CIEĽOV POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI ?k franczska revolcia, Franczsko počas Napoleona, Viedensk kongres, priemyseln revolcia a jej dsledky, nrodn hnutia a ...

  • Published on
    06-Feb-2018

  • View
    220

  • Download
    6

Transcript

<ul><li><p>CIEOV POIADAVKY </p><p>NA VEDOMOSTI A ZRUNOSTI MATURANTOV </p><p>Z DEJEPISU </p><p>BRATISLAVA 2016 </p><p>Schvlilo Ministerstvo kolstva, vedy, vskum a portu Slovenskej republiky da 21. 12. 2016 </p><p>pod slom 2016-25786/49974:1-10B0 s platnosou od 1. 9. 2018</p></li><li><p>2 </p><p>Dejepis je v strednch kolch zalenen do skupiny spoloenskovednch volitench </p><p>maturitnch predmetov. Sprostredkuje iakom potrebn kompetencie vedomosti, zrunosti a </p><p>hodnoty, ktor im mu pomc k postupnmu zaleovaniu sa do truktry noriem a hodnt </p><p>spolonosti, v ktorej ij. Zskan dejepisn kompetencie maj iakom umoni orientova sa </p><p>v spleti politickch, ekonomickch, socilnych a kultrnych faktov, s ktormi sa bud </p><p>stretva vo svojom ivote. Dejepis m vznamn lohu v procese prpravy iaka na </p><p>obianstvo, a teda aj pri formovan vzahu k historickmu dedistvu vlastnho nroda i </p><p>udstva. </p><p> I. CIE A OBSAH MATURITNEJ SKKY </p><p> Cieom maturitnej skky z dejepisu je zisti a overi rove vkonov iakov v rovine </p><p>kognitvnej i procedurlnej (vedomosti a zrunosti), ktor nadobudli v slade s uebnmi </p><p>poiadavkami na stredokolsk dejepisn vzdelvanie. Vkony s kognitvne odstupovan </p><p>konkretizovanmi ciemi. Maj by podkladom a vchodiskom pre alie tdium na tch </p><p>vysokch kolch, kde je dejepis profilovm predmetom. </p><p>Obsah maturitnej skky je lenen a konkretizovan v 6 tematickch okruhoch, ktor </p><p>koreponduj s chronologickm prezentovanm historickch udalost, javov a procesov: </p><p> 1. vod do tdia dejepisu historikova diela </p><p>2. Poiatky udskej kultry a civilizcie </p><p>3. Starovek </p><p>4. Stredovek </p><p>5. Novovek </p><p>6. Dejiny 20. storoia </p><p> Cieov poiadavky spresuj cie, obsah a poiadavky na vedomosti a zrunosti </p><p>iakov v rmci kadho tematickho celku. </p><p> Z pohadu vedomost a zrunost cieom maturitnej skky je overi najm tieto spsobilosti: </p><p> A. Vedomosti a porozumenie iak si m zapamta alebo znovu vybavi informcie, a to </p><p>bu presne tak, ako sa ich nauil, alebo ich m vyjadri vlastnmi slovami. Hladinu </p><p>vedomost a porozumenia vymedzujeme tzv. prkazovmi slovami, naprklad: vysvetli, </p><p>povedz vlastnmi slovami, spome si, vystihni podstatu problmu, uve kov </p><p>slov, vymenuj, op, definuj, zostav koncept, interpretuj, zora, reprodukuj, </p><p>porovnaj, uve na konkrtnych prkladoch, charakterizuj, rozl, uri vznam, </p><p>zostav schmu, rozl pojmy a pod. </p><p> iak doke na zklade svojich vedomost: </p><p>1. pochopi, e histria sa zaober zmenou a kontinuitou. </p><p>2. pochopi vplyv zmeny i kontinuity na jednotlivca a spolonos. </p></li><li><p>3 </p><p>3. pochopi, e vpovede o minulosti s mon len vtedy, ke mme k dispozcii historick </p><p>pramene. </p><p>4. odhadn priny konania ud a vystihn rozdiely medzi minulosou a prtomnosou. </p><p>5. uvedomi si, e historick tradcie a interpretcia dejn ovplyvuj myslenie a konanie </p><p>ud v prtomnosti. </p><p>6. z potrieb prtomnosti skma minulos. </p><p>7. vysvetli podstatn historick pojmy, fakty, udalosti, javy a procesy vo vzjomnch </p><p>svislostiach. </p><p>8. uvies faktory, ktor