CIEĽOV POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUNOSTI a estetick vchova, vznamn osobnosti v dejinch, zkladn teoretick pojmy, vzťah ... Hegel, Rousseau, Mukařovsk ...

  • Published on
    05-Feb-2018

  • View
    222

  • Download
    6

Transcript

<ul><li><p>TTNY PEDAGOGICK STAV </p><p>CIEOV POIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUNOSTI MATURANTOV </p><p>Z ESTETIKY </p><p>BRATISLAVA 2012 </p><p>Schvlilo Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu Slovenskej republiky da 30. 8. 2013 </p><p>pod slom 2013-10834/28677:1-0922 s platnosou od 1. 9. 2013. </p></li><li><p>CP - estetika </p><p>2 </p><p> ttny pedagogick stav </p><p>1 CIE MATURITNEJ SKKY </p><p>Estetika ako voliten maturitn predmet v prvom rade kultivuje estetick vnmanie a estetick </p><p>hodnotenie. Je zko spt s dejinami umenia a kultry, ktor s dedistvom vzdelanho loveka, no draz </p><p>kladie na tvoriv spracovanie tchto podnetov. Predmet sa prioritne nezameriava na faktografiu </p><p>a zvldnutie odbornch nzorov na umenie. Usiluje o iv estetiku, schopnos vnma a individulne </p><p>hodnoti podnety z oblasti umenia, no aj z oblasti mimoumeleckho estetina, ktor je spravidla inpirciou </p><p>umeleckch diel. Estetika vedie iaka k erudovanmu vlastnmu nzoru na javy, s ktormi prichdza do </p><p>kontaktu v oblasti sasnho ivota i v oblasti kultrnej histrie udstva. </p><p>Cieom internej asti maturitnej skky je preveri prehad iaka v problematike umenia </p><p>a kultry, v teoretickch otzkach estetiky a tie v tvorivosti spracovania tchto podnetov, ktor s </p><p>obsiahnut v uebnch osnovch. </p></li><li><p>CP - estetika </p><p>3 </p><p> ttny pedagogick stav </p><p>2 CIEOV POIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUNOSTI </p><p>Obsah, rozsah a hbku ast maturitnej skky uruj cieov poiadavky na vedomosti a zrunosti </p><p>maturantov z predmetu estetika, ktor sa opieraj o platn uebn osnovy a ktor mono rozdeli do </p><p>13 tematickch celkov uiva: </p><p> kultra predhistorickho obdobia, </p><p> starovek kultry, </p><p> antick kultra a umenie, </p><p> stredovek kultra a umenie, </p><p> renesancia - novovek umenie, </p><p> barok, rokoko, </p><p> klasicizmus, </p><p> umenie 19. storoia, </p><p> umenie 20. storoia, </p><p> fotografia a film, </p><p> mimoumeleck estetino, </p><p> udov kultra, </p><p> zkladn estetick pojmy a osobnosti. </p><p>Vzhadom na skutonos, e iaci zvyajne maturuj nielen z estetiky, ale aj z dejn umenia sasne, </p><p>tematick celky a nsledne maturitn otzky s odlen. Estetika sa prikla k leneniu kultry a umenia </p><p>poda jednotlivch druhov umenia. Z toho sa odvodzuj aj maturitn otzky. To znamen </p><p>12 alternatvnych tematickch celkov uiva: </p><p> teoretick otzky z estetiky a estetickej vchovy, </p><p> itkov umenie, </p><p> architektra, </p><p> sochrstvo, </p><p> maliarstvo, </p><p> hudba, </p><p> fotografia, </p><p> film, </p><p> divadlo, </p><p> balet a tanec, </p><p> zbavn nre, </p><p> udov umenie. </p><p>V kadom tematickom celku je pecifikovan obsah a poiadavky na vedomosti a zrunosti iaka. </p><p>Obsah stanovuje vedomosti zkladnho uiva z celho tdia, preto je prirodzenou sasou odpovede iaka </p><p>prepja jednotliv tematick celky, teda oakva sa syntetick charakter jeho odpovede. </p></li><li><p>CP - estetika </p><p>4 </p><p> ttny pedagogick stav </p><p>Poiadavky na vedomosti a zrunosti iakov nie s zameran na