CIE ĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRU ČNOSTI ... ?· Stechiometria 7.1. Látkové množstvo a Avogadrova…

  • Published on
    15-Feb-2019

  • View
    212

  • Download
    0

Transcript

<p> 1 </p> <p>ttny pedagogick stav, Pluhov 8, 830 00 Bratislava </p> <p>CIEOV POIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRU NOSTI MATURANTOV Z CHMIE </p> <p>Bratislava 2008 </p> <p> 2 </p> <p>VOD </p> <p>Cieom vyuovania chmie na gymnzich je zoznmi iakov s chmiou ako experimentlnou prrodnou vedou, s jej vplyvom na ostatn vedn odbory a na ben ivot. iaci sa maj naui pracova s odbornou terminolgiou, vhodne prezentova odborn informcie a poznatky, analyzova problmy, aplikova poznatky, vytvra hypotzy a vyui ich pri rieen konkrtnych loh. Mali by chpa javy a procesy prebiehajce v prrode aj technickej praxi, logicky spja poznatky nadobudnut tdiom aj inch vednch odborov a riei nastolen problmy. Chmia, ako predmet, ktor roziruje veobecn vzdelanie iakov, sasne poskytuje zklady nevyhnutn pre alie vzdelvanie na vysokch kolch (chemick odbory, medicna, environmentlne vedy a pod.) ale sasne rozvja kompetencie pre celoivotn vzdelvanie. </p> <p>Chmia ako prrodovedn predmet dva monos tvorivo a kriticky riei problmy, rozvja schopnos spja iastkov intelektulne innosti do komplexnejieho celku. Dva monos trnova porozumenie informane zovretmu textu, procesu popsanho algoritmom (chemick rovnica), u odhaova kauzlne chyby a nepresnosti. tdium chmie by malo rozvja schopnos vyjadri vlastn mylienku a popsa proces korektnm algoritmom. Vyuva vzor Periodickho systmu prvkov ako vysoko organizovanho sboru dajov na prehlbovanie schopnosti triedi a hierarchizova sbory dajov, zachytva sbor dajov pomocou znakovho systmu, resp. tabuky. iak tdiom chmie zskava sksenos s manipulciou s idealizovanmi a abstraktnmi pojmami, trukturalizova skman oblas, rozvja sa jeho rovinn a priestorov predstavivos. </p> <p>Chmia je v rmci maturitnej skky zaraden medzi veobecnovzdelvacie voliten predmety. Cieom maturitnej skky z chmie je overi, do akej miery si iaci osvojili poznatky z jednotlivch oblast chmie a schopnos vyui ich v praxi. Cieov poiadavky na maturitn skku z chmie s uren najm tm iakom, ktor plnuj tudova na vysokch kolch, na ktorch sa chmia vyuuje ako profilov predmet. </p> <p>Pri zostavovan cieovch poiadaviek na maturitu z chmie sme vychdzali z obsahu a rozsahu dostupnch uebnc chmie pre gymnzi a z platnch tandardov pre chmiu. Predpokladali sme, e maturant, okrem povinnho predmetu chmia, poas stredokolskho tdia absolvoval voliten predmet seminr z chmie. Vzhadom na potrebu inovova a aktualizova obsah chmie sme v rmci cieovch poiadaviek navrhli aj niektor odporan tmy, ktor nie s pre iaka a uitea zvzn. </p> <p> Kategrie cieovch poiadaviek na vedomosti a zrunosti </p> <p> Cieov poiadavky na vedomosti a zrunosti sme rozdelili na tyri kategrie: Zapamtanie </p> <p>a reprodukcia, Aplikcia, Pozorovanie a experiment, Prca s informciami. Pre lepiu prehadnos neuvdzame vade vodn formulciu iak mus vedie, resp. iak mus by schopn. </p> <p> 1. Zapamtanie, reprodukcia </p> <p> pozna nzvy, daje, vzahy medzi