podmieuj historick fakty, udalosti, javy a procesy. </p><p>9. zoraova historick fakty a udalosti chronologicky a lokalizova ich v geografickom </p><p>priestore. </p><p> B. Aplikcia a analza iak m preukza spsobilos svoje vedomosti vysvetli, uri </p><p>priny a dsledky udalost, javov a pod. Tto hladina obsahuje lohy, v ktorch iak na </p><p>zklade svojich vedomost riei problmy v novch kontextoch a svislostiach. Typickmi </p><p>prkazovmi slovami pre tto hladinu s naprklad: zara, aplikuj, njdi, vyber, </p><p>vypotaj, roztrie, porovnaj, analyzuj, rozde, vysvetli preo, uk ako, nakresli, </p><p>nartni a pod. </p><p> iak doke svoje vedomosti aplikova a riei problmy: </p><p>1. Klasifikova historick udalosti, pojmy, fakty, javy a procesy. </p><p>2. Analyzova historick pojmy, fakty, udalosti, javy a procesy. </p><p>3. Vybra zkladn znaky historickch faktov, udalost, javov, procesov a uri ich </p><p>truktru. </p><p>4. Uri priny a dsledky historickch faktov, udalost, javov a procesov. </p><p>5. Porovna historick fakty, udalosti, javy a procesy. </p><p>6. Rozli medzi loklnymi, regionlnymi, nrodnmi a svetovmi javmi a procesmi. </p><p>7. Zaradi historick fakty, udalosti, javy a procesy synchrnne. </p><p>8. Zaradi historick fakty, udalosti, javy a procesy asynchrnne. </p><p>9. Rozliova medzi historickm faktom a hodnotenm. </p><p>10. Analyzova a interpretova jednotliv druhy kolskch historickch prameov. </p><p>11. Rozli rzne interpretcie historickch faktov, udalost, javov a procesov. </p><p> C. Syntza a hodnotiace posudzovanie iak posudzuje hodnotu dvoch i viacerch </p><p>monost, vyber jednu z nich a svoje rozhodnutie obhajuje bu prostrednctvom </p><p>argumentov a dkazov, alebo ich rozhodnutie me by vsledkom afektvneho postupu. </p><p>Prznanmi prkazovmi slovami pre tto hladinu s naprklad: vytvor, vymysli, </p><p>navrhni, zlo, prezentuj, zaujmi stanovisko, kritizuj, diskutuj, zhodno, pos </p><p>dkaz, odstupuj od dobrho po zl a pod. </p><p> iak doke: </p><p>1. kriticky posdi historick pojmy, fakty, udalosti, javy a procesy. </p><p>2. kriticky posdi spoahlivos a hodnotu jednotlivch druhov kolskch historickch </p><p>prameov. </p></li><li><p>4 </p><p>3. urobi syntzu, zoveobecnenie a hodnotenie historickch faktov, udalost, javov a </p><p>procesov. </p><p>4. rozvja predstavivos a empatiu s umi, ktor ili v inch historickch obdobiach. </p><p>5. prejavova porozumenie a toleranciu k inm nzorom a postojom. </p><p>6. chpa histriu ako proces hadania, ktorho zkladnm vchodiskom je snaha o </p><p>objektvne historick poznanie. </p><p>7. uvedomi si, e histria sa interpretuje rznym spsobom. </p><p> II. FORMA MATURITNEJ SKKY </p><p> Dejepis patr na maturitnej skke do skupiny spoloenskovednch predmetov. iak si </p><p>ho me zvoli ako jeden z volitench predmetov maturitnej skky alebo me absolvova </p><p>dejepis ako dobrovon maturitn skku, priom maturitn skka z dejepisu pozostva iba z </p><p>stnej formy internej asti. </p><p>stna forma internej asti maturitnej skky z dejepisu sa sklad z troch loh rzneho </p><p>zamerania uvedench na maturitnom zadan, ktor si iak vyrebuje pred maturitnou </p><p>komisiou. </p><p>loha . 1 je zameran na vedomosti a porozumenie. iak m preukza svoje vedomosti o </p><p>stanovenom pojme, fakte, defincii, historickom jave alebo historickom procese. </p><p>loha . 