kontrolu iackych vedomost, s </p><p>zkladom pre zadanie loh maturitnej skky. Konkrtne vymedzuj, ktor vedomosti a zrunosti m iak </p><p>preukza, ale tento systm je flexibiln a otvoren pre tvorivos a sasn praktick aplikciu poznatkov. </p><p>2.1 Teoretick otzky z estetiky a estetickej vchovy </p><p>Obsah </p><p>Estetika a estetick vchova, vznamn osobnosti v dejinch, zkladn teoretick pojmy, vzah </p><p>estetiky k prbuznm vednm odborom. </p><p>Poiadavky na vedomosti a zrunosti </p><p> Objasni pojem aisthetikos (vnmanie, vnmam), oblasti estetickho vnmania mimoumeleck estetino (prroda, udsk innos), umeleck estetino (vvin umenia a kultry). </p><p> Charakterizova zakladateov estetiky ako Baumgarten, Rosenkranz, Kant. Charakterizova osobnosti svetovej estetiky ako Platn, Aristoteles, Tom Akvinsk, Boileau, Diderot, Shaftesbury, Schiller, </p><p>Hegel, Rousseau, Mukaovsk. </p><p> Pribli osobnosti slovenskej estetiky ako Kuzmny, tr, Krmry. </p><p> Ovlda dejiny estetiky antika, stredovek, renesancia, barok, klasicizmus, romantizmus, realizmus, rozdelenie estetiky na smery prrodovedn, sociologick, psychologick, experimentlna..., 20. </p><p>storoie intuitivistick, fenomenologick, existencialistick, smantick, pragmatick, </p><p>trukturalistick... </p><p> Ovlda estetick kategrie, normy, hodnoty, estetick city, idely, estetick vkus, objekt, subjekt, sd, vnem, krsno, kalokagatiu, katarziu, knon, mimesis. </p><p> Ovlda zmysel predmetu kultivcia vnmania, komunikcie, sebavyjadrenia. </p><p> Njs svislosti s prbuznmi vednmi odbormi dejiny umenia, etika, psycholgia, sociolgia, filozofia, nboenstvo, etnografia, exaktn vedy..., globlnos, syntetinos estetiky. </p><p>2.2 itkov umenie </p><p>Obsah </p><p>itkov tvorba, aplikovan umenie ako oblas udskej innosti a mimoumeleckho estetina, </p><p>dejiny itkovho umenia, umeleck remesl, dizajn, kultra odievania, mda, kultra osobnosti, estetick </p><p>vzah k okoliu. </p><p>Poiadavky na vedomosti a zrunosti </p><p> Ovlda charakteristiku itkovho umenia delenie poda materilu, poda vrobkov. Ovlda dejiny itkovho umenia synkretizmus umeleckej a remeselnej tvorby, pamiatky praveku, staroveku, antiky, </p><p>stredoveku, renesancie, baroka, rokoka, klasicizmu. </p><p> Charakterizova priemyseln revolciu a hnutie Arts and Crafts, poiatky tovrenskej vroby itkovch predmetov. </p><p> Opsa secesiu ako synkretizmus vtvarnch umen a itkovej tvorby. </p><p> Charakterizova dizajn ako interdisciplinrny odbor 20. storoia. </p></li><li><p>CP - estetika </p><p>5 </p><p> ttny pedagogick stav </p><p> Pozna snaenie koly Bauhaus o totlne umenie. </p><p> Charakterizova sasn dizajn a umeleck remesl. </p><p> Preukza poznatky o kultre osobnosti a etike vednho da. </p><p> Charakterizova kultru odievania, mdu a vkus. </p><p> Vysvetli tmu lovek a estetizcia ivotnho prostredia v svislosti s kultrou bvania. </p><p>2.3 Architektra </p><p> Obsah </p><p>Architektra palcov, sakrlna, profnna, prehad dejn architektry, charakteristick </p><p>architektonick prvky slohov a smerov, osobnosti architektry, vznamn stavby. </p><p>Poiadavky na vedomosti a zrunosti </p><p> Charakterizova pravek architektru a architektru sasnch prrodnch kmeov, vznam animizmu a astrlneho kultu. </p><p> Pozna druhy megalitickej architektry menhir, lichv, dolmen, kromlech. </p><p> Charakterizova rozdiely v estetike pravekej a starovekej architektry poda opracovania a tvaru stavebnch