The present document can't read!
Please download to view
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
...

Texts

by ukfgeomorfologia

on

Report

Category:

Documents

Download: 2

Comment: 0

241

views

Comments

Description

TEXTOVÁ ČASŤ ATLASU KRAJINY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
TEXT PART OF THE LANDSCAPE ATLAS OF THE SLOVAK REPUBLIC

Textová časť v slovenskom jazyku Text part in Slovak language Textová časť v anglickom jazyku Text part in English language

Textová časť Atlasu krajiny Slovenskej republiky • Text part of the Landscape Atlas of the Slovak Republic

Textová časť v slovenskom jazyku • Text part in Slovak language
významu, ktoré sa nachádzajú na území susedných štátov a ďalším významným hospodárskym a kultúrn
Download Texts

Transcript

TEXTOVÁ ČASŤ ATLASU KRAJINY SLOVENSKEJ REPUBLIKY TEXT PART OF THE LANDSCAPE ATLAS OF THE SLOVAK REPUBLIC Textová časť v slovenskom jazyku Text part in Slovak language Textová časť v anglickom jazyku Text part in English language Textová časť Atlasu krajiny Slovenskej republiky • Text part of the Landscape Atlas of the Slovak Republic Textová časť v slovenskom jazyku • Text part in Slovak language významu, ktoré sa nachádzajú na území susedných štátov a ďalším významným hospodárskym a kultúrnym centrám, je poloha Slovenska nevýhodná. Tieto centrá sú lokalizované predovšetkým v severozápadnej Európe (Berlín, Miláno, Rím) a od územia SR sú vzdialené minimálne 500 km. Z tohto hľadiska je významná najmä poloha Slovenska voči Viedni, Budapešti a Prahe. Vzhľadom na transformáciu ekonomiky a s ňou súvisiaci úpadok hospodárstva v postkomunistických krajinách sa poloha Slovenska voči ekonomickému jadru ešte viac zmarginalizovala. Už existujúci stav, no najmä perspektívy rastu ekonomiky a medzinárodných ekonomických vzťahov poukazujú na reorientáciu priestorových väzieb z východu na západ, a zároveň na významné napojenia územia Slovenska na perspektívne osi rozvoja Viedeň – Bratislava – Budapešť, resp. Berlín – Praha – Bratislava – Budapešť. môže vypariť z povrchu dostatočne vlhkej pôdy a rastlín. Kladné hodnoty klimatického ukazovateľa zavlaženia charakterizujú nedostatok a záporné nadbytok vlahy. Prechod nulovou hodnotou v nížinách možno pozorovať na jar v marci, resp. apríli a na jeseň v septembri, resp. októbri. V horských oblastiach sú hodnoty klimatického ukazovateľa zavlaženia v priebehu celého roka záporné. 29. Priemerné ročné hodnoty radiačného indexu sucha Pomer celkovej bilancie žiarenia vlhkého povrchu k teplu potrebnému na vyparenie ročného úhrnu zrážok v určitej lokalite sa nazýva „radiačný index sucha“. Vyjadruje funkcionálnu závislosť zložiek rovníc energetickej a vodnej bilancie povrchu. Rozloženie izočiar jeho hodnôt sa zhoduje s rozložením hraníc základných fyzickogeografických a geobotanických stupňov. 34. Globálne žiarenie a relatívne trvanie slnečného svitu Algebrický súčet tokov priameho a rozptýleného žiarenia dopadajúceho na horizontálny povrch tvorí tok globálneho žiarenia, ktoré predstavuje základnú zložku celkového príjmu žiarivej energie Slnka zemským povrchom. Závisí od výšky Slnka nad horizontom, dĺžky dňa, zemepisnej šírky, nadmorskej výšky, stupňa pokrytia oblohy oblakmi, resp. doby trvania slnečného svitu a priepustnosti atmosféry. Trvanie slnečného svitu sa meria pomocou heliografov a udáva v hodinách. Trvanie astronomicky možného slnečného svitu (na vodorovný povrch) predstavuje na území SR za rok približne 4 474 hodín. Priemerné ročné úhrny trvania slnečného svitu za obdobie 1961 – 1990 sa menili na území SR približne od 1 870 hodín v Hurbanove do 1 270 hodín na Chopku. Pomer nameraného trvania slnečného svitu k efektívne možnému (pri reálnom obzore) sa nazýva relatívne trvanie slnečného svitu a udáva sa v percentách. Čím je väčšia oblačnosť, tým je relatívne trvanie slnečného svitu menšie a naopak. 35. Priemerné ročné úhrny aktuálnej a potenciálnej evapotranspirácie Maximálne možná evapotranspirácia pri daných meteorologických podmienkach z dostatočne vlhkej povrchovej vrstvy pôdy sa nazýva potenciálna evapotranspirácia. Charakterizuje energetické možnosti evapotranspirácie. V ročnom chode pripadajú najväčšie mesačné úhrny na júl a najmenšie na december – január. Aktuálna evapotranspirácia sa vzťahuje na reálne podmienky vlhkosti pôdy. V ročnom chode pripadajú maximálne úhrny aktuálnej evapotranspirácie v Podunajskej nížine na máj, na severe Slovenska na júl a na ostatnom území na jún. 40. Dynamickoklimatologické charakteristiky Pri dynamickoklimatologickej analýze sa rozoberá vplyv jednotlivých synoptických situácií na počasie a klímu v rôznych lokalitách Slovenska. Použila sa tzv. československá synoptická klasifikácia, pri ktorej sa rozdeľujú typy počasia v jednotlivých dňoch do 28 kategórií. Každá synoptická situácia je vyjadrená polohou riadiacich tlakových útvarov (cyklón, anticyklón, brázd nižšieho a hrebeňov vyššieho tlaku), ako aj smerom výškového prúdenia (vo výške 1 500 – 5 500 m n. m.). V konečnom dôsledku to vyvoláva pomerne rozdielne prejavy konkrétneho počasia na južnom, severnom, západnom a východnom Slovensku, ale aj na návetriach a závetriach pohorí. Všetkých 10 meteorologických staníc, ktorých údaje sa použili, má kompletné a kvalitné pozorovania v klimatických termínoch a dostatočne reprezentuje zvláštnosti klímy Slovenska. 46. Priemerný ročný chod mrazových a letných dní Vykurovacie obdobie je podľa STN 38 3350 Zásobovanie teplom vymedzené poklesom priemernej dennej teploty vonkajšieho vzduchu pod 13 °C vo dvoch dňoch po sebe nasledujúcich do vzostupu priemernej dennej teploty vzduchu nad 13 °C vo dvoch dňoch po sebe nasledujúcich. Najkratšie priemerné trvanie vykurovacieho obdobia (pod 210 dní) je na juhu Podunajskej nížiny. Krátke vykurovacie obdobie (priemerne 210 – 220 dní) sa vyskytuje v nížinných polohách Slovenska, najmä na Podunajskej a Východoslovenskej nížine. V týchto oblastiach vykurovanie nie je potrebné v období jún – august. V podhorských a severných polohách Slovenska sa vyskytne niekoľko dní s charakteristikou pre vykurovacie obdobie aj počas letných mesiacov. Vo vysokohorských oblastiach Nízkych a Vysokých Tatier trvá vykurovacie obdobie celý rok. Teplý polrok sa bližšie charakterizuje počtom letných dní, v ktorých maximálna teplota vzduchu vystupuje nad 25 °C. Najviac, v priemere 70 – 75 letných dní v roku, býva na juhu Podunajskej nížiny. V horských polohách (približne od 1 400 m n. m.) sa letné dni už nevyskytujú. Chladný polrok je bližšie určený počtom mrazových dní, t. j. dní, v ktorých minimálna teplota vzduchu klesne pod 0 °C. Vo vysokohorských polohách Nízkych a Vysokých Tatier ich býva najviac, v priemere vyše 200 mrazových dní v roku. Nočné mrazy sú časté aj v uzavretých kotlinách a v horských dolinách. Najmenej (v priemere menej ako 90 mrazových dní v roku) sa vyskytuje na juhu Podunajskej nížiny. 47. Priemerná mesačná teplota aktívneho povrchu pôdy a vzduchu; 48. Priemerná ročná teplota aktívneho povrchu pôdy Aktívnym povrchom sa rozumie tenká vrstva, kde nastáva transformácia energie celkovej bilancie žiarenia na iné druhy energie (latentnej, tok tepla do atmosféry, do najvyšších vrstiev vody a pôdy, tvorbu biomasy a pod.). V noci je teplota povrchu nižšia a cez deň vyššia ako teplota vzduchu nameraná v meteorologickej búdke (vo výške 2 m). V ročnom chode je v zime teplota povrchu nižšia a v lete vyššia ako teplota vzduchu. Prechod od záporných hodnôt teploty povrchu pôdy ku kladným sa pozoruje v nížinách začiatkom marca, v horských oblastiach začiatkom apríla a prechod od kladných k záporným v nížinách koncom októbra, v horách už koncom septembra. 49. Priemerná ročná teplota vzduchu Teplota vzduchu je jedným zo základných klimotvorných činiteľov. Vykazuje veľmi tesnú závislosť od nadmorskej výšky i od zemepisnej šírky. Priemerné ročné teploty teda charakterizujú najmä nadmorskú výšku daného miesta v závislosti od zemepisnej šírky. Preto najteplejšie miesta Slovenska sú na juhu Podunajskej nížiny a najchladnejšie na štítoch Tatier. 50. Priemerná teplota vzduchu v januári Január je v podmienkach SR mesiacom s najnižšou priemernou teplotou vzduchu (približne vo dvoch zimách z troch je najchladnejším zo zimných mesiacov). Územné rozloženie januárovej teploty vzduchu reprezentuje najmä nadmorskú výšku miesta, ale zároveň aj vzdialenosť od Atlantického oceánu. Preto sú rovnaké polohy podľa nadmorskej výšky chladnejšie na východe Slovenska. 51. Priemerná teplota vzduchu v júli Júl je mesiacom s najvyššou priemernou teplotou vzduchu (zhruba vo dvoch z troch rokov je najteplejším mesiacom), územné rozloženie charakterizuje najmä dobre vyjadrenú výškovú a sčasti zonálnu závislosť. Územia s najvyššou a najnižšou teplotou sa zhodujú s rozložením celoročných priemerov. 53. Počet dní so snehovou pokrývkou a jej priemerná výška Izočiary (izochióny) vyjadrujú pole priemerného počtu dní so snehovou pokrývkou ≥ 1 cm. V diskrétnych bodoch sú vyznačené hodnoty priemernej výšky snehovej pokrývky vypočítané ako podiel súčtu denných výšok snehovej pokrývky a počtu dní so snehovou pokrývkou. Pri konštrukcii izočiar sa brala do úvahy aj závislosť príslušnej charakteristiky snehovej pokrývky od nadmorskej výšky. 54. Priemerné ročné úhrny zrážok Izočiary (izohyety) vyjadrujú pole priemerných ročných úhrnov zrážok, ktoré boli vypočítané ako podiel súčtu ročných úhrnov zrážok a počtu rokov študovaného obdobia. Pri analýze poľa priemerných ročných úhrnov zrážok sa využili aj výsledky merania zrážok totalizátormi, ktoré dopĺňajú sieť zrážkomerných staníc v ťažko prístupných horských oblastiach. 55. Absolútne maximum mesačných a denných úhrnov zrážok Izočiary (izohyety) vyjadrujú pole maximálnych mesačných úhrnov zrážok v 50-ročnom rade údajov. V diskrétnych bodoch je číslom vyjadrená hodnota maximálneho denného úhrnu zrážok. 56. Priemerné úhrny zrážok v januári; 57. Priemerné úhrny zrážok v júli 27. Klimatické oblasti Klimatické oblasti Slovenska sú spracované podľa tzv. československej klasifikácie s malými úpravami. Použili sa klimatické normály SHMÚ z obdobia 1961 – 1990. Klimatické oblasti teplá (T), mierne teplá (M) a chladná (C) sú definované iba na základe teplotných kritérií. Podoblasti T1 – T7 a M1 – M7 sú spracované podľa indexov zavlaženia, charakteru zím a orografie, podoblasti C1 – C3 sú definované tiež iba podľa teplotných kritérií. Relatívna evapotranspirácia E/E0 vyjadruje relatívny nedostatok alebo relatívny dostatok zavlaženia vzhľadom na potrebu definovanú potenciálnou evapotranspiráciou. Podobná klasifikácia bola použitá aj v niektorých okolitých krajinách. 28. Priemerné ročné hodnoty klimatického ukazovateľa zavlaženia Rozdiel medzi úhrnmi potenciálnej evapotranspirácie a zrážok charakterizuje vzťah medzi množstvom vody, ktorú daná lokalita dostáva v podobe zrážok a množstvom vody, ktorá sa Izočiary (izohyety) vyjadrujú pole priemerných mesačných úhrnov zrážok v januári. Výraznejšia závislosť zrážok od nadmorskej výšky a uplatňovanie náveterných a záveterných efektov v zime sa prejavilo v štruktúre poľa priemerných mesačných úhrnov zrážok v januári. Izohyety vyjadrujú pole priemerných mesačných úhrnov zrážok v júli. Vyšší podiel búrkových lejakov v celkovej bilancii zrážok v lete spôsobil menej výraznú závislosť zrážok od nadmorskej výšky, čo sa potom prejavilo voľnejšou štruktúrou poľa priemerných mesačných úhrnov zrážok v júli. 58. Rýchlosť a smer vetra a inverznosť územia Prízemné teplotné inverzie sa formujú v dôsledku výrazného poklesu teploty vzduchu v noci, meranej v meteorologickej búdke vo výške 2 m. Pri kartografickom zobrazení zaťaženia územia Slovenska týmto typom teplotných inverzií sa nezohľadňoval vertikálny profil teploty vzduchu, ale brala sa do úvahy orografická dispozícia. 84. Zrnitosť pôdy Charakteristika zrnitosti pôd vychádza z bohatej databázy údajov o poľnohospodárskych aj lesných pôdach. Hodnotí sa charakter zrnitosti vrchných horizontov pôd. Farebnou škálou sú vyjadrené triedy zrnitosti, rastrom jednotlivé triedy kamenitosti (v pohoriach), prípadne 82. Charakteristika pôd na regionálnej úrovni – časť Hornonitrianskej kotliny Prezentuje sa výskyt a plošné rozšírenie pôdnych typov a subtypov vybraného územia počínajúc alúviom rieky Nitra až po pohorie Vtáčnik s použitím najnovšej taxonómie (Morfogenetický klasifikačný systém pôd Slovenska, VÚPOP, Bratislava, 2000). Západo-východný rez pôdami tohto územia predstavuje nadväznosť pôdnych jednotiek, ako aj stratigrafiu diagnostických pôdnych horizontov jednotlivých pôdnych subtypov. 83. Charakteristika pôd na lokálnej úrovni – časť Trnavskej pahorkatiny Príklad detailného mapovania pôd na malom území – ide o južnú časť Trnavskej pahorkatiny. Vymedzené sú pôdne typy, zrnitosť, hĺbka pôdy a pôdotvorné substráty na základe vyhodnotenia viac ako 170 pôdnych sond. Veterné pomery na Slovensku vyjadrujú ich priemerné ročné charakteristiky vo vybraných lokalitách. Na jednotlivých lúčoch veterných ružíc zodpovedajúcich smerom vetra sú vyznačené počty výskytu pozorovaných smerov vetra z celkového počtu pozorovaní vo všetkých smeroch, graficky sú odlíšené hodnoty výskytu rôznych rýchlostí vetra. Prípady bezvetria (calm) sa znázorňujú kružnicou, koncetrickou s veternou ružicou. 59. Počet dní s dusným počasím a nízkou relatívnou vlhkosťou vzduchu Dusno je bioklimatická charakteristika, v tomto prípade definovaná tlakom vodnej pary hPa. V teplej nížinnej klíme sa vyskytuje dusné počasie v mesiacoch apríl – október, s najväčším počtom dusných dní v júli. Výskyt dusna počas dňa závisí od denného chodu tlaku vodnej pary, s maximom výskytu o 9.00 h, v teplej nížinnej klíme môže dusno nepretržite trvať i niekoľko dní (až 107 hodín). So vzrastajúcou nadmorskou výškou teplota vzduchu a výskyt dusna klesá, v polohách nad 1 000 m n. m. sa dusno takmer nevyskytuje. Nízka relatívna vlhkosť vzduchu (< 40 %) výrazne podporuje rast výparu. V priebehu celého roka býva takéto počasie najčastejšie v popoludňajších hodinách, ale môže sa vyskytnúť v hociktorú dennú hodinu. Nízka relatívna vlhkosť vzduchu sa vyskytuje vo všetkých nadmorských výškach a obzvlášť vo vysokohorskom prostredí v zime dosahuje mimoriadne nízke hodnoty. 63. Výskyt hmiel Údaje o výskyte a charakteristike hmiel boli spracované na základe pozorovaní meteorologických staníc na celom území Slovenska. Podľa celkového počtu dní s hmlou, ich ročného chodu a typov hmiel sa územie Slovenska rozdelilo na jednotlivé oblasti. Výskyt hmly podmieňujú predovšetkým cirkulačné pomery, orografické podmienky a nadmorská výška. 64. Vodstvo Európy Riečna sieť rozdeľuje európsky kontinent na úmoria oceánov, morí a povodia najvýznamnejších tokov. Územie Slovenska leží v druhom najväčšom európskom povodí – v povodí Dunaja. Sprievodnými grafmi sú ilustrované typické režimy odtoku charakteristické pre jednotlivé oblasti Európy. Grafy znázorňujú rozdelenie vodnosti v jednotlivých mesiacoch roka. Vodnosť je vyjadrená podielom priemerného mesačného prietoku z dlhodobého prietoku. 66. Hydrogeologické pomery Hydrogeologické pomery sú predstavené najvýznamnejšími hydrogeologickými kolektormi. Kvantitatívnym podkladom mapy je veľkosť koeficienta prietokovosti (transmisivity) jednotlivých kolektorov, vyjadrená v 4 kategóriách, ďalej je zachytený litologický charakter kolektorov a ich stratigrafické zaradenie. Schematicky je tu zachytená aj pozícia najvýznamnejších zdrojov podzemných vôd (s výdatnosťou nad 30 l.s-1) a najdôležitejšie tektonické prvky ovplyvňujúce hydrogeologické pomery územia Slovenska. 67. Priemerný ročný špecifický odtok Izočiary znázorňujú priemerný špecifický odtok, t. j. odtok z jednotkovej plochy povodia za jednotku času (l.s-1.km-2) za obdobie 1931 – 1980. Pri spracovaní sa vychádzalo približne zo 140 hydrologických radov povodí s plochou do 100 km2 a približne 40 povodí s plochou do 250 km2. Obdobie 1931 – 1980 sa v slovenskej hydrológii považuje za referenčné. Priemerný špecifický odtok pre celé územie Slovenska má hodnotu 8,26 l.s-1.km-2. 68. Minimálny špecifický odtok Izočiarami je znázornený minimálny špecifický odtok (l.s-1.km-2), ktorý bol vypočítaný z 364 denných prietokov, t. j. 99,7 % denných prietokov za obdobie 1931 – 1980. Tento priemerný denný prietok bol dosiahnutý alebo prekročený v 99,7 % z celkového počtu dní zvoleného obdobia. Minimálne špecifické odtoky sú odvodené z hydrologických radov za obdobie 1931 – 1980. Pri spracovaní sa vychádzalo približne zo 140 hydrologických radov povodí s plochou do 100 km2 a približne 40 povodí s plochou do 250 km2. 69. Maximálny špecifický odtok Izočiary znázorňujú maximálny špecifický odtok (m3.s-1.km-2) s pravdepodobnosťou výskytu raz za 100 rokov. Tieto špecifické odtoky sú odvodené z hydrologických radov za referenčné obdobie 1931 – 1980. Pri spracovaní sa vychádzalo približne zo 140 hydrologických radov povodí s plochou do 100 km2 a približne 40 povodí s plochou do 250 km2. 70. Povodia hlavných tokov s hydrologickou bilanciou Povrchové toky sú charakterizované priemernými prietokmi vyznačenými pomocou šírky toku v logaritmickej mierke, rozvodnicami hlavných povodí Slovenska, vybranými vodomernými stanicami s grafmi rozdelenia odtoku v jednotlivých mesiacoch (%). Priemerné prietoky a rozdelenie odtoku v roku sú stanovené pre referenčné obdobie 1931 – 1980. 71. Typy režimu odtoku Tri základné oblasti s rovnakým režimom odtoku, t. j. s rovnakým prevládajúcim zdrojom zásobovania povrchových tokov a rozdelením odtoku počas roku, sú vyčlenené na základe analýzy priemerných mesačných prietokov, atmosférických zrážok a teploty vzduchu za obdobie 1931 – 1980. V režime odtoku povrchových tokov SR je zrejmá výšková zonálnosť, t. j., s narastaním nadmorskej výšky sa zvyšuje vodnosť tokov, rastie podiel snehových zrážok v odtoku a posúva sa výskyt najvyšších priemerných mesačných prietokov z marca na máj – jún a najnižších zo septembra na január – február. 72. Početnosť výskytu kulminačných ročných prietokov; 73. Početnosť výskytu minimálnych ročných prietokov; 74. Početnosť výskytu ročných kulminačných a minimálnych prietokov Histogramy sú grafy rozdelenia početnosti výskytu minimálnych a maximálnych ročných prietokov za obdobie 1931 – 1980 v % v jednotlivých mesiacoch roka. Minimálny ročný prietok je najmenší priemerný denný prietok v príslušnom roku, kulminačný ročný prietok je najväčší prietok v príslušnom roku. 76. Pôdy Európy Mapa vychádza z Fyzickogeografického atlasu sveta 1 : 10 000 000 (AN SSSR, Moskva, 1964) a Soil geographical data base of Europe at scale 1 : 1 000 000 (1998). Bola konštruovaná tak, aby vyjadrila šírkovú zonálnosť pôd Európy. Použilo sa 8 kategórií typov a subtypov a 6 kombinácií pôd. Samostatnú kategóriu tvoria ľadovce a asociácie horských pôd. 78. Pôdy Zastúpenie pôdnych jednotiek na území Slovenska je vyjadrené pôdnymi asociácimi tvoriacimi mapové jednotky. Prezentujú dominanciu zastúpenia pôdnych jednotiek v asociácii a niektoré ďalšie prvky, predovšetkým pôdotvorné substráty a v krátenej klasifikácii tiež extrémnu zrnitosť pôd (ľahké až ťažké). Geneticky príbuzné jednotky sú zoradené do skupín pôdnych asociácií. Mapa vznikla generalizáciou kartografických materiálov zo všetkých pôdnych prieskumov a mapovaní od r. 1960. 80. Pôdna reakcia Pôdna reakcia (pH) indikuje charakter acidobázických reakcií v pôdach. Určuje priebeh mnohých chemických a biochemických reakcií, ktoré ovplyvňujú rozklad a transformáciu organických a minerálnych látok, tvorbu ílových minerálov, mobilizáciu prvkov, a tým aj ich prístupnosť pre rastliny. Charakterizuje stav acidifikačného vplyvu na pôdy prostredníctvom prirodzených aj antropogénnych faktorov (kyslé dažde). Mapa umožňuje vizuálne vnímať charakter a rozsah acidifikácie pôd a jej možné negatívne dôsledky na ostatné zložky životného prostredia. Mapa pôdnej rekcie bola zhotovená geoštatistickými metódami na základe 7 172 meraní pH. Vzorky lesných a poľnohospodárskych pôd sa odoberali v období 1995 – 1999 v rámci geochemického mapovania pôd Slovenska. 85. Fytogeografické členenie Európy Mapa znázorňuje floristické viacstupňové areály. 8 typov kveteny (flóry) sa líši špecifickými druhmi charakteristickými pre 3 podoblasti a 5 provincií v rámci štvrtej podoblasti. V arktickej podoblasti dominujú machy a lišajníky, v eurosibírskej ihličnaté, listnaté a zmiešané lesy, v stredomorskej voňavé kríky, korkové duby, borovice pínie a v stredoázijskej stepné trávy a slanomilné rastliny. 86. Fytogeograficko-vegetačné členenie Priestorové usporiadanie potenciálnej prirodzenej vegetácie Slovenska, ktorej hlavnou zložkou je lesná vegetácia, tvorilo základ vegetačného (fytogeografického) členenia. Rozlišujú sa v ňom klimaticky podmienené zóny a podzóny, ktoré sa členia na menšie priestorové jednotky na základe pôdno-substrátových a hydrologických podmienok. 87. Potenciálna prirodzená vegetácia Potenciálna prirodzená vegetácia je výrazom súčasného ekologického potenciálu krajiny. Zobrazuje prirodzené rastlinstvo, ktoré by sa v budúcnosti postupne vytvorilo na území Slovenskej republiky, keby človek prestal vegetačný kryt svojou činnosťou ovplyvňovať. V prírodných podmienkach Slovenska by to bola až na malé výnimky lesná vegetácia. Výnimku tvorí alpínske pásmo vysokých pohorí, strmé skalnaté expozície v nižších polohách a plochy otvorených vodných hladín. Prevažnú časť mapovaných jednotiek tvoria lesy vŕbovo-topoľové, jelšové, jaseňovo-dubovo-brestové, dubové, dubovo-hrabové, bukové, jedľovo-bukové, smrekové a kosodrevina. Prezentovaná mapa nadväzuje na mapu Potenciálna prirodzená vegetácia 1 : 500 000 (Atlas Slovenskej socialistickej republiky, SAV, SÚGK, Bratislava, 1980), Geobotanickú mapu ČSSR v mierke 1 : 200 000 (Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, 1986) a na Karte der natürlichen Vegetation Europas 1 : 2 500 000 (Bundesamt für Naturschutz – ed., Bonn, 2000). 89. Zoogeografické členenie paleoarktu: terestrický biocyklus Paleoarktická a neoarktická oblasť tvoria spolu holarktickú zoogeografickú ríšu. Paleoarktická oblasť zaberá Európu, severnú Afriku a mimotropickú Áziu. Na jej hranice a vnútorné členenie existujú rôzne názory. Na územie Európy zasahujú dve z 5 podoblastí – eurosibírska (všetkými štyrmi provinciami) a mediteránna (západomediteránnou a východomediteránnou provinciou). V eurosibírskej a mediteránnej podoblasti sú zobrazené aj provincie (okrem oreálnych), v ostatných podoblastiach (stredoázijskej a východopaleoarktickej) sa členenie na provincie nezohľadňuje. 90. Zoogeografické členenie paleoarktu: limnický biocyklus Zoogeografické členenie limnického biocyklu sa odlišuje od členenia cyklu pevninského. Vychádza zo štúdia rozšírenia primárne sladkovodných rýb, ktoré sa vyvinuli v limnickom biocykle a nemohli sa šíriť morským prostredím. Ryby sú totiž faunisticky najlepšie preštudovanými sladkovodnými živočíchmi. Primárne sladkovodné ryby sú oveľa preukaznejšie pre zoogeografiu ako sladkovodné bezstavovce, predovšetkým z toho dôvodu, že nie sú schopné prekonať bariéry slaných vôd, a preto výskyt príbuzných primárnych sladkovodných rýb na oddelených kontinentoch dokazuje pôvodné kontinentálne spojenia. 91. Zoogeografické členenie: terestrický biocyklus Pre zoogeografické regionálne členenie Slovenska sa použilo Mařanovo (1956) členenie ako alternatíva k členeniu vychádzajúcemu z fytogeografického hľadiska. Základný rozdiel medzi týmito dvoma názormi je najmä v chápaní existencie panónskeho úseku provincie stepí (oproti eupanoniku a matriku), ktorý zaberá juh Slovenska približne do výšky 200 – 300 m n. m. Na tomto území žije 10 – 13 % fauny Slovenska. Podkarpatský úsek provincie listnatých lesov pokrýva väčšinu územia s výskytom asi 75 % druhov. Obidva úseky podprovincie karpatských pohorí sa akceptujú ako viac-menej súvislé územie plynulo nadväzujúce na provinciu listnatých lesov hypsometricky od 750 – 850 m n. m. (oreotundrálne a boreomontánne pásmo). 92. Zoogeografické členenie: limnický biocyklus Limnický biocyklus Slovenska patrí do euromediteránnej zoogeografickej podoblasti. Iba malá časť územia Slovenska zasahuje do západného úseku atlantobaltickej provincie a jej vody, odvádzané Popradom a Dunajcom, patria do úmoria Baltického mora. Prevažná väčšina územia patrí do severopontického úseku pontokaspickej provincie. Jej vody odvádza Dunaj do Čierneho mora. V rámci tohto úseku možno rozlíšiť tri okresy: hornovážsky, podunajský so stredoslovenskou a západoslovenskou časťou a potiský so slanskou a latorickou časťou. 93. Vymiznuté a ustupujúce druhy bezstavovcov Vymiznutie, resp. výrazné zmenšenie oblasti výskytu niektorých živočíchov v súčasnosti je v podstatnej miere zapríčinené antropogénnymi faktormi. V niektorých prípadoch je tento proces pomerne rýchly. Spomedzi bezstavovcov je dobre doložený pre druhy makrozoobentosu, zo suchozemských sa ako príklad zmenšenia areálu uvádza historicky doložené a súčasné rozšírenie jasoňa červenookého. Z územia Slovenska pravdepodobne vymiznuté druhy cikádovitých (Cicadidae) sú uvedené medzi ohrozenými druhmi fauny. 94. Rekonštrukcia areálu vymiznutých druhov rýb Vymiznutie niektorých druhov rýb z územia Slovenska je zapríčinené výlučne ľudskou činnosťou, predovšetkým nadmerným lovom, ale aj vodohospodárskou výstavbou rôzneho druhu a znečisťovaním vodných ekosystémov. Napr. posledná vyza veľká bola na území Slovenska ulovená v r. 1925 v Dunaji pri Štúrove. Údaje o výskyte jesetera hladkého pochádzajú z polovice 19. stor. Posledný doklad o výskyte jesetera hviezdnatého na Slovensku je z Dunaja pri Komárne z r. 1926, o výskyte jesetera ruského (ťažnej formy) je z Dunaja pri Malých Kosihách z r. 1965. Posledný losos atlantický bol ulovený v Pieninách r. 1947. Pstruh morský sa zriedkavo vyskytoval v rieke Poprad a Dunajec až do 50. rokov 20. stor. 95. Šírenie cicavcov a vtákov Z uvedených druhov sa dva (hrdlička záhradná a ďateľ hnedkavý) dostali na územie Slovenska len v prvej polovici 20. storočia. Bobor a vlk sa na Slovensku vyskytovali aj predtým, ich populácia bola rôznymi negatívnymi zásahmi zlikvidovaná (napr. bobor sa tu vyše 100 rokov takmer nevyskytoval). 96. Historické cesty šírenia živočíchov a rozšírenie migroelementov V postglaciáli sa na územie Slovenska šírili z rôznych glaciálnych refúgií viacerými migračnými cestami jednotlivé migroelementy podieľajúce sa na zložení súčasnej fauny. Väčšina týchto migrácií sa uskutočnila v rôznom časovom horizonte holocénu a eemu. Recentné rozšírenie jednotlivých migroelementov je dokumentované na príklade permanentného aj temporárneho makrozoobentosu, a najmä mäkkýšov. Pre obidve skupiny sú migračné cesty pomerne spoľahlivo doložené. Podunajskou cestou sa šírili najmä druhy zo západnej Európy, prevažne lesné druhy ulitníkov. Ilýrskou cestou sa šírili prevažne lesné druhy, dnes s európskym, stredoeurópskym alebo alpsko-karpatským areálom. Panónskou cestou sa z mediteránnych refúgií v postglaciáli šírili stepné, resp. sucho a teplomilné druhy. Karpatskou cestou sa šírili najmä lesné a oreálne karpatské endemity. Sarmatskou cestou sa zo severovýchodu a po vonkajšom oblúku Karpát šírili lesné aj stepné druhy so širším recentným areálom. Pomerne málo frekventovaná sliezska cesta slúžila migrantom s alpským alebo atlantickým rozšírením. 