2 je zameran na aplikciu a analzu. iak m vedie napr. klasifikova historick </p><p>udalosti, porovna dva historick javy alebo procesy, porovna viac historickch javov a </p><p>procesov, uri priny alebo dsledky jednho, dvoch alebo viacerch historickch javov </p><p>alebo procesov a pod. </p><p>loha . 3 je zameran na syntzu a hodnotenie historickch javov, procesov a udalost. </p><p>iak m vedie kriticky posdi uveden historick obsahy, preukza schopnosti </p><p>zoveobecovania a zauja hodnotiace postoje k minulosti. </p><p> III. CIEOV POIADAVKY NA MATURITN SKKU Z DEJEPISU </p><p> 1. vod do tdia dejepisu historikova diela </p><p> Obsah </p><p>zmena a kontinuita v priestore a ase, chronologick a synchrnna tabuka, minulos a </p><p>prtomnos reginu, hodnoty kultrnohistorickho dedistva, predmet historiografie, dejiny a </p><p>dejepis, historick pramene </p><p> Pojmy </p><p>historick pam, tradcia, kultrne dedistvo (UNESCO), chronolgia, synchrn, asynchrn, </p><p>periodizcia dejn, historick prame, historiografia, historik, klasifikcia </p><p> Poiadavky </p><p>1.1 Pozna regionlnu histriu v kontexte dejn. </p></li><li><p>5 </p><p>1.2 Pouva periodick termny medznky. </p><p>1.3 Zostavi chronologick a synchrnnu tabuku. </p><p>1.4 Vystihn osobitosti, zvltnosti histrie ako vedeckej disciplny. </p><p>1.5 Rozpozna rzne druhy historickch prameov. </p><p>1.6 pecifikova postupne sbor adekvtnych analytickch otzok k kolskm historickm </p><p>psomnm, obrazovm, grafickm a hmotnm prameom. </p><p>1.7 Rozpozna nerovnomernos historickho vvoja. </p><p>2. Poiatky udskej kultry a civilizcie </p><p>Obsah </p><p>pravek kultra </p><p> Pojmy </p><p>kultra, pravek </p><p> Poiadavky </p><p>2.1 Zoveobecni znaky kultry pravekch ud. </p><p>3. Starovek </p><p>Obsah </p><p>Starovek civilizcie: kultrny odkaz najstarch rienych civilizci, formovanie miest, </p><p>mestskch ttov a teritorilneho ttu, chrmov a palcov (redistributvne) hospodrstvo, </p><p>vplyv vchodnch ttov na eurpsku kultru </p><p>Starovek Grcko: Egejsk oblas, antick Grcko, mestsk tty, grcka kolonizcia, priama </p><p>demokracia, boj o hegemniu, socilne vzahy v grckej spolonosti, helenistick svet, </p><p>kultra a vzdelanos antickho Grcka </p><p>Starovek Rm: vznik a rozvoj Rma, rmska republika, boj Rma o nadvldu v Stredomor, </p><p>politick a hospodrsky rozmach Rmskej re, vznik a vvoj kresanstva, kultrny odkaz </p><p>antickho Rma, barbarsk civilizcie, sahovanie nrodov </p><p> Pojmy </p><p>chrmov a palcov hospodrstvo, psmo, mestsk tt, polis, aristokracia, demokracia, </p><p>otroci, olympijsk hry, patricij, plebs, tribn, konzul, sent, koln, principt, domint, Limes </p><p>Romanus </p><p> Poiadavky </p><p>3.1 Charakterizova podmienky pre vznik prvch ttov na vybranom prklade. </p><p>3.2 Opsa a vysvetli znaky chrmovho a palcovho hospodrstva. </p><p>3.3 Vysvetli priny vzniku psma, porovna jeho rozdielne druhy a vznam v staroveku. </p></li><li><p>6 </p><p>3.4 Charakterizova tt a socilne rozvrstvenie spolonosti v najstarch ttoch na </p><p>vybranom prklade. </p><p>3.5 Konkretizova vplyv duchovnej a materilnej kultry najstarch ttov na eurpsku </p><p>kultru. </p><p>3.6 Vysvetli pojem a fungovanie mestskho ttu. </p><p>3.7 Uvies priny a dsledky zakladania grckych osd mimo grckeho zemia. </p><p>3.8 Charakterizova boj o hegemniu na zem Grcka (na prklade grcko-perzskch, </p><p>peloponzsky vojen). </p><p>3.9 Vysvetli vznam olympijskch hier v starom Grcku a porovna ich so sasnmi. </p><p>3.10 Zdvodni, opsa a zhodnoti vboje