prvkov. </p><p> Uvies najdleitejie starovek kultry a ich pamiatky mestskej, palcovej a pohrebnej architektry. </p><p> Charakterizova vvin grckej antickej architektry a jej slohov. </p><p> Opsa najdleitejie pamiatky grckej antickej architektry. </p><p> Vysvetli charakter rmskej kompozitnej architektry. </p><p> Opsa najdleitejie architektonick pamiatky antickho Rma. </p><p> Charakterizova ranokresansk architektru, byzantsk umenie a islam. </p><p> Vysvetli romnsky sloh na prkladoch eurpskej a naej architektry. </p><p> Vysvetli estetiku gotickej architektry, ovlda najvznamnejie pamiatky v Eurpe a na Slovensku. </p><p> Charakterizova princpy renesannej architektry v porovnan s gotikou. </p><p> Opsa taliansku a zaalpsk renesann architektru. </p><p> Charakterizova slovensk renesann architektru. </p><p> Vysvetli odlinosti renesannej a barokovej architektry. </p><p> Ovlda osobnosti barokovej architektry a ich vznamn diela. </p><p> Ovlda pamiatky barokovej architektry na Slovensku. </p><p> Charakterizova architektru rokoka. </p><p> Charakterizova architektru klasicizmu. </p><p> Opsa najvznamnejie stavby klasicizmu vo svete a u ns. </p></li><li><p>CP - estetika </p><p>6 </p><p> ttny pedagogick stav </p><p> Vysvetli architektru romantizmu ako zaiatok historizmu a pseudoslohov. </p><p> Vysvetli vznam stavieb Eiffela a Paxtona z hadiska modernej architektry. </p><p> Charakterizova secesn architektru a jej osobnosti ako Guimard, van de Velde, Horta, Gaud. </p><p> Opsa historizmus v slovenskej architektre. </p><p> Vysvetli vplyv avantgrd na architektru 20. storoia. </p><p> Ovlda princpy architektry Le Corbusiera a medzinrodnho slohu. </p><p> Ovlda princpy tvorby F. L. Wrighta a organickej architektry. </p><p> Charakterizova bionick architektru. </p><p> Opsa sasn trendy architektry. </p><p> Ovlda najvznamnejie stavby slovenskej architektry 20. storoia. </p><p>2.4 Sochrstvo </p><p>Obsah </p><p>Sochrstvo ako pecifick druh vtvarnho umenia, prehad dejn sochrstva, osobnost </p><p>a vznamnch pamiatok. </p><p>Poiadavky na vedomosti a zrunosti </p><p> Charakterizova princpy pravekho sochrstva a sochrstva prrodnch nrodov sasnosti. </p><p> Pozna funkciu starovekho sochrstva, knon v plastike a relife. </p><p> Opsa vvin grckeho antickho sochrstva, estetick knony a idel kalokagatie. </p><p> Pozna diela najvznamnejch sochrov grckej antiky. </p><p> Charakterizova sochrstvo antickho Rma. </p><p> Vedie porovna antick sochrstvo so stredovekm. </p><p> Opsa romnske sochrstvo a porovna ho s gotikou. </p><p> Opsa stredovek sochrstvo na Slovensku. </p><p> Charakterizova renesann sochrstvo a jeho osobnosti ako Donatello, Michelangelo. </p><p> Vedie porovna renesann a barokov sochrstvo, charakterizova diela Berniniho. </p><p> Ma prehad o eurpskom a slovenskom sochrstve baroka. </p><p> Charakterizova sochrstvo klasicizmu vo svete a u ns. </p><p> Pozna sochrstvo 2. polovice 19. storoia a tvorbu Rodina. </p><p> Popsa avantgardy v sochrstve. </p><p> Charakterizova osobnosti sochrstva v 20. storo ako Moore, Giacometti, Calder. </p><p> Ovlda najvznamnejie osobnosti slovenskho sochrstva v 19. a 20. storo. </p></li><li><p>CP - estetika </p><p>7 </p><p> ttny pedagogick stav </p><p>2.5 Maliarstvo </p><p>Obsah </p><p>Maliarstvo a jeho pecifik v oblasti vtvarnho umenia, druhy maliarstva a maliarskych technk, </p><p>prehad dejn maliarstva a najvznamnejch osobnost. </p><p>Poiadavky