97. Rozšírenie oreálnych, oreotundrálnych, pontomediteránnych a pontokaspických prvkov; 98. Rozšírenie eremiálnych a boreomontánnych prvkov; 99. Rozšírenie submediteránnych a subatlantických prvkov; 100. Rozšírenie alpských a východokarpatských prvkov Príkladmi chorologických prvkov (východokarpatských, alpských, submediteránnych, subatlantických) sa dokumentuje zložitá štruktúra fauny Slovenska. V istom stupni sa prekrývajú s faunogenetickými prvkami (podľa glaciálnych refúgií a príslušnosti k ekologickým makrobiómom paleoarktickej oblasti – arboreálu, eremiálu, oreálu, resp. oreotundrálu). Z tohto prehľadu sú vynechané druhy so širokým areálom a ekologickou valenciou rozšírenia po celom území, ktoré predstavujú základnú zložku fauny. Príklady jednotlivých prvkov sú vybrané z rôznych skupín suchozemských aj vodných bezstavovcov. Šírenie prvkov: • alpské prvky – centrum rozšírenia v Alpách, resp. východných Alpách • východokarpatské prvky – endemické druhy Východných Karpát • submediteránne prvky – taxóny s centrom rozšírenia v mediteránnej podoblasti • subatlantické prvky – rozšírené v západnej Európe s oceánskym podnebím • oreálne prvky – taxóny rozšírené výlučne v horských provinciách • oreotundrálne prvky – centrum rozšírenia v zóne tundry, dnes na území Slovenska v alpínskom stupni ako glaciálne relikty štrkovitosti v alúviách riek. Ako veľmi silno kamenité sa hodnotia pôdy s najmenej 10 % plošným zastúpením skalných podkladov. Silno kamenité pôdy sú väčšinou pôdy rankrové až litozeme v horských oblastiach Slovenska. Stredne kamenité sú kambizemné až rankrové pôdy na horninách kryštalinika a na vulkanických komplexoch. Zrnitostne relatívne najťažšie pôdy sa nachádzajú na Východoslovenskej nížine, najľahšie na Záhorskej nížine s prevahou pôd na eolických pieskoch. • pontické a pontomediteránne prvky suchozemskej fauny – rozšírenie vo východnom mediteráne, vo východoeurópskych stepiach až do Strednej Ázie • pontokaspické prvky vodnej fauny – expanzívne druhy s pôvodným areálom v riekach ústiacich do Čierneho a Kaspického mora • eremiálne prvky – živočíchy ekologicky viazané na nelesné semiaridné a aridné oblasti v paleoarktickej oblasti viazané na zónu stepí a púští • boreomontánne prvky – pôvodne v eurázijskej tajge, v súčasnosti v strednej Európe v horských lesoch. 101. Typy abiotických komplexov Syntetický priestorový priemet jednotlivých typov abiotických komplexov vychádza z najvýznamnejších prvkov prvotnej štruktúry krajiny v tejto kapitole: • Typy reliéfu vyjadrujú morfometrické pomery, najmä členitosť reliéfu, ale aj geologicko-geomorfologický vývoj. Na území Slovenska sa reliéf považuje za určujúci faktor typizácie prvotnej krajinnej štruktúry. • Klimatické pomery sú charakterizované podľa oblastí a okrskov. • Kvartérny pokryv predstavuje základné črty geologického, litologického a petrografického charakteru pôdotvorného substrátu. • Základné pôdne typy sú spracované podľa najnovšieho morfogenetického klasifikačného systému pôd. Reliéf a klimatické pomery zároveň informujú o zonálnych (bioklimatických) pomeroch, kvartérny pokryv a pôdy aj o azonálnych pomeroch územia Slovenska. Pri zostavovaní mapy boli potrebné určité úpravy priebehu hraníc podkladových analytických máp, aby sa zachovali zákonitosti tvorby abiotických komplexov (nie je to len mechanické naloženie analytických máp). Nevyhnutná bola generalizácia údajov, napr. vynechali sa malé plochy, ale aj menšie plochy so zriedkavo sa vyskytujúcimi kombináciami typov abiotických komplexov. v minulosti (znižovanie hranice lesa a kosodreviny v dôsledku pasenia), ako aj v súčasnosti (vplyv rekreácie, turistiky a športu). Najrozšírenejšou drevinou tatranských lesov je smrek. Jedľa sa pravidelne vyskytuje až do výšky 1 250 m n. m. Sprievodnými drevinami smreka vo vyšších polohách sú najmä smrekovec, limba a jarabina, spoločne s nimi vytvára smrek hornú hranicu lesa. Porasty kosodreviny predstavujú samostatný pás nad hornou hranicou lesa v rozpätí približne 1 550 m – 1 850 m n. m. a postupne prechádzajú do alpínskych holí so vzácnou flórou a faunou. V podhorí je krajina intenzívne poľnohospodársky využívaná. Súčasné druhové zloženie lúk a pasienkov, ako aj ich krajinnú scenériu zásadným spôsobom determinovala intenzifikácia poľnohospodárstva (úpravy terénu, odvodnenie zamokrených plôch a pramenísk, odstránenie drevinovej vegetácie, vytváranie neúmerne veľkých honov, výsev nepôvodných druhov tráv a pod.). Spôsobilo to zmenu nielen pôvodného charakteru lúk a pasienkov, ale aj celej podtatranskej krajiny. 10. Tradičný spôsob využívania krajiny a tradičná kultúra Súčasnej krajinnej štruktúre dávajú typickú pečať okrem foriem využitia zeme s rôznym stupňom intenzifikácie aj tradičné historické formy, historické krajinné štruktúry a zachované zvykoslovie. Sú významné nielen z kultúrneho, ale aj z ekologického, estetického, etnologického, kompozičného a ďalších hľadísk. Všetky fenomény kultúrnej krajiny vznikli ako súčasť životných potrieb človeka, približujú zároveň stále živú históriu ľudskej spoločnosti a tvoria významnú bázu kultúrneho a prírodného dedičstva Slovenska. 11. Vinohradnícke oblasti Na území Slovenska je vyčlenených 6 vinohradníckych oblastí (VO), ktoré sa delia na vinohradnícke rajóny (podľa zákona NR SR č. 332/1996 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve a o zmene zákona č. 61/1964 Zb. o rozvoji rastlinnej výroby v znení zákona č. 132/1989 Zb.). VO sú vymedzené súvislé územia väčšieho rozsahu tvorené vinohradníckymi rajónmi (VR) so špecifickými (osobitými) pôdnoklimatickými podmienkami vhodnými na pestovanie viniča. VR je súvislá časť VO s podobnými pôdnoklimatickými podmienkami a podobným sortimentom pestovaných odrôd viniča. Osobitnou VO je Tokajská, ktorá ma špecifické odrodové zloženie viniča a osobitnú technológiu výroby vína s jedinečnými vlastnosťami. Podľa európskej klasifikácie sú VR zaradené do zóny B, ktorá sa ďalej člení na 3 kategórie: B1–najteplejšie rajóny, B2–menej teplé rajóny a B3–teplé rajóny. Napr. Tokajská VO je zaradená do kategórie B1. 12. Historická štruktúra poľnohospodárskej krajiny – časť obce Liptovská Teplička Historické krajinné štruktúry (HKŠ) sú veľmi dobre zachované v časti katastra obce Liptovská Teplička (cca 800 – 1 400 m n. m). Od vzniku obce v r. 1634 sa vplyvom viac-menej dlhodobo rovnakého pôsobenia človeka (poľnohospodára) jednotlivé typy HKŠ vyvinuli ako pomerne stabilné biotopy so stanovištne špecifickou biozložkou. Doteraz najvýraznejším zásahom do ich vývoja bola intenzifikácia poľnohospodárstva, ktorá tu prebehla až v 70. rokoch 20. stor. ako jedna z posledných na Slovensku. Jej vplyvom rozsiahle plochy HKŠ zanikli. Aj napriek tomu je biodiverzita územia relatívne vysoká a okrem diverzity využitia zeme je výrazne determinovaná prítomnosťou historických foriem antropogénneho reliéfu podmieneného poľnohospodárstvom (FAR). V chotári obce, kde takmer chýba teplomilná vegetácia, vytvorili FAR približne 130 km dlhý val, na ktorom vznikli zvláštne stanovištia s teplomilnou vegetáciou, čím sa neobyčajne zvýšila ekologická diverzita tohto územia. HKŠ sú živým exponátom zachovaných tradícií poľnohospodárskych postupov, nástrojov, využívania domácich zvierat pri obrábaní pôdy a pod. priamo v krajine. Spolu so zachovanými architektonickými historickými štruktúrami v intraviláne obce (goralskými zrubovými trojpriestorovými drevenicami, zrubovými stodolami, zrubovými zemiakovými pivničkami) vytvárajú genius loci Liptovskej Tepličky. 13. Vizuálna kvalita krajinnej štruktúry – časť obce Svätý Jur Stotožnenie sa obyvateľov či návštevníkov s krajinou závisí od prítomnosti alebo absencie pozitívnych estetických a zážitkových podnetov. Podstatnou zložkou estetického vnímania krajiny sú jej vizuálne vlastnosti, predovšetkým tvar reliéfu a charakter krajinnej štruktúry. Príklad hodnotenia vizuálnej kvality krajiny Svätého Jura je ukážkou aplikácie metodického postupu hodnotenia estetickej kvality súčasnej krajinnej štruktúry, ktorým sa zároveň analyzuje vizuálne vnímanie krajinného priestoru. V rámci hexagonálnej siete, kde každý hexagón predstavuje potenciálny výhľadový kužeľ, sa analyzovalo vizuálne prepojenie priestoru z hľadiska charakteru reliéfu a ďalších vizuálnych bariér. Prvky súčasnej krajinnej štruktúry sú zároveň valorizované z hľadiska vybraných estetických kritérií, ako je pôvodnosť, pestrosť, orientácia a harmónia. Syntézou vzniklo 9 typov vizuálnej kvality krajiny – od vizuálne dominantných po vizuálne uzavreté priestory s rôznou estetickou kvalitou. 14. Historická štruktúra poľnohospodárskej krajiny – časť obce Hriňová Zobrazený krajinný segment predstavuje dnes už ojedinelý relikt historických štruktúry poľnohospodárskej krajiny s lazníckym osídlením typických pre karpatskú oblasť Slovenska. Druhotnú krajinnú štruktúru (krajinnú pokrývku) predstavujú typické historické krajinné (agro)štruktúry terasových políčok. Na km2 pripadá až 639 parciel. Vytvárajú špecifické plošné obrazce, prevažne vejárového typu. Sídelná štruktúra predstavuje roztratené laznícke osídlenie so sieťou úzkych ciest. Pôdorys usadlostí pozostáva z polouzavretých dvorov s obytnou a hospodárskou budovou. Nelesná drevinová vegetácia vytvára mikroštruktúry prevažne líniového typu. Originálnou kombináciou krajinných fenoménov vznikol regionálne špecifický krajinný ráz. Vizuálne výrazné hĺbkové zóny reliéfu tvorí silueta masívu Poľany a jej vedľajších hrebeňov s rovnomerným usporiadaním lazníckych usadlostí (samôt) s mikroštruktúrami švíkov polí. Popredie tvorí predhorie Poľany a dno Zvolenskej kotliny so sústredenými sídlami Detva a Hriňová. Samotná Poľana patrí medzi významné symboly Slovenska. Krajinný ráz regiónu dotvárajú ľudové tradície a folklór. 15. Drevinové zloženie lesov; 16. Rozšírenie vybraných drevín Prezentovanú mapu spracoval Lesnícky výskumný ústav Zvolen v spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia Banská Bystrica a Lesoprojektom Zvolen. Drevinové zloženie lesov je mapované v mierke 1 : 100 000 na základe obrazových údajov zo satelitu Landsat Thematic Mapper (šesť scén za obdobie 1990 – 1993). Do prípravnej etapy vstupoval model zatienenia reliéfu Slovenska kompilovaný pre azimut a výšku Slnka jednotlivých scén nad rastrovým digitálnym modelom reliéfu. V etape klasifikácie boli použité údaje z centrálnej databanky (Lesoprojekt) a údaje z lesných oblastí Slovenska (Lesnícky výskumný ústav). Drevinové zloženie bolo klasifikované na úrovni druhov. V prípade klasifikácie obrazového elementu (30 x 30 m v teréne) pod stanovenú hranicu spoľahlivosti (najčastejšie 50 %) sa pixel zaradil do kategórie zmiešaných porastov. Správnosť klasifikácie bola preverená na súbore 412 tréningových plôch a pohybuje sa v rozpätí 75 – 85 %. V etape spracovania boli použité systémy EASIPACE PCI International (Ontario CAN) a komponenty GIS technológie ArcInfo a ArcView ESRI. 17. Združené hospodárske súbory lesných typov Základnými jednotkami stanovištnej typizácie v lesnom hospodárstve sú lesné typy. Na základe podobnosti hospodárenia sú vytvorené združené hospodárske súbory lesných typov. Názvoslovie je tvorené z názvov pôvodných porastov (najviac zastúpená drevina je uvedená ako posledná), v prípade potreby aj s charakteristikou stanovišťa. 18. Lesné vegetačné stupne Lesné vegetačné stupne predstavujú prirodzenú vegetáciu určitej bioklimatickej zóny podmienenú výškovou a expozičnou klímou, charakterizovanú výskytom dominantných drevín. Sú stanovené na normálne vyvinutých a nezamokrených pôdach. 19. Prirodzené rozšírenie borovice lesnej a smrekovca opadavého; 20. Prirodzené rozšírenie dubov; 21. Prirodzené rozšírenie smreka obyčajného a jedle bielej; 22. Prirodzené rozšírenie buka lesného; 23. Klimatické optimum výskytu drevín Prirodzené areály lesných drevín predstavujú územia ich pôvodného výskytu pri súčasných podmienkach prostredia. Boli rekonštruované na základe historických prieskumov a vedeckých poznatkov o vzťahoch jednotlivých drevín k podmienkam prostredia s využitím poznatkov rekonštrukčnej ekológie. Uvádzané amplitúdy vybraných klimatických charakteristík pre jednotlivé dreviny sú odvodené z prirodzených areálov výskytu drevín a priestorových klimatických údajov. 24. Reálna vegetácia – južná časť Východoslovenskej nížiny Východoslovenská nížina je jedným z prvých území, na ktorých sa celoplošne mapovala reálna vegetácia v mierke 1 : 25 000. Mapované jednotky (43) boli vypracované na základe dostupných poznatkov o vegetácii tohto územia, vlastného výskumu a leteckých snímok. Boli zvolené tak, aby odrážali stanovištné podmienky a vplyv človeka na vegetáciu. Väčšinou sú na úrovni vegetačných zväzov (komplexu zväzov). Mapované jednotky majú svoju fyziognómiu a skupiny indikačných druhov. Cieľom mapovania nebola syntaxonomická charakteristika vegetácie, ale vlastnosti stanovíšť, ktoré vegetácia odráža – vodného režimu pôd, vlastností pôd a substrátu a spôsobov využívania človekom. Tento podklad bol súčasťou analýz, syntéz, interpretácií a návrhov pri vypracúvaní Ekologickej optimalizácie využívania Východoslovenskej nížiny podľa metodiky LANDEP v r. 1986. Na území, z ktorého je výrez, sú limitujúcimi faktormi rozšírenia určitých typov vegetácie: nevápnité piesky a pieskové duny so suchomilnými trávnymi porastmi, agátovými lesíkmi II. VÝVOJ OSÍDLENIA A MAPOVÉHO ZOBRAZENIA 1. Osídlenie územia v 10. stor. až prvej polovici 13. stor. Mapa zostavená na základe aktuálnych výsledkov archeologického bádania. Osídlenie územia v rámci katastrov dnešných obcí v jednotlivých obdobiach je znázornené schematicky iba jednou značkou. 8. Osídlenie územia v r. 1511 – 1530 Vo svetle doterajších výskumov sa osídlenie Slovenska koncom neskorého stredoveku javí ako najvyvinutejšie v celom stredoveku. Nemožno však vylúčiť, že sa stredoveký vrchol (stredoveké maximum) dosiahol už v 2. pol. 15. stor., prípadne ešte skôr, ako o tom svedčia pomery na Východoslovenskej nížine. Z konca stredoveku poznáme 19 slobodných kráľovských miest, 14 miest, 3 606 dedín a osád. Osídlenie sa sústreďovalo prevažne na nížinách a v kotlinách. 9. Hustota sídel podľa stolíc v r. 1511 – 1530 Intenzitu osídlenia Slovenska koncom stredoveku charakterizujú tieto hodnoty: na 100 km2 pripadlo 7,7 sídla, stredná vzdialenosť sídel bola 3,6 km. Najhustejšiu sídelnú sieť mala Novohradská stolica, v ktorej pripadlo na 100 km2 10,9 sídla, najredšie bola osídlená Orava, kde pripadlo na 100 km2 iba 2,3 sídla. 11. Osídlenie v r. 1873 Mapa je spracovaná na základe miestopisného slovníka z r. 1873. Lexikón zostavil maďarský štatistický úrad podľa výsledkov sčítania obyvateľstva r. 1869, podľa administratívneho stavu koncom marca 1873. Pretože lexikón uvádza údaje o počte domov iba pri sídlach administratívne samostatných, sídelná sieť mapy nie je úplná. Pri interpretácii veľkosti sídel treba vziať do úvahy, že kvantitatívny údaj sa neviaže v každom prípade iba na zobrazené sídlo, ale aj na sídla (osady, samoty), ktoré k nemu administratívne patrili. 13. Vytváranie štátnych hraníc v r. 1919 – 1925 Parížska mierová konferencia určila 12. 6. 1919 československo-maďarské hranice, obsahuje ich Trianonská mierová zmluva zo 4. 6. 1920. Pri stanovení hraníc sa popri etnickom princípe silne uplatnilo aj strategické a hospodárske hľadisko. Hranice s Poľskom na Orave a Spiši určila konferencia veľvyslancov v Spa 28. 7. 1920, ale definitívne sa ustálili až r. 1924, keď sa vyriešila otázka Javoriny. 14. Zmeny štátnych hraníc v r. 1938 – 1939 Politické udalosti na jeseň r. 1938 (Viedenská arbitráž, ultimatívne územné požiadavky Nemecka a Poľska) podstatne zmenili južné a v menšej miere aj severné hranice Slovenska. V r. 1939 sa v dôsledku tzv. malej vojny zmenili aj hranice na východe v prospech Maďarska, ale vojenská porážka Poľska v septembri mala za následok obnovenie severných hraníc podľa stavu pri zániku Uhorska. 15. Vytváranie štátnych hraníc v r. 1945 – 1947 Po skončení 2. svetovej vojny sa obnovili pôvodné hranice Slovenska. Menšie zmeny nastali na východe, (r. 1945 sa upravili hranice v prospech Sovietskeho zväzu (a pri Bratislave), v zmysle Parížskej mierovej zmluvy z 10. 2. 1947 sa zväčšilo bratislavské predmostie o 3 obce – Čunovo, Jarovce a Rusovce. 17. Župné zriadenie v r. 1923 – 1928 Nové župné zriadenie, ktoré sa realizovalo len na Slovensku v zmysle zákona č. 126 z r. 1920, bolo provizóriom. Vyššie územno-správne celky, tzv. veľžupy a politické okresy iba čiastočne nadväzovali na bývalé uhorské a slúžnovské okresy. 18. Krajinské zriadenie v r. 1928 – 1938 Krajinské zriadenie zjednotilo a zjednodušilo politickú správu v celom Československu. Župy zanikli, okresy okrem niektorých zmien ostali neporušené. 19. Župné zriadenie v r. 1940 – 1944 Krajinské zriadenie zostalo v platnosti napriek prenikavým politickým zmenám (Viedenská arbitráž, vznik Slovenskej republiky) až do 31. 12. 1939. Od 1. 1. 1940 sa obnovila dvojstupňová politická správa. Župy územne nadväzovali na veľžupy. 20. Správne členenie v r. 1949 – 1960 1. 2. 1949 sa v podobe krajov obnovili nadokresné územnosprávne celky. Územie Slovenska sa rozdelilo na 6 krajov a 92 okresov. Sieť okresov v porovnaní s krajským zriadením bola o niečo hustejšia, nevyznačovala sa však takou stabilitou. 21. Územné členenie v r. 1960 – 1990 Reorganizácia 1. 7. 1960 zjednodušila územnosprávne členenie Slovenska. Zredukoval sa počet krajov na tri, okresov na tretinu (38), čím vznikli tzv. veľké okresy. K 1. 7. 1969 sa kraje zrušili, ale koncom r. 1970 sa obnovili. 22. Územné a správne členenie v r. 1991 – 1996 V dôsledku politických zmien v novembri 1989 kraje zanikli, okresy zostali v pôvodnom počte a v starých hraniciach až do reorganizácie r. 1996. Od 1. 1. 1991 sa na ich území prechodne zriadili obvodné úrady, ktoré sa mali stať základom kreovania nových okresov. Reorganizáciou v r. 1996 vzniklo 8 krajov a 79 okresov. 24. Lazarova mapa Uhorska z r. 1528 Lazarova mapa (Lazarus Roseti: Tabula Hungariae ad guatuor latera). Prvé podrobnejšie zobrazenie územia Slovenska je súčasťou mapy Uhorska z r. 1513, vydanej tlačou r. 1528. Približná mierka mapy je 1 : 1 000 000, v origináli bola kolorovaná, ukážka je kolorovaná podľa vkusu 16. stor. Vzhľadom na tzv. voľnú kresbu je pomerne presná. Je najstaršou známou mapou Uhorska, zachovala sa v jedinom exemplári. 25. Mikovíniho mapa Bratislavskej župy z r. 1733 Mikovíniho mapa (ukážka Bratislavská stolica z r. 1733 v II. zväzku Notícií M. Bela). Mikovíni priniesol do mapovania matematicko-astronomický prístup a nové kartografické metódy. 26. Müllerova mapa Uhorska z r. 1709 Müllerova mapa Uhorska z r. 1709 bola v tom čase prvou modernou a použiteľnou mapou Uhorska. Je to veľká mapa na deviatich listoch, ktoré majú rozmery 53 x 39,5 cm, celá mapa má 159 x 118,5 cm, v mierke asi 1 : 540 000. Územie súčasného Slovenska je prevažne na prvom a druhom liste, jeho najvýchodnejšia časť je na treťom liste a najjužnejšia časť na piatom liste. 27. Lipského mapa Uhorska z r. 1810 Lipského mapa (Generalis Regni Hungariae) je v mierke 1 : 469 472, má 12 listov, prvý list bol tlačený r. 1804 a potom každé 4 mesiace vychádzali ďalšie až do r. 1808. Základom mapy je sieť astronomicky určených bodov, na ktoré nadväzovali vypočítané zemepisné polohy miest. V spodnej časti je legenda so 41 znakmi. V r. 1808 vyšiel trojjazyčný register Repertorium, ktorý obsahuje 39 500 hesiel. 29. Rukopisná mapa I. vojenského mapovania 1 : 28 800 z r. 1782 1. vojenské mapovanie, známe ako jozefínske, nariadila vykonať Mária Terézia v r. 1763 – 1785. Prvé komplexné dielo zachytáva územie Slovenska na 210 mapových listoch v mierke 1 : 28 800. Mapy spolu s vojenskými popismi sídel a prvkov krajiny sú prelomom grafickej formy informácií o teritóriu a predstavujú nástup modernej kartografie s využitím Picardovej triangulácie. 30. Rukopisná mapa II. vojenského mapovania 1 : 28 800 z r. 1858 2. vojenské mapovanie (1806 – 1869) v mierke 1 : 28 800, resp. 1 : 14 000, boli tiež spracované odvodené mapy menších mierok, a to špeciálna mapa 1 : 144 000 a generálna mapa 1 : 300 000. Existencia týchto máp výrazne ovplyvnila rozvoj štábneho systému velenia. Zavádza pevné bodové polia v súradnicovom systéme a vznikajú nové štátne inštitúcie pod gestorstvom armády (Vojenský zemepisný ústav vo Viedni). 31. Rukopisná mapa III. vojenského mapovania 1 : 25 000 z r. 1882 3. vojenské mapovanie (1869 – 1887), jeho cieľom bolo vytvoriť novú trigonometrickú sieť, novú špeciálnu mapu v mierke 1 : 75 000 pre verejné používanie. Mapovalo sa v mierke 1 : 25 000, list je presne definovaný zemepisnou dĺžkou a šírkou, označený podľa stĺpcov a vrstiev. Mapovanie vytvorilo kvalitný numerický podklad moderných analógových kartografických diel. 32. Rukopisná mapa IV. vojenského mapovania 1 : 25 000 z r. 1897 4. vojenské mapovanie (1896 – 1897). Do vypuknutia I. svetovej vojny bolo zmapovaných len 250 km2 územia Vysokých Tatier, ostatného územia Slovenska sa netýkalo. Do používania sa dostávajú až po vojne, ako doplnené vydania viacfarebných máp pohoria. Pri mapovaní sa využívala metóda fotogrametrie, v mierke 1 : 25 000. 33. Vojenská topografická mapa 1 : 75 000 z r. 1929 Po skončení I. svetovej vojny a vzniku nového štátu na území Slovenska revidovala štátna správa a jej ozbrojené zložky III. vojenské mapovanie a vznikla nová mapa generálneho štábu Čs. armády v mierke 1 : 75 000. Ukážka je z r. 1929, mapový list Trenčín 4460. 34. Vojenská topografická mapa 1 : 50 000 z r. 1944 Po r. 1939 vydával náhradné mapy územia Slovenska pre potreby vojsk nový vojenský zemepisný ústav. Z podkladov III. vojenského mapovania vznikli malé náklady jazykovo upravených a doplnených máp pre manévrujúce vojská. Ukážka je z r. 1944 v mierke 1 : 50 000. Mapový list Liptovský Svätý Mikuláš 4363/2. 35. Vojenská topografická mapa UTM 1 : 50 000 Topografické mapy z r. 2000 v mierke 1 : 50 000 s modrou dotlačou hlásnej siete UTM. Mapy sú vyhotovené ako dočasné, určené pre potreby spoločných operácií štátov PfP a NATO na území SR. Podkladom sú aktualizované topografické mapy v systéme S-42 a vo vojenskom znakovom kľúči. 36. Vojenská mapa JOG (letecký variant) 1 : 250 000 JOG – Joint Operation Graphics (letecký variant) v súradnicovom systéme UTM v mierke 1 : 250 000. Mapa je trojjazyčná v štandardoch NATO. Ide o operačno-súčinnostnú mapu pre potreby mierových operácií vojsk NATO a Armády SR z r. 2000. 37. Vojenská topografická mapa 1 : 25 000 Vojenská topografická mapa v mierke 1 : 25 000 bola vydaná r. 1959 v súradnicovom systéme S-52 a výškovom systéme baltskom. Bola určená na technicko-hospodárske účely armády a využívali ju teritoriálne zariadenia vojenskej správy. 38. Vojenská topografická mapa 1 : 50 000 Vojenská topografická mapa v mierke 1 : 50 000, fotogrametricky mapovaná, vydaná v r. 1955 v súradnicovom systéme S-52 a výškovom systéme baltskom. Bola určená na štúdium detailov terénu, riešenie úloh špeciálnych druhov vojsk. Jej hlavnou úlohou bola aktualizácia nových vydaní vojenských máp. 39. Vojenská topografická mapa 1 : 100 000 Vojenská topografická mapa v mierke 1 : 100 000 vydaná v r. 1950 – 1953 v súradnicovom systéme S-52 a výškovom systéme baltskom. Bola základnou taktickou mapou, nositeľkou všetkých priestorových informačných údajov o teréne a území. 40. Vojenská topografická mapa 1 : 200 000 Vojenská topografická mapa v mierke 1 : 200 000 z r. 1955 v súradnicovom systéme S-52 a výškovom systéme baltskom. Bola predurčená na operačné použitie väčších armádnych celkov. 45. Topograficko-katastrálna mapa obce Lisková z r. 1792 Katastrálno-topografická mapa Lisková (1792 – Mapa Topographica Terreni Possessionis Liszkova), ktorú spracoval geometer František Čekanec, z obdobia jozefínskeho katastra, založeného podľa patentu Jozefa II. z r. 1785. Patent stanovil hranice tzv. katastrálnych obcí, v nich boli pozemky spísané a zamerané v dĺžkových mierach a v plošných mierach (jutro, 1584 štvorcových siah). Mapa je v mierke 1 : 3 600, má rozmery 250 x 150 cm, je farebná, má ozdobný rám, označený sever a mierku. 46. Katastrálna mapa obce Beluša z r. 1830 Katastrálna mapa obce Beluša (1830). Cisársky patent Františka I. z r. 1817 nariadil v rámci II. vojenského mapovania vytvoriť katastrálne mapy, ktoré boli podkladom na stanovenie dane z pozemkov. Mapy boli spracúvané v rôznych mierkach v závislosti od tzv. katastrálneho jutra. Ukážka je z obce Beluša v Trenčianskej stolici v mierke 1 : 3 600, overená zástupcami stolice a obce v latinskom jazyku. Popisné názvy sú však slovenské, v nárečí regiónu. 47. Katastrálna mapa panského majetku v Beluši z r. 1864 Katastrálna mapa panského majetku v Beluši (z r. 1864). Ukážka zobrazuje tú istú obec ako predchádzajúca mapa. Úvodné popisy sú v nemčine, mierka 1 : 28 800 a overenia sú podobné, ale už v maďarskom jazyku. 48. Katastrálna mapa mesta Trenčín z r. 1931 Nová katastrálna mapa mesta Trenčín (1931). Zmeny v štátoprávnom usporiadaní po I. svetovej vojne prináša do katastrálneho mapovania nový zákon r. 1927. Nový kataster vytváral podrobné mapy v mierke 1 : 2 880, meranie sa vykonávalo Polygónovou metódou v súradnicovom systéme JTSK, Křovákovom kužeľovom zobrazení na Besselov elipsoid (ukážka odtlačok 784 Trenčín, mapový list 6/1). 49. Digitálna ortofotomapa z r. 2000 Účelová digitálna ortofotomapa (2000). Plošná grafická identifikácia parciel z katastra nehnuteľností a stavu pozemkovej knihy mimo zastavaného územia obce potrebná na usporiadanie vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov (v extraviláne). IV. PRVOTNÁ KRAJINNÁ ŠTRUKTÚRA 1. Geologická stavba Mapa predstavuje aktuálny stav poznatkov o základnom štruktúrnom členení a geologickej stavbe územia Slovenska. Na 80 % vychádza zo základných geologických máp v mierke 1 : 25 000 a regionálnych geologických máp v mierke 1 : 50 000 zostavených v r. 1963 – 1992. Zvyšok vychádza z iných publikovaných geologických máp a reinterpretácie geologickej mapy 1 : 200 000 z r. 1963. Mapa je zostavená ako odkrytá – neznázorňuje sedimenty kvartéru. Od predchádzajúcej geologickej mapy Československa v mierke 1 : 500 000 z r. 1967 sa okrem presnosti líši najmä tým, že je dôsledne litostratigrafická – legenda neobsahuje príslušnosť k tektonickým jednotkám, ale kladie dôraz na litologickú a stratigrafickú charakteristiku. Tektonické jednotky sú znázornené na samostatnej schéme. V rámci kryštalinika sú vyčlenené okrem vekovo nejasných horninových komplexov aj komplexy nepochybne staropaleozoických nízko metamorfovaných hornín. V širšej oblasti Slovenského krasu sa prezentuje nový pohľad na horniny meliatika, turnaika a silicika. 3. Geologický profil Západných Karpát Schéma je odvodená z geologickej stavby Západných Karpát a priľahlých území v mierke 1 : 500 000. Demonštruje priestorové usporiadanie tektonických jednotiek Západných Karpát v nadväznosti na tektonické členenie susedných segmentov orogénneho pásma – Východných Álp a Východných Karpát. 