Alexandra Macednskeho. </p><p>3.11 Vystihn znaky starogrckej demokracie. </p><p>3.12 Porovna antick demokraciu s modernou demokraciou. </p><p>3.13 Charakterizova etapy rozmachu Rma a jeho premenu na imprium. </p><p>3.14 Charakterizova vvoj rmskeho impria v obdob cisrstva. </p><p>3.15 Analyzova priny a dsledky zniku Rmskej re. </p><p>3.16 Porovna rmsku a grcku kultru a vysvetli ich vznam a vplyv na eurpsku kultru. </p><p>3.17 Zhodnoti postavenie kresanstva, jeho vvoj a vznam uznania ako ttneho </p><p>nboenstva v Rmskej ri. </p><p>3.18 Vystihn civilizan odkaz antiky a Orientu pre sasnos. </p><p>3.19 Uvies priny a nsledky sahovania nrodov. </p><p>4. Stredovek </p><p>Obsah </p><p>Eurpa v stredoveku: sahovanie nrodov, migran pohyby v priestore a ase, stredovek </p><p>spolonos, vznik a rozvoj ranofeudlnych ttov, hospodrske feudlne vzahy, loha cirkvi </p><p>v spolonosti, Slovania, karolnska renesancia, romnska a gotick kultra, centralizovan </p><p>monarchie, agrrna revolcia (dvojpon, trojpon systm), urbanizcia, obchod, remeseln </p><p>vroba, stredovek vzdelanos, spolonos vrcholnho stredoveku, stredn Eurpa v obdob </p><p>vrcholnho stredoveku, kultra vrcholnho stredoveku </p><p>Slovania v strednej Eurpe: Samova ra, Pribinovo knieatstvo, Vekomoravsk ra, </p><p>byzantsk misia, formovanie Uhorskho krovstva a prnos predkov Slovkov v jeho </p><p>utvran, formovanie slovenskej etnickej identity, etnick obraz stredovekho Uhorska </p><p>Uhorsk krovstvo: spsob fungovania a organizcie ttu, ranostredovek uhorsk tt, </p><p>vpd Tatrov, Uhorsko vo vzahu k svojim susedom, Uhorsko v obdob vrcholnho </p><p>stredoveku, vzdelanos a kultra v stredovekom Uhorsku </p><p> Pojmy </p><p>feudum, lnny pn, lnny systm, vazal, majordm, monarchia, stavy, Verdunsk zmluva, </p><p>islam, Mohamed, korn, kalift, hrad, mesto, dedina, kltor, koly, univerzity, kmeov </p><p>zvzy, hradisko, liturgia, etnick identita, panovnk, dynastia, tatrsky vpd, upa, cirkevn </p><p>sprva, schizma, mest, mestsk privilgi, banctvo, uhorsk magnti, poddan, nevonci, </p><p>dynastick politika, nie, Viegrad </p></li><li><p>7 </p><p>Poiadavky </p><p>4.1 Charakterizova proces sahovania nrodov a vysvetli vznik barbarskch ttov. </p><p>4.2 Vysvetli proces vzniku ranostredovekch ttov na konkrtnom prpade. </p><p>4.3 Analyzova stredovek spolonos a vysvetli prejavy krzy tejto spolonosti. </p><p>4.4 Analyzova priny naptia medzi svetskou a cirkevnou mocou. </p><p>4.5 Charakterizova ivot v stredovekom meste a na dedine a porovna ich. </p><p>4.6 Vystihn pecifick znaky slobodnho krovskho mesta. </p><p>4.7 Uvies zkladn informcie o vzniku a rozvoji eurpskych ttov Franczska, Anglicka </p><p>a Svtej re rmskej nemeckho nroda. </p><p>4.8 Vystihn spolon a rozdielne znaky kresanstva a islamu. </p><p>4.9 Zhodnoti vznam stredovekej kultry a vzdelanosti na vybranch prkladoch. </p><p>4.10 Pribli socilnu truktru spolonosti v obdob ranho a vrcholnho stredoveku. </p><p>4.11 Vymedzi pravlas Slovanov, uri ich migran smery a analyzova dvody migrcie. </p><p>4.12 Rekontruova na zklade hmotnch prameov ivot a kultru predkov Slovkov. </p><p>4.13 Vysvetli okolnosti vzniku Vekomoravskej re. </p><p>4.14 Charakterizova jednotliv osobnosti Nitrianskeho knieatstva a Vekej Moravy </p><p>a vzahy medzi nimi. </p><p>4.15 Opsa vzahy medzi Vekomoravskou rou a Franskou rou. </p><p>4.16 Zhodnoti psobenie Kontantna, Metoda a Gorazda vo Vekomoravskej