na vedomosti a zrunosti </p><p> Charakterizova pravek mabu a vplyv animizmu na zobrazenie zvierat a ud. </p><p> Vysvetli estetiku starovekej maby, jej knonov a symboliky. </p><p> Opsa typick rty grckej a rmskej antickej maby, ovlda dleit pamiatky. </p><p> Charakterizova romnsku stredovek mabu. </p><p> Charakterizova gotick mabu a opsa rozdiely voi romnskej mabe. </p><p> Opsa slovensk stredovek mabu. </p><p> Ovlda periodizciu trecenta, quattrocenta, cinquecenta v talianskej renesannej mabe Giotto, Botticelli, Leonardo da Vinci, Raffael, Michelangelo, Giorgione, Tizian. </p><p> Urobi prehad zaalpskej renesannej maby a grafiky. </p><p> Charakterizova barokov prcu so svetlom v tvorbe Pozza, Caravaggia, Rembrandta, Rubensa, Tiepola, Velzqueza. </p><p> Charakterizova barokov maliarstvo na Slovensku Bogdan, Kupeck. </p><p> Opsa tvorbu osobnost klasicistickej maby ako David, Ingres. </p><p> Charakterizova tvorbu Goyu. </p><p> Charakterizova romantizmus v maliarstve cez tvorbu Delacroixa. </p><p> Pozna tvorbu Bencra, Boha, Klemensa, Angyala, Skuteckho, Medanskho. </p><p> Vedie porovna tvorbu romantikov a realistov ako Courbet, Millet, Th. Rousseau, Corot, Repin. </p><p> Charakterizova 2. polovicu 19. storoia v maliarstve moderny Manet. </p><p> Opsa osobnosti impresionizmu a postimpresionizmu ako Monet, Van Gogh, Gauguin, Czanne, Tolouse-Lautrec. </p><p> Charakterizova maliarstvo symbolizmu. </p><p> Opsa estetiku secesnej maby cez tvorbu Muchu. </p><p> Charakterizova avantgardy v maliarstve fauvizmus, expresionizmus, kubizmus, futurizmus, dadaizmus, abstrakcia, surrealizmus. </p><p> Vysvetli tvorbu priekopnkov modernho maliarstva na Slovensku ako Benka, Fulla, Galanda, Sokol, Weiner-Kr. </p><p> Charakterizova Parsku kolu Chagall, Modigliani, Soutine. </p><p> Charakterizova mabu po roku 1945 rozdelenie sveta na bloky. </p><p> Opsa smery v mabe zpadnho bloku nov figurcia, pop art, op art, kinetick umenie, nefiguratvna maba a socialistick realizmus vo vchodnom bloku. </p></li><li><p>CP - estetika </p><p>8 </p><p> ttny pedagogick stav </p><p> Charakterizova slovensk maliarstvo 60. rokov a v sasnosti. </p><p>2.6 Hudba </p><p>Obsah </p><p>Hudba z hadiska historickch obdob, hudobnch nstrojov, charakteristickch hudobnch foriem </p><p>s prehadom najvznamnejch osobnost svetovej a naej hudby. </p><p>Poiadavky na vedomosti a zrunosti </p><p> Charakterizova etnomuzikolgiu a prbuzn vedeck disciplny. </p><p> Opsa hudbu praveku a sasnch prrodnch nrodov. </p><p> Charakterizova tnov a bubnov re. </p><p> Ma predstavu o nboenskom a kultovom charaktere starovekej hudby. </p><p> Charakterizova hudbu a hudobn nstroje v Mezopotmii a v Egypte. </p><p> Charakterizova mty o zaiatkoch hudby v Grcku. </p><p> Opsa delenie grckej antickej hudby poda boha Apolna a Dionza. </p><p> Ma prehad o grckych mzach a ich vzahu k hudbe. </p><p> Ma predstavu o prednese grckych eposov, lyriky a drmy. </p><p> Opsa delenie lyriky na monodick a chrick. </p><p> Opsa vzcnos Seikilovej piesne. </p><p> Vedie charakterizova rmsku hudbu. </p><p> Charakterizova poiatky stredovekej hudby a vplyvy predchdzajcich kultr. </p><p> Vysvetli princpy gregorinskeho chorlu. </p><p> Opsa poiatky svetskej stredovekej hudby. </p><p> Charakterizova gotick viachlas a rozvoj notcie, neumy. </p><p> Charakterizova rytiersku hudobn kultru v Eurpe. </p><p> Opsa funkcie renesannej hudby. </p><p> Charakterizova