veliinami, fakty, terie, pouva odborn terminolgiu, nzvoslovie, definova pojmy, veliiny, zkony, opsa chemick vedeck metdy / techniky, vymenova, uvies prklady, opsa znaky chemickch ltok, dejov a pod., nachdza svislosti medzi zloenm, truktrou a vlastnosami ltok, informova o dejoch v irch svislostiach. </p> <p> 2. Aplikcia: </p> <p> porovnva, klasifikova, priradi, zaradi chemick ltky, vlastnosti, deje, hada svislosti a analyzova ich, </p> <p> aplikova poznatky pri rieen chemickch loh a problmov svisiacich s benm ivotom, chemickmi vrobami, ochranou a tvorbou ivotnho prostredia, </p> <p> pozna a vysvetova princpy chemickch dejov a javov a na zklade toho usudzova </p> <p> 3 </p> <p>o ich dsledkoch, posudzova vzahy medzi vlastnosami ltok a priebehom chemickch dejov, uvies argumenty pre chemick a fyziklno-chemick deje, dokza, ukza, zdvodni zkonitosti, svislosti, terie, hypotzy, vznam vedeckch </p> <p>objavov. </p> <p>3. Pozorovanie a experiment: pozorova chemick ltky, chemick reakcie, deje a javy, zaznamenva priebeh a </p> <p>vsledky pozorovan, spracova ich vo forme tabuliek, grafov a schm, formulova predpoklady a hypotzy a navrhn vhodn experiment na ich overenie, ukza zkladn laboratrne zrunosti a uskutoni chemick experiment, vyhodnoti vsledky experimentu, formulova zvery v ktorch sa hodnot hypotza na </p> <p>zklade zskanch dt a diskutova o vsledkoch experimentu, napsa laboratrny protokol, dodrova pravidl bezpenosti pri prci v chemickom laboratriu, zapja sa do kolektvnej spoluprce pri vytvran celkovej koncepcie a priebehu </p> <p>experimentu. </p> <p>4. Prca s informciami: vyhada v chemickej literatre (napr. MFCHT) informcie, daje, grafy, tabuky </p> <p>potrebn na rieenie problmu, porozumie odbornmu textu, svislou formou strune zhrn jeho obsah a reagova na </p> <p>otzky tkajce sa textu, vyhadva a spracovva informcie zskan z chemickej literatry, internetu a pod., a </p> <p>vedie ich vyui pri tvorbe refertov a projektov, pracova s modelmi ltok, pracova s potaovm softvrom urenm na modelovanie truktr molekl a pod. </p> <p>(odporan tma), vyjadri vlastn nzor na aktulne problmy svisiace s chmiou (zneisovanie a ochrana </p> <p>ivotnho prostredia, zskavanie energie a pod.). </p> <p>Tmy cieovch poiadaviek </p> <p>Tmy cieovch poiadaviek pokrvaj uivo chmie vetkch ronkov na gymnzich. Zrove slia na rchlejiu orientciu v cieovch poiadavkch pre extern a intern as maturitnej skky. Veobecn, fyziklna a anorganick chmia 1. Ltky prvky, zl eniny, zmesi 2. Zloenie a truktra atmov </p> <p>2.1. Atm, jadro atmu, iny 2.2. Popis stavu elektrnu v atme. Vlnov funkcia 2.3. Atmov orbital, kvantov sla 2.4. Pravidl obsadzovania orbitalov v mnohoelektrnovom atme 2.5. Elektronov konfigurcie atmov a inov </p> <p>3. PSP 3.1. Usporiadanie prvkov v PSP 3.2. o sa d z PT vyta 3.3. Elektrnov konfigurcie s, p a d prvkov 3.4. Vlastnosti prvkov ako dsledok elektrnovej konfigurcie atmov </p> <p>4. Chemick vzby 4.1. Priny a podmienky vzniku chemickej vzby, vzbov energia </p> <p> 4 </p> <p>4.2. Vznik a znzornenie vzniku kovalentnej vzby 4.3. Kovalentn vzba nepolrna a polrna, jednoduch a nsobn 4.4. Inov vzba a jej dsledky 