ri. </p><p>4.17 Zauja postoj k formovaniu slovenskej etnickej identity na zklade analzy historickch </p><p>prameov. </p><p>4.18 Zdvodni vznik Uhorskho krovstva a prnos predkov Slovkov v tomto procese. </p><p>4.19 Vymedzi pecifick znaky mnohonrodnostnho uhorskho ttu. </p><p>4.20 Vysvetli dsledky tatrskeho vpdu do Uhorska. </p><p>4.21 Charakterizova hospodrsky rozmach slovenskho zemia v stredovekom Uhorsku po </p><p>tatrskom vpde. </p><p>4.22 Analyzova Privilegium pro Slavis ako dkaz formovania slovenskej etnickej identity. </p><p>4.23 Zhodnoti politiku vldy udovta I. a igmunda Luxemburskho. </p><p>4.24 Zhodnoti rozvoj kultry a vzdelanosti v stredovekom Uhorsku. </p><p>5. Novovek </p><p>Obsah </p><p>Eurpa v novoveku: humanizmus a renesancia, reformcia, vvoj eurpskych vemoc, </p><p>stavovsk monarchia, absolutistick tt, poiatky parlamentarizmu, tridsaron vojna, </p><p>revolcie ranho novoveku, kolstvo, veda, kultra, objavitelia a dobyvatelia, kolonilne re, </p><p>zmorsk obchod, delenie sveta, stret kultr, cenov revolcia </p><p>Vek franczska revolcia, Franczsko poas Napoleona, Viedensk kongres, priemyseln </p><p>revolcia a jej dsledky, nrodn hnutia a nacionalizmus, politick programy, nrodn tt, </p><p>modern politick prdy, lovek modernho veku, zjednotenie Nemecka a Talianska, </p><p>modern kolonializmus a jeho dsledky, eurpske vemoci a ich sperenie v 19. storo, USA </p><p>a Rusko v 19. storo, ideov prdy v 19. storo </p></li><li><p>8 </p><p>Uhorsko v novoveku: koniec stredovekho Uhorska, vzostup Habsburgovcov, rozdelenie </p><p>Uhorska, Turci v Uhorsku, Habsbursk monarchia a Slovensko, protihabsbursk odboj, </p><p>Habsburgovci v eurpskej politike, terezinske a jozefnske reformy </p><p>Modern slovensk nrod: formovanie modernho slovenskho nroda, tri genercie </p><p>slovenskch vzdelancov, Jn Kollr, Anton Bernolk, jazykov otzka, mylienka slovanskej </p><p>vzjomnosti, udovt tr, Slovci v revolcii 1848/49, Slovensko za neoabsolutizmu, </p><p>Slovci medzi Viedou a Budapeou, Raksko-Uhorsko ako mnohonrodnostn monarchia, </p><p>politick aktivity Slovkov, zaloenie Matice slovenskej, slovensk gymnzi, industrializcia </p><p>Slovenska, socilna otzka na Slovensku </p><p> Pojmy </p><p>knhtla, humanizmus, renesancia, reformcia, rekatolizcia, osvietenstvo, absolutizmus, </p><p>metianstvo, parlamentarizmus, revolcia, Deklarcia nezvislosti USA, republika, </p><p>jakobnsky teror, cisrstvo, retaurcia, Svt aliancia, jar nrodov, priemyseln revolcia, </p><p>kapitalizmus, konzervativizmus, liberalizmus, nacionalizmus, socializmus, ensk otzka, </p><p>kolnie, imperializmus, europeizcia </p><p>Moh, Bratislava, satmrsky mier, osvietensk absolutizmus, etnicita, spisovn jazyk, </p><p>kodifikcia, panslavizmus, pangermanizmus, maarsk nrodn hnutie, ueneck fza </p><p>nrodnho hnutia, slovansk vzjomnos, trovci, kultrne a politick poiadavky Slovkov, </p><p>dualizmus, Star a Nov kola, maarizcia, modernizcia, slovensk otzka, politick strany, </p><p>industrializcia, vysahovalectvo </p><p> Poiadavky </p><p>5.1 Posdi vznam zmorskch objavov pre nstup novoveku. </p><p>5.2 Charakterizova obdobie humanizmu a renesancie. </p><p>5.3 Vystihn zkladn znaky knhtlae ako mdia. </p><p>5.4 Vymedzi priny reformcie a jej dsledky. </p><p>5.5 Posdi vznam metianskej vrstvy ako novho prvku v stredovekej a novovekej </p><p>spolonosti. </p><p>5.6 Porovna...</p></li></ul>

Recommended

View more >