finannou podporou Eurpskej nie v rmci programu Prechodn fond [42] ISO 7637-2 (2004) Cestn vozidl - elektrick ruenia vedenm a vzbou as 2: Elektrick prechodov vodivos iba pozd napjacieho vedenia pecifikuje tandardizovan skky pre skanie kompatibility vodivch elektrickch prechodnch zariaden intalovanho do osobnch aut, ktorm vyhovuje napjanie 12 V a komernch vozidiel, ktorm vyhovuje napjanie 24 V. Aplikuje sa to na tak typy vozidiel, ktor nie s zvisl od hnacieho systmu (napr. spaovacie motory alebo dieselov motory alebo elektrick motory) [43] ISO 7637-3 (1995) so zmenou 1 (1995) Cestn vozidl - Elektrick ruenia vedenm a vzbou as 3: Osobn automobily a ahk komern vozidl s menovitm napjacm naptm 12 V a komern vozidl s napjacm naptm 24 V Prenos elektrickho prechodovho javu kapacitnou a induktvnou vzbou vedeniami inmi ako napjacmi. Uruje veobecn zkladu pre hodnotenie EMC elektronickch prstrojov, nstrojov a zariaden vo vozidlch Zmerom skky je demontrova imunitu prstroja, nstroja a zariadenia, ke je vystaven rchlym prechodovm rueniam, takm ktor s spsoben zapnanm (zapnanie induktvnych za, kontaktnch rel, at.).

Recommended

View more >