4.5. Vznik hybridnch orbitalov a ich priestorov tvary 4.6. Efekty vyvolan prtomnosou polrnych vzieb v molekule 4.7. Donorno - akceptorn vzba 4.8. Kovov vzba 4.9. Slabie vzbov interakcie medzi molekulami vodkov vzba a jej dsledky, van der </p> <p>Waalsove sily 5. Skupenstv ltok </p> <p>5.1. Veobecn charakteristika skupenskch stavov 5.2. Stavba krytalickch ltok 5.3. Krytalick mrieky kovov 5.4. Inov krytly 5.5. Atmov krytly 5.6. Molekulov krytly 5.7. Kvapaliny vodkov vzby a ich dsledky </p> <p>6. Nzvoslovie anorganickch ltok 6.1. Chemick nzvoslovie prvky (znaky), zleniny(vzorce), oxidan slo atmov prvkov 6.2. Chemick vzorce stechiometrick, molekulov, funkn (racionlny), truktrny, </p> <p>konfiguran 7. Stechiometria </p> <p>7.1. Ltkov mnostvo a Avogadrova kontanta (nuklidy, izotopy, hmotnos atmu, mu) 7.2. Vpoty z chemickch vzorcov vpoet stechiometrickho vzorca, vpoet </p> <p>molekulovho vzorca, vpoet molekulovej hmotnosti 8. Roztoky (prav) </p> <p>8.1. Roztoky charakteristika, nasten, nenasten, rozpustnos 8.2. Vpoty zloenia roztokov hmotnostn a objemov zlomok, hmotnostn a objemov </p> <p>percent, koncentrcia ltkovho mnostva, zmieavanie roztokov, riedenie, vyparovanie 9. Chemick reakcie </p> <p>9.1. Typy chemickch reakci charakteristika 9.2. Chemick rovnice (zpis, vzah s reakciou, stechiometrick koeficienty) 9.3. Hmotnostn vzahy v chemickch rovniciach vpoty </p> <p>10. Termochmia 10.1. Exotermick a endotermick reakcie, termochemick rovnice 10.2. Vpoty zmeny entalpie tandardn zmeny entalpie reakci 10.3. Termochemick zkony 10.4. Tepeln javy pri rozpan tuhch ltok 10.5. Vpoty s pouitm dajov o vzbovch energich </p> <p>11. Chemick kinetika 11.1. Rchlos chemickej reakcie 11.2. Zrkov teria, priebeh reakcie - aktivan energia 11.3. Rchlostn rovnica 11.4. Faktory ovplyvujce rchlos chemickej reakcie </p> <p>12. Chemick rovnovha 12.1. Dynamick rovnovha, rovnovna kontanta, zkon chemickej rovnovhy 12.2. Posun rovnovhy - faktory </p> <p>13. Entropia, spontnnos chemickej reakcie 13.1. Entropia 13.2. Spontnnos reakcie </p> <p>14. Kyseliny a zsady 14.1. Protolytick reakcie, Bronsted-Lowryho teria. 14.2. Rovnovha v acidobzickch reakcich, disocian kontanta, siln a slab kyseliny a </p> <p>zsady </p> <p> 5 </p> <p>14.3. Inov sin vody - pH stupnica 14.4. Roztoky sol hydrolza 14.5. Vpoty svisiace s kyselinami a zsadami 14.6. Acidobzick titrcie, indiktory </p> <p>15. Oxidcia a redukcia 15.1. Oxidcia a redukcia, oxidovadl, redukovadl 15.2. Reaktivita redoxn vlastnosti prvkov a zlenn, elektrochemick rad naptia kovov 15.3. Rovnovha v redoxnch reakcich, tandardn elektrdov potencily 15.4. Elektrolza 15.5. Galvanick lnky </p> <p>16. Zracie reakcie 16.1. Rovnovha v zracch reakcich 16.2. Sin rozpustnosti 16.3. Vpoty rozpustnosti a sinu rozpustnosti </p> <p>17. Komplexotvorn reakcie 17.1. Nzvoslovie komplexnch zlenn 17.2. Rovnovha v komplexotvornch reakcich </p> <p>18. Anorganick zleniny 18.1. s-prvky a ich vlastnosti 18.2. Prvky 13. a 14. skupiny (III.A a IV.A) 18.3. Prvky 15. skupiny (V.A) 18.4. Prvky 16. skupiny (VI.A) 18.5. Prvky 17. a 18. skupiny (VII.A a VIII.A) 18.6. d-prvky a ich vlastnosti </p> <p> Organick chmia a biochmia 19. Charakteristika a rozdelenie organickch zlenn. 