typick renesann hudobn formy ako madrigal a chanson. </p><p> Pozna najvznamnejie osobnosti renesannej hudby ako Orlando di Lasso a Palestrina. </p><p> Charakterizova slovensk hudbu v obdob renesancie. </p><p> Pozna lenenie barokovej hudby. </p><p> Pozna hudobn formy baroka ako concerto grosso, fga, kantta, oratrium, oma, opera. </p><p> Pozna osobnosti hudobnho baroka ako C. Monteverdi, J. S. Bach, G. F. Hndel, A. Vivaldi. </p><p> Charakterizova barokov hudobn nstroje, najm gitaru. </p><p> Pozna hudobn pamiatky baroka na Slovensku, zbornky a autorov ako E. Pascha a P. Bajan. </p></li><li><p>CP - estetika </p><p>9 </p><p> ttny pedagogick stav </p><p> Popsa ran a vrcholn hudobn klasicizmus a predstaviteov. </p><p> Charakterizova povahu hudobnho ivota v obdob klasicizmu, obben hudobn formy a druhy. </p><p> Charakterizova tvorbu Beethovena, Mozarta, Haydna, Hummela. </p><p> Charakterizova hudbu romantizmu z hadiska individulnej slobody umelca. </p><p> Pozna nov hudobn druhy ako symfonick bse, symfonick fantzia. </p><p> Pozna osobnosti romantickej hudby ako Schubert, Schumann, Paganini, Chopin, Liszt, Berlioz. </p><p> Pozna operu a balet romantizmu ajkovskij, Smetana, Dvok, R. Strauss, Wagner, Verdi, Bizet. </p><p> Pozna slovensk hudbu 19. storoia a tvorbu J. Levoslava Bellu. </p><p> Vysvetli smerovanie hudby 20. storoia na impresionizme Debussyho, expresionizme Schnberga, neofolklorizme Stravinskho, Janka, neoklasicizme Prokofjeva. </p><p> Vedie porovna hudbu romantizmu a 20. storoia z hadiska snickho. </p><p> Vysvetli elektronick a experimentlnu hudbu 20. storoia. </p><p> Pozna osobnosti slovenskej hudby 20. storoia. </p><p>2.7 Fotografia </p><p>Obsah </p><p>Fotografia ako nov druh umenia, nre fotografie, dejiny fotografie, osobnosti. </p><p>Poiadavky na vedomosti a zrunosti </p><p> Ovlda zkladn delenie fotografie na informatvnu a emotvnu, umeleck. </p><p> Pozna vzah obsahu a formy vo fotografii. </p><p> Pozna zkladn princpy fotografickej kompozcie. </p><p> Opsa tvorbu priekopnkov fotografie ako Niepce, Daguerre, Talbot, Nadar. </p><p> Pozna vznam tvorby Atgeta vo vzahu k piktoralizmu. </p><p> Popsa vplyv avantgrd na fotografiu ako rusk kontruktivizmus, abstrakcia, surrealizmus. </p><p> Preukza vedomosti z dejn fotografie svetov osobnosti ako Alpert, Baltermanc, Seymour, Brassai, Cartier-Bresson, McCullin... </p><p> Charakterizova dejiny slovenskej fotografie a jej osobnost. </p><p> Opsa vzah fotografie a filmu. </p><p>2.8 Film </p><p>Obsah </p><p>Film ako masmedilne umenie 20. storoia, druhy filmov, filmov vrazov prostriedky, filmov </p><p>ria, herectvo, kamera, periodizcia filmu a osobnosti v dejinch filmu. </p></li><li><p>CP - estetika </p><p>10 </p><p> ttny pedagogick stav </p><p>Poiadavky na vedomosti a zrunosti </p><p> Vedie charakterizova kinematograf, kinematografiu a film. </p><p> Charakterizova film ako syntzu prvkov a prklad kolektvneho umenia. </p><p> Ovlda delenie filmu na hran, dokumentrny a animovan. </p><p> Pozna filmov vrazov prostriedky ako okienko, zber, scna, sekvencia, vzdialenos kamery, striedanie vekosti zberu, filmov mont, kompozcia zberu, uhol zberu, prca s asom. </p><p> Ma znalosti o filmovej rii, scenri, herectve, kamere. </p><p> Charakterizova divka a audiovizulnu kultru sasnosti. </p><p> Pozna najvznamnejie filmov festivaly. </p><p> Ma prehad v k...</p></li></ul>

Recommended

View more >