6. Neotektonická stavba Kvalitatívne a plošné vyhodnotenie najmladšej tektonickej aktivity Západných Karpát a Panónskej panvy na území Slovenska. Znázornená je výsledná štrukturalizácia tektonickej aktivity posledného cyklu geodynamického vývoja s relatívnou dynamikou vertikálnych pohybov jednotlivých, v danej mierke rozlíšiteľných kryhových štruktúr – blokov. Zachytáva aj ich aktuálny stav a z toho vyplývajúce pohybové tendencie vývoja tektonickej aktivity v ďalšom geologickom období. 11. Geologické členenie Európy Štruktúrna schéma Európy vyjadruje postavenie Slovenska (Karpát a panónskeho bazénu) v kontexte geologickej stavby celého kontinentu. Kombinuje základné tektonické prvky s niektorými prvkami geologickej stavby (rozčlenením sedimentárnej pokrývky platforiem podľa veku). Slovensko sa nachádza v severnej vetve pásma alpíd s orogénnym vývojom v období druhohôr a treťohôr. Toto pásmo sa vyvíjalo na troskách kaledónskeho, resp. variského orogénneho pásma v južnej časti európskeho kontinentu. Časti týchto starších orogénov sú včlenené do alpínskeho pásma a tvoria súčasť jeho geologickej stavby. 13. Inžinierskogeologická rajonizácia Inžinierskogeologické rajóny sú vyčlenené na základe genézy a litologickej povahy hornín. Rozlišujú sa rajóny kvartérnych a rajóny predkvartérnych hornín. V prípade vystupovania dvoch kvartérnych litologických komplexov nad sebou, pri hrúbke povrchového komplexu menšej ako 5 m, sa vyčleňujú rajóny kombinované, pričom v ich názve i symbole sa vyjadrujú oba typy komplexov. V schematickej mapke vyčlenené regióny zodpovedajú základným geologicko-tektonickým jednotkám Západných Karpát, subregióny sú vyčlenené sčasti podľa rovnakých princípov ako regióny, sčasti podľa špecifík litologickej skladby horninového prostredia. Vyčlenené územné celky rajonizácie umožňujú na danej úrovni podrobnosti stanoviť vhodnosť horninového prostredia z hľadiska rôznych spôsobov hospodárskeho využívania územia. 17. Kvartérny pokryv V porovnaní so staršími obdobiami geologickej histórie Zeme predstavuje kvartér najmladší, a zároveň najkratší časový úsek (2,4 mil. rokov), ktorý trvá dodnes. Aktuálne poznatky o distribúcii a priestorovom rozložení základných genetických typov kvartérnych sedimentov na Slovensku pochádzajú z najnovších výsledkov regionálneho geologického mapovania. 18. Geomorfologické členenie Európy Geomorfologické členenie Európy bolo vytvorené syntézou viacerých národných a nadnárodných geomorfologických podkladov (Embleton, C. et al., 1984: Geomorphology of Europe. London, Verlag Chemie, 465 p.; Král, V., 1999: Fyzická geografie Europy. Praha, Akademie, 384 s. a iné). Na najvyššej úrovni sú jadrá morfologických jednotiek totožné s hlavnými geologickými jednotkami Európy. Na nižšej úrovni sú najvýraznejšie morfotektonické jednotky podrobnejšie rozlíšené najmä v oblastiach s výraznou vertikálnou členitosťou. 20. Geomorfologické pomery Základom mapy je 17 rôznych morfoštruktúr vyčlenených podľa geologickej stavby a tektoniky územia Slovenska. V morfoštruktúrach sa rozlišujú hlavné typy erózno-denudačného reliéfu a vybrané tvary reliéfu. 24. Morfologicko-morfometrické typy reliéfu Územie Slovenska je rozčlenené na regióny s podobným vzhľadom, metrikou a vplyvom georeliéfu na priebeh krajinných procesov. V prvom kroku boli vymedzené prirodzené georeliéfové jednotky (pomocou najkontrastnejších reliéfových hrán) a v ďalšom boli typizované podľa členitosti georeliéfu. 25. Komplexná geomorfologická charakteristika Devínskej Kobyly Súbor genetických, geometrických a dynamických informácií o georeliéfe v ich vzájomnej spätosti a podmienenosti. Východiskom je identifikácia a charakteristika elementárnych foriem reliéfu. Mapa odráža aj prirodzenú hierarchiu geomorfologických činiteľov a nimi formovaných tvarov. Takáto geomorfologická informácia je dobre využiteľná na environmentálne aplikácie. 26. Podnebie Európy Vychádza sa z klasifikácie klímy podľa B. P. Alisova. Hlavné (mierne, arktické) a prechodné (subtropické) pásma sú vyčlenené na základe celoročného prevládania, resp. sezónneho striedania geografických typov vzduchových hmôt. Podrobnejšie členenie klimatických pásiem vychádza z celoročného chodu vybraných meteorologických prvkov získaných z údajov Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) za r. 1961 – 1990. Pri ich spracovaní sa využil geografický informačný systém (GIS). Klimatologické charakteristiky Všetky klimatologické produkty, s výnimkou mapy klimatických oblastí Európy, vychádzajú z údajov (meraní a pozorovaní) pozorovacích staníc Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) a boli spracované metódami vyvinutými v SHMÚ a na Katedre meteorológie a klimatológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Niektoré metódy boli prevzaté zo zahraničia a modifikované na podmienky Slovenska. Pozorovacia sieť SHMÚ sa skladá z 24 profesionálnych meteorologických staníc, asi 110 klimatologických staníc (z nich je 24 profesionálnych staníc SHMÚ, 4 profesionálne stanice iných inštitúcií a na ostatných staniciach pozorujú dobrovoľníci) a približne 600 zrážkomerných staníc s meraním úhrnov zrážok a výšky snehovej pokrývky. V. DRUHOTNÁ KRAJINNÁ ŠTRUKTÚRA 1. Krajinná pokrývka; 2. Vybrané triedy krajinnej pokrývky Vhodným prostriedkom na vyjadrenie druhotnej krajinnej štruktúry je krajinná pokrývka, ktorá predstavuje priestorové objekty zemského povrchu identifikované najmä podľa morfoštruktúrnych a fyziognomických znakov. Krajinná pokrývka je výsledkom vplyvu antropických aktivít a prírodných faktorov na prvotnú prírodnú krajinnú štruktúru počas dlhodobého vývoja. Je tvorená súborom hmotných prvkov, ktoré človek ovplyvnil, čiastočne alebo úplne pozmenil, resp. novovytvoril, pričom zaberajú celý zemský povrch. Charakterizované typy krajinnej štruktúry sú odvodené z jednotnej európskej databázy tried krajinnej pokrývky vytvorenej v rámci projektu CORINE land cover interpretáciou satelitných snímok Landsat TM v mierke 1 : 100 000. Snímky sú z r. 1989 – 1992, najmenší identifikovaný areál má 25 ha, šírka najmenšieho lineárneho prvku je 100 m. Vlastníkom údajov CORINE land cover je Ministerstvo životného prostredia SR. 3. Charakteristická štruktúra využitia nížinnej krajiny – časť nivy rieky Morava Niva rieky Morava sa nachádza v geomorfologickom podcelku Dolnomoravská niva, v riečnej akumulačnej rovine s minimálnou výškovou členitosťou, so zvyškami mŕtvych ramien a sieťou tečúcich a stojatých vôd, zvyškami lužných lesov, s lúkami a poliami. Pretože leží v pohraničnej oblasti, bola niekoľko desaťročí (1948 – 1990) prísne strážená a neprístupná verejnosti. Zachovala sa tu bohatá diverzita vegetácie a živočíšstva. V súčasnosti má úsek medzi 10. a 72. rkm zabezpečenú ochranu v rámci Chránenej krajinnej oblasti Záhorie. Prezentovaný výrez sa nachádza medzi 59. a 69. rkm, pričom chránené územie zasahuje od rieky Morava po Malolevársky kanál. Poľnohospodársky využívané územie je zastúpené prevažne ornou pôdou. Od r. 1994 je medzihrádzový priestor zaradený medzi chránené mokraďové lokality podľa Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva (Ramsar, 1971). Okrem toho patrí aj k unikátnym ornitologickým územiam Európy (Important Bird Areas). 4. Charakteristická štruktúra využitia kotlinovej krajiny – časť Žiarskej kotliny Žiarska kotlina patrí k intenzívne využívaným územiam. Priemyselná výroba výrazne zmenila spôsob jej využívania. K najdominantnejším socioekonomickým prvkom patrí Závod SNP, a. s., v Žiari nad Hronom, ktorý je orientovaný na výrobu hliníka. V r. 1995 bola v ňom ukončená modernizácia výroby. K stresovým javom v území patria aj rozlohou najväčšie skládky priemyselných odpadov na Slovensku (odkaliská a škvarové polia). Lesy v Žiarskej kotline sú zastúpené dvoma hlavnými drevinami – dubom zimným a bukom. Územie spadá do štyroch lesných vegetačných stupňov: dubového, dubovo-bukového, bukovo-dubového a bukového. Trávovo-bylinná vegetácia má v kotline 9 rôznych jednotiek. Prírodné a poloprírodné lúky majú vysokú ekologickú hodnotu. Kultivované nivné lúky sú najväčšmi plošne rozšírené v alúviu rieky Hron, ale takmer pravidelne ich možno nájsť aj na ostatných nivách potokov. Floristické zloženie týchto lúk je pomerne monotónne. 5. Charakteristická štruktúra využitia vrchovinnej krajiny – časť Hornej Oravy Región Horná Orava svojím členitým reliéfom predstavuje vrchovinnú krajinu. Štruktúra využitia krajiny bola mapovaná v katastrálnych územiach obcí Oravské Veselé a Mutné za 2 časové obdobia (v r. 1956 a 2000). Koncom 50. rokov 20. stor. sa v dôsledku intenzifikácie poľnohospodárstva likvidovali medze a kroviny a spájali malé pozemky do veľkých. Po r. 1990 vďaka zmene ekonomických a vlastníckych pomerov nastala opäť diverzifikácia krajinnej štruktúry. Zmeny v krajine za 2 časové obdobia majú dvojaký charakter: 1. antropogénny (napr. zmena maloblokovej ornej pôdy a trvalých trávnych porastov na rekultivované lúky a veľkoblokovú ornú pôdu); 2. sukcesívny (napr. pasienky v dôsledku poklesu pasenia zarastali a porasty krovín sa menia na lesy). Napriek intenzifikácii poľnohospodárstva možno aj v súčasnosti nájsť v hospodársky využívanej vrchovinnej krajine tohto regiónu relatívne vysoký podiel prirodzených vegetačných štruktúr. 6. Charakteristická štruktúra využitia urbanizovanej krajiny – hlavné mesto SR Bratislava Bratislava je najväčšou urbanizovanou aglomeráciou na Slovensku. Na relatívne malej ploche sa tu striedajú rôzne typy a formy krajinnej štruktúry. Mapované jednotky boli prispôsobené mierke spracovania, t. j. v mnohých prípadoch boli mapované nie analytické, ale komplexnejšie jednotky. Tento podklad je dôležitý pre mnohé ďalšie postupy krajinnoekologického hodnotenia územia. V rámci mapovania prvkov krajinnej štruktúry bolo vyčlenených päť hlavných skupín: areály s prevahou bývania, funkčno-prevádzkové areály, relaxačno-oddychové a sakrálne areály, poľnohospodárske a lesné areály a ostatné prvky. Celkovo bolo identifikovaných 32 krajinných prvkov. 7. Premeny Bratislavy Nadácia Národný trust pre historické miesta a krajinu Slovenska spravuje od svojho vzniku (1996) fotografickú zbierku Ladislava Noela (1922 – 1996), ktorá obsahuje takmer 70 000 snímok (farebných diapozitívov a čiernobielych negatívov). Ladislav Noel bol významným pedagógom, metodikom tvorby a uplatnenia amatérskej fotografie a skúseným osvetovým pracovníkom. Snímky z jeho zbierky, ktorú vytvoril v r. 1942 – 1995, zaznamenávajú významné premeny Slovenska – krajiny, miest a obcí. Vybrané fotografie Bratislavy dokumentujú najvýznamnejšie premeny urbanistickej štruktúry hlavného mesta Slovenskej republiky. 8. Ortofotomapy krajských miest Ortofotomapa je rastrová mapa v digitálnom tvare, ktorá má atribúty konvenčnej mapy (mierku, merateľnosť prvkov) a zároveň môže obsahovať aj informácie o zobrazenom území z leteckej snímky. Slúži ako základný topologický podklad geoinformačných systémov pre mnohé aplikácie, pretože má výnimočnú informačnú hodnotu. Základom tvorby ortofotomapy sú letecké meračské snímky (LMS) zhotovené leteckou meračskou kamerou vo vhodne zvolenej výške nad zemským povrchom. V procese digitálneho spracovania sa z pôvodnej leteckej snímky pomocou známych orientačných parametrov a digitálneho terénneho modelu vytvorí tzv. ortogonálnym prevzorkovávaním (digitálnym prekreslením) digitálna ortofotosnímka v požadovanom súradnicovom systéme, zbavená polohových posunov bodov. Digitálnym spojením ortofotosnímok pokrývajúcich záujmové územie sa vytvára ortofotomozaika, ktorá sa vyselektuje (vyreže) na zvolené mapové listy. Výsledným produktom je ortofotomapa. Letecké snímkovanie bolo vykonané lietadlom CESSNA 206 (v r. 1998 – 2001) riadeným systémom družicovej navigácie GPS so zabudovanou leteckou meračskou kamerou RMK-TOP 15/23 firmy ZEISS. Ortofotomapy boli spracované na zariadení IMAGESTATION firmy INTERGRAPH. Ortofotomapy spracovala spoločnosť Geodis Slovakia, spol. s r. o. 9. Charakteristická štruktúra využitia horskej krajiny – časť Vysokých Tatier a Podtatranskej kotliny Územie Vysokých Tatier a Podtatranskej kotliny dokumentuje vplyv človeka na najvyššie položené oblasti Slovenska. Ovplyvňovanie vysokohorských ekosystémov bolo rovnako zreteľné III. POLOHA 4. Slovensko – satelitná kompozícia Vizuálna informácia o krajine sa získala kombináciou digitálneho modelu reliéfu a satelitných snímok LANDSAT TM5 (1., 2. a 3. spektrálne pásmo) z r. 1999 geometricky upravených do Gausovej-Kruegerovej projekcie. 5. Geopolitické postavenie Slovenska v európskom kontexte Geopolitická poloha Slovenska je určená členstvom jednotlivých krajín Európy v politicko-vojenských a ekonomických štruktúrach a ich priestorovým umiestnením vzhľadom na územie SR. Ide predovšetkým o členstvo v Európskej únii a NATO, ale aj v ďalších významných zoskupeniach, ako je OECD (Organisation for Economic Co-operation and Development – Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj), V4 (Vyšehradská štvorka) a CEFTA (Central European Free Trade Agreement – Stredoeurópske združenie voľného obchodu). Okrem členstva v Európskej únii a NATO sa Slovensko nachádza vo všetkých troch ďalších zoskupeniach a ich vzájomný prienik je v strednej Európe najvýraznejší. Osobitosťou Slovenska je jeho geografická poloha na hranici s krajinami, ktoré sú členmi týchto zoskupení a Spoločenstvom nezávislých štátov, ktoré v nich zatiaľ nie je. 6. Prirodzené bariéry a koridory v Európe a poloha Slovenska Slovensko predstavuje územie so sťaženou priechodnosťou, pretože leží na alpsko-karpatskej bariérovej línii. Obchádzajú ho dopravné koridory I. rádu a až na malú výnimku aj II. rádu. Slovensko totiž leží na západo-východnej bariére a hlavné koridory v jeho okolí majú tiež západovýchodný smer, takže logicky sa jeho územie obchádza. Istý potenciál predstavuje poloha SR na prechodoch horskou bariérou v severo-južnom smere, no v tomto smere v stredovýchodnej Európe zatiaľ absentuje koridor vyššieho rádu. 7. Hospodárska poloha Slovenska v európskom kontexte Na územie Slovenska zasahuje významný región ekonomického rozvoja, ktorý prechádza strednou Európou a končí v oblasti styku štyroch štátov (Českej republiky, Slovenska, Rakúska a Maďarska) pri Bratislave. Tento významný priestor ekonomického rozvoja má excentrickú polohu vzhľadom na územie Slovenska, nachádza sa v jeho juhozápadnej časti. 8. Poloha Slovenska na rozvojových osiach a v štruktúre osídlenia v Európe Z analýzy priestorových vzťahov Slovensko – Európa vyplýva, že voči dynamicky sa rozvíjajúcim populačným a ekonomickým priestorom, centrám osídlenia európskeho, resp. svetového 326 A t l a s k r a j i n y S l o v e n s k e j r e p u b l i k y L a n d s c a p e A t l a s o f t h e S l o v a k R e p u b l i c 327 Textová časť Atlasu krajiny Slovenskej republiky • Text part of the Landscape Atlas of the Slovak Republic a vinicami, mŕtve ramená a medzidunové depresie s vodnou a močiarnou vegetáciou. Ťažké ílovité pôdy s extrémnym vodným režimom sú stanovišťom zaplavovaných a vysychavých druhovo bohatých poloprírodných lúk a pasienkov. Piesčitý a nepiesčitý substrát rozdeľuje i segetálnu vegetáciu polí. Mezofilné lúky a pasienky sú na obrábateľných (často meliorovaných) pôdach. Sú intenzívne využívané, často vysievané, z hľadiska biodiverzity málo významné. 18. Centrá a zóny dochádzky do zamestnania Zóny centier dochádzky do zamestnania sú vyčlenené na základe prevládajúceho smeru dochádzajúcich z ekonomicky aktívneho obyvateľstva (EAO) obcí. Podľa počtu dochádzajúcich sú zóny rozdelené do štyroch kategórií, pričom minimálna hodnota určujúca zaradenie sídla medzi centrá je 500 dochádzajúcich z EAO. Intenzita dochádzky je bližšie určená podielmi dochádzajúcich za prácou z EAO. Obce sú rozdelené podľa veľkosti podielu dochádzajúcich na dve skupiny: prvá skupina predstavuje obce tvoriace tzv. jadro zóny dochádzky, z ktorých dochádza viac ako 50 % obyvateľov do centra a druhá skupina je reprezentovaná ostatnými obcami, s podielom dochádzajúcich menším ako 50 %. Počet dochádzajúcich do centier z celého Slovenska je vyjadrený kartodiagramom. 19. Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva Počet vysokoškolsky vzdelaných na 1 000 obyvateľov nad 15 rokov významne charakterizuje vzdelanostnú úroveň obyvateľov daného regiónu. Veľkosť značky vyjadruje počet obyvateľov nad 15 rokov, u ktorých sa predpokladá ukončený najnižší stupeň vzdelania. 20. Migračné regióny a ich centrá Sústava migračných regiónov je identifikovaná na základe najvýznamnejších migračných tokov (vysťahovaných) z jednotlivých obcí Slovenska v r. 1996 – 1998. Každý migračný región združuje tie obce, z ktorých najvýznamnejší migračný tok smeroval práve do migračného centra daného regiónu. Slovensko sa tým rozčlenilo na 115 migračných regiónov, pričom veľkosť centier je vyjadrená počtom všetkých prisťahovaných do centra v danom období. 21. Celkový prírastok obyvateľstva Celkový prírastok obyvateľstva predstavuje výsledok bilancie prirodzeného prírastku a migračného pohybu obyvateľstva. Je to agregovaná syntetická informácia, zahrňujúca výsledky mnohých čiastkových demografických procesov, čo môže podstatne komplikovať jej interpretáciu. Celkový prírastok obyvateľstva na Slovensku sa neustále znižuje a vzhľadom na relatívne malú zahraničnú migráciu sa veľmi približuje úrovni prirodzeného prírastku obyvateľstva. Obraz celkového prírastku obyvateľstva Slovenska je značne komplikovaný už na úrovni okresov, napriek tomu možno konštatovať významnú podobnosť s regionálnou diferencovanosťou prirodzeného prírastku. V regióne severného a východného Slovenska sa síce zachováva celkový prírastok obyvateľstva (bol identifikovaný pri hodnotení prirodzeného prírastku), ale je dosť modifikovaný a nachádzajú sa v ňom i okresy so značným úbytkom obyvateľstva. Možno identifikovať i ďalšie priestorové útvary, napríklad rozsiahly pás okresov s celkovým úbytkom obyvateľstva, ktorý sa tiahne od Myjavy cez Zlaté Moravce, Krupinu a Detvu až po Rožňavu. 22. Národnostná štruktúra obyvateľstva 6. Vývoj obyvateľstva Vývoj obyvateľstva znamená rast, resp. pokles trvalo bývajúceho obyvateľstva na území Slovenska podľa administratívneho členenia obcí k 4. 1. 1998. Znázornené sú veľkostné kategórie absolútnej hodnoty rastu alebo poklesu v jednotlivých obciach Slovenska formou kruhovej značky. Plochy katastrov obcí vyjadrujú stupeň relatívneho prírastku alebo úbytku počtu obyvateľov, ktorý bol odvodený z vypočítaného prírastku na 1 000 obyvateľov stredného stavu v r. 1991 – 1998 (indexu rastu obyvateľstva). Obce s hodnotou 1 možno označiť za stagnačné, počet obyvateľov sa nezmenil, obce s hodnotou menšou ako 1 sú také, kde sa znížil počet obyvateľov a v obciach s hodnotou indexu väčšou ako 1 počet obyvateľov v r. 1998 vzrástol oproti r. 1991. 7. Pôrodnosť obyvateľstva Základnou črtou dlhodobého vývoja natality na Slovensku je jej klesajúca tendencia. Tento trend súvisí s množstvom ekonomických, kultúrnych a spoločenských faktorov. Všeobecne možno konštatovať, že so spoločenským rozvojom klesá úroveň pôrodnosti. Z regionálneho aspektu je natalita značne diferencovaná a napriek poklesu zachováva si dlhodobo niektoré základné charakteristiky. Základnou črtou tejto diferencovanosti je rast natality od západu na východ. Najvyššie hodnoty dlhodobo dosahujú východoslovenské okresy a severné okresy stredného Slovenska. Naproti tomu najnižšiu úroveň natality dosahujú popri Bratislave okresy na južnom a juhozápadnom Slovensku. 8. Úmrtnosť obyvateľstva Hlavným znakom vývoja mortality na Slovensku je pokles absolútneho počtu zomretých, ako aj miery úmrtnosti. Úrovňou všeobecnej úmrtnosti sa Slovensko takmer neodlišuje od ostatných európskych krajín. Ak sa sleduje diferencovanosť úmrtnosti na úrovni okresov, výrazne sa prejavujú dva odlišné regióny. Južné a východné okresy Slovenska majú vyššiu úmrtnosť. Druhý región tvoria prevažne severné okresy Slovenska, v ktorých je nízka mortalita. Rozdielna úroveň úmrtnosti obyvateľstva jednotlivých okresov súvisí s celým radom sociálnych a ekonomických faktorov. Významnú úlohu zohráva veková štruktúra obyvateľstva, na jej formovaní sa podieľa najmä rozdielna pôrodnosť a rozdielna bilancia migračného pohybu obyvateľstva. 9. Sobášnosť a rozvodovosť Formou kartogramu je vyjadrená intenzita hrubej miery sobášnosti (počet sobášov na 1 000 obyvateľov) v okresoch. Najvyššia sobášnosť je v severnej a východnej časti republiky, v severnej časti Žilinského a Košického kraja a v západnej časti Prešovského kraja. V rozvodovosti nastupuje pokles od západu na východ a od juhu na sever. Stĺpcové grafy znázorňujú absolútne počty sobášov a rozvodov v jednotlivých okresoch. 14. Potratovosť Kartogram zobrazuje hrubú mieru potratovosti (počet potratov na 1 000 obyvateľov) v jednotlivých okresoch. V komplikovanej mozaike sa ukazujú dve hlavné priestorové jadrá najvyššej potratovosti. Prvé na juhozápade Slovenska – od Malaciek po Komárno a druhé, mohutnejšie, od Žiaru nad Hronom a Veľkého Krtíša až po Michalovce. Naopak, najnižšia potratovosť je registrovaná v severných okresoch východného Slovenska (takmer celý Prešovský kraj) a v severných okresoch Žilinského kraja. Veľkosť značky vyjadruje absolútne počty potratov a zároveň je zobrazená i štruktúra potratov – spontánne a indukované potraty. Vyšší podiel spontánnych potratov (viac ako jednu štvrtinu) majú vo všeobecnosti okresy s najnižšou potratovosťou. 15. Novorodenecká a dojčenská úmrtnosť Vývoj dojčenskej a novorodeneckej úmrtnosti na Slovensku možno rozčleniť na tri etapy. V prvej etape (do konca 2. svetovej vojny) je zaznamenaná vysoká dojčenská a novorodenecká úmrtnosť s miernou tendenciou poklesu. Po 2. svetovej vojne nastalo obdobie prudkého poklesu tohto ukazovateľa, ktoré trvalo približne do konca 50. rokov 20. stor. V treťom období vývoja dojčenská a novorodenecká úmrtnosť pomaly klesá. Okrem časovej diferencovanosti možno pozorovať aj značnú priestorovú diferencovanosť tohto javu. Najvyššia úroveň koeficientu dojčenskej úmrtnosti (počet zomretých dojčiat na 1 000 živonarodených) je viazaná na oblasti s najvyššou pôrodnosťou, čiže na priestor východného a severného Slovenska. Najnižšie hodnoty dosahuje tento ukazovateľ na západnom Slovensku. Takmer vo všetkých okresoch novorodenecká úmrtnosť tvorí viac ako polovicu z celkovej úmrtnosti dojčiat, v priemere sa tento podiel pohybuje okolo 65 – 70 %. 16. Prirodzený prírastok obyvateľstva Prirodzený pohyb obyvateľstva je výsledkom štatistickej bilancie natality a mortality obyvateľstva, i keď ho nepriamo ovplyvňuje i sobášnosť, rozvodovosť a potratovosť. Prirodzený prírastok obyvateľstva sa rovnako ako jeho zložky vyznačuje značnou priestorovou diferencovanosťou. Na území Slovenska sa sformovali dva výrazné regióny. Prvý tvorí severné a východné Slovensko a sú preň charakteristické vysoké hodnoty prirodzeného prírastku, čo je výsledok kombinácie vysokej pôrodnosti a nižšej úmrtnosti v porovnaní s ostatnými oblasťami. Druhý región tvorí juhozápadná a južná časť stredného Slovenska. Charakterizuje ho pestrá škála hodnôt prirodzeného prírastku, od veľmi malého prírastku cez malý úbytok až po výrazný prirodzený úbytok obyvateľstva. 17. Migračný prírastok obyvateľstva Vnútorná migrácia obyvateľstva Slovenska dosahuje značnú intenzitu s tendenciou poklesu v posledných rokoch (ročne migruje 100 000 – 120 000 obyvateľov). Hlavné migračné prúdy smerovali z vidieka do miest, t. j. mali výrazný koncentračný charakter a boli súčasťou procesov industrializácie a urbanizácie. Zmena ekonomických podmienok viedla k zníženiu rozsahu výstavby bytov a veľmi pomaly sa začína formovať trh s bytmi. Tieto skutočnosti, ale aj smerovanie migrácie na úrovni obcí dokazujú dekoncentračný charakter pohybu obyvateľstva. Nové socioekonomické podmienky pôsobia v smere priestorovej stabilizácie obyvateľstva. V priestorovom hodnotení okresov SR sú nápadné dva väčšie regióny. Na východnom Slovensku je to veľký súbor okresov (najmä v regiónoch Šariš a Zemplín), ktoré tvoria relatívne homogénne územie s migračným úbytkom obyvateľstva. Druhý, rozsiahlejší región, tvoria okresy s migračným prírastkom obyvateľstva na južnom a juhozápadnom Slovensku. Ako výrazné zoskupenie s pozitívnou migračnou bilanciou vystupujú okresy na strednom Považí a pás okresov od Liptovského Mikuláša po Prešov. Zaujímavé je i zoskupenie okresov na strednom a hornom Ponitrí s migračným úbytkom obyvateľstva. Súčasný obraz národnostného zloženia obyvateľstva Slovenska je výsledkom dlhodobého a pomerne zložitého historického vývoja. V priebehu stáročí sa na Slovensku sformovala pomerne diverzifikovaná etnická štruktúra obyvateľstva. Severné a stredné Slovensko si zachovalo prevažne slovenskú identitu. Južné časti, susediace s maďarským etnikom už od 10. storočia, sa sformovali ako etnicky zmiešané teritórium s prevažne slovenským a maďarským obyvateľstvom. Podobnú situáciu možno pozorovať na východe Slovenska, kde sa vytvoril zmiešaný pás so slovenským, rusínskym a ukrajinským obyvateľstvom. Ďalšie národnosti, ako napr. Česi, Poliaci, Nemci, Moravania, Rómovia, žijú disperzne rozmiestnení po celom území štátu. Pri demogeografickej analýze národnostnej štruktúry sa vychádzalo z výsledkov sčítania obyvateľstva (1991), pričom určité skreslenie, v dôsledku vysokého stupňa subjektivity, je zrejmé. Problematické sú predovšetkým údaje o rómskej menšine (možnosť prvýkrát deklarovať rómsku etnickú príslušnosť využila iba malá časť tohto obyvateľstva). 25. Religiózna štruktúra obyvateľstva Výsledkom historického vývoja, pôsobenia rôznych faktorov, sa na Slovensku sformovala veľmi pestrá religiózna štruktúra, nielen z kvantitatívneho hľadiska, ale aj z hľadiska územnej diferenciácie. Analýza náboženskej štruktúry obyvateľstva SR je komplikovaná skutočnosťou, že pomerne vysoký počet obyvateľov pri sčítaní v r. 1991 neuviedol žiadne náboženské vyznanie. Priemerný stupeň religiozity na Slovensku bol o málo vyšší ako 70 % (72,81 %). Regióny s najvyšším stupňom religiozity na Slovensku (viac ako 85 %) vytvárajú dve oblasti. Prvá je na východe a druhá na severe Slovenska. Najnižší stupeň religiozity (menej ako 60 %) majú okresy Banská Bystrica, Martin, Rožňava, Revúca, Košice II, Košice III a všetky bratislavské okresy. Priestorovú diferenciáciu príslušníkov jednotlivých relígií ovplyvnila výrazná prevaha a celoplošné rozšírenie rímskokatolíkov. Druhou najpočetnejšou a celoplošne rozšírenou je evanjelická cirkev augsburgského vyznania. Lokálne ohraničeným náboženstvom je gréckokatolícke. Významnejšie zastúpenie má iba na východnom Slovensku, predovšetkým v obciach v blízkosti hraníc s Poľskom a Ukrajinou. V slovensko-maďarskom etnicky zmiešanom území pozdĺž južných hraníc Slovenska sa obyvateľstvo hlási k reformovanej kresťanskej cirkvi. 