20. Uhovodky. </p> <p>20.1. Uhovodky - homologick rady 20.2. Typy reakci uhovodkov 20.3. Alkny, cykloalkny 20.4. Radiklov substitcia 20.5. Alkny 20.6. Geometrick izomria 20.7. Radiklov a elektrofiln adcia 20.8. Polymerizcia alknov 20.9. Alkadiny , konjugcia elektrnov 20.10. Polymerizcia alkadinov, prrodn a syntetick kauuk 20.11. Alkny 20.12. Aromatick uhovodky 20.13. Elektrofiln substitcia 20.14. Posuny molekulovch orbitalov v molekulch organickch zlenn (indukn a </p> <p>mezomern efekt) 20.15. Disubstitcia na benznovom jadre 20.16. Prrodn zdroje uhovodkov, ropa, zemn plyn </p> <p>21. Derivty uhovodkov 21.1. Derivty uhovodkov rozdelenie, halognderivty </p> <p>21.1.1. Nukleofiln substitcia 21.1.2. Polymerizcia halognderivtov </p> <p>21.2. Duskat derivty uhovodkov nitroderivty, amny 21.3. Kyslkat derivty uhovodkov hydroxyderivty, tery 21.4. Karbonylov zleniny - aldehydy, ketny </p> <p>21.4.1. Nukleofiln adcia </p> <p> 6 </p> <p>21.4.2. Polykondenzcia. Fenolformaldehydov ivice, moovinoformaldehydov ivice 21.5. Karboxylov kyseliny 21.6. Derivty karboxylovch kyseln </p> <p>21.6.1. Funkn derivty karboxylovch kyseln 21.6.2. Substitun derivty karboxylovch kyseln 21.6.3. Polyestery 21.6.4. Polyamidy </p> <p>22. Prrodn ltky 22.1. Heterocyklick zleniny, alkaloidy 22.2. Terpny, steroidy 22.3. Lipidy, mydl 22.4. Sacharidy 22.5. Bielkoviny 22.6. Nukleov kyseliny, ATP, proteosyntza </p> <p>23. Zklady biochmie 23.1. Chemick zloenie a znaky ivch sstav 23.2. Vitamny 23.3. Enzmy, hormny 23.4. Fyziklnochemick deje v ivch sstavch 23.5. Biosyntza a metabolizmus sacharidov 23.6. Biosyntza a metabolizmus lipidov a bielkovn 23.7. Citrtov cyklus. Koncov oxidan reazec </p> <p>24. Chmia ako prrodn veda </p> <p>Cieov poiadavky pecifikovan pre jednotliv tmy a podtmy </p> <p>V tejto asti podrobne pecifikujeme poiadavky na vedomosti, zrunosti a schopnosti, ktor bud u maturantov z chmie overovan. Jednotliv tmy s podrobne rozpracovan tak, aby bolo jasn, do akej miery m iak dan uivo ovlda. Tie poiadavky, ktor s nad rmec maturitnej skky, ale odporame ich (ak to as a monosti koly dovolia so iakmi prebra), nie s pre uitea pri prprave maturantov zvzne a s oznaen ako odporan tmy. </p> <p>pecifick ciele nie s uebnmi osnovami chmie a nie s ani metodickm materilom pre vyuovanie jednotlivch tematickch celkov. S sborom vstupnch kompetenci, ktor m iak maturujci z chmie preukza. </p> <p>V kategrii 3. Pozorovanie a experiment neuvdzame, e iak mus vedie napsa laboratrny protokol, vyhodnoti vsledky a diskutova o nich a pod. Tieto schopnosti sa bud samozrejme od iakov poadova. Pre prehadnos alej neuvdzame vodn formulciu iak vie, resp. iak je schopn. 1. Ltky prvky, zl eniny, zmesi 1. Zapamtanie, reprodukcia: </p> <p> definova pojmy astica, prvok, molekula, zlenina, chemick ltka (chemick indivduum), zmes homognna, koloidn, heterognna; sstava (izolovan, uzavret, otvoren), homognna (rovnorod), heterognna (rznorod) sstava, fza, anorganick ltka, organick ltka, </p> <p> informova o vzname pojmov prrodn ltka, skupenstvo ltky, plazma, syntetick ltka, energia; destilcia, filtrcia, dekantcia, sedimentcia, sublimcia, extrakcia, krytalizcia. </p> <p> 2. Aplikcia: </p> <p> uri poet fz a zloiek v danch zmesiach, rozli a porovnva typy zmes a sstav, odli od seba molekuly prvkov a zlenn, uvies prklady plynnho, kvapalnho, tuhho skupenstva; prrodnch a syntetickch ltok, </p> <p> 7 </p> <p>rznych typov zmes a sstav (izolovan, uzavret, otvoren); chemickch ltok, zmes, prvku, zleniny. </p> <p> 3. Pozorovanie a experiment: </p> <p> pozna a uplatova zsady bezpenosti pri prci v chemickom laboratriu, pozna a pomenova zkladn laboratrne sklo a pomcky, navrhn a zostavi jednoduch aparatru na prpravu zmes a oddeovanie zloiek zmes </p> <p>sedimentciou, filtrciou, krytalizciou, sublimciou a destilciou, navrhn a uskutoni experimenty zaloen na oddeovan zloiek zmes pouvanch </p> <p>v domcnosti. 4. Prca s informciami: </p> <p> vyhada v literatre, resp. na internete rzne spsoby oddeovania zloiek zmes v chemickej technolgii. </p> <p> 2. Zloenie a truktra atmov 1. Zapamtanie, reprodukcia: </p> <p> definova pojmy atm, elektrn, protn, neutrn, atmov orbital, valenn vrstva, valenn elektrny, vstavbov princp, Hundovo pravidlo, Pauliho princp, elektrnov konfigurcia atmu, protnov (atmov) slo (Z), nuklenov (hmotnostn) slo (A), neutrnov slo (N), nuklid, izotopy, atmov a inov polomer, katin, anin, </p> <p> pozna elementrne astice (p, n, e), opsa zloenie atmu a atmovho jadra (p, n) a truktru elektrnovho obalu atmu (elektrnov vrstvy), </p> <p> informova o vzname pojmov zkladn a excitovan stav atmu, elektrnov vrstva (K, L, M, N, ...), elektrnov hustota, </p> <p> pozna vznam kvantovch sel (n, l, m) (netreba vedie, ak hodnoty nadobdaj n, l, m, ani zapanie f orbitalu a jeho znzornenie), </p> <p> uvies prklady izotopov a nuklidov. </p> <p>2. Aplikcia: porovna relatvny nboj a hmotnos neutrnu, protnu a elektrnu, aplikova pravidl obsadzovania orbitalov elektrnmi (Pauliho princp, Hundovo pravidlo, </p> <p>vstavbov princp) a zapsa elektrnov konfigurcie atmov konkrtnych prvkov, uri poet elektrnov na valennej vrstve atmu danho prvku, zapsa elektrnov konfigurciu valennej sfry ktorhokovek s, p, d prvku (u d-prvkov </p> <p>iba 4. perida), vysvetli svoje rozhodnutie, </p> <p> napsa zpis valennch sfr atmov, naprklad: :O , uri poet elektrnov na jednotlivch vrstvch (K, L, M, N, ...) atmu danho prvku (iba s- </p> <p>a p-prvky) aj maximlne mon poty elektrnov, ukza zvislos energie danho orbitalu od protnovho sla a poukza na zmenu energie </p> <p>orbitalov 3d a 4s, zakresli tvary s, p, d orbitalov (tvary forbitalov len pozna) a vedie ich poty (vzhadom </p> <p>na priestorov orientciu), zakresli rmekov diagram obsadzovania energetickch hladn elektrnmi v danch </p> <p>atmoch (v zkladnom aj excitovanom stave C, S), rozpsa poda potu elektrnov, resp. valennch elektrnov, konfigurciu valennej vrstvy </p> <p>atmu, vedie zapsa znaku prvku so Z (av doln index) a A (av horn index) na zklade znalosti potu protnov a neutrnov, </p> <p> uri poet n, e, p v atme elektroneutrlneho prvku a inov na zklade znalosti A, Z a nboja inu, </p> <p> por...</p>

Recommended

View more >