27. Veková štruktúra obyvateľstva Hlavným cieľom je zobrazenie štruktúry obyvateľstva podľa pohlavia a veku v okresoch a krajoch Slovenska. Ukazovateľom je index femininity (vyjadruje počet žien pripadajúcich na 1 000 mužov). Na Slovensku sú len dva okresy s pozitívnou maskulinitou (Námestovo 969 a Sabinov 999). Naproti tomu výrazná prevaha žien je v bratislavských okresoch, najmä v Bratislave I (1 190) ako dôsledok väčšieho zastúpenia obyvateľstva vyšších vekových kategórií (podiel žien sa s rastúcim vekom zvyšuje). Veková štruktúra je vyjadrená vekovou pyramídou, ktorá charakterizuje zastúpenie jednotlivých vekových kategórií, resp. typy reprodukcie obyvateľstva. Identifikované boli tri typy vekových štruktúr a reprodukcie obyvateľstva: rozšírená reprodukcia – progresívny typ (napr. okresy Námestovo, Kežmarok), jednoduchá reprodukcia – stacionárny typ (napr. Vranov nad Topľou) a nedostatočná reprodukcia – regresívny typ (napr. Medzilaborce a Bratislava I). 29. Starnutie obyvateľstva Proces starnutia obyvateľstva (nárast počtu a podielu starého obyvateľstva a pokles počtu a podielu mladého obyvateľstva) je jedným z charakteristických znakov populačného vývoja. Na vyjadrenia úrovne procesu starnutia sa použil Billeterov index. Výraznejšie starnutie populácie prevláda na západnom a južnom Slovensku, naopak, na severnom a východnom Slovensku prevažuje mladé obyvateľstvo. 31. Typy obcí podľa základných vekových skupín obyvateľstva Veková štruktúra populácie je na mape interpretovaná metódou Ossannovho rovnostranného trojuholníka, v ktorom sú všetky obce SR zobrazené na základe troch súradníc (podiel obyvateľstva v predproduktívnom, produktívnom a poproduktívnom veku). Výsledkom trojuholníkového grafu je typológia obcí podľa vekových skupín, pričom hranice medzi jednotlivými typmi predstavujú celoslovenské priemerné podiely obyvateľstva v predproduktívnom, produktívnom a poproduktívnom veku. 33. Index veku obyvateľstva Veková štruktúra obyvateľstva SR je vyjadrená pomocou indexu veku, ktorý stanovuje, koľko obyvateľov vo veku 0 – 14 rokov pripadá na 100 obyvateľov starších ako 50 rokov. Na základe hodnôt indexu sa dajú v rámci SR vyčleniť tzv. staré až staršie populácie s nižším podielom mladších obyvateľov, zaberajúce oblasť západného a stredného Slovenska a tzv. populácie mladé až mladšie charakteristické vyšším zastúpením obyvateľstva vekovej kategórie 0 – 14 rokov, nachádzajúce sa najmä na východe SR. 36. Demografická regionalizácia Regionalizácia je výsledkom zohľadnenia procesov prirodzeného pohybu obyvateľstva a starnutia obyvateľstva. Výsledné typologické regióny reprezentujú určitý typ reprodukcie obyvateľstva. Progresívne typy a subtypy predstavujú územia, kde sa kombinuje mladé obyvateľstvo s prirodzeným prírastkom obyvateľstva. Najväčšie zastúpenie má na severnom a východnom Slovensku. Regresívne typy a subtypy charakterizuje kombinácia starého obyvateľstva a prirodzený úbytok obyvateľstva. Prevažne sú zastúpené na západnom a južnom Slovensku. Prechodné typy majú osobitné kombinácie oboch znakov a nachádzajú sa prevažne v hraničných oblastiach regresívnych a progresívnych typov. 37. Ekonomická štruktúra obyvateľstva Základom hodnotenia je čistý index diverzifikácie, ktorý vyjadruje odvetvovú rôznorodosť hospodárskej činnosti. Hodnoty indexu sa pohybujú v rozmedzí 0 – 1 200. Ak index dosahuje hodnotu 0, znamená to, že v regióne je najvyšší stupeň diverzifikácie, rovnakým podielom sú zastúpené všetky odvetvia. Pri hodnote 1 200 je v regióne zastúpené iba jedno odvetvie, čo indikuje maximálnu špecializáciu. 38. Nezamestnanosť Vývoj nezamestnanosti na Slovensku v r. 1990 – 2000 zaznamenal prudký nárast, celkový počet nezamestnaných vzrástol z 37 586 (k 31. 12. 1990) na 494 453 (k 30. 8. 2000), čomu zodpovedala aj miera nezamestnanosti (1,6 % a 17,4 %). Miera nezamestnanosti je na úrovni okresov silne diferencovaná (Revúca 30,5 %, Rimavská Sobota 30,3 %, Trebišov 28,5 %, Bratislava IV 5,5 %, Bratislava II 6,2 %). Z celkového počtu nezamestnaných tvoria takmer dve pätiny dlhodobo nezamestnaní (viac ako 1 rok), pričom ich podiel je ešte vyšší v okresoch Rožňava (59,5 %), Trebišov (54,2 %), Lučenec (54,2 %), Veľký Krtíš (53,6 %), Levice (52,4 %) a i. 39. Bilancia ponuky a dopytu na regionálnych trhoch práce Na oficiálnom trhu práce je veľká disproporcia medzi počtom nezamestnaných (494 453) a počtom voľných pracovných miest (13 095 k 30. 8. 2000) a na 1 voľné pracovné miesto pripadá 37 nezamestnaných. Absolútne najviac pracovných miest ponúka trh práce v okresoch Bratislava V (999), Prievidza (887), Levice (702) a Bratislava II (646). Podľa podielu nezamestnaných, ktorí sa uchádzajú o voľné pracovné miesta, je najnepriaznivejšia situácia v okresoch Spišská Nová Ves (394 nezamestnaných na 1 voľné pracovné miesto), Tvrdošín (383), Rimavská Sobota (340), Košice-okolie (329), Revúca (297), Trebišov (273), naopak, v okresoch Bratislava I a V (zhodne 5), Ilava (6), Pezinok (10) a Bratislava II (11) je situácia v ponuke pracovných miest najpriaznivejšia. 42. Funkčné typy mestských a vidieckych sídel Funkčné typy obcí boli stanovené na základe údajov o „čistej ekonomickej štruktúre“ obyvateľstva obcí. Pod „čistou ekonomickou štruktúrou“ sa rozumie všetko obyvateľstvo bývajúce a pracujúce v danom sídle v príslušnom odvetví národného hospodárstva a obyvateľstvo odchádzajúce za prácou. Funkcie miest a vidieckych sídel boli určené na základe prevažujúceho podielu obyvateľov pracujúcich v danom odvetví. 43. Hierarchia sídelného systému Hierarchické kategórie sídel boli stanovené metódou mnohoparametrickej analýzy pomocou ukazovateľa komplexnej funkčnej veľkosti za r. 1981 a inováciou údajov za obdobie 1991 – 1999. Herarchia súčasného a perspektívneho systému miest Slovenska bola spracovaná podľa hierarchických stupňov W. Christallera. 45. Veľkostná štruktúra obcí a sídelné lokality Veľkostná štruktúra obcí je vyjadrená podielom obyvateľov v jednotlivých veľkostných kategóriách na úrovni okresov v r. 1998. Prvá skupina predstavuje okresy, v ktorých prevládajú obce s výraznou koncentráciou obyvateľstva v najväčšom centre. Druhú skupinu tvoria okresy s pomerne rovnomerným zastúpením obyvateľstva vo viacerých veľkostných kategóriách obcí. Rozptýlené osídlenie vyjadrené počtom sídelných lokalít na obec, dosahuje najvyššie hodnoty v tradičných oblastiach (slovensko-českom pohraničí a na strednom Slovensku). 46. Stupeň urbanizácie Stupeň urbanizácie je vyjadrený podielom mestského obyvateľstva v okresoch. Za mestské obyvateľstvo sa pokladá obyvateľstvo štatutárnych miest (136), ktorých počet v okresoch sa pohybuje v rozpätí 1 – 4. V r. 1999 prevažovalo mestské obyvateľstvo vo väčšine okresov (61 %), pomerne veľká diferenciácia medzi okresmi pretrváva. Najvyšší stupeň urbanizácie dosahovali okresy s najväčšími mestami a okresy stredného a severného Považia. Najnižší stupeň urbanizácie zaznamenávajú okresy s jedným malým mestom. 47. Technická vybavenosť bytov Technická vybavenosť bytov (plynom, vodovodom, ústredným kúrením, telefónom) je vyjadrená podielom z celkového počtu bytov pre každý z uvedených technických parametrov. V rámci SR je najlepšia vybavenosť vodovodom, vo všetkých okresoch majú viac ako tri štvrtiny bytov vodovod. Naopak, najhoršia je vybavenosť plynom a telefónom. Najnižší podiel bytov s týmto vybavením je v hraničných okresoch severného a južného Slovenska. V týchto okresoch je plynom vybavených menej ako 50 % bytov a telefónom menej ako 25 % bytov. V počte automobilov na 100 obyvateľov najnižšie hodnoty odpovedajú okresom severného a východného Slovenska. 49. Veľkosť a štruktúra bytového fondu Vo veľkosti obytnej plochy (m2 na osobu) sa prejavuje na úrovni okresov zreteľná pásmovitosť od severu na juh územia, pričom veľkosť obytnej plochy narastá v tomto smere. Severné Slovensko je charakteristické najvyššou pôrodnosťou a najvyššou priemernou veľkosťou rodiny, s čím sa viaže práve najmenšia obytná plocha v prepočte na osobu. V trvalo obývaných bytoch prevažujú dvoj- a trojizbové, ktoré tvoria vo všetkých okresoch viac ako polovicu. Najväčšie byty (štvor-, päť- a viacizbové) tvoria v priemere štvrtinu trvalo obývaných bytov, no značne väčší podiel majú vo viacerých okresoch východného Slovenska a výrazne menší podiel v mestských okresoch Bratislava a Košice. 52. Kvalita bytového fondu Kvalita bytového fondu je vyjadrená podielom jednotlivých kategórií bytov z celkového počtu trvalo obývaných bytov. Dominujú byty prvej kategórie, v prevažnej väčšine okresov tvoria viac ako 60 %, pričom v mestských okresoch Bratislavy a Košíc viac ako 85 %. Len v niekoľkých južných prihraničných okresoch strednej a východnej časti Slovenska majú zastúpenie menšie ako 60 %. Najmenšia obytná plocha je registrovaná v mestských okresoch Bratislavy a Košíc, ako aj v niekoľkých okresoch centrálnej časti a v hraničných okresoch severozápadnej časti SR. 54. Územné zmeny obcí V období 1990 – 1999 bolo identifikovaných 13 typov územných zmien obcí. Dominovali dezintegračné typy zmien ako reakcia na prevažne násilnú integráciu obcí v predchádzajúcom režime. Dezintegráciou, ktorá vrcholila v r. 1990, vzniklo vyše 240 obcí. Integráciou ubudlo vyše 30 obcí. Intenzita územných zmien obcí klesala od západu na východ. 55. Typy poľnohospodárskej krajiny Charakter poľnohospodárskej krajiny je vyjadrený dĺžkou vegetačného obdobia, variantmi zimného obdobia, potrebou doplnkovej vlahy, potenciálnou vodnou eróziou a chemizmom pôd. Každú vymedzenú jednotku charakterizuje 35 ukazovateľov. Pomocou matematicko-štatistických metód sa poľnohospodárska krajina Slovenska rozčlenila podľa dĺžky vegetačného obdobia na 8 typov, podľa zimného obdobia na 8 podtypov, podľa potreby doplnkovej vlahy na 8 okrskov, podľa potenciálnej vodnej erózie na 4 podokrsky a podľa sorbčného nasýtenia a chemizmu pôd na 22 variantov. 58. Využívanie poľnohospodárskej krajiny Využívanie poľnohospodárskej krajiny je vyjadrené podielom rastlinnej výroby na poľnohospodárskej výrobe a intenzitou chovu hospodárskych zvierat na plochu poľnohospodársky využívanej pôdy. Intenzita poľnohospodárskej výroby je znázornená systémom bodov, ktoré vyjadrujú náklady na jednotlivé druhy výroby. 59. Priestorová diferenciácia poľnohospodárskej pôdy Hodnotiacim ukazovateľom je podiel poľnohospodárskej pôdy z celkovej výmery katastrálnych území. Najväčší podiel poľnohospodárskej pôdy je koncentrovaný do nížinných a kotlinových oblastí. Ide o celú Podunajskú nížinu, južnú časť Východoslovenskej nížiny, Juhoslovenskú kotlinu a niektoré stredne a vysokopoložené kotliny (napr. Turčiansku, Popradskú a Hornádsku). 60. Rastlinná výroba Na vyjadrenie rastlinnej výroby sa použili hlavné pestovateľské plodiny – obilniny, olejniny, zemiaky, cukrová repa a viacročné krmoviny v prepočte na obilné jednotky (obilné jednotky predstavujú koeficienty na prepočet rastlinnej výroby, napr. 100 kg obilnín = koeficient 1; 100 kg olejnín = 2; 100 kg zemiakov = 0,3; 100 kg cukrovej repy = 0,25; 100 kg krmovín na ornej pôde = 0,5) a tieto jednotky boli prepočítané na poľnohospodársku pôdu. Obilniny tvoria vo väčšine okresov hlavnú zložku obilných jednotiek. 61. Živočíšna výroba Na vyjadrenie živočíšnej výroby sa použil komplexný ukazovateľ – živočíšne jednotky v okresoch (živočíšne jednotky predstavujú koeficienty na prepočet živočíšnej výroby, napr. 1 ks hovädzieho dobytka = koeficient 1; 1 ks ošípanej = 0,4; 1 koza = 0,2; 1 ks hydiny = 0,025; 1 kôň = 1,6). Najvyššie hodnoty sú v najprodukčnejších juhozápadných oblastiach Slovenska. Pri zaťažení ornej pôdy chovom vybraného druhu hospodárskych zvierat (ošípaných) sa koncentrácia presúva do repárskej oblasti. 62. Produkcia obilnín, zemiakov a cukrovej repy Kombinácia obilnín a zemiakov, resp. obilnín a cukrovej repy tvorí často hlavné využívanie ornej pôdy. Kým vo väčšine okresov teplých nížin a kotlín prevažuje kombinácia obilnín s cukrovou repou (Komárno, Nové Zámky, Dunajská Streda a Levice), a je tam aj najväčší hektárový výnos obilnín (5,5 t), v chladnejších kotlinách a na celom severnom a severovýchodnom Slovensku prevažuje pestovanie zemiakov a obilnín (okresy Poprad, Čadca a Liptovský Mikuláš) s hektárovým výnosom obilnín do 2 t. 63. Produkcia mlieka Jedným z hlavných produktov živočíšnej výroby je mlieko. Jeho produkcia je najvyššia v nížinných okresoch Dunajská Streda, Komárno, Nové Zámky, Levice a Košice-okolie, ale aj 66. Poľnohospodárske podniky Poľnohospodárske podniky sú sústredené do štyroch skupín. Prvú skupinu tvoria rôzne formy družstevných podnikov, napr. podielnické a roľnícke družstvá, ktorých je na Slovensku najviac (885) a sú rovnomerne rozložené. Druhú skupinu tvoria súkromne hospodáriaci roľníci, ktorých je 663 a sú koncentrovaní do podhorských oblastí stredného Slovenska. Tretiu skupinu tvoria rôzne typy obchodných spoločností (449) s rovnomerným rozložením. Štvrtú, najmenej početnú skupinu (210), tvoria rôzne štátne podniky (školské majetky, šľachtiteľské stanice, lesné závody a pod.). Ich zvýšená koncentrácia je v Košickom a Banskobystrickom kraji. 67. Odvodnenie pôd drenážou V podmienkach Slovenska bolo nevyhnutné odvedenie prebytočnej vody zo zóny aerácie pôdy aj na zníženie hladiny podzemnej vody. Funkcia odvodnenia pôdy sa prejavuje hlavne v jarnom období pri topení zimných zrážok a v príbrežnej zóne tokov, kde môže dôjsť k zvýšeniu hladiny podzemných vôd. Na území Slovenska bolo vybudovaných 6 021 km odvodňovacích kanálov a 23 odvodňovacích čerpacích staníc. Celková plocha odvodnená systematickou drenážou predstavuje okolo 480 000 ha. Odvodnenie má okrem úpravy vodného režimu pôd aj významnú protizáplavovú funkciu, týka sa odvádzania vnútorných vôd a vody zo zaplaveného poľnohospodárskeho pôdneho fondu. 68. Aktuálny stav a potreba doplnkovej závlahy Hlavnou úlohou doplnkovej závlahy je zlepšenie vodného režimu pôdy z hľadiska pestovaných poľnohospodárskych plodín. Pre potreby závlah bolo vybudovaných 484 závlahových čerpacích staníc a 228 km závlahových kanálových privádzačov. Celková zavlažovaná plocha je 311 165 ha. Závlahy majú v poľnohospodársky využívanej krajine polyfunkčný charakter. 78. Priemysel Hlavným cieľom bolo zobrazenie veľkosti, odvetvovej štruktúry a regionalizácie priemyslu. Veľkosť priemyselných centier charakterizuje počet pracovníkov. Štruktúra značky zodpovedá zastúpeniu priemyselných odvetví v jednotlivých centrách. Priemyselné regióny sú útvary s koncentráciou priemyselnej výroby v priemyselných centrách. Územia priradené k jednotlivým centrám sa vyznačujú silnými priestorovými väzbami (najmä intenzívnou dochádzkou za prácou). 82. Industrializácia okresov Zobrazená je veľkosť (počet pracovníkov) a odvetvová štruktúra priemyslu v okresoch Slovenska. Stupeň industrializácie vyjadruje podiel zamestnaných v priemysle z ekonomicky aktívneho obyvateľstva. 83. Drevospracujúci a celulózovo-papiernický priemysel; 84. Výroba kovov, strojov, elektrických a dopravných prostriedkov; 85. Potravinársky priemysel; 86. Chemický a gumárenský priemysel; 87. Textilný a odevný priemysel; 88. Ostatná priemyselná produkcia Súbor máp, ktorých cieľom je podrobnejšia prezentácia veľkosti a priestorového rozmiestnenia hlavných odvetví priemyslu, spravidla členených na pododvetvia. Väčšina z nich zobrazuje podiely okresov (ich jednotlivých priemyselných odvetví) na celkovej výrobe daného odvetvia na Slovensku. Veľkosť centier je zobrazená podľa počtu pracovníkov, resp. podľa veľkosti výroby v naturálnych ukazovateľoch. 89. Špecializácia priemyslu Odvetvia špecializácie priemyslu v jednotlivých okresoch boli určené ako „hlavné prvky“ hodnotených štruktúr. Veľkosť priemyslu charakterizuje práve počet pracovníkov zamestnaných v odvetviach špecializácie. Stupeň odvetvovej rozmanitosti priemyselných štruktúr stanovuje čistý index diverzifikácie. S rastom hodnoty indexu diverzifikácie klesá úroveň rozmanitosti štruktúr. 92. Socioekonomické pomery Mapa prezentuje priestorovú štruktúru hlavných ekonomických aktivít. Aktivitu s plošnou lokalizáciou predstavuje lesné hospodárstvo (plocha lesnej pôdy je 1 988 989 ha) a charakterizujú ho 4 typy dominantného zamerania. Ďalšou aktivitou s plošnou lokalizáciou je poľnohospodárstvo (plocha poľnohospodárskej pôdy je 2 448 634 ha). Jeho orientácia je determinovaná podmienkami na pestovanie vybraných plodín a ich kombinácií. Bodovými prvkami sú znázornené sídla s rozdelením na mestá (136, žije v nich 57,9 % obyvateľov) a vidiecke sídla (2 762 obcí v r. 2000). Okrem veľkosti sídel sú prezentované aj ich funkcie, zaradenie v hierarchii slovenských miest a obcí i hlavné odvetia ich priemyselných štruktúr. 93. Poloha Slovenska v strednej Európe z hľadiska dopravy Pozícia Slovenska v dopravnej štruktúre stredoeurópskeho priestoru je veľmi významná. Jedným z jej dominantných prvkov je sieť paneurópskych multimodálnych dopravných koridorov, identifikovaných na celoeurópskych dopravných konferenciách na Kréte (1994) a v Helsinkách (1997). Územia Slovenska sa priamo týkajú štyri zo spomínaných koridorov. Z dopravného hľadiska je kľúčovým priestor Viedeň – Bratislava – Györ – Budapešť. 97. Dopravná infraštruktúra Dopravnú infraštruktúru predstavuje cestná a železničná sieť, letiská, prístavy, cestné a železničné hraničné priechody. Jednotlivé cesty a železnice sú rozlíšené podľa významu. 98. Cestná doprava Intenzitu cestnej dopravy možno znázorniť rôznou veľkosťou čiar podľa smeru pohybu jednotlivých cestných úsekov a rozdielnou hrúbkou čiar podľa počtu jednotkových vozidiel. Intenzita dopravy vo významných strediskách sa zobrazila rozdielnou veľkosťou kruhov podľa množstva obratu vozidiel. 99. Diaľková autobusová doprava Zdrojom na zostavenie mapy bol Cestovný poriadok pravidelnej autobusovej dopravy pre medzinárodné a diaľkové linky, platný pre obdobie 2000/2001. Počet spojov premávajúcich jednotlivými úsekmi dopravnej siete Slovenska a zastavujúcich v jednotlivých obciach sa vzťahuje na 24 hod. bežného pracovného dňa. Hlavné smery diaľkovej autobusovej dopravy kopírujú kľúčové magistrály Slovenska (Bratislava – Žilina – Poprad – Košice, resp. Bratislava – Nitra – Zvolen/Banská Bystrica), pričom v sieti liniek diaľkovej prepravy sú dominantné z hľadiska počtu zastavujúcich liniek regionálne centrá (krajské mestá), predovšetkým Bratislava. 100. Osobná železničná doprava Intenzitu osobnej železničnej dopravy vyjadruje počet vlakov (osobných a rýchlikov) na jednotlivých traťových úsekoch. Význam železničných križovatiek a staníc prezentujú rozličné veľkosti značiek a písma. 101. Kamiónová doprava Hodnotenie kamiónovej dopravy vychádza z celoštátneho sčítania dopravy v r. 1995. Ako ukazovateľ intenzity kamiónovej dopravy možno použiť sumu sčítacích kategórií N3 (nákladné vozidlá s užitočnou hmotnosťou viac ako 10 t), NS (návesové súpravy) a TIR (nákladné vozidlá označené TIR). Ukazovateľ intenzity kamiónovej dopravy (počet vozidiel prechádzajúcich daným úsekom cesty oboma smermi v priebehu 24 hod.) na území Slovenska bol zhodnotený na diaľničnej sieti, cestách I. kategórie a vybraných cestách II. kategórie so vzťahom k medziná65. Dobytčie jednotky Komplexným ukazovateľom intenzity živočíšnej výroby je počet dobytčích jednotiek. Najintenzívnejšia živočíšna výroba je koncentrovaná do kotlín a pahorkatín, napr. v okresoch Trenčín, Púchov, Turčianske Teplice, Zvolen, Zlaté Moravce a Pezinok. Najnižšie zaťaženie živočíšnou výrobou majú horské regióny na strednom a východnom Slovensku, napr. okresy Brezno, Čadca, Svidník, Medzilaborce, Snina a všetky mestské okresy Bratislavy a Košíc. v niektorých horských kotlinových okresoch, napr. Liptovský Mikuláš. Dojivosť na 1 kravu vyjadruje intenzitu produkcie mlieka vo vzťahu k pôde. Na Slovensku sa pohybuje v rozmedzí 1 500 – 5 600 l za rok. Najnižšia dojivosť je v niektorých východoslovenských okresoch, napr. Svidník, Medzilaborce, Humenné a Sobrance a najvyššia takmer vo všetkých okresoch západného Slovenska, okrem Myjavy. 64. Chov hovädzieho dobytka, oviec a ošípaných Chov hovädzieho dobytka (HD), ošípaných a oviec predstavuje najvýznamnejšiu zložku živočíšnej výroby. Najviac sa chovajú ošípané, hlavne na južnom Slovensku. Chov hovädzieho dobytka je menší ako chov ošípaných. Najväčšie zaťaženie pôdy chovom hovädzieho dobytka je v severnej časti, hlavne v okresoch Námestovo, Dolný Kubín, Tvrdošín a Liptovský Mikuláš (vyše 50 ks HD na 100 ha poľnohospodárskej pôdy) a najmenšie v nížinných okresoch, napr. Nové Zámky, Levice, Trebišov a okresoch východného Slovenska (do 20 ks HD na 100 ha poľnohospodárskej pôdy). rodnej preprave (stav cestnej siete k r. 1995). Z hľadiska diaľkovej nákladnej dopravy sú ťažiskové koridory stredného a horného Považia i stredného Pohronia, pričom všetky hlavné záťažové prúdy vnútroštátnej a tranzitnej kamiónovej dopravy kopíruje sieť železníc, čo vytvára alternatívu pre ekologickejšie formy prepravy. 112. Prírodné atraktivity cestovného ruchu Teritoriálnu diferenciáciu prírodného potenciálu krajiny Slovenska z aspektu rozvoja cestovného ruchu možno znázorniť na dvoch úrovniach (areálov a centier). Na úrovni areálov sa rozlišoval potenciál prírodnej krajiny osobitne na celoročnú rekreáciu, sezónnu rekreáciu, celoročnú turistiku a sezónnu turistiku. Na úrovni centier sa rozlišovali centrá pri vodných plochách, kúpele (klimatické, balneoterapeutické), termálne pramene a jaskyne. Na oboch úrovniach sa brali do úvahy aj dva stupne šírky gravitačného zázemia atraktívnosti (gravitačné zázemie širšie ako SR, resp. v rámci SR). 113. Kultúrnohistorické atraktivity cestovného ruchu Kartografické zobrazenie kultúrnohistorických atraktivít vychádza zo zhodnotenia rozmiestnenia múzeí a galérií, umeleckohistorických pamiatok, národnohistorických a technických pamiatok, archeologických lokalít a pamiatok ľudovej architektúry. Z aspektov cestovného ruchu sa hodnotila atraktivita jednotlivých prvkov. 114. Materiálno-technická základňa cestovného ruchu Zobrazené sú vybrané prvky materiálno-technickej základne cestovného ruchu Slovenska, ich rozmiestnenie, štruktúra a kapacita. Veľkosť a štruktúra ubytovacích zariadení sa vyjadruje lôžkovou kapacitou (hotelov, motelov, penziónov, turistických ubytovní, chatových osád, kempingov, kúpeľov a pod.), kartodiagramom v jednotlivých obciach Slovenska. Z vybraných športových zariadení sú schematicky znázornené kúpaliská, bazény, ľadové plochy a z horských dopravných zariadení sedačkové, kabínkové i pozemné lanovky a lyžiarske strediská s piatimi a viacerými lyžiarskymi vlekmi. Dopravná sieť je doplnená cestnými a železničnými hraničnými priechodmi. Hlavné strediská cestovného ruchu na Slovensku disponujú kompletnou materiálno-technickou základňou. 115. Športovo-rekreačné zariadenia Športové zariadenia sa hodnotili podľa počtu kúpalísk, bazénov (krytých, otvorených a školských), zimných štadiónov a otvorených ľadových plôch. Mapa bola vyhotovená na základe údajov Infostatu (1999). 116. Kúpeľno-liečebné zariadenia Slovensko má veľký rozvojový potenciál kúpeľníctva na báze minerálnych a termálnych prameňov i klimatické podmienky vhodné na liečebné účely. Tento potenciál nie je dostatočne využitý. Na území SR je 22 kúpeľných miest, ktorých kúpeľné zariadenia majú kapacitu 11 600 lôžok. Na 1 000 obyvateľov Slovenska pripadajú 2 lôžka v kúpeľných zariadeniach, kým v krajinách EÚ to predstavuje okolo 10 lôžok. 117. Regióny a centrá cestovného ruchu Podľa potenciálu krajiny z hľadiska cestovného ruchu sa rozlišujú tri kategórie regiónov cestovného ruchu (regióny s medzinárodným, celoštátnym a užším významom). Do 1. kategórie patrí 6 regiónov, do 2. kategórie 13, do 3. kategórie 5 regiónov cestovného ruchu. Podobne sú rozdelené do troch kategórií aj centrá cestovného ruchu. Znázorňujú sa tri základné typy: mestské, kúpeľné a rekreačné centrá. 118. Objekty individuálnej rekreácie Medzi vyhľadávané spôsoby rekreácie rodín sa zaradili pobyty v individuálnych rekreačných objektoch (chatách, chalupách, rekreačných domoch). Mapa poskytuje informáciu o hlavných lokalitách záujmu obyvateľov Slovenska o individuálne rekreačné objekty. 119. Vývoj lôžkovej kapacity cestovného ruchu Z hľadiska vývoja cestovného ruchu je určujúci vývoj lôžkovej kapacity ubytovacích zariadení voľného cestovného ruchu v r. 1975 a 1998 v jednotlivých okresoch. Kartogramom je vyjadrený relatívny údaj o počte lôžok na 10 000 obyvateľov okresu. Najväčší počet lôžok pripadá na okresy Poprad, Liptovský Mikuláš, Tvrdošín, Pezinok a Brezno. 120. Využitie ubytovacích kapacít účastníkmi cestovného ruchu Vo využití ubytovacích kapacít sú na celom území Slovenska veľké rezervy. Najväčšiu lôžkovú kapacitu majú okresy s veľkými mestami a významnými centrami cestovného ruchu vrátane kúpeľných miest (Piešťany, Poprad a Liptovský Mikuláš). Vyšší počet zahraničných návštevníkov prichádza do okresov s veľkými mestami a centrami cestovného ruchu. Nízku lôžkovú kapacitu a zároveň jej najnižšiu využiteľnosť majú okresy na východ od línie Svidník – Trebišov. Významnejší počet domácich návštevníkov okrem spomínaných okresov s veľkými mestami prichádza aj do okresov s kúpeľnými centrami vnútroštátneho významu (Bardejov, Turčianske Teplice, Zvolen a Krupina). 121. Stravovacie zariadenia Najväčší počet stravovacích zariadení je sústredený v okresoch s veľkými mestami (okrem Bratislavy a Košíc napr. v okresoch Trenčín, Prešov a Žilina). Vyšší počet sa nachádza vo veľkých okresoch (napr. Dunajská Streda, Nové Zámky a Levice), v okresoch s významnejšou funkciou v cestovnom ruchu (napr. Poprad, Liptovský Mikuláš a Bardejov) či v okresoch s kombináciou viacerých spomínaných znakov (napr. Prievidza). Vybavenosť stravovacími zariadeniami v prepočte na jedného obyvateľa je najlepšia v okresoch Bratislavského a Trnavského kraja, vo viacerých okresoch Banskobystrického kraja a v severovýchodnej časti Prešovského kraja. V okresoch s veľkými mestami je silná koncentrácia týchto zariadení práve v okresných mestách. 123. Lyžiarske strediská a lokality Rozhodujúcu úlohu z hľadiska rozvoja zimných športov zohrala výstavba horských dopravných zariadení: pozemných, kabínkových a sedačkových lanoviek a lyžiarskych vlekov. V r. 1996 bola prepravná kapacita v 330 lyžiarskych strediskách okolo 450 000 osôb za hod. Najväčší počet horských dopravných zariadení je sústredený v Nízkych a Vysokých Tatrách, Malej Fatre, Slovenskom rudohorí, Javorníkoch a Kysuckých Beskydách. 124. Pasívny zahraničný cestovný ruch organizovaný cestovnými kanceláriami Prezentuje sa účasť obyvateľov Slovenska na zahraničnom cestovnom ruchu Európy organizovanom prostredníctvom cestovných kancelárií na Slovensku. Kartodiagram vyjadruje počet vycestovaných osôb do jednotlivých štátov Európy a kartogram percentuálny podiel návštevníkov zo Slovenska v európskych štátoch. Najvyššiu návštevnosť turistov zo Slovenska malo Chorvátsko, Taliansko, Grécko a Španielsko. 125. Aktívny zahraničný cestovný ruch Kľúčovými krajinami, z ktorých prichádzajú návštevníci na Slovensko, sú Česká republika, Nemecko a Poľsko. Druhú skupinu tvoria: Rakúsko, Maďarsko, Veľká Británia, Holandsko, Francúzsko, Taliansko, Ukrajina a Rusko. Kým u návštevníkov z krajín východnej Európy, ako aj Maďarska, Chorvátska a Juhoslávie prevláda návštevnosť počas zimnej sezóny, u ostatných krajín dominuje návštevnosť počas letnej sezóny. 126. Kultúrne zariadenia Počet kultúrnych zariadení v obciach narastá v závislosti od veľkosti a významu obce. Jednotlivé kultúrne zariadenia boli roztriedené do 10 základných typov, dominujú kultúrno-osvetové (hlavne bývalé kultúrne domy), potom knižnice a kluby. Najmenšie zastúpenie majú koncertné siene, pamätné siene a divadlá. 129. Vybrané strediská cestovného mesta Vysoké Tatry Detailný pohľad predstavuje funkčné využitie objektov v troch dôležitých centrách cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách, ktoré sú najvýznamnejším regiónom cestovného ruchu na Slovensku (Štrbské Pleso, Starý Smokovec, Tatranská Lomnica). Rozlišuje sa 5 základných funkcií budov: turistická, obchodná, liečebná, obytná a iná. Z každého strediska je znázornená len jeho centrálna časť, ktorá je jadrom pobytu a pohybu návštevníkov. 130. Aktívny cestovný ruch Dominantné postavenie v aktívnom cestovnom ruchu Slovenska majú okresy s veľkými mestami a strediskami cestovného ruchu (Bratislava, Piešťany, Žilina, Košice, Liptovský Mikuláš a Poprad). Zahraniční návštevníci tvoria významný podiel prenocovaní v okresoch juhozápadného Slovenska (Bratislava, Senec a Dunajská Streda), severného Slovenska (od okresu Martin po okres Spišská Nová Ves), ako aj severovýchodného Slovenska (napr. okres Medzilaborce). Nízky podiel prenocovaní zahraničných turistov majú okresy južného Slovenska (od línie Žarnovica – Levice po okres Košice-vidiek). 135. Bankovníctvo a poisťovníctvo Na Slovensku je tendencia silnej koncentrácie siete obchodných miest komerčných bánk do centier regionálneho významu. Okrem administratívnych centier regiónov sú významnými strediskami bankovníctva aj mestá Komárno, Martin a Michalovce. Vysoký podiel zamestnanosti v peňažníctve a poisťovníctve majú okresy s veľkými mestami, naopak, nízky podiel majú viaceré okresy zriadené v r. 1996. Pri rozmiestnení bankomatov možno pozorovať lepšiu vybavenosť v okresoch s veľkými mestami a vo významnejších regiónoch z hľadiska cestovného ruchu. Naopak, slabšia vybavenosť bankomatmi je v niektorých periférnych okresoch a okresoch v zázemí veľkých miest. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001 V Slovenskej republike sa uskutočnilo sčítanie obyvateľov, domov a bytov 26. mája 2001. Na Slovensku žilo k tomuto dátumu 5 379 455 obyvateľov, z toho bolo 51,4 % žien. Údaje z tohto sčítania, ktoré spracoval a poskytol Štatistický úrad SR, predstavujú nové zásadné informácie o populačnom a spoločenskom vývoji. Niektoré z nich boli spracované a ich kartografické interpretácie sú aktuálne zaradené do Atlasu krajiny SR. 138. Veková štruktúra obyvateľstva – predproduktívna kategória; 139. Veková štruktúra obyvateľstva – poproduktívna kategória; 140. Starnutie obyvateľstva Charakteristiky vekovej štruktúry poukazujú na pokračujúci proces starnutia obyvateľstva. Starnutie zdola dokazuje pokles podielu detskej (predproduktívnej) kategórie obyvateľstva z 31,5 % v r. 1961 na 24,9 % v r. 1991 a 18,9 % v r. 2001. Poproduktívna veková kategória obyvateľstva narastá (starnutie zhora). Zatiaľ čo v r. 1961 mala táto kategória podiel 13,7 %, do r. 1991 vzrástol na 17,3 % a posledné sčítanie vykazuje jeho podiel 18,0 %. Proces starnutia obyvateľstva sa vyznačuje značnou priestorovou diferencovanosťou. Ak hodnotíme detskú kategóriu obyvateľstva podľa okresov, potom jej podiel sa zvyšuje od západu (resp. juhozápadu) na východ, resp. na sever. Je to dôsledok vyššej pôrodnosti v okresoch Kysúc, Oravy, stredného Považia, ako i takmer všetkých okresov na východnom Slovensku. Opačnú priestorovú orientáciu má ukazovateľ podielu poproduktívnej kategórie obyvateľstva. Najvyšší podiel dosahujú okresy západného, a najmä južného Slovenska. Podobná situácia je i vo väčšine mestských okresov Bratislavy a Košíc. Komplexnejšie informácie poskytuje index starnutia obyvateľstva (podiel poproduktívnej a predproduktívnej kategórie). Juhozápadné Slovensko (s výnimkou okresov Skalica, Senica a Dunajská Streda) charakterizuje rýchlejší proces starnutia obyvateľstva. Na severnom a východnom Slovensku (s výnimkou okresu Medzilaborce a Sobrance) prebieha starnutie obyvateľstva pomalšie. 141. Závislosť mladého obyvateľstva; 142. Závislosť starého obyvateľstva; 143. Ekonomické zaťaženie Závislosť mladého obyvateľstva vyjadruje podiel (zastúpenie) predproduktívnej kategórie k produktívnej kategórii obyvateľstva. Tento podiel sa v posledných desaťročiach znižuje (v r. 1970 predstavoval 48,6 %, v r. 1991 klesol na 42,3 %) až na 30,3 % v r. 2001. Dokazuje to klesajúce tempo reprodukcie obyvateľstva. Analogicky sa vyjadruje závislosť starého obyvateľstva (podiel poproduktívnej kategórie z produktívneho obyvateľstva). Tento ukazovateľ sa mení oveľa pomalšie (v r. 1970 bol 29,2 %, v r. 1991 29,8 %) a v r. 2001 dosiahol 28,9 %. Okrem charakteristiky vekovej štruktúry obyvateľstva poskytujú oba tieto ukazovatele i dôležitú ekonomicko-spoločenskú informáciu. Ešte výraznejšie sa to prejavuje pri indexe ekonomického zaťaženia. Ekonomické zaťaženie sa v tomto zmysle znižuje (v r. 1970 mal index hodnotu 77,8 %, v r. 1991 72,1 %) a podľa tohto sčítania dosiahol index hodnotu 59,2 %. Vysvetlenie kartografického zobrazenia je z demografického hľadiska komplikované, lebo v indexe sa zlučujú dve rozdielne kategórie obyvateľstva (pred- a poproduktívna). Významnejšia je ekonomická a spoločenská explanácia. Identifikované sú okresy, kde je vyššie ekonomické a populačné zaťaženie neproduktívnym obyvateľstvom. 144. Kvalita bytového fondu; 145. Vybavenosť bytov Bytový fond sa z kvantitatívneho hľadiska rozvíjal v poslednom desaťročí pomalšie (prírastok okolo 50 000 bytov, na rozdiel od 70. a 80. rokov 20. stor. s prírastkom približne 300 000 bytov). Zobrazené priestorové rozdiely sa týkajú hlavne zastúpenia bytov v rodinných domoch, ktoré je výrazne nižšie v mestských okresoch, vyšší podiel majú okresy s nízkym stupňom urbanizácie. Kvalitatívne parametre bytov a ich vybavenia sa v poslednom období zvýšili. V r. 1970 pripadalo na Slovensku na 1 osobu 10,2 m2 obytnej plochy a v r. 2001 je to 17,5 m2. Vybavenosť bytov ústredným kúrením sa zvýšila z 28,1 % (1970) na 76,3 %, automatickou práčkou je vybavených 61 % bytov. Vybavenosť bytov osobným automobilom rastie pomalšie (v r. 1980 to bolo 32,4 %) 39,1 %. 146. Národnostná štruktúra obyvateľstva Základné črty národnostnej štruktúry obyvateľstva potvrdzujú i výsledky ostatného sčítania. Dominantné je postavenie obyvateľov slovenskej národnosti (85,8 %), pričom sa v medzicenzovom období ich počet zvýšil o 95 500. Nasleduje maďarská národnosť s podielom 9,7 %, ktorá zaznamenala pokles o 46 800 obyvateľov. Obyvateľstvo rómskej národnosti tvorí 1,7 %, s tendenciou mierneho rastu o 14 100, pričom naďalej veľký problém predstavuje rozdiel medzi odhadovaným počtom týchto obyvateľov a podstatne nižším počtom ich národnostnej identifikácie. Mierny pokles zaznamenalo obyvateľstvo českej národnosti (8 300) a ukrajinskej (3 500), zatiaľ čo sa zvýšil počet obyvateľov rusínskej národnosti (7 000). Priestorové rozmiestnenie obyvateľov národnostných menšín sa v hlavných rysoch zachováva. 147. Náboženská štruktúra obyvateľstva Výsledky sčítania obyvateľstva poukazujú na vysoký stupeň religiozity, podiel veriacich osôb sa zvýšil zo 72,8 % v r. 1991 na 84,1 % v r. 2001. Najvyššia religiozita je v niektorých okresoch severného a východného Slovenska (vyše 90 % veriacich). Mestské okresy Bratislavy a Košíc majú nižšiu religiozitu. S rastom počtu veriacich súvisí i rast počtu obyvateľov hlásiacich sa k jednotlivým náboženstvám. K rímskokatolíckej cirkvi sa hlási 68,9 % veriacich (v r. 1991 to bolo 60,4 %), k evanjelickej cirkvi augsburského vyznania 6,9 % (1991 – 6,2 %), ku gréckokatolíckej cirkvi 4,1 % (1991 – 3,4 %) a k reformovanej kresťanskej cirkvi 2 % (1991 – 1,6 %). 131. Zahraničný obchod Slovensko – svet; 132. Zahraničný obchod Slovensko – Európa V súvislosti s výraznými spoločensko-ekonomickými zmenami v strednej a východnej Európe po r. 1989 nastali aj podstatné zmeny v teritoriálnej orientácii zahraničného obchodu (ZO) Slovenska. Rozpadom trhu bývalej RVHP (okolo 75 % ZO) poklesol obchod s týmito krajinami, najmä s krajinami bývalého ZSSR. Mapy znázorňujú zahraničný obchod Slovenska v mld. Sk v r. 1999. Ukazujú priestorové rozdiely v rozmiestnení: na Európu pripadá až 92,4 %, na Áziu 3,95 %, Ameriku 2,8 %, Afriku 0,5 % a Austráliu 0,1 % zahraničného obchodu Slovenska. Najväčším obchodným partnerom SR v Európe je Nemecko, nasleduje Česká republika, Rusko, Taliansko a Rakúsko. Zároveň je zobrazená tovarová štruktúra vývozu a dovozu v rámci jednotlivých štátov. V zahraničnom obchode prevažujú priemyselné výrobky, stroje a dopravné zariadenia. 134. Obchodné zariadenia Slovensko má pomerne hustú sieť obchodných zariadení. Ich rozmiestnenie, okrem mnohých lokálnych súvislostí, závisí od veľkostnej štruktúry obcí. Kým v menších obciach je prevažne jeden druh predajne, vo väčších zvyčajne viac druhov. Dokumentuje to situácia vo viacerých okresoch západného Slovenska, kde prevládajú obce s dvoma a viacerými druhmi predajní, kým napr. v niektorých v okresoch s väčším počtom menších obcí na východnom Slovensku v súčasnosti prevažujú obce s jedným alebo dvoma druhmi predajní. na obyvateľa v prírodno-sídelných mikroregiónoch; 8. Podiel zastavanej plochy katastrálneho územia na obyvateľa; 9. Podiel zastavanej plochy v prírodno-sídelných subregiónoch na obyvateľa; 10. Podiel zastavanej plochy v prírodno-sídelných mikroregiónoch na obyvateľa Táto skupina máp charakterizuje priestorovú štruktúru katastrálnych území, prírodno-sídelných mikroregiónov a prírodno-sídelných subregiónov podľa podielu ekologicky významných plôch a ich rôznych prepočtov (napr. podielu ekologicky významných plôch na obyvateľa), ako významný ukazovateľ stavu životného prostredia. Z máp vyplývajú významné rozdiely v stave životného prostredia v nížinných, pahorkatinných a horských oblastiach v prospech horských oblastí. Základom tohto hodnotenia je výpočet ekologickej kvality využitia jednotlivých priestorových jednotiek podľa podielu prvkov využitia zeme, ktoré majú rôzny charakter a rôznu ekologickú kvalitu. Východiskovou databázou bola Evidencia nehnuteľností (2001), a to plošné výmery kultúr (11 kultúr) podľa tzv. poznámok ku kultúram. Evidencia nehnuteľností umožňuje rozlíšiť viac ako 130 typov využitia zeme, ku ktorým sa priradili koeficienty ekologickej kvality (podľa metodického postupu spracovaného v Ústave krajinnej ekológie SAV v r. 1985 – 1995). Ekologická kvalita priestorových jednotiek sa vypočíta podľa rovnice: x=1 Textová časť v slovenskom jazyku • Text part in Slovak language 60 % zásobovanosť majú okresy Bytča, Košice-okolie, Gelnica a Sabinov. Ostatné okresy majú zásobovanosť v rozpätí 70 – 90 %. K hranici nasýtenia v zásobovaní pitnou vodu sa približujú okresy Bratislava, Prievidza, Martin, Partizánske a Banská Bystrica. V rámci územia Slovenska bola v r. 1998 celková zásobovanosť obyvateľstva pitnou vodou z verejných vodovodov 81,8 %, čo predstavovalo 1 % nárast oproti r. 1997 a s týmto trendom možno počítať aj v ďalších rokoch. 6. Bilancia potrieb a zdrojov vody v okresoch Schematicky sú zobrazené hlavné smery dodávky vody medzi jednotlivými okresmi. Rozdelenie okresov SR z hľadiska bilancie potrieb zdrojov vody je nasledujúce: • Okresy s nedostatkom zdrojov vody voči potrebám – dôsledkom je nižšia zásobovanosť obyvateľstva, resp. nevyhnutnosť riešenia dodávky vody skupinovými vodovodmi a diaľkovodmi z okresov s dostatkom zdrojov. • Okresy s dostatkom zdrojov vody – zásobovanosť obyvateľstva je dostatočne zabezpečená. 7. Štruktúra zdrojov pitnej vody Využívané zdroje povrchovej a podzemnej vody sú rozdelené podľa pôvodnej pôsobnosti 5 podnikov Vodární a kanalizácií, š. p. (stav k 31. 12. 1999). V zmysle pripravovaného zákona o transformácii Vodární a kanalizácií sa uskutoční ich rozdelenie do viacerých regionálnych vodárenských spoločností. Pozitívny rozdiel medzi výdatnosťou a odberom možno pripísať kvalitnej príprave a zapájaniu zdrojov pitnej vody do sústav v potrebnom predstihu. Negatívom je nerovnomerné rozloženie zdrojov vody, ktoré spomaľuje pripájanie vzdialenejších obcí do vodárenských sústav, resp. budovanie miestnych vodovodov. 8. Kúpeľné miesta Územia, kde sú zriadené prírodné liečebné kúpele, vyhlasuje vláda SR za kúpeľné miesta, ktoré majú svoje štatúty. Poskytuje sa tam kúpeľná starostlivosť s využitím predovšetkým prírodných liečivých zdrojov alebo klimatických podmienok vhodných na liečenie, prípadne oboch týchto liečebných faktorov súčasne. 9. Zdroje geotermálnych a minerálnych vôd Na základe rozšírenia potenciálnych kolektorov zdrojov geotermálnej energie a aktivity geotermického poľa bolo na území Slovenska vymedzených 26 perspektívnych oblastí, resp. štruktúr vhodných na exploatáciu a energetické využívanie. Sú to hlavne terciérne panvy, resp. vnútrohorské depresie rozložené predovšetkým v pásme vnútorných Západných Karpát. Ich celková rozloha predstavuje 34 % územia Slovenska. Zdroje geotermálnej energie sú na Slovensku zastúpené predovšetkým geotermálnymi vodami, ktoré sú viazané na triasové dolomity a vápence vnútrokarpatských tektonických jednotiek, menej na neogénne piesky, pieskovce a zlepence alebo na neogénne andezity a ich pyroklastiká. Tieto horniny sa ako kolektory geotermálnych vôd nachádzajú v hĺbkach 200 – 5 000 m a vyskytujú sa v nich geotermálne vody s teplotou 20 – 240 °C. Celkový tepelnoenergetický potenciál geotermálnych vôd Slovenska predstavuje 5 538 MWt, z toho 4 985 MWt pripadá na zásoby a 553 MWt na zdroje. Doteraz realizovanými vrtmi sa overilo okolo 1 200 l.s-1 geotermálnych vôd, ktorých tepelný výkon predstavuje približne 270 MWt. Na území Slovenska sa vyskytuje vyše 1 600 zdrojov minerálnych vôd, ktoré sú viazané na všetky geologicko-tektonické jednotky Západných Karpát. Ich minimálna výdatnosť často nepresahuje tisíciny až stotiny l.s-1. Pri maximálnej výdatnosti zdrojov minerálnych vôd už ide o desiatky l.s-1, väčšinou však do 50 l.s-1. Minimálne teploty minerálnych vôd začínajú na úrovni priemernej ročnej teploty vzduchu pre lokalitu a maximálne teploty zriedkavo prekračujú 70 °C. 10. Prírodné liečivé zdroje a prírodné zdroje minerálnych stolových vôd Prírodné liečivé zdroje a prírodné zdroje minerálnych stolových vôd patria medzi zvláštne druhy podzemných vôd, ktorých vlastnosti sú predpokladom ich využívania v kúpeľnej starostlivosti a na pitné účely (plnenie do spotrebiteľského balenia). Od obyčajných podzemných vôd sa líšia chemickým zložením, obsahom rozpustených látok, obsahom plynov, stopových prvkov, teplotou a v prípade liečivých zdrojov najmä liečivými účinkami. Na Slovensku bolo k 1. 4. 2002 Ministerstvom zdravotníctva SR – Inšpektorátom kúpeľov a žriediel vyhlásených 109 zdrojov podzemných vôd, z nich 84 ako prírodné liečivé zdroje, vhodné na balneoterapeutické účely a na pitné liečebné účely pre indikovanú spotrebiteľskú verejnosť a 25 zdrojov podzemných vôd ako prírodné zdroje minerálnych stolových vôd, vhodné ako osviežujúce a dietetické nápoje pre širokú spotrebiteľskú verejnosť. Slovensko má široké zastúpenie genetických typov minerálnych vôd s možnosťou ich využitia. Z hľadiska mineralizácie sa využívajú na kúpeľné ciele hlavne vody stredne mineralizované. Na Slovensku existuje jeden zdroj typu soľanky, a to prírodný zdroj minerálnej stolovej vody v Cigeľke, ktorý sa využíva na plnenie do fliaš. Na kúpeľné účely možno využiť hlavne vody horúce (najvyššiu teplotu vody zo všetkých vyhlásených zdrojov dosahujú piešťanské termy – vyše 68 °C), ale aj ostatné, pričom studené vody sa využívajú prevažne na pitné účely. Z hľadiska obsahu plynov prevažujú uhličité vody, v niektorých prípadoch sulfanové vody (napr. Dudince, Piešťany, Smrdáky, Trenčianske Teplice). 17. Ochrana vôd Ochrana povrchových a podzemných vôd sa v rámci platnej legislatívy SR zabezpečuje viacerými spôsobmi: • Chránené vodohospodárske oblasti (CHVO) – vďaka svojim prírodným podmienkam sú to významné oblasti prirodzenej akumulácie vôd podľa zákona č. 138/1977 Zb. o vodách (vodného zákona) v znení neskorších predpisov. Z hľadiska ochrany vodných zdrojov, ako aj ich zberných oblastí, je vyčlenených 10 CHVO s celkovou rozlohou 6 942 km2, t. j. 14,16 % výmery SR s využiteľným množstvom povrchových a podzemných vôd 39,96 m3.s-1. Medzi navrhované CHVO patria Západné Tatry s východnou časťou Chočských vrchov, Záhorská nížina s priľahlými svahmi Malých Karpát a Medzibodrožie v juhovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny. • Pásma hygienickej ochrany (PHO) využívaných povrchových a podzemných vodných zdrojov – vyčleňujú sa za účelom ochrany výdatnosti, kvality alebo zdravotnej nezávadnosti týchto vodných zdrojov (zákon č. 138/1977 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov). Využívané povrchové vodné zdroje majú tri stupne ochrany a podzemné zdroje dva stupne ochrany. Na Slovensku je vyčlenených 1 138 PHO zdrojov podzemných vôd, pričom v jednom PHO (hlavne v PHO 2. stupňa) môže byť zahrnutých i viacero vodných zdrojov. Na území SR je 71 PHO povrchových zdrojov vody, z toho 8 sa týka vodárenských nádrží a 62 PHO je stanovených pre priame odbery z povrchových tokov. Výmera PHO podzemných vôd predstavuje 356 280 ha a povrchových vôd 505 139 ha. • Vodárenské toky a ich povodia – vodárenské toky sú úseky vodných tokov určené za zdroj vody na hromadné zásobovanie obyvateľstva; povodie vodárenského toku je územie, z ktorého povrchové vody prirodzene stekajú do vodárenského toku, ako aj územie, z ktorého sa povrchové vody do povodia vodárenského toku umelo prevádzajú na zvýšenie jeho kapacity (vyhláška MLVH SSR č. 10/1977 Zb., ktorou sa určujú vodárenské toky a ich povodia a určuje sa zoznam vodohospodársky významných vodných tokov v znení vyhlášky MP SR č. 56/2001 Z. z.,). Vyhláška rozšírila pôvodný počet 58 povodí vodárenských tokov na 103 povodí. • Vodohospodársky významné vodné toky – sú vodné toky, prípadne ich vodohospodársky ucelené úseky zriaďované na rôzne účely (vyhláška MP SR č. 56/2001 Z. z.), celkovo je vyhlásených 691 vodohospodársky významných vodných tokov. • Ochranné pásma (OP) prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd – sú územia, na ktoré sa vzťahujú opatrenia vyplývajúce zo zákona NR SR č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov v záujme zachovania ich kvalitatívnych a kvantitatívnych vlastností. OP sa určujú spravidla v troch stupňoch na základe odborného hydrogeologického návrhu. OP I. stupňa chráni výverovú oblasť, OP II. stupňa akumulačnú oblasť a OP III. stupňa chráni infiltračnú oblasť hydrogeologickej štruktúry. OP vyššieho stupňa môže zahŕňať aj viacero OP nižšieho stupňa a v každom stupni OP môže byť zahrnutých viacero prírodných liečivých zdrojov a/alebo prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd zároveň. V Slovenskej republike je vyhlásených podľa zákona NR SR č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov 37 ochranných pásiem prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd. 18. Výhradné ložiská nerudných surovín Výhradné ložiská nerudných surovín predstavujú najvýznamnejšiu skupinu surovín na území Slovenska. Podľa Bilancie zásob výhradných ložísk SR k 1. 1. 2000 je zo 764 evidovaných výhradných ložísk 284 ložísk nerudných surovín s geologickými zásobami 11,6 mld. t (67 % celkových geologických zásob). Podiel nerudných surovín na celkovej ťažbe v r. 1999 dosahoval okolo 42 % (11,5 mil. t). Ročná produkcia nerudných surovín sa odhaduje na 5,4 mld. Sk (cca 50 % ročnej produkcie všetkých nerastných surovín). Najvýznamnejšou nerudnou surovinou (z hľadiska exportu) sú vápence a cementárske suroviny, resp. cement a vápno, nasleduje magnezit, dolomit, kamenná soľ, bentonit a baryt. Perspektívnu skupinu predstavujú zeolity. 19. Výhradné ložiská stavebných surovín 4. Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou z verejných vodovodov Zásobovanie obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov je vyjadrené % zásobovaných obyvateľov podľa okresov. Pod 50 % zásobovanosť patrí len okres Vranov nad Topľou. Menej ako Špecifické postavenie v štruktúre nerastného bohatstva majú výhradné ložiská nevyhradených nerastov – stavebných kameňov, štrkopieskov a tehliarskych surovín. Podľa Bilancie zásob výhradných ložísk SR k 1. 1. 2000 tvorí 284 výhradných ložísk (167 ložísk stavebného kameňa, VI. OBYVATEĽSTVO A JEHO AKTIVITY V KRAJINE 1. Rozmiestnenie a hustota obyvateľstva Hustota obyvateľstva je najčastejšie používaným ukazovateľom rozmiestnenia obyvateľstva. Najvyššou hustotou sa vyznačujú najľudnatejšie mestské sídla (Bratislava, Košice, Prešov, Žilina a ďalšie). Vyššiu hustotu ako je celoslovenský priemer (110 obyv.km-2) majú obce v západnej časti Slovenska (na Považí a Ponitrí), na Východoslovenskej nížine i v regiónoch Spiš a Šariš. Naopak, najmenej zaľudnenými priestormi sú horské oblasti (Tatry, Nízke Tatry, Veľká Fatra a Slovenské stredohorie) a okrajové časti republiky (severovýchodné Slovensko). Nízke hodnoty hustoty obyvateľstva v Juhoslovenskej kotline poukazujú na jej poddimenzovanosť aj napriek vhodným fyzickogeografickým podmienkam. 2. Zmeny hustoty obyvateľstva Z porovnania hustoty obyvateľstva v r. 1950 a r. 1998 možno sledovať najväčšie zvýšenie hustoty ako výsledok urbanizačného procesu vo väčšine mestských sídel Slovenska. Pokles hustoty obyvateľstva v oblastiach Juhoslovenskej kotliny a v okrajových častiach republiky (na severovýchodnom Slovensku) zasa naznačuje, že tieto priestory v zobrazovanom období strácali svoje obyvateľstvo. 5. Hustota obyvateľstva v geomorfologických celkoch Rozmiestnenie sídel je silne ovplyvnené prírodnými podmienkami. Geomorfologické celky tvoria geografické jednotky s podobnými prírodnými pomermi. Najväčšia hustota obyvateľstva je v kotlinách Slovenska (257 obyv. km-2), v ktorých žije 37 % populácie v 798 obciach, pričom ich podiel na rozlohe štátu je len 16 %. O polovicu nižšia je hustota obyvateľstva v nížinách (154 obyv. km-2) s 28 % podielom na rozlohe štátu, pričom tu žije v 906 obciach takmer rovnaký počet obyvateľov ako v kotlinách (40 %). Najnižšia ľudnatosť je v pohoriach (46 obyv.km-2), ktorých podiel na rozlohe štátu je najväčší (56 %). Celkovo tu žije v 1 174 obciach 23 % obyvateľov Slovenska (r. 1998). Ek = Σp n x .kex pc kde Ek – koeficient ekologickej kvality danej priestorovej jednotky, px – plocha jednotlivých prvkov využitia zeme, kex – koeficient ekologickej kvality jednotlivých prvkov využitia zeme, pc – plocha celej priestorovej jednotky. 11. Miera ochrany reprezentatívnych potenciálnych geoekosystémov v regiónoch; 12. Typy reprezentatívnych potenciálnych geoekosystémov s najväčšou a najmenšou rozlohou; 13. Reprezentatívne potenciálne geoekosystémy Pojem geoekosystém je zo systémového hľadiska totožný s pojmom geosystém, ako je definovaný v I. kapitole. Tu sa kladie dôraz na to, že ide o komplexné jednotky vrátane biotickej zložky aj biogeografických aspektov. Pretože za základ vyčlenenia jednotiek boli vybrané jednotky potenciálnej vegetácie a nie súčasné využitie krajiny (reálna vegetácia), používa sa termín „potenciálne”. Mapa 13. Reprezentatívne potenciálne geoekosystémy (REPGES) je základnou strategickou mapou pre vytvorenie územného systému ekologickej stability (ÚSES). Jej cieľom je definovať všetky významné – reprezentatívne geoekosystémy SR, nielen obľúbených „aristokratov“ (ako sú tradične napr. veľhory, kras alebo mokrade), ale aj „obyčajné”, no z hľadiska biodiverzity a bioprodukcie rozhodujúce geoekosystémy, napr. nivné roviny, sprašové tabule alebo „obyčajné“ dubové či bukové lesy. Pri tvorbe REPGES má rovnaký význam typologické aj regionálne hľadisko, t. j., že každý, aj obyčajný geoekosystém, je v niektorom regióne reprezentatívny (typologické hľadisko) a každý región, aj „neatraktívny”, má nejaký reprezentatívny geoekosystém (regionálne hľadisko). Mapa 11 je strategickým podkladom na ochranu prírody. Upozorňuje najmä na to, ktoré reprezentatívne geoekosystémy a ktoré regióny majú nedostatočnú zákonnú ochranu. Z toho musí vychádzať koncepcia navrhovania nových chránených území. V tejto kapitole je uvedený aj tabuľkový prehľad reprezentatívnych potenciálnych geoekosystémov v geoekologických regiónoch a subregiónoch. 15. Prírodné polohovo-funkčné zóny hlavných európskych povodí; 16. Hlavné prírodno-polohové spádové oblasti strednej Európy; 17. Prírodné bariéry a socioekonomické koridory; 18. Vybrané typy polohovo-spádových regiónov; 19. Polohovo-spádové makroregióny a ich štrukturálne časti; 20. Schematická typizácia polohovo-spádových makroregiónov a regiónov; 21. Dominantné prírodné bariéry – Liptovská kotlina a Horehronie; 22. Poloha prírodno-sídelných mikroregiónov a členitosť ich jadrovej časti; 23. Polohovo-funkčná charakteristika prírodno-sídelných spádových mikroregiónov; 24. Prírodno-sídelné spádové regióny; 25. Členenie prírodno-sídelných spádových regiónov Táto skupina máp je novinkou – hodnotí polohové aspekty prírodných aj socioekonomických prvkov a ich vzájomné vzťahy. Vychádza z prirodzených bariér Slovenska, ktoré vymedzujú spádové prírodno-sídelné makroregióny až mikroregióny. Tieto jednotky sú na ďalších mapách hodnotené z hľadiska ich priestorovej štruktúry a členitosti. Základnou mapou tejto skupiny je mapa 24. Prírodno-sídelné spádové regióny (bariéry a rozvojové osi). Vznikla harmonizáciou prírodno-spádových regiónov s administratívnymi hranicami obcí. V zásade boli na stanovenie hraníc jednotiek v horských oblastiach rozhodujúce hrebene (ako prirodzené bariéry), vo vrchovinných a pahorkatinných oblastiach významnejšie hrebene, ale aj vzájomná poloha jednotiek (priestorová štruktúra), v nížinných oblastiach typologické rozdiely (napr. výrazný – aj ekonomický – rozdiel v dosahu podzemných vôd v nivných rovinách a sprašových pahorkatinách), prípadne bariérový efekt významných riek. Keďže ide o kombináciu prírodnej aj socioekonomickej sídelnej gravitácie, hranice jednotiek v detailoch sledujú hranice katastrálnych území, príp. hranice vyšších administratívnych území. Prírodnospádové regióny, mikroregióny a ich časti sú na ďalších mapách charakterizované z hľadiska polohy, členitosti jadrovej časti a prevažujúcej funkcie. Na základe toho možno vyčleniť napr. mikroregióny kontaktné, tranzitné, hraničné, ale aj koncové izolované, príp. jadrové a okrajové mikroregióny. VIII. CHRÁNENÉ ÚZEMIA A PRÍRODNÉ ZDROJE 1. Využiteľné množstvo podzemných vôd Ako východiskové podklady sa využili dokumenty Slovenského hydrometeorologického ústavu (Štátna vodohospodárska bilancia SR, Vodohospodárska bilancia za r. 1998 – časť podzemné vody). Pri výpočte využiteľného množstva podzemných vôd sa vychádzalo z hydrogeologických prieskumov a využiteľného množstva podzemných vôd schváleného Komisiou pre klasifikáciu zdrojov a zásob. Získané hodnoty využiteľného množstva podzemných vôd sú v l.s-1.km-2 pre príslušný hydrogeologický rajón. Zo získaných hodnôt sa zostavila sedemstupňová škála výdatnosti od 0 do 10 l.s -1.km-2 a viac. Súčasťou mapového vyjadrenia je aj číselné označenie hydrogeologických rajónov, ktoré je v súlade s novou Hydrogeologickou rajonizáciou SR z r. 1998. Rajóny sú číslované 001 – 142 a k číslu je priradený stratigrafický index, ktorý charakterizuje stratigrafickú príslušnosť rajónu. 2. Vodohospodárska bilancia a energetické využívanie vodných tokov Vodohospodárska bilancia porovnáva prietok vodných tokov (zabezpečenosť 99 %) s požiadavkami na potrebné prietoky. Potrebné prietoky reprezentujú užívanie vody hospodárskym sektorom a tzv. minimálny bilančný prietok, ktorý musí zostať v toku z dôvodu plnenia jeho ekologických funkcií. Toky sú rozdelené do 3 kategórií: • Aktívne toky – prietoky sú väčšie ako 110 % požadovaných prietokov. Je možný rozvoj využívania vody. • Napäté toky – prietoky sú na úrovni 90 – 110 % požadovaných prietokov. Občas sú potrebné regulačné opatrenia v odberoch vody. • Pasívne toky – prietoky kryjú menej ako 90 % požiadaviek na potrebné prietoky. Okrem regulačných opatrení v dodávke vody treba sa trvalo zaoberať racionálnym hospodárením s vodou vo všetkých odberateľských skupinách a robiť opatrenia na zvýšenie potenciálu vodných zdrojov v suchších obdobiach. Energetické využívanie vodných tokov predstavujú vybudované vodné elektrárne na Slovensku. Rozlíšené sú tri druhy elektrární – vodné elektrárne, prečerpávacie vodné elektrárne a malé vodné elektrárne s výkonom nad 0,5 MW. Vodné elektrárne vyrobia ročne priemerne okolo 4 600 GWh elektrickej energie, čo predstavuje 20 % z celkovo vyrobenej elektrickej energie. 3. Povrchové a podzemné zdroje vôd Pre rozvoj každého územia je dôležité poznať rozloženie a kapacitu využívaných zdrojov povrchových a podzemných vôd. Údaje o vodných zdrojoch sú spracované podľa podkladov správcov vodných zdrojov (Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., odštepných závodov povodí) pre povrchové zdroje, t. j. vodárenské nádrže a priame odbery z tokov. Podzemné zdroje vôd, využívané pramene a studne – vrty, sú zakreslené podľa podkladov Slovenského hydrometeorologického ústavu a Vodární a kanalizácií, š. p. Pri povrchových podzemných zdrojoch vôd (priamych odberoch z tokov) a pri podzemných zdrojoch vôd sú zaznačené zdroje s výdatnosťou nad 10 l.s-1, pričom jeden symbol môže zahŕňať aj viac zdrojov, resp. zdrojovú oblasť. V bilančne pasívnom území, kde je nedostatok podzemných zdrojov vôd, sú zakreslené aj niektoré zdroje s výdatnosťou pod 10 l.s-1. VII. PRÍRODNO-SÍDELNÉ REGIÓNY Mapy VII. kapitoly sú kľúčom k prepojeniu objektívnych analytických údajov o prírode, súčasnom využití krajiny a obyvateľstve s tromi záverečnými kapitolami Atlasu, ktoré ich rôznym spôsobom interpretujú ako ekologické priority, stresové faktory alebo limity rozvoja. Kapitola sa člení na 2 podkapitoly: Krajinnoekologické syntézy (mapy 1 – 14) a Priestorové vzťahy a prírodno-sídelné regióny (mapy 15 – 25). 1. Krajinnoekologické komplexy Je to syntéza mapy abiotických komplexov a súčasného využívania krajiny. Zastavané areály s väčšou rozlohou ako 1 000 ha sú vyjadrené plošne – sú to vlastne mestá a väčšie obce, vo vidieckej krajine je stupeň zastavania vyjadrený % zastavanej plochy z plochy abiotických komplexov. 2. Ekologická kvalita katastrálnych území podľa štruktúry využitia; 3. Ekologická kvalita prírodno-sídelných subregiónov podľa štruktúry využitia; 4. Ekologická kvalita prírodno-sídelných mikroregiónov podľa štruktúry využitia; 5. Podiel ekologicky kvalitnej plochy na obyvateľa v katastrálnom území; 6. Podiel ekologicky kvalitnej plochy na obyvateľa v prírodno-sídelných subregiónoch; 7. Podiel ekologicky kvalitnej plochy 328 A t l a s k r a j i n y S l o v e n s k e j r e p u b l i k y L a n d s c a p e A t l a s o f t h e S l o v a k R e p u b l i c 329 Textová časť Atlasu krajiny Slovenskej republiky • Text part of the Landscape Atlas of the Slovak Republic 42 ložísk štrkopieskov a 75 ložísk tehliarskych surovín) až 37 % z celkového počtu výhradných ložísk nerastných surovín a viac ako 50 % z celkového počtu ťažených ložísk nerastných surovín Slovenskej republiky. 20. Výhradné ložiská energetických a rudných surovín Slovenská republika má obmedzené zásoby energetických surovín, hlavne ropy a zemného plynu. Podľa Bilancie zásob výhradných ložísk SR k 1. 1. 2000 bolo na území Slovenska evidovaných 98 výhradných ložísk energetických surovín s celkovými geologickými zásobami 1 218 mil. t so siedmimi druhmi bilancovaných energetických surovín (ropou, zemným plynom, hnedým uhlím, lignitom, uránovými rudami, antracitom a bituminóznymi horninami). V posledných rokoch sa ťažili len 4 druhy – ropa, zemný plyn, hnedé uhlie a lignit. Ekonomický význam uránových rúd, antracitu a bituminóznych hornín je vzhľadom na ich množstvo a kvalitu zanedbateľný. Geologické zásoby rudných surovín dosahovali podľa Bilancie zásob výhradných ložísk SR k 1. 1. 2000 na 98 výhradných ložiskách takmer 395 mil. t, z nich bolo takmer 90 % zásob nebilančných (347 mil. t). Ťažba rúd zaznamenala po r. 1990 výrazný útlm, spôsobený najmä prechodom na trhovú ekonomiku, všeobecným poklesom svetových cien kovov a zastavením štátnych dotácií na ťažbu. V 90. rokoch bola postupne zastavená ťažba antimónu, ortuti, polymetalických rúd, medi a komplexných železných rúd, v r. 2001 bola zastavená i ťažba zlata. V súčasnosti prebieha vo významnom objeme už iba ťažba sideritových železných rúd v ložisku Nižná Slaná. 26. Potenciál poľnohospodárskeho využívania pôdnoekologických oblastí a regiónov Priestorová štruktúra poľnohospodárskeho využívania (PPV) potenciálu pôdnoekologických regiónov vyjadruje súčiny podielov príslušných výmer poľnohospodárskych pôd a priemerných bodových hodnôt ich produkčného potenciálu. Tieto hodnoty boli vypočítané podľa vzorca: BH PEJ . % výmery poľnohospodárskej pôdy 100 kde BH PEJ je priemerná bodová hodnota produkčného potenciálu poľnohospodárskych pôd (pôdnoekologických jednotiek) príslušného regiónu. Potenciál poľnohospodárskeho využívania regiónov je vyjadrený v 10 kategóriách. PPV = 27. Produkčný potenciál poľnohospodárskych pôd Štruktúra produkčného potenciálu (relatívnej bonity) poľnohospodárskych pôd Slovenska bola vypracovaná na základe hodnotenia vplyvu pôdnoekologických faktorov (pôdy, reliéfu, klímy) na úrody a nasledujúceho stanovenia bodových hodnôt všetkých bonitovaných pôdnoekologických jednotiek (BH BPEJ) podľa vzorca: BH BPEJ = (HPJ + SE + KH + Z) . T kde HPJ – bodové hodnoty hlavných pôdnych jednotiek, SE – bodové hodnoty sklonu a expozície svahu, KH – bodové hodnoty kamenitosti a hĺbky pôdy, Z – bodové hodnoty zrnitosti pôdy, T – koeficient klimatického regiónu. Priestorová štruktúra potenciálu je vyjadrená 10 kategóriami. 30. Úradná cena poľnohospodárskej pôdy Cena poľnohospodárskej pôdy je stanovená podľa vyhlášky MF SR č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov. Cena pôdy plní dve funkcie: záväznú (s využitím na úradné vysporiadanie majetkovoprávnych vzťahov k pôde) a orientačnú (poskytujúcu informácie na voľnom trhu s pôdou). Ceny ornej pôdy sa stanovujú z hrubých rentových efektov (HRE) pre bonitované pôdnoekologické jednotky s kladnými hodnotami HRE. Minimálna cena je stanovená na 5 000 Sk.ha-1. Toto je cena pôdy na extrémnych svahoch, extrémne kamenitých, plytkých a zamokrených pôd, v prevažne chladných horských oblastiach. Cenové intervaly sú určené po 500 Sk.ha-1. Maximálna cena je stanovená na 120 000 Sk.ha-1. Takto sú ocenené pôdy s najvyššou produkčnou schopnosťou. Sú to pôdy na rovinách v teplých klimatických oblastiach s priaznivým vodným režimom, bez skeletu, bohaté na humus a živiny. Z pedologického hľadiska sú to černozeme čiernicové a čiernice typické karbonátové. V cene pôdy nie sú v súčasnosti zohľadnené ekologické, krajinotvorné, estetické a iné funkcie. 31. Bonita pôdy a osobitne chránené pôdy Bonitné skupiny pôd sú vytvorené na základe vyhodnotenia pôdnoekologických a produkčných parametrov poľnohospodárskych pôd SR (nariadenie vlády SR č. 152/1996 Z. z.). Podkladom na zatriedenie pôd do jednotlivých skupín je systém bonitovaných pôdnoekologických jednotiek, ktorý je výsledkom detailného celoplošného terénneho pôdoznaleckého prieskumu, doplneného o sledovanie produkčných parametrov pôd. Pri klasifikácii sa zohľadnili chemické, fyzikálne a biologické vlastnosti jednotlivých pôdnych typov, ale aj pôdotvorný substrát, klimatické a reliéfové pomery. Výsledkom je zatriedenie poľnohospodárskeho pôdneho fondu do deviatich bonitných skupín podľa kvality od najkvalitnejších pôd s najvyššou produkčnou schopnosťou a spravidla aj s najvyšším potenciálom environmentálnych funkcií v klimaticky najpriaznivejších oblastiach (1. bonitná skupina) až po pôdy najmenej produkčné na extrémnych stanovištiach vo veľmi chladných klimatických podmienkach (9. bonitná skupina). Pôdy prvých troch skupín predstavujú osobitne chránené územia s najvyššou bonitou aj podľa zákona SNR č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Predstavujú 20 % plochy poľnohospodárskej pôdy Slovenska. Do 4. – 7. bonitnej skupiny patria pôdy so strednou produkčnou schopnosťou (52 %). Do 8. – 9. bonitnej skupiny sú zaradené pôdy s nízkou produkčnou schopnosťou (28 %). Aj najmenej produkčná pôda s nízkou bonitou má nenahraditeľnú ekologickú hodnotu a vyžaduje ochranu. 32. Úradná cena lesnej pôdy Cena lesnej pôdy v lesných hospodárskych celkoch sa určila na základe priemerných hodnôt zastúpenia cieľového drevinového zloženia, priemernej bonity týchto drevín, priemernej približovacej a odvoznej vzdialenosti a zásoby dreva v rubnej dobe. Cena lesnej pôdy je stanovená podľa vyhlášky MF SR č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov, pričom je stanovená cena lesnej pôdy za 1 ha. 33. Pralesy Za prales sa považuje človekom priamo neovplyvnený pôvodný les, ktorý v danej oblasti podľa druhového zloženia predstavuje posledný článok fylogenetického vývoja lesa. Z celkového počtu 75 lesných rezervácií s rôznym stupňom antropogénneho vplyvu sa vybrali dobre zachované rezervácie vo všetkých lesných vegetačných stupňoch, ktoré majú charakter takto definovaného pralesa. 34. Kategorizácia lesov podľa funkcií Funkčná kategorizácia predpokladá diferencované obhospodarovanie lesov v súlade so zásadami trvalej udržateľnosti. Vychádza zo zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov, zákona SNR č. 100/1977 Zb. v znení neskorších predpisov a vyhlášky MP SR č. 5/1995 Z. z. o hospodárskej úprave lesov. Prevažná časť lesných porastov spadá aj pod zákonnú ochranu v rámci chránených území prírody, alebo je súčasťou pásiem hygienickej ochrany vodných zdrojov. Podľa funkcií sa lesy rozdeľujú na: • Ochranné lesy (295 170,02 ha) plnia funkciu ochrany pôd proti erózii a ochrany nižšie položených porastov na nepriaznivých stanovištiach pod hornou hranicou lesa a v pásme kosodreviny. Rozdeľujú sa na lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach, vysokohorské lesy, lesy v pásme kosodreviny a ostatné lesy s prevažujúcou ochranou pôdy. • Lesy osobitného určenia (312 029,41 ha) sú lesy s osobitným poslaním, ktoré vyplýva zo špecifických spoločenských potrieb. Vyčleňujú sa lesy v ochranných pásmach vodných zdrojov, lesy v ochranných pásmach prírodných liečivých zdrojov a zdrojov prirodzene sa vyskytujúcich stolových minerálnych vôd, kúpeľné lesy a lesy v okolí zariadení liečebno-preventívnej starostlivosti, prímestské lesy a ďalšie lesy so zdravotno-rekreačnou funkciou, lesy v uznávaných zverníkoch a samostatných bažantniciach, lesy v chránených územiach, časti lesov imisne poškodené a časti lesov určené na lesnícky výskum. • Hospodárske lesy (1 242 806,21 ha) slúžia najmä na produkciu drevnej hmoty pri súčasnom zabezpečovaní ostatných funkcií lesa. 35. Uznané lesné porasty pre zber semena Uznané porasty sú najkvalitnejšie porasty lesných drevín, ktoré slúžia na zber semena a sú výsledkom predchádzajúcej hromadnej selekcie vyjadrenej fenotypovou hodnotou v lesnom hospodárskom pláne. 36. Zásoba a celkový bežný prírastok dreva v lesoch Zastúpenie hlavných drevín a kvantifikácia produkcie lesov je spracovaná diferencovane podľa štátneho a neštátneho sektora v jednotlivých okresoch. Zásoba dreva v lesoch dosahuje 403 mil. m3 hrubiny bez kôry (Permanentná inventarizácia lesa, Lesoprojekt, 1999). Údaj sa podľa lesných hospodárskych plánov na cca 1/10 plochy lesov každoročne spresňuje. Celkový bežný prírastok ako najdôležitejší produkčný ukazovateľ predstavuje prírastok drevnej hmoty za bežný rok prepočítaný na hektár. Jeho priemerná hodnota v súčasnom období dosahuje 6 m3.ha-1. 37. Úradná cena lesných porastov Cena lesných porastov v lesných hospodárskych celkoch sa stanovila na základe priemerného zastúpenia lesných drevín, priemernej bonity týchto drevín, priemerného zakmenenia lesných porastov, priemernej približovacej a odvoznej vzdialenosti, veku porastov a skutočnej priemernej zásoby dreva na pni. Cena je stanovená podľa vyhlášky MF SR č. 465/1991 Zb. na 1 ha výmery porastu. 38. Úradná hodnota efektov verejnoprospešných funkcií lesov Úradná hodnota efektov verejnoprospešných funkcií lesov v lesných hospodárskych celkoch sa určila na základe priemerného zastúpenia hospodárskych súborov lesných typov a ich rubnej doby. Hodnota efektov verejnoprospešných funkcií lesov sa stanovila podľa nariadenia vlády SR č. 1/1994 Z. z. o sadzbách odvodov za vyňatie lesných pozemkov z lesného pôdneho fondu. 39. Územná ochrana prírody a krajiny Ochrana prírody a krajiny na území SR je zabezpečená 2 zákonmi, 6 nariadeniami vlády, ktorými boli vyhlásené národné parky, 24 vyhláškami, ktorými boli vyhlásené najmä chránené krajinné oblasti, upravené podrobnosti o podmienkach ochrany a ustanovené chránené druhy rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín, a napokon všeobecne záväznými vyhláškami krajských úradov, ktorými sa vyhlasujú chránené územia a stromy. Na Slovensku bolo k 1. 4. 2002 vyhlásených 14 chránených krajinných oblastí (512 398 ha) – 2. stupeň ochrany, 9 národných parkov (318 201 ha) – 3. stupeň ochrany (ochranné pásma národných parkov 275 855 ha v 2. stupni ochrany) a k 15. 10. 2001 bolo 1 071 chránených území v 4. a 5. stupni ochrany – sú to chránené areály, prírodné rezervácie, národné prírodné rezervácie, prírodné pamiatky a národné prírodné pamiatky. Ochrana prírodných hodnôt Slovenska je podľa zákona NR SR č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny založená na územnom systéme ekologickej stability. Odbornou organizáciou zriadenou MŽP SR na ochranu prírody je od 15. 7. 2000 Štátna ochrana prírody SR Centrum ochrany prírody a krajiny so sídlom v Banskej Bystrici s 9 správami národných parkov, 14 správami chránených krajinných oblastí a 2 regionálnymi správami ochrany prírody a krajiny. Správu a ochranu najmä sprístupnených jaskýň zabezpečuje Správa slovenských jaskýň so sídlom v Liptovskom Mikuláši. Organizáciou ochrany živočíchov mimo ich pôvodných stanovíšť a starostlivosťou o zhabané živočíchy je poverená Zoologická záhrada Bojnice. 42. Tatranský národný park Tatranský národný park je najstarší národný park na Slovensku s jedinečným vysokohorským ľadovcovým reliéfom. Bol vyhlásený 18. 12. 1948 na výmere 74 111 ha s ochranným pásmom 36 574 ha. Vzácnosť územia a jeho význam z hľadiska ochrany prírody boli dôvody na jeho zaradenie medzi biosférické rezervácie v rámci Programu UNESCO MaB (Človek a biosféra). Na území národného parku je 29 národných prírodných rezervácií, 25 prírodných rezervácií, 1 chránený areál, 1 národná prírodná pamiatka a 1 prírodná pamiatka. Biodiverzitu národného parku predstavuje v oblasti fauny 115 druhov vtákov, 42 druhov cicavcov, 8 druhov plazov, 3 druhy obojživelníkov a v oblasti flóry 1 300 druhov cievnatých rastlín, z toho 37 tatranských endemitov, 41 západokarpatských endemitov a 57 karpatských endemitov. Na základe prírodných pomerov ekosystémov a ich funkčnosti boli vyčlenené tri zóny ochrany prírody (zóny A a B sú totožné s územím národného parku, zóna C s jeho ochranným pásmom). Princíp zónovania podľa uvedených kritérií umožňuje ďalšie členenie územia na ekologickofunkčné priestory, ktoré možno využiť v priestorovom plánovaní na stanovenie osobitných podmienok ochrany. 43. Mokrade Mokrade predstavujú najhodnotnejšie močiarne a iné vlhkomilné spoločenstvá. Na území Slovenska ich inventarizovalo 261 odborníkov v r. 1991 – 2000. Okrem týchto lokalít bolo inventarizovaných aj 1 050 lokálne významných mokradí a vyše 500 bolo iba geograficky identifikovaných – bez charakteristiky flóry a fauny, teda bez možnosti kategorizácie. Podklady na mapovanie mokradí poskytlo Centrum mapovania mokradí Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny v Prievidzi. Mapovanie mokradí na Slovensku kontinuálne pokračuje, jeho hlavným cieľom je: • kartograficky spracovať doteraz nepreskúmané územia, napr. okresy Humenné, Zlaté Moravce a i. • preskúmať flóru a faunu vyše 500 geograficky identifikovaných mokradí • aktualizovať stav bioty medzinárodne a celoštátne významných mokradí • zapojiť do inventarizácie mokradí ďalších odborníkov. 44. Jaskyne Jaskyne tvoria rozsiahlejší dutý priestor v zemskej kôre. Sú charakterizované špecifickými prírodnými znakmi (genézou, morfologickými tvarmi, sintrovou výplňou, podzemnými vodnými tokmi a jazerami, speleoklimatickými pomermi, jaskynnou faunou a i.). Rozlišujú sa 2 typy jaskýň: prvotné, ktoré sa vytvorili súčasne so vznikom hornín a druhotné, ktoré sa vytvorili až po vzniku hornín účinkami exogénnych procesov. Najvýraznejšie a najväčšie sú krasové jaskyne. Krasové územie (tvorené prevažne vápencami a dolomitmi) má na Slovensku rozlohu vyše 2 700 km2. Mapa je zostavená podľa Zoznamu jaskýň na Slovensku k 31. 12. 1998, ktorý r. 1999 vydalo MŽP SR. Ústrednú evidenciu a dokumentáciu jaskýň vedie Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši. Tento zoznam vznikol ako výsledok spolupráce širšieho kolektívu pracovníkov múzea, Slovenskej speleologickej spoločnosti, dobrovoľníkov a ďalších. Do zoznamu nie sú zahrnuté priestory antropogénneho pôvodu, je tu spracovaných 3 946 jaskýň, ktoré sú zoradené podľa geomorfologických jednotiek v abecednom poradí s uvedením katastrálneho územia a okresu, s údajom o nadmorskej výške vchodu, dĺžke a hĺbke jaskynného systému, genetickom type, druhu hornín a i. V nekrasových horninách sa vyskytuje vyše 120 jaskýň. Podľa zákona NR SR č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny jaskyne predstavujú prírodné pamiatky s najvyšším – 5. stupňom ochrany, pričom najvýznamnejšie z nich vyhlásilo MŽP SR za národné prírodné pamiatky. Prezentovaný výskyt jaskýň bol spracovaný podľa vybraných kvantitatívnych ukazovateľov v geomorfologických jednotkách. 45. Významné geologické lokality Na Slovensku sa nachádza 174 geologických zaujímavostí. Niektoré lokality sú chránené v zmysle zákona NR SR č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny najvyšším – 5. stupňom ochrany ako národné prírodné pamiatky, prírodné pamiatky, národné prírodné rezervácie alebo prírodné rezervácie, niektoré sú vyhlásené podľa Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Väčšina stratigrafických a paleontologických lokalít nie je zákonom chránená, avšak z vedeckého a študijného hľadiska sú to mimoriadne cenné geologické objekty, ktoré by mali ostať zachované pre budúce generácie ako geologické dedičstvo. Podľa charakteru sú rozdelené do 9 kategórií, pričom niektoré lokality môžu byť zaradené aj do viacerých kategórií. 47. Historické záhrady a parky, arboréta a botanické záhrady Do kategórie historických parkov v zmysle zákona SNR č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti v znení neskorších predpisov je zaradených 315 parkov, ktoré majú zreteľné znaky slohovej, historickej a architektonickej hodnoty, čím patria medzi kultúrne pamiatky. Ďalšiu kategóriu tvoria dendrologicky, kultúrne, rekreačne i architektonicko-historicky významné parky, záhrady a iné kultúrne vegetačné formácie, ktoré nespĺňajú kritériá kultúrnych pamiatok, ale majú znaky prírodných hodnôt, a preto sú v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 293/1996 Z. z., ktorou sa uverejňuje zoznam chránených areálov a prírodných pamiatok a vyhlasujú sa národné prírodné pamiatky v SR, zaradené do kategórie chránených areálov. Patria sem arboréta (6), botanické záhrady (5), ako aj 88 parkov a ďalších prvkov kultúrnej vegetácie Slovenska (napr. aj dendrologicky a historicky hodnotné kalvárie). Podklady na zostavenie tejto mapy poskytol Pamiatkový ústav v Bratislave. 50. Počet lokalít chránených stromov podľa okresov; 51. Počet chránených stromov podľa okresov; 52. Druhová diverzita chránených stromov podľa okresov Početnosť a druhová diverzita chránených stromov na Slovensku sú vyjadrené podľa okresov a krajov. Chránené stromy sa vyhlasujú v zmysle Pokynu MŽP SR č. 4/1999-4.1, v nadväznosti na § 34 zákona NR SR č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Patria sem také stromy, ktoré rastú v parkoch, záhradách i v mimosídelnej krajine a dosahujú mimoriadne rozmery (výšku, obvod kmeňa) a vek. Pre každý druh dreviny sú stanovené osobitné limity. Na Slovensku je doteraz evidovaných 466 lokalít chránených stromov (jednotlivých alebo skupín) s celkovým počtom 1 280 stromov, čo reprezentuje spolu 66 druhov. Ďalšie stromy sa vyhľadávajú a dopĺňajú. Údaje poskytla Štátna ochrana prírody SR Banská Bystrica. Flóra Slovensko vďaka svojim podmienkam klimatickým (doznievajúcemu oceánickému vplyvu a nastupujúcej kontinentalite) a orografickým disponuje veľkou diverzitou rastlinstva. Stretávajú sa tu prvky panónskej a vlastnej karpatskej flóry, ale aj alpské či mediteránne elementy. Prezentované druhy rastlín boli vyberané podľa viacerých kritérií, zohľadňoval sa stupeň kartografickej spracovanosti taxónu tak, aby vystihoval jeho, pokiaľ možno čo najúplnejšie, rozšírenie na Slovensku. Predstavujú široké spektrum rozličných rastových foriem (od jednoročných po trváce byliny a dreviny) rastúcich na rozličných typoch biotopov (poliach, viniciach, ruderálnych stanovištiach, pieskových dunách, stojatých vodách, stepných stráňach, skalných a sutinových stanovištiach, v listnatých a ihličnatých lesoch, na subalpínskych a alpínskych lúkach) od nížin až po vysokohorský vegetačný stupeň. Pre lepšiu orientáciu boli jednotlivé druhy rozdelené do kategórií. Mapy vybraných taxónov boli spracované podľa Databázy rozšírenia vyšších rastlín Botanického ústavu SAV v Bratislave. Rozšírenie niektorých druhov je v súlade s červeným zoznamom (Čeřovský, J., Feráková, V., Holub, J., Maglocký, Š., Procházka, F., eds., 1999: Červená kniha ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov SR a ČR, 5. Vyššie rastliny. Príroda, Bratislava). 54. Endemické druhy rastlín Endemity sú taxóny vyskytujúce sa výhradne v určitom území. Na Slovensku sa za endemity v širšom zmysle považuje 220 taxónov (Kliment, J., 1999: Komentovaný prehľad vyšších rastlín flóry Slovenska, uvádzaných v literatúre ako endemické taxóny, Bull. Slovenskej botanickej spoločnosti, Suppl. 4). Prezentované taxóny sa svojím výskytom viažu len na oblasť Západných Karpát, prípadne na ich menšiu časť. Rumenica turnianska – endemit Slovenského krasu rastúci na kamenistých vápencových stráňach len na niekoľkých lokalitách v širšom okolí Turnianskeho Podhradia. Kriticky ohrozený, zriedkavý a zákonom chránený druh. Lykovec muránsky – vzácny treťohorný relikt, endemit Muránskej planiny rastúci najčastejšie na strmých skalnatých svahoch, skalných hranách, hrebienkoch a terasách na vápencovom podklade od 590 do 1 330 m n. m. Pokladá sa za najvýznamnejší a najznámejší endemit slovenskej flóry. Ohrozený, zriedkavý, zákonom chránený druh, spolu s rumenicou turnianskou zaradený do svetovej červenej knihy ohrozených druhov. Jastrabník roháčsky – endemit Západných Karpát viazaný na porasty kosodreviny a trávnaté spoločenstvá subalpínskych polôh. Centrum jeho rozšírenia je v Západných Tatrách (zasahuje aj do poľskej časti), v západnej časti Nízkych Tatier a v južnej časti Veľkej Fatry. Rastie aj vo Vysokých Tatrách a Západných Beskydách. Rozmnožuje sa nepohlavnou tvorbou semien (apomikticky). Poniklec slovenský – západokarpatský endemit rastúci na krovinatých a trávnatých stráňach na vápencoch a dolomitoch od pahorkatín po horský stupeň. Mimo územia Slovenska rastie na jednej lokalite v poľskej časti Západných Tatier. Nápadný je najmä na jar v čase kvitnutia. Poniklec je zákonom chránený a je ohrozený najmä ničením lokalít (kameňolomy) a vykopávaním podzemkov do skaliek. Horčičník Wahlenbergov – endemit centrálnych pohorí Západných Karpát, vyskytuje sa iba v Belianskych Tatrách a vo Veľkej Fatre. Žltokvitnúci druh vápencových skál a sutín montánnych až subalpínskych polôh. Klinček lesklý – západokarpatský endemit rastie na vápencoch a dolomitoch v montánnom až subalpínskom stupni (400 – 1 800 m n. m.). Zákonom chránený druh. 55. Ohrozené druhy rastlín Predstavujú taxóny, ktorých existenciu na lokalitách z celoslovenského hľadiska priamo či nepriamo ohrozujú rozličné faktory, najmä antropické (od úplnej likvidácie stanovíšť, najmä v dôsledku stavebnej činnosti, ťažby nerastných a organogénnych surovín, napr. rašeliny, až po zber individuálnych rastlín). Mnohé z ohrozených druhov rastú na malom počte lokalít a často v málopočetných populáciách. Slezinník nepravý – útla papraď viazaná na ultrabázické horniny s vyšším obsahom horčíka. Na Slovensku rastie na dunite a chlorytických fylitoch a rule. Slovenské lokality sa nachádzajú na východnej hranici areálu. Zákonom chránený druh je kriticky ohrozený z celoslovenského hľadiska, súčasne je zaradený do európskeho aj celosvetového červeného zoznamu. Málopočetné populácie sú ohrozované najmä sukcesiou, zberom do herbárov a mechanickou deštrukciou pôdneho substrátu (v dôsledku ťažby a sťahovania drevnej hmoty). Veronika poľná – jednoročná poľná burina sprevádzajúca obilniny a okopaniny. Uprednostňuje ľahšie výživné pôdy, bohaté na humus a dusík, vlhké nevápnité a mierne kyslé, do výšky 700 m n. m. Vplyvom nepriaznivých agrotechnických zásahov sa zaradila k vzácnym a ohrozeným taxónom slovenskej flóry. Tarica stepná – je charakteristickým druhom pieskomilných spoločenstiev s vysokým obsahom karbonátov. Rastie na stanovištiach s odkrytým piesčitým povrchom. Druh je ohrozovaný narušovaním stanovíšť hospodárskou činnosťou (ťažbou piesku). Je zákonom chránený. Truskavec obyčajný – vodná bylina rastúca v stojatých, ale aj pomaly tečúcich vodách vodných nádrží a kanálov s piesčitým dnom. Vyžaduje vody s vyšším obsahom živín a vápnika. Druh je ohrozovaný reguláciami vodných tokov, zánikom slepých či mŕtvych ramien a odvodňovaním územia. Ohrozený a zákonom chránený druh. 56. Fytogeograficky významné druhy rastlín Fytogeograficky významné druhy rastlín dosahujú svojím výskytom na Slovensku geografickú hranicu celkového, prípadne čiastkového areálu, alebo je ich výskyt obmedzený len na určitú časť územia Slovenska. Hrachor sedmohradský – trváca bylina rastúca najčastejšie na okrajoch dubových bučín alebo zmiešaných lesov, ale aj v trávnatých porastoch opustených sadov na pôdach bohatých na humus. Rozšírený je v kolínnom (pahorkatinnom) stupni od 200 do 415 m n. m. Slovenskom prechádza západná a súčasne severná hranica areálu. Druh je ohrozený a zákonom chránený. Hrachor hladký – je rozšírený len vo východnej časti územia Slovenska (Bukovské vrchy, Vihorlat, vzácne Nízke Beskydy), kde rastie v listnatých lesoch, prevažne v bučinách alebo dubohrabinách s prímesou buka. Fytogeograficky význačný prvok, Slovenskom prechádza časť západnej hranice celkového areálu. Druh je ohrozený a zákonom chránený. Žerušnica trsnatá – patrí do zložitého polyploidného komplexu Cardamine pratensis agg. Rastie na mierne vlhkých, zaplavovaných, ale aj suchších lúkach od planárneho (nížinného) po submontánny (podhorský) stupeň. Je to stredoeurópsky druh zasahujúci na sever Talianska a do severnej časti Balkánskeho polostrova. Slovenskom prechádza severná hranica výskytu druhu. Žerušnica horká Opizova – poddruh sprevádzajúci menšie potoky a prameniská v montánnom (horskom) až subalpínskom stupni, zriedkavejšie zasahujúci do alpínskeho stupňa. Jeho areál je obmedzený na vyššie polohy Karpát. Rezeda veľkokališná – jednoročná burina opustených polí, viníc a okrajov ciest, obľubujúca vzdušné, suché, prehrievané kamenisté, piesčité alebo sprašové podklady. Rastie v planárnom a kolínnom stupni do 500 m n. m. Juhozápadným Slovenskom prechádza časť severnej hranice areálu. Ohrozený a vzácny druh. Hrdobarka páchnúca – trváca bylina vytvárajúca polykormóny. Na Slovensku sa jej pravdepodobne pôvodný areál rozprestiera len v pohorí Tribeč. Výskyt druhu je viazaný na tzv. kremencové hôrky. Dáva prednosť kyslým pôdam, chudobným na živiny. Rastie vo vresoviskách, acidofilných dúbravách, v krovinových a pionierskych spoločenstvách kremencových sutín. Exklávny výskyt v pohorí Tribeč sa nachádza na východnom okraji areálu tohto druhu. 57. Rastliny lesov a vyšších nadmorských výšok Patria sme rastliny viazané na lesné spoločenstvá rôznych typov alebo druhy rastúce vo vyšších nadmorských výškach, od kolínneho po alpínsky stupeň. Horec jarný – trváca rastlina s azúrovomodrými kvetmi kvitnúca v marci až apríli na horských a podhorských lúkach, pasienkoch, lesných čistinách v submontánnom až alpínskom stupni, rastúca až do nadmorskej výšky 2 100 m. Iskerník platanolistý – dekoratívna až 130 cm vysoká trváca rastlina s drobnými bielymi kvetmi rastúca najmä v horských bučinách, smrečinách, v porastoch kosodreviny a na horských lúkach od submontánneho po subalpínsky, vzácne až alpínsky stupeň, vo výškach 600 – 2 000 m n. m. Ranostaj venčený – trváca rastlina vysoká 30 – 60 cm so žltými kvetmi. Rastie prevažne na vápencoch a dolomitoch vo svetlých lesoch, na sutinách, krovinatých skalách a okrajoch lesov od kolínneho po subalpínsky stupeň. Vudsia skalná – drobná papraď s perovito zloženými chĺpkatými listami do 20 cm dlhými. Je viazaná na výslnné stanovištia strmých skál, skalných štrbín a sutín. Rastie prevažne na vyvrelých substrátoch, najčastejšie na andezitoch a čadičoch. Vyskytuje sa od pahorkatín po horské pásmo, najvyššie položená zaznamenaná lokalita sa nachádza vo výške 1 350 m n. m. Jarabina brekyňová (brekyňa) – svetlomilná drevina, veľmi častá od kolínneho až po submontánny stupeň, rastúca v teplých spoločenstvách rôznych dubov, v dubovo-hrabových lesoch, zriedkavejšie v teplejších bučinách. Žerušnica žliazkatá – na jar veľmi nápadná rastlina s fialovými kvetmi. Rastie v listnatých aj ihličnatých lesoch, najmä v bučinách a jedľobučinách, ale často aj v prípotočných jelšinách a v horských smrečinách od kolínneho po subalpínsky stupeň. Je karpatským subendemitom. Mesačnica trváca – až 1,5 m vysoká atraktívna bylina s ružovými prenikavo voňajúcimi kvetmi, dekoratívna svojimi plodmi. Je charakteristickým druhom vlhkých sutinových a roklinových lesov. Obľubuje výživné a humózne pôdy bohaté na dusík, prevažne na vápnitých horninách. Rastie najmä v montánnom stupni, výškové minimum je v nadmorskej výške cca 200 m, v Tatrách vystupuje až do 1 500 m n. m. Fauna Fauna Slovenska je výsledkom dlhého vývoja (podstatný význam mal najmä vývoj v postglaciáli), geografickej polohy a reliéfových pomerov územia. Všetky tieto faktory podmienili existenciu bohatej a pestrej fauny. Podľa súčasných odhadov tvorí faunu Slovenska vyše 40 000 druhov, čo je skôr dolná než horná hranica odhadu. Z tohto počtu je vyše 31 000 druhov hmyzu. Zatiaľ čo druhová pestrosť fauny vyjadruje jej celkové bohatstvo, jej svojráznosť a jedinečnosť vyjadruje podiel a úroveň endemických taxónov (Jedlička, L. et al., 1992: Ekosozologický výskum a manažment ohrozených druhov organizmov. Ekologický projekt, MŽP SR Bratislava; Jedlička, L., 1993: Ekosozologický stav fauny Slovenska: východiská a prehľad. Životné prostredie, 27, p. 201 – 205; Štollmann, A. et al., 1997: Návrh (červeného) zoznamu cicavcov (Mammalia) Slovenskej republiky. Ochrana prírody, 15, p. 201 – 218; Krištín, A. et al., 1998: Červený zoznam a ekosolozologický status vtákov (Aves) Slovenska. Ochrana prírody, 16, p. 219 – 232; Urban, P. et al., 1998: Červený (sozologický) zoznam obojživelníkov (Ampibia) a plazov (Reptilia) Slovenskej republiky. Ochrana prírody, 16, p. 203 – 218 a iné). 58. Endemické a reliktné druhy cicavcov; 59. Endemické druhy rýb a kruhoústnic; 60. Endemické a reliktné druhy vodných bezstavovcov; 61. Endemické a reliktné druhy suchozemských bezstavovcov Endemitom je taxón (druh, rod atď.), ktorý má obmedzený areál a jeho rozšírenie je viazané na menšie územie, obyčajne fyzickogeograficky a zoogeograficky dobre definované. Čím vyšší je podiel endemitov a ich systematické postavenie, tým je stupeň jedinečnosti fauny vyšší a fauna je výraznejšie odlišná od fauny susedných území. Faunu Slovenska tvoria prevažne širšie rozšírené druhy a podiel endemitov v nej je pomerne nízky. Medzi nimi prevažujú karpatské, resp. západokarpatské endemity na úrovni druhov, resp. poddruhov, rozšírením viazané na karpatské horské oblasti. Relikty sú taxóny, ktorých súčasný výskyt je pozostatkom ich širšieho rozšírenia v minulosti. Príkladom sú glaciálne a periglaciálne relikty – arktické tundrové a tajgové druhy, ktoré sa na Slovensku vyskytovali v glaciáloch, v postglaciáli sa zachovali ostrovkovito v horských polohách izolované od súčasného areálu na severe. Chránené a významné druhy fauny Druhová ochrana bola historicky jednou z prvých foriem ochrany prírody. Pod ochranu sa dostali hlavne druhy zriedkavé, vzácne, vedecky zaujímavé i druhy, ktorým hrozilo vyhubenie alebo vymiznutie z istého územia. Na Slovensku sú živočíšne druhy chránené podľa vyhlášky MŽP SR č. 93/1999 Z. z. Vo väčšine prípadov sú zaradené do niektorej zo sozologických kategórií: ohrozený, veľmi ohrozený alebo kriticky ohrozený, mnohé z nich sú endemity alebo relikty. Sú významnými prvkami fauny a predstavujú veľmi hodnotnú súčasť jej druhového bohatstva. Z množstva chránených druhov živočíchov sú uvedené hlavne tie, ktorých areál rozšírenia sa v posledných desaťročiach na Slovensku výrazne zmenil, predovšetkým vplyvom ľudskej činnosti. 62. Chránené a významné druhy plazov a obojživelníkov Na Slovensku sú chránené všetky druhy plazov i obojživelníkov, 3 druhy plazov a 3 druhy obojživelníkov sú považované za kriticky ohrozené, 6 druhov plazov a 12 druhov obojživelníkov za veľmi ohrozené. Na mape je zakreslené rozšírenie 7 chránených druhov. Rozšírenie ostatných je vyznačené na mapách ohrozených, resp. zoogeograficky a faunisticky významných druhov plazov a obojživelníkov. 63. Chránené a významné druhy cicavcov a vtákov Medveď hnedý – zásluhou ochranárskych opatrení sa na území Slovenska rozšíril, patrí k celoročne chráneným druhom cicavcov. Rys – je na celom území Slovenska celoročne chránený. Slávik modrák – hniezdi ojedinele na Podunajskej a Východoslovenskej nížine, koncom 20. storočia zahniezdil aj na Borskej nížine. Bučiak trsťový – hniezdi vzácne na vhodných vodných biotopoch panónskej oblasti Slovenska. Rybár bahenný – hniezdenie druhu bolo zaznamenané len na východnom Slovensku. Strakoš kolesár – hniezdi v panónskej oblasti, zo severoslovenských lokalít ustúpil v 70. rokoch 20. storočia. 64. Chránené a významné druhy rýb a kruhoústnic Na Slovensku je zákonom chránených 18 druhov rýb a 3 druhy kruhoústnic. Z nich 12 druhov sa považuje za kriticky ohrozené a 8 za veľmi ohrozené. Na mape je zakreslené rozšírenie štyroch chránených druhov. Rozšírenie ostatných sa vyskytuje na mapách endemických, ohrozených, resp. zoogeograficky a faunisticky významných druhov rýb a kruhoústnic. 65. Chránené a významné druhy vodných bezstavovcov Medzi významné druhy lastúrnikov patrí napr. Pseudanodonta complanata (areál sa v dôsledku znečistenia vody v minulosti obmedzil len na niektoré úseky nížinných riek). Z vodného hmyzu bolo zvolených 12 druhov tak, aby dokumentovali rôzne typy chránených a významných druhov rozšírených na území Slovenska, pričom niektoré z nich neboli zaznamenané už niekoľko desaťročí. Ohrozené sú predovšetkým zanikaním ich pôvodných biotopov spôsobeným reguláciou riek, vysychaním mokradí a ťažbou rašeliny. 66. Chránené a významné druhy suchozemských bezstavovcov Z vyše 250 druhov suchozemských bezstavovcov chránených podľa vyhlášky MŽP SR č. 93/1999 Z. z. bolo zvolených 16 druhov hmyzu tak, aby dokumentovali rôzne typy chránených druhov rozšírených na území Slovenska. Ďalšie chránené druhy suchozemských bezstavovcov sú uvedené v iných častiach. Jednu ekologickú a zoogeografickú skupinu predstavujú submediteránne a pontomediteránne xerotermofilné druhy s centrom rozšírenia v južných oblastiach, druhou významnou skupinou chránených druhov sú druhy pôvodných lesných spoločenstiev s prevažným výskytom v zóne listnatých lesov. 67. Zoogeograficky a faunisticky významné druhy cicavcov a vtákov Uvedené druhy sú predstaviteľmi rôznych zoogeografických prvkov Slovenska. Sova dlhochvostá – hniezdi na východnom a strednom Slovensku v bukových a zmiešaných lesoch. Predpokladá sa jej rozširovanie západným smerom, pretože údajov o hniezdení pribúda aj z Oravy a Veľkej Fatry. Strnádka ciavá – od 50. rokov 20. storočia bolo zaznamenané jej hniezdenie na niektorých lokalitách stredného a východného Slovenska, od 90. rokov aj na Muránskej planine. Na západnom Slovensku je hniezdenie známe z Burdy. Včelárik zlatý – obýva panónsku zónu južného Slovenska, ojedinele hniezdil aj v Liptove a mimo panónskej oblasti. Vydra riečna – vyskytuje sa na väčšine územia Slovenska od nížin po vysokohorské polohy. 68. Zoogeograficky a faunisticky významné druhy vodných bezstavovcov Zo zoogeografického a faunistického hľadiska predstavujú vodné bezstavovce početnú skupinu druhov. Napr. k sladkovodným druhom z prevažne morskej skupiny pamachoviek patrí Urnatella gracilis, pôvodne z kanadských jazier, ktorá bola zavlečená do Európy, Južnej Ameriky, Ázie a Afriky. Ohrozené druhy ulitníkov Fagotia acicularis a Esperiana esperi pôvodne osídľovali nížinné rieky čiernomorskej oblasti, dnes sa na Slovensku vyskytujú len v rieke Dunaj. Rak skalný Astacus torrentium sa vyskytuje iba v niektorých potokoch južnej časti Malých Karpát. Perloočky Scapholeberis erinaceus a Simnocephalus lusaticus sú známe iba z Národnej prírodnej rezervácie Šúr a patria medzi veľmi vzácne aj v celoeurópskom meradle. Vznášavka Acanthodiatomus denticornis sa v súčasnosti vyskytuje len v niekoľkých plesách Vysokých Tatier. Viaceré druhy vážok sú viazané len na oravské vrchoviská. Väčšina uvedených druhov podeniek a pošvatiek je viazaná na pôvodné úseky podhorských a nížinných riek. 69. Zoogeograficky a faunistické významné druhy plazov a obojživelníkov Mlok podunajský – nížinný druh s nočnou aktivitou, mlok karpatský – horský druh s nočnou aktivitou, skokan ostropyský – boreálny eurytopný druh, skokan štíhly – lesný a lesostepný teplomilný druh, krátkonožka štíhla – lesostepný teplomilný druh, jašterica múrová – obýva skalné biotopy, užovka stromová – lesný a lesostepný teplomilný druh, užovka hladká – eurytopný herpetofágny druh. 70. Zoogeograficky a faunisticky významné druhy rýb Na mape je zakreslené rozšírenie piatich vikariantných druhov a jedného postglaciálneho imigranta z Čierneho mora. Pojmom vikariant sa v modernej systematickej a evolučnej biogeografii označujú sesterské druhy, ktoré sú totálne alopatrické (teda bez akéhokoľvek prekrývania areálov). Areály vikariantných druhov môžu byť alebo susediace, oddelené síce úzkou, avšak neprekonateľnou bariérou, alebo vzdialené, oddelené rozsiahlym priestorom. Kapor sazan, divá forma – vikariant východoázijského druhu Cyprinus haematopterus, prúdomilný druh; blatniak tmavý – vikariant severoamerických druhov Umbra limi a U. pygmaea, limnofilný druh; mrena škvrnitá – vikariant európskeho druhu Barbus meridionalis obývajúceho rieky severného Talianska a južného Francúzska, prúdomilný druh; lopatka dúhová – vikariant východoázijského druhu Rhodeus sericeus, eurytopný druh; čík európsky – vikariant ázijského druhu Misgurnus anguillicaudatus, limnofilný druh; býčko rúrkonosý – postglaciálny imigrant z pontokaspickej oblasti, limnofilný druh. Ohrozené druhy živočíchov Pre potreby ochrany sa druhy hodnotia podľa ekosozologických kritérií (početnosť populácie, rýchlosť jej poklesu, veľkosť súčasného areálu a i.) a zaraďujú do medzinárodných kategórií ohrozenia (IUCN Red List Categories – kategórie IUCN pre červené zoznamy). Najväčším nebezpečenstvom pre faunu ako celok nie je v súčasnosti priame ohrozenie, ale celkové zhoršenie kvality prostredia. 71. Ohrozené druhy vtákov K najviac ohrozeným druhom živočíchov Slovenska patria dravé vtáky. Vybrané druhy sú významnými indikátormi stavu životného prostredia. Haja červená – v súčasnosti je druh na Slovensku na hranici zániku, hniezdi už len posledných 15 až 20 párov. Orliak morský – do 83. Pamiatky profánnej architektúry, kaštiele a historická zeleň Profánna (svetská) architektúra tvorí podstatnú časť pamiatkového fondu mestských sídel. Zahŕňa najmä obytné, občianske, hospodárske a administratívne stavby – meštianske domy, r. 1964 hniezdil v povodí Dunaja. Až po 34 rokoch znovu úspešne zahniezdili v dunajských luhoch 2 páry orliakov. Hadiar krátkoprstý – na Slovensku hniezdi už len málopočetná populácia nepresahujúca 20 až 30 párov, ktorej výskyt je sústredený vo východnej časti územia. Orol skalný – patrí medzi druhy najviac ohrozené vykrádaním, pre jeho využitie v sokoliarstve a v rôznych chovoch. Orol kráľovský – v súčasnosti hniezdi na území Slovenska 30 až 40 párov. Rozšírenie druhov vtákov je spracované na základe údajov Skupiny pre ochranu dravých vtákov. 72. Kriticky ustupujúce druhy vtákov Populácie uvedených druhov vtákov boli v 20. storočí natoľko znížené, že v súčasnosti sú na Slovensku na hranici zániku. Drop fúzatý – obýval predovšetkým južnú časť Podunajskej nížiny a stredné Poiplie. Po r. 1975 sa populácia výrazne rozdrobila na málopočetné kŕdle. V súčasnosti tu prežíva len niekoľko posledných jedincov a druh je na hranici zániku. Strnádka záhradná – na Slovensku ohrozený druh, ktorému tiež hrozí vyhynutie. Posledné známe lokality jej výskytu sú na juhovýchodných svahoch Malých Karpát. Hvizdák veľký – v minulosti hniezdil na Záhorí na zaplavovaných lúkach pozdĺž rieky Morava a na úpätí Malých Karpát, pravdepodobne aj na Žitnom ostrove. Dnes je na Slovensku kriticky ohrozeným druhom. 73. Ohrozené druhy plazov a obojživelníkov Mlok hrebenatý – druh s nočnou aktivitou; kunka červenobruchá – nížinný teplomilný trvalo vodný druh; skokan krátkonohý – trvalo vodný druh; skokan rapotavý – nížinný teplomilný trvalo vodný druh; jašterica zelená – teplomilný lesostepný druh; užovka fŕkaná – trvalo vodný rybožravý druh; vretenica severná – druh preferuje vyššie výslnné polohy; korytnačka močiarna – trvalo vodný rybožravý druh. 74. Stupeň ohrozenia araneofauny v geomorfologických celkoch Stupeň ohrozenia bezstavovcov je dokumentovaný ohrozením pavúkov, ktoré sú na území Slovenska pomerne dobre známe (Gajdoš, P. et al., 1999: Katalóg pavúkov Slovenska. Ústav krajinnej ekológie SAV, Bratislava). Okrem toho sa pavúky považujú za indikátory stavu prírodného prostredia. Z územia Slovenska je známych 927 druhov, z toho 70 druhov (7,6 %) je zaradených do kategórie kriticky ohrozených a 87 druhov (9,8 %) do kategórie ohrozených druhov, 17 druhov je chránených podľa vyhlášky MŽP SR č. 93/1999 Z. z. Na vyjadrenie stupňa ohrozenia bol zvolený podiel kriticky ohrozených a ohrozených druhov z celkového počtu druhov známych v jednotlivých geomorfologických jednotkách, ktoré sú v Databanke fauny Slovenska základnými územnými celkami. Na dokreslenie situácie je uvedený počet kriticky ohrozených druhov a zobrazený výskyt 17 chránených druhov pavúkov. 75. Ohrozené druhy vodných bezstavovcov Vodné bezstavovce sú ohrozené v celom areáli rozšírenia, predovšetkým v krajinách západnej a strednej Európy. Príčiny ohrozenia spočívajú v znečistení tokov a zániku mokraďových stanovíšť, ako aj v regulácii vodných tokov. Prezentované druhy boli zvolené tak, aby dokumentovali rôzne typy rozšírenia na území Slovenska a v celoeurópskom kontexte. 76. Ohrozené druhy rýb Karas zlatistý – limnofilný druh; ploska pásavá – reofilný druh; šabľa krivočiara – eurytopný druh; zubáč volžský – eurytopný druh; hrebenačka vysoká – reofilný druh. 77. Špeciálne chovy zveri a rýb Zverníky sú trvale a dokonale ohradené poľovné pozemky, na ktorých sa chová kvalitný genofond za účelom poľovníckeho obhospodarovania a lovu. Zverofarmy sú trvale a dokonale ohradené nepoľovné pozemky, na ktorých sa chová najčastejšie danielia zver za účelom produkcie kvalitného mäsa. Za bažantnice sú vyhlásené poľovné pozemky s výnimočne vhodnými podmienkami na intenzívny chov a lov bažantov. V záujme ochrany genofondu rýb a skvalitňovania stavu pôvodných druhov rýb v zmysle § 7 zákona NR SR č. 139/2002 Z. z. o rybárstve sa vyhlasujú chránené rybárske oblasti. V nich je zakázané loviť ryby, rušiť neresenie rýb a ťažiť riečne sedimenty. Toky rybochovné (rybársky významné vodné toky) sú určené v zmysle § 7 (rybárske revíry) podľa zákona č. 102/1963 Zb. v znení neskorších predpisov. Toky rybochovné sú vodné celky umožňujúce riadny a plánovitý výkon rybárskeho práva, najmä trvalý chov vhodných druhov rýb. Podklady na spracovanie mapy poskytol Slovenský rybársky zväz. 78. Poľovné oblasti Poľovnú oblasť (PO) tvorí rozsiahle ucelené územie s vhodnými prírodnými podmienkami príslušného druhu hlavnej zveri (jelenej, srnčej a malej – zajaca, bažanta a jarabice), spravidla zhodné s orografickými celkami. Okrem hlavného druhu zveri sa na území PO v nižšom zastúpení vyskytujú aj ostatné (vedľajšie) druhy zveri. PO je základnou jednotkou poľovníckeho plánovania. Poľovná lokalita (PL) je ucelené územie v rámci PO s výskytom danielej alebo muflónej zveri. Podľa vyhlášky MP SR č. 91/1997 Z. z. o poľovných oblastiach a akostných triedach poľovných revírov je na území Slovenska vyčlenených 34 PO pre jeleniu zver, 23 PO pre srnčiu zver a 14 PO pre malú zver. V rámci nich je 22 PL pre danieliu zver a 15 PL pre muflóniu zver. 80. Rozšírenie poľovnej zveri Areál rozšírenia vybraných druhov zveri je spracovaný podľa hraníc poľovných revírov, v ktorých sa príslušný druh zveri vyskytuje. V súčasnosti je na Slovensku vyše 1 700 revírov. Medveď sa vyskytuje v horských oblastiach stredného a severného Slovenska. Ide o tzv. západoeurópsku populáciu, ktorá je izolovaná od východoeurópskej zasahujúcej na územie severovýchodného Slovenska. Vlk sa vyskytuje v horských oblastiach stredného, severného a severovýchodného Slovenska. Jelenia zver sa vyskytuje v podhorských a horských oblastiach. Srnčia zver je rozšírená na celom území Slovenska. Rys je rozšírený v horských oblastiach stredného a severného Slovenska. Mačka divá je rozšírená najmä v podhorských oblastiach stredného a východného Slovenska. Zubor sa v malom počte vyskytuje vo zvernici pri Topoľčiankach, čoraz častejšie aj na severovýchodnom Slovensku, kam migruje z Poľska. Muflónia a danielia zver je rozšírená v podhorských lokalitách juhozápadného Slovenska. Zajac je rozšírený na celom území Slovenska, početnejší výskyt je v nížinnej oblasti južného a západného Slovenska, kde sa aj loví. Diviačia zver je rozšírená najmä v podhorských, menej v horských a nížinných oblastiach. Bažant je rozšírený v oblasti južného Slovenska a miestami zasahuje až do stredných polôh. Jarabica je rozšírená na poľných pozemkoch od nížin až po podhorské oblasti. Tetrov sa vyskytuje v podhorských, ale aj vo vysokohorských lokalitách severného Slovenska, najmä v regiónoch Liptov a Orava. Hlucháň sa vyskytuje v horských a vysokohorských lokalitách stredného a severného Slovenska. Jariabok je rozšírený v podhorských a horských oblastiach stredného a východného Slovenska. 81. Pamiatkový fond Pamiatkový fond krajiny zahrňuje len tie kultúrne pamiatky, ktoré boli vyhlásené Ministerstvom kultúry SR podľa zákona SNR č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti v znení neskorších predpisov a sú evidované v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok, pričom niektoré z nich sú vyhlásené aj na základe medzinárodných dohovorov. Patria sem: • Kultúrne pamiatky – nehnuteľné a hnuteľné veci, prípadne ich súbory, ktoré sú významnými dokladmi historického vývoja, spôsobu života a spoločnosti od najstarších dôb po súčasnosť, ako prejavy tvorivých schopností a práce človeka z najrôznejších odborov ľudskej činnosti pre ich revolučné, historické, umelecké, vedecké a technické hodnoty, alebo majú priamy vzťah k významným osobnostiam a historickým udalostiam. Za kultúrne pamiatky sa vyhlasujú aj také súbory, v ktorých niektoré veci nie sú kultúrnymi pamiatkami. • Národné kultúrne pamiatky – sú to kultúrne pamiatky, ktoré tvoria najvýznamnejšiu súčasť kultúrneho bohatstva národa. • Pamiatkové rezervácie – územia, ktorých charakter a prostredie určuje súbor nehnuteľných kultúrnych pamiatok, prípadne archeologický nález. Podľa prevládajúceho typu zástavby ich delíme na mestské pamiatkové rezervácie, pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry a pamiatkové rezervácie s prevahou technických pamiatok. • Pamiatkové zóny – územia sídelného útvaru alebo jeho časti s menším podielom kultúrnych pamiatok; historické prostredia alebo časti krajinných celkov, ktoré majú významnú kultúrnu hodnotu. Podľa prevládajúceho typu zástavby ich delíme na pamiatkové zóny mestského typu a pamiatkové zóny vidieckeho typu. • Svetové kultúrne a prírodné dedičstvo – sú to objekty a lokality, ktoré sú zapísané v Zozname svetového dedičstva v zmysle Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva (UNESCO, Paríž, 1972). Na mape je vyznačené len svetové kultúrne dedičstvo (stav k 30. 6. 2001). Prezentovaný pamiatkový fond nezachytáva ochranné pásma kultúrnych pamiatok, pamiatkové objekty vytypované za kultúrne pamiatky, ani ostatné historické objekty a pamiatky v zbierkach múzeí, galérií alebo trvalo sa nachádzajúce mimo územia Slovenska. Na Slovensku bolo k 31. 12. 2001 vyhlásených 12 722 nehnuteľných a 30 103 hnuteľných kultúrnych pamiatok, z toho 72 je národných kultúrnych pamiatok (69 nehnuteľných a 3 hnuteľné), 28 pamiatkových rezervácií (18 mestských pamiatkových rezervácií a 10 pamiatkových rezervácií ľudovej architektúry) a 87 pamiatkových zón (51 pamiatkových zón mestského typu a 36 pamiatkových zón vidieckeho typu). mestské paláce, nemocnice, tržnice, hotely, divadlá, kiná, múzeá, župné domy, radnice, súdne budovy a pod. Kaštiele predstavujú vidiecke sídla vyššej šľachty združujúce funkciu obytnú, reprezentačnú a hospodársku. Niekedy slúžili len ako letné sídla, prípadne mali špecifické určenie na poľovačky či svadby. Spravidla bývajú obkolesené areálom, ktorého súčasťou môže byť kúpeľ, sala terrena, jazdiareň, koniareň, ale aj nádvorie, park, záhrada alebo hospodársky dvor. Súčasťou starších kaštieľov býva aj opevnenie. Kúrie predstavujú obytné stavby nižšej šľachty – zemanov. Môžu mať najrozličnejšiu architektonickú podobu, pričom sa od ostatných obytných domov líšia viacpriestorovou dispozíciou a bohatšou architektonickou a umeleckou výzdobou fasád. Historická zeleň zahŕňa parky, bažantnice, záhrady, aleje, pamätné stromy a i. 85. Fortifikačné a archeologické pamiatky Pamiatky fortifikačnej architektúry zahŕňajú prevažne kultúrne pamiatky obranného charakteru, ako hrad, hrádok, zrúcaninu hradu, pevnosť, pevnôstku, vežu, mestské opevnenie a i. Pamiatky archeológie sú archeologické lokality – rôzne druhy sídel alebo areálov, územia s výskytom archeologických nálezov vymedzené osídlením, opevnením, prípadne inou funkciou (napr. kultovou). K základným druhom archeologických lokalít patria sídlisko, samostatné kultové miesto (napr. pohrebisko, rondel), miesto ťažby surovín (baňa), burgus, pamätné miesto, prípadne akýkoľvek zaniknutý areál – hrad, kostol, cintorín a i. 86. Pamiatky ľudovej architektúry a technické pamiatky Pamiatky ľudovej architektúry sú hmotnými dokladmi ľudových staviteľských tradícií. Patria k nim domy, spoločenské, sakrálne, hospodárske, technické a dopravné stavby v dedinskom prostredí. Ľudové staviteľské tradície na Slovensku sa vyvíjali od stredoveku v prostredí roľníckych dedín, rozvíjali ich aj iné skupiny dedinského obyvateľstva, napr. remeselníci a robotníci, ale aj roľnícke vrstvy mestského obyvateľstva. Pamiatky ľudovej architektúry tieto druhovo, historicky a sociálne podmienené formy ľudových stavieb reprezentatívne zastupujú a uchovávajú v origináli. Technické pamiatky dokumentujú vývoj vedy, techniky a výroby v rôznych historických obdobiach a podmienkach, prevažuje pri nich technická hodnota nad ostatnými hodnotiacimi kritériami. Rozhodujúcim faktorom funkčného využitia, resp. samotnej existencie týchto stavieb, prípadne areálov, je ich technická vybavenosť. Zaraďujú sa k nim pamiatky baníctva, hutníctva, dopravy, vodohospodárstva, ľudové technické pamiatky a i. 87. Pamiatky sakrálnej architektúry, histórie a výtvarného umenia Pamiatky sakrálnej architektúry zahŕňajú stavby slúžiace na náboženské úkony. Sú to kostoly, kláštory, synagógy, kaplnky, kalvárie, karnery, zvonice, božie muky, modlitebne a i. Pamiatky histórie sa spravidla vzťahujú k životu významnej osobnosti alebo k niektorej dôležitej udalosti dejín. Sú to rodné domy, pamätné domy a budovy, pamätné miesta, pomníky, pamätníky a i. Cintoríny, hroby, náhrobky, krypty, márnice a i. môžu patriť k sakrálnym pamiatkam alebo pamiatkam histórie. Nehnuteľné pamiatky výtvarného umenia sú spravidla výtvarné diela, ktoré dotvárajú urbanistické a architektonické celky a kultúrnu krajinu, napr. stĺp so sochou (súsoším), socha (súsošie) na podstavci, súsošie s architektúrou, kríž s korpusom a i. 88. Klasifikácia ekologickej stability Klasifikácia ekologickej stability tvorí synteticko-interpretačný krok v metodike územného systému ekologickej stability. Jej výstupom je celoplošný priemet územia podľa ekostabilizačných účinkov prvkov súčasnej krajinnej štruktúry. Vyčleňuje plochy s približne rovnakým stupňom stability územia, čo umožňuje stanoviť hierarchiu potrieb ochrany a intenzity využívania územia. 89. Národná ekologická sieť – NECONET V nadväznosti na Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability bol vypracovaný návrh národnej ekologickej siete (NECONET). Tento návrh vychádza z koncepcie európskej ekologickej siete (EECONET), ktorá vznikla podľa holandského modelu. Predstavuje sieť významných, najmä chránených území, dôležitých pre záchranu genofondu a biodiverzity. Základom siete sú vymedzené jadrové areály (obdoba biocentier v rámci ÚSES), biologické a ekologické koridory (obdoba biokoridorov v rámci ÚSES) a územia rozvoja prírodných prvkov európskeho a národného významu s cieľom vytvorenia integrovaného systému chránených území a potenciálne hodnotných území jednotlivých európskych krajín podľa medzinárodných kritérií a štandardov. Na území Slovenska bol NECONET spracovaný v r. 1996 Svetovou úniou ochrany prírody (IUCN). V rámci NECONET bolo vymedzených 35 jadrových území európskeho významu a ďalších 35 jadrových území národného významu. Mnohé z nich sa prekrývajú s prvkami ÚSES nadregionálneho a regionálneho charakteru. 90. Nadregionálny územný systém ekologickej stability V Slovenskej republike bola koncepcia územného systému ekologickej stability (ÚSES) prijatá uznesením vlády SR č. 394 zo dňa 23. júla 1991. Zákon NR SR č. 287/1994 Z. z. definuje ÚSES ako celopriestorovú štruktúru navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktoré zabezpečujú rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Základom tohto systému sú biocentrá, biokoridory a interakčné prvky nadregionálnej, regionálnej a miestnej úrovne. Významnou súčasťou vytvorenia celoplošného ÚSES je aj systém opatrení na ekologicky optimálnu organizáciu a využívanie krajiny. V r. 1992 bol vypracovaný Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability (GNÚSES), ktorý vyjadruje základný rámec priestorovej ekologickej stability územia Slovenska v mierkach 1 : 500 000 a 1 : 200 000. Bol schválený uznesením vlády č. 319 zo dňa 27. apríla 1992. V GNÚSES bolo vyčlenených 87 biocentier, z toho 77 biocentier nadregionálnych, 9 provinciálnych a 1 biosférické, ktoré sú v mnohých prípadoch súčasťou národných parkov a chránených krajinných oblastí a ich jadrá sa často viažu na územia v 4. a 5. stupni ochrany. 92. Územný systém ekologickej stability Pri spracovaní územného systému ekologickej stability (ÚSES) vstupovali ako podklady 4 základné mapy (Reprezentatívne potenciálne geoekosystémy – REPGES a stupeň ochrany reprezentatívnych potenciálnych geoekosystémov, Ekologická kvalita štruktúry využitia katastrálnych území a staršie podklady, ako Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability – GNÚSES a Národná ekologická sieť – NECONET). Mapa ÚSES prezentuje 3 zásadné aspekty: a) Prvky ÚSES a stupeň ich ochrany • Biocentrá majú tri zóny: jadro, telo a pufer (ochranné pásmo). Za jadrá sa považujú územia vo 4. a 5. stupni ochrany (prípadne ich návrhy) podľa zákona NR SR č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Telá biocentier predstavujú predovšetkým územia doterajších nadregionálnych biocentier GNÚSES z r. 1992, doplnené o niektoré ďalšie územia. Pufre biocentier sú zväčša územia v 2. a 3. stupni ochrany podľa zákona, resp. niektoré ďalšie plochy. • Biokoridory predstavujú ďalší prvok ÚSES. Na mape sú zachytené len smery najvýznamnejších terestrických a hydrických biokoridorov. Biokoridory (ani mnohé biocentrá) v skutočnosti nemajú presné hranice, preto je ich grafický priemet len schematický. Biokoridory nie sú premietnuté cez plochy biocentier, ale biocentrá, samozrejme, fungujú aj ako súčasť biokoridorov. • Lesy v skutočnosti fungujú ako pufre a biocentrá na rôznej hierarchickej úrovni. b) Zámery legislatívnej ochrany prvkov ÚSES – zmyslom ÚSES nie je vykreslenie mapy biocentier a biokoridorov, ale vyhovujúca zákonná ochrana prvkov ÚSES, ktorá má zabezpečiť: • Ochranu všetkých typov REPGES (typologický aspekt). Legendu mapy možno čítať aj nasledujúcim spôsobom: všetky jadrá biocentier sa navrhujú zaradiť do 4. alebo 5. stupňa ochrany (a naopak, všetky územia v 4. a 5. stupni ochrany sa považujú za jadrá biocentier), všetky telá biocentier do 2. alebo 3. stupňa ochrany a pufre aspoň do 2. stupňa ochrany (všetky s primeraným manažmentom). Na mape sú explicitne vyjadrené aj typy REPGES bez územnej ochrany. • Pozitívny priestorový vplyv prvkov ÚSES na celé územie Slovenska vytvorením vyhovujúcej priestorovej štruktúry a ekologickej stability územia (regionálny – priestorový aspekt). Na mape sú zvýraznené aj regionálne jednotky bez ochrany. c) Rámcová koncepcia ekostabilizačných opatrení Pozitívny priestorový vplyv ÚSES na krajinu nemožno dosiahnuť len ochranou jednotlivých prvkov ÚSES. Nevyhnutné sú aj opatrenia celoplošného charakteru, najmä zabezpečenie dostatočného podielu ekologicky kvalitných plôch. Preto mapa zahrňuje aj koeficient ekologickej kvality katastrálnych území, z ktorého možno odvodiť potrebu doplnenia ekologicky kvalitných plôch (najmä lesných a trávnych porastov) na územiach s nízkou hodnotou tohto koeficienta. Priestorový priemet ÚSES poukazuje na najvýznamnejšie koncepčné zámery ochrany prírody, a to: • zvýšiť stupeň ochrany tiel biocentier, ktoré sú v súčasnosti bez územnej ochrany • vymedziť jadrá v tých biocentrách, kde zatiaľ nie sú a zabezpečiť ich ochranu v 4. alebo 5. stupni • vytvoriť biocentrá pre tie typy REPGES, ktoré sú zatiaľ bez územnej ochrany • vymedziť biocentrá so zodpovedajúcou územnou ochranou v tých regiónoch, kde zatiaľ nie sú • zvýšiť podiel ekologicky kvalitných plôch na územiach s nízkou hodnotou koeficienta ekologickej kvality. 93. Klasifikácia ekologickej stability krajiny na príklade východoslovenských okresov Súčasťou metodiky územného systému ekologickej stability (ÚSES) je priestorová klasifikácia ekologickej stability územia (ESÚ), v ktorej sa hodnotí zastúpenie a pôsobenie pozitívnych i negatívnych faktorov a vlastností. Výsledkom tohto postupu je vyčlenenie plôch s približne rovnakým stupňom stability, čo umožňuje stanoviť hierarchiu ochrany a využívania územia. Do klasifikácie ESÚ vstupujú: • Vlastnosti krajiny, ktoré charakterizujú ESÚ z podporného hľadiska – sú to reálne prvky súčasnej krajinnej štruktúry a biotopy s ekostabilizačnými vlastnosťami a predpokladmi (ekostabilizačné prvky krajiny s podpornou funkciou ESÚ). • Faktory krajiny, ktoré vyplývajú zo záujmov súčasnej a navrhovanej legislatívnej ochrany prírody a prírodných zdrojov – prispievajú k zachovaniu a rozvoju ESÚ (prvky ochrany prírody a prírodných zdrojov s ochrannou a rozvíjajúcou funkciou ESÚ). • Faktory, ktoré znižujú alebo narúšajú ESÚ – záťaž prostredia spôsobená stresovými javmi. 94. Vybrané významné prírodné zdroje Prírodné zdroje sa hodnotia z hľadiska kvantity a kvality zásob podzemných vôd, ochrany podzemných a povrchových vôd, bonity pôd a hospodársky využívaných lesných zdrojov. Podľa ich vzájomnej kombinácie možno rozdeliť územie Slovenska do 15 kategórií: od území s malým výskytom sledovaných prírodných zdrojov až po územia s ich veľkým výskytom v rôznych kombináciách. Hodnotené boli iba prírodné zdroje, ktoré možno v danej mierke kartograficky znázorniť. 95. Ekologicky významné územia Ekologická významnosť územia sa hodnotí z hľadiska výskytu chránených území, prvkov územného systému ekologickej stability (ÚSES) a ostatných ekostabilizačných prvkov krajiny. Za ekostabilizačné prvky sa považujú lesy, porasty krovín, heterogénne poľnohospodárske areály a rôzne trávne porasty, ktoré sa nenachádzajú medzi chránenými územiami, ani medzi prvkami ÚSES. Podľa ich vzájomnej kombinácie možno charakterizovať územie Slovenska v 9 kategóriách: od ekologicky veľmi významných území až po ekologicky málo významné územia. 96. Územný priemet ekologicky významných území a vybraných prírodných zdrojov Slovensko má veľmi pestré prírodné podmienky, z čoho vyplýva aj nerovnomerné rozloženie prírodných zdrojov a ekologicky významných území. Ekologicky významné územia sú zaradené do 9 kategórií a vybrané významné prírodné zdroje do 15 kategórií. Pri spracovaní tejto mapy bola potrebná určitá miera generalizácie. Reálny obraz o ich priestorovom rozložení je detailne spracovaný v 60 kategóriách. 97. Kultúrnohistorický význam a potenciál územia podľa okresov Komplexné zhodnotenie kultúrnohistorického potenciálu (KHP) územia Slovenska podľa stupňa a kategórie ochrany kultúrnych pamiatok nebolo doteraz spracované. Okresy sú charakterizovaná len na základe súčasného poznania kultúrnych pamiatok podľa zákona SNR č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti s prihliadnutím na ich národný a medzinárodný význam: • KHP s celoštátnym až medzinárodným významom – v tejto hierarchii ide o lokality s národnými kultúrnymi pamiatkami (NKP), pamiatkovými rezerváciami (PR), pamiatkovými zónami (PZ) a ich ochrannými pásmami, zapísané do Zoznamu svetového dedičstva. Okresy, v ktorých sa nachádzajú všetky takto chránené kultúrne pamiatky, majú najvyšší kultúrnohistorický potenciál. • KHP s celoštátnym významom – sú to okresy s mestami a obcami, kde sa nachádzajú 3 kategórie ochrany: NKP, PR a PZ s ich ochrannými pásmami. • KHP s nadregionálnym významom – sú to okresy s mestami a obcami, kde sa nachádzajú 2 alebo 1 kategória ochrany: NKP, PR a PZ s ich ochrannými pásmami. • KHP s regionálnym významom – sú to okresy s mestami a obcami s pamiatkovým fondom, t. j. kultúrnymi pamiatkami (objektmi, súbormi, areálmi s ochrannými pásmami) alebo bez pamiatkovo chránených území. Kultúrnohistorický význam územia sa hodnotil podľa výskytu vybraných kombinácií javov, plôch a objektov, ktoré sú zapísané v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok (v zmysle zákona č. 27/1987 Zb.), ako aj výskytu pamiatok nezaradených do tohto zoznamu (napr. území s kompaktným, resp. rozptýleným lazníckym osídlením, území s významnými historickými sídelnými a solitérnymi dominantami, historickou infraštruktúrou, dochovaným krajinným obrazom a iné). Podľa týchto kritérií boli okresy zaradené do štyroch stupňov významnosti. 98. Krajinnoekologická významnosť podľa okresov Jednotlivé okresy boli charakterizované podľa prevažujúceho zastúpenia ekologickej významnosti a významnosti vybraných prírodných zdrojov. Výsledkom je 24 kategórií okresov s rôznym stupňom významnosti. Prevažujú okresy so stredne veľkou ekologickou a prírodnou významnosťou (Senica, Skalica, Prievidza, Sabinov, Vranov nad Topľou, Košice-okolie a Sobrance); malou ekologickou a veľmi veľkou až veľkou prírodnou významnosťou (Trnava, Hlohovec, Piešťany, Nitra, Levice a Topoľčany). Rovnomerné zastúpenie ekologickej a prírodnej významnosti (stredne veľkú ekologickú a veľmi veľkú až veľkú prírodnú významnosť) má 5 okresov: Bratislava, Malacky, Pezinok, Senec, Nové Mesto nad Váhom a Zlaté Moravce. 99. Historické urbánne štruktúry Mapa vychádza zo zhodnotenia existujúcich historických urbánnych štruktúr z hľadiska ich potenciálnej obnovy. Prostredníctvom najdôležitejších historických kontaktných bodov naznačuje medzinárodný historický význam území na hranici Slovenska a možnosť vedeckej a umeleckej prezentácie vybraných kultúrnych regiónov v ich celistvosti – bez obmedzení vyplývajúcich zo súčasného politického a správneho usporiadania. Mapa naznačuje osi a determinanty historických krajinných štruktúr v najširšom európskom kontexte. Textová časť v slovenskom jazyku • Text part in Slovak language niekoľko dní. Usadzujú sa preto na celom kontinente, v malom množstve dokonca aj mimo Európy. Depozícia však s rastúcou vzdialenosťou od zdrojov exponenciálne klesá. 3. Depozícia dusíka emitovaného z domácich a zahraničných zdrojov; 8. Depozícia síry emitovanej z domácich a zahraničných zdrojov Celková ročná depozícia (suchá, mokrá a skrytá) acidifikačných zlúčenín síry a dusíka na území Slovenska v r. 1998 pochádzala zo slovenských aj zahraničných zdrojov (cezhraničný prenos). Izočiary sa získali interpoláciou hodnôt z európskej siete EMEP (štvorce 50 x 50 km) podľa európskeho modelu na hodnotenie diaľkového prenosu znečistenia ovzdušia (EMEP/MSC-W, Report 1/1999). Z rozloženia depozície vyplýva, že napr. na Kysuciach dosiahla v r. 1998 vyše 25 kg síry (75 kg síranov) na hektár. 4. Cezhraničný prenos a depozícia oxidačných foriem dusíka (NOx, HNO3 a dusičnanov) z domácich zdrojov; 5. Cezhraničný prenos a depozícia oxidačných foriem dusíka (NOx, HNO3 a dusičnanov) do Slovenskej republiky; 9. Cezhraničný prenos a depozícia síry (SO2 a jeho oxidačných produktov) z domácich zdrojov; 10. Cezhraničný prenos a depozícia síry (SO2 a jeho oxidačných produktov) do Slovenskej republiky V rámci programu EMEP (European Monitoring and Evaluation Programme) sa v MSC-W (Meteorological Synthesizing Centre-West) v Nórsku pomocou matematických modelov vyhodnocujú vzájomné cezhraničné prenosy znečisťujúcich látok medzi európskymi štátmi. Každoročne sa počítajú príspevky európskych štátov do celkovej depozície síry a dusíka na území celého kontinentu. Depozícia zahrňuje všetky formy záchytu uvažovaných znečisťujúcich látok na povrchu (v ekosystémoch), t. j. suchú depozíciu plynov, hlavne cez prieduchy rastlín, sedimentáciu častíc, vymývanie zrážkami a skrytú depozíciu (ovlhnutia, námrazy). V súlade s celoeurópskym poklesom emisií sa pozoruje pokles depozícií zlúčenín síry na území Slovenska i pokles objemu diaľkového prenosu zo Slovenska. 30. Expozície lesov ozónu vo vybraných štátoch; 31. Index expozície lesov ozónu; 32. Expozícia poľnohospodárskych plodín ozónu vo vybraných štátoch; 33. Index expozície poľnohospodárskych plodín ozónu Prízemný ozón v južnej a strednej Európe v súčasnosti (najmä vo fotochemicky priaznivých rokoch) významne prekračuje hodnoty kritických záťaží AOT 40 (Accumulated Exposure Over Threshold of 40 ppb) pre vegetáciu a predstavuje jeden z hlavných stresových faktorov lesných ekosystémov. AOT 40 pre lesy je suma hodinových koncentrácií nad úrovňou 40 ppb (80 µg.m-3) z denných hodnôt (globálne slnečné žiarenie väčšie ako 50 W.m-2) za mesiace apríl až september. Podľa odporúčania EHK OSN (Európskej hospodárskej komisie) kritická úroveň AOT 40 = 10 000 ppb.h. Sumarizácia AOT 40 pre poľnohospodárske plodiny sa robí len za mesiace máj až júl. Kritická úroveň AOT 40 pre poľnohospodárske plodiny je podľa odporúčania EHK OSN 3 000 ppb.h, čo zodpovedá asi 5 % strate úrody. Napr. v Slovenskej republike v blízkosti hornej hranice lesa dosahuje hodnoty AOT 40 asi dvojnásobok kritickej úrovne, na celom území sa prekračuje kritická úroveň pre poľnohospodárske plodiny. Ďalší vývoj bude závisieť od vývoja emisií prekurzorov ozónu (NOx, VOC a CO) v Európe. 34. Priemerné denné koncentrácie prízemného ozónu; 35. Denný chod koncentrácie prízemného ozónu vo vybraných staniciach (priemer za r. 1992 – 1999); 36. Priemerné mesačné koncentrácie prízemného ozónu vo vybraných staniciach (r. 1992 – 1999) Koncentrácia prízemného ozónu v strednej Európe za posledných 100 rokov sa viac ako zdvojnásobila. Príčinou bol rast emisií prekurzorov ozónu (oxidov dusíka, uhľovodíkov, oxidu uhoľnatého). V dôsledku realizácie opatrení vyplývajúcich z Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní prechádzajúcom hranicami štátov EHK OSN sa v 90. rokoch 20. storočia rast koncentrácií ozónu zastavil, čo možno potvrdiť aj meraniami stanice Stará Lesná. Koncentrácie ozónu sa zvyšujú s nadmorskou výškou a vyznačujú sa výrazným denným a ročným chodom. Maximum denného chodu nastáva v odpoludňajších hodinách, s výnimkou vysokohorských polôh (napr. Chopku), kde sa, naopak, pozoruje menej výrazné minimum. 37. Priemerné hodnoty pH atmosférických zrážok vo vybraných štátoch v r. 1988 – 1992; 38. Priemerné hodnoty pH atmosférických zrážok vo vybraných štátoch v r. 1995 Prirodzenej kyslosti zrážkovej vody (rovnováha s atmosférickým CO2) zodpovedá pH = 5,6. V období najväčších európskych emisií oxidov síry a dusíka ( r. 1980 – 1985) pokleslo pH zrážok v strednej a severozápadnej Európe v priemere až na hodnoty okolo 4. Epizodicky sa vyskytli extrémne kyslé zrážky s pH okolo 3. Paralelne s poklesom európskych emisií, hlavne oxidu siričitého, sa pozoruje pokles kyslosti zrážkovej vody. Návrat k normálnym hodnotám v strednej a severozápadnej Európe sa očakáva do r. 2010. 39. – 40. Kvalita povrchových vôd I a II Kvalita povrchových vôd sa sleduje od r. 1963 na 179 odberových miestach. Počet sledovaných ukazovateľov sa pohybuje v rozmedzí 24 – 80 a sú zoradené do nasledujúcich skupín: kyslíkový režim, základné fyzikálno-chemické ukazovatele, nutrienty, biologické ukazovatele, mikrobiologické ukazovatele, mikropolutanty, špecifické organické látky a rádioaktivita, pričom posledné dve skupiny ukazovateľov nie sú na mape zaznamenané. Kvalita povrchových vôd sa hodnotí podľa normy STN 75 7221 Kvalita vody; Klasifikácia kvality povrchovej vody, ktorá rozlišuje päť tried kvality. 41. Mestské čistiarne odpadových vôd Celkove bolo r. 1999 na území SR vybudovaných, resp. rozostavaných 375 čistiarní komunálnych odpadových vôd (ČOV). Z tohto počtu bolo v správe Vodární a kanalizácií, š. p., 196 ČOV a v správe obcí a miest 179 ČOV, prevažne s menšou kapacitou. ČOV, ktoré sú látkovo a hydraulicky preťažené, t. j. nedosahujú projektovanú kapacitu čistenia, sú zvýraznené červeným krúžkom. V r. 1999 bolo na území SR takýchto ČOV 72. Nie sú zobrazené ČOV, ktoré sú výlučne zamerané na čistenie odpadových vôd z priemyselnej výroby. Jedna značka môže vyjadrovať aj dve ČOV, pokiaľ sú situované v intraviláne jedného sídla. 44. Kvalita podzemných vôd a zdroje znečistenia Do hodnotenia vstupovali 90 percentily koncentrácií jednotlivých ukazovateľov kvality vôd za pozorovacie obdobie 1995 – 1999. Výsledky analýz boli hodnotené podľa STN 75 7111 Kvalita vody; Pitná voda. Určenie typu znečistenia vychádzalo z analýzy možných zdrojov zvýšených koncentrácií jednotlivých ukazovateľov. Stupeň kontaminácie bol vypočítaný ako pomer nameraných a limitných koncentrácií chemických látok nachádzajúcich sa v analyzovaných vzorkách. 45. Znečistenie podzemných vôd Mapa znečistenia podzemných vôd je zostavená na základe 16 359 chemických analýz podzemných vôd získaných v r. 1991 - 1994 (v Štátnom geologickom ústave D. Štúra Bratislava v rámci prípravy Geochemického atlasu Slovenskej republiky, časť Podzemné vody). Úroveň znečistenia je vyjadrená stupňom kontaminácie podzemných vôd (Cd). Stupeň kontaminácie vyjadruje obsah chemických prvkov a zložiek podzemných vôd prevyšujúci normované hodnoty pre čistú, zdravotne nezávadnú pitnú vodu (podľa vyhlášky MZ SR č. 29/2002 Z. z. o požiadavkách na pitnú vodu a kontrolu kvalitnej pitnej vody). Hodnotili sa najdôležitejšie anorganické ukazovatele chemického zloženia podzemných vôd: NO3, Cl, SO4, F, NH4, Na, Fe, Mn, Al, As, Cd, Cr, Cu, Hg, Pb, Sb a Zn. 46. Agresívne vlastnosti podzemných vôd Agresívne vlastnosti podzemných vôd sú charakterizované na základe analyticky stanovených ukazovateľov. Vstupné údaje pochádzajú z databázy Geochemického atlasu Slovenska, časť Podzemné vody (Štátny geologický ústav D. Štúra, Bratislava, 1996). Zistené parametre agre2sivity (hodnota pH, obsah agresívneho CO2 a iónu SO4 v mg.l-1 a karbonátová tvrdosť vody TK -1 v mmol.l ) boli porovnané s normou STN 73 1215 Betónové konštrukcie; Klasifikácia agresívnych prostredí. Prekročenie limitnej hodnoty jednotlivých ukazovateľov agresivity je vyznačené vyplnením príslušného kvadrantu kruhu, stupne agresivity (slabo, stredne a silno agresívne prostredie), resp. ich kombinácie, sú vyjadrené farbou plochy. 47. Ohrozenie zásob podzemných vôd znečisťujúcimi látkami Zásoby vodných zdrojov a ich kvalitatívne vlastnosti bezprostredne limitujú alebo podporujú mnohé činnosti v krajine. Zásoby podzemných vôd, ktoré sa tvoria infiltráciou povrchovej a zrážkovej vody v rôznej hĺbke pod povrchom, chráni pred znečistením rastlinná pokrývka, pôdnosubstrátové a horninové prostredie. Prenikanie nežiaducich látok, a teda aj samotnej vody do podzemia, závisí od viacerých faktorov. Každé územie má iné dispozície na transport cudzorodých látok presakujúcou vodou. Potenciálne riziko ohrozenia podzemných vodných zdrojov možno hodnotiť na základe štyroch faktorov: klimatickej charakteristiky (intenzity a častosti výskytu atmosférických zrážok, priemerných teplôt vzduchu a výparnosti), horninového prostredia (geologických, hydrologicko-geologických a inžiniersko-geologických charakteristík územia), pôdno-substrátového prostredia (fyzikálnych a fyzikálno-chemických vlastností) a zásob podzemných vôd (priestorového rozloženia zásob podzemných vôd v l.s-1.km-2). Naj- IX. STRESOVÉ JAVY V KRAJINE Znečistenie ovzdušia Pravidelná inventarizácia emisií znečisťujúcich látok do atmosféry vyplýva z národnej legislatívy i z medzinárodných dohôd v oblasti ochrany ovzdušia. V Slovenskej republike za emisnú inventarizáciu zodpovedá Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Inventarizáciu vykonáva v spolupráci s viacerými odbornými inštitúciami, ktoré metodicky riadi. Register emisií a zdrojov znečistenia ovzdušia (REZZO), ktorý bol v SHMÚ v prevádzke od r. 1985, obsahuje predovšetkým údaje o emisiách základných znečisťujúcich látok zo stacionárnych zdrojov. Tento systém r. 2001 nahradil Národný emisný inventarizačný systém (NEIS), ktorý rešpektuje medzinárodne prijaté metodické postupy (CORINAIR, EMEP, IPCC/FCCC). Znečisťujúce látky unikajú do atmosféry hlavne z energetiky, priemyselnej výroby, dopravy, ťažby a transportu palív, likvidácie odpadov a poľnohospodárstva. Na Slovensku emisie dosahovali najvyššiu úroveň koncom 80. rokov 20. storočia. Od r. 1990 sa zaznamenáva ich sústavný pokles. Príčinou tohto vývoja bola celková recesia spojená s poklesom priemyselnej výroby, a tým aj nárokov na množstvo vyrobenej energie. Zároveň sa postupne priaznivo prejavuje efekt legislatívnych nástrojov [zákona č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákona o ovzduší) v znení neskorších predpisov] a ekonomických opatrení (napr. liberalizácie cien energie). Systematicky sa inventarizujú emisie všetkých znečisťujúcich látok, ktoré prispievajú k nasledujúcim negatívnym environmentálnym efektom: • acidifikácii – kyslým zrážkam (SO2, NOx, NH3) • zimnému smogu (SO2, NOx, TZL) • eutrofizácii (NH3, NOx) • tvorbe prízemného ozónu, letného smogu (NM VOC, NOx, CO) • klimatickej zmene – globálnemu otepľovaniu (CO2, CH4, N2O, PFCs, HFCs, SF6) • porušovaniu ozonosféry (CFCs, HCFCs, halóny) • toxickým efektom (ťažké kovy, perzistentné organické látky, toxické a zapáchajúce látky). 1. Priemerné ročné koncentrácie NO2 a rozloženie hlavných zdrojov znečistenia; 6. Priemerné ročné koncentrácie SO2 a rozloženie hlavných zdrojov znečistenia Izočiary vyjadrujú priemerné koncentrácie NO2 a SO2 na Slovensku v r. 1995 – 1999. Hodnoty koncentrácií sú uvedené v µg.m-3. Údaje pre konštrukciu izočiar sa získali interpoláciou údajov z monitorovacích staníc znečistenia ovzdušia (33 automatických staníc v mestách a priemyselných oblastiach a 6 regionálnych pozaďových staníc), doplnených o výsledky výpočtov pomocou matematických modelov rozptylu. 2. Depozícia dusíka emitovaného z domácich zdrojov vo vybraných štátoch; 7. Depozícia síry emitovanej z domácich zdrojov vo vybraných štátoch Rozloženie celkovej ročnej depozície (suchej, mokrej a skrytej) zlúčenín síry a dusíka emitovaných zo slovenských zdrojov na území Európy, bolo spracované podľa európskeho modelu na hodnotenie diaľkového prenosu znečistenia ovzdušia EMEP/MSC-W (Report 1/1999). Oxidy síry a dusíka i produkty ich chemickej transformácie majú strednú dobu zotrvania v ovzduší 330 A t l a s k r a j i n y S l o v e n s k e j r e p u b l i k y L a n d s c a p e A t l a s o f t h e S l o v a k R e p u b l i c 331 Textová časť Atlasu krajiny Slovenskej republiky • Text part of the Landscape Atlas of the Slovak Republic väčšie konflikty môžu vznikať pri veľmi priepustnom prostredí v oblastiach s najväčším výskytom podzemných vôd a s uplatňovaním takých činností, ktoré sú nebezpečné z hľadiska možného znečistenia prostredia. 48. Kvalita závlahovej vody Najčastejšou príčinou zníženia kvality závlahovej vody je mikrobiologická kontaminácia termotolerantnými fekálnymi baktériami a koliformnými baktériami, z chemickeho znečistenia sú to najmä vyššie obsahy vápnika, NEL a vysoké pH. Vysoké hodnoty pH sa vyskytujú najmä vo vodných nádržiach bohatých na živiny. Relatívne najčistejšie závlahové vody sú v povodí Dunaja a najviac znečistené v povodí Bodrogu a Hornádu, kde je aj najvyšší podiel mikrobiologického znečistenia. Závlahové vody Slovenska nie sú kontaminované ťažkými kovmi. 49. Celková mineralizácia snehovej pokrývky Z celkového hodnotenia klimatických a hydrologických pomerov Slovenska vyplýva, že pre tvorbu zásob podzemných vôd majú veľký význam zimné zrážky uložené na zemskom povrchu v podobe snehovej pokrývky. V čase jarného topenia sú hlavným zdrojom dopĺňania zásob podzemnej vody, najmä v horských oblastiach. Mapa znázorňuje modelové rozloženie celkovej mineralizácie snehového roztoku a jej konkrétne priemerné hodnoty na odberových miestach. 50. Množstvo nebezpečného odpadu Nebezpečné odpady vznikajú predovšetkým na miestach s vysokou koncentráciou obyvateľstva a priemyselných činností (mestských sídlach, resp. priemyselných aglomeráciách). Z uvedených dôvodov sú údaje o absolútnom množstve nebezpečného odpadu a množstve odpadu vzťahované na počet obyvateľov podobné. Podklady boli spracované podľa údajov Regionálneho informačného systému o odpadoch (2000). 51. Vznik a nakladanie s nebezpečným odpadom Jednotlivé okresy sú porovnané z hľadiska množstva vznikajúcich nebezpečných odpadov predstavujúcich potenciálne riziko pre životné prostredie. Toto riziko závisí od spôsobu nakladania s jednotlivými druhmi odpadov. Mapa je doplnená aj o nakladanie s nebezpečným odpadom – skládkovanie, spaľovanie, využitie a iný spôsob nakladania. Podklady boli spracované podľa údajov Regionálneho informačného systému o odpadoch (2000). 52. Skládky a spaľovne Zaznačené sú zariadenia na zneškodňovanie odpadov (skládky odpadov a spaľovne odpadov) na konci II. etapy Programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky. Spaľovne odpadov sú uvedené podľa údajov z r. 2001, skládky odpadov podľa klasifikácie zavedenej zákonom NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Kapacitne, aj z hľadiska ochrany životného prostredia sa výrazne zlepšili podmienky skládkovania odpadov. V prípade spaľovní odpadov až 70 % týchto zariadení prekračuje emisné limity. 53. Koncentrácia ekvivalentného uránu Urán je v horninách prítomný v troch formách: tvorí samostatné minerály, je obsiahnutý v horninotvorných a akcesorických mineráloch a vyskytuje sa aj rozptýlený v základnej hmote. Priemerná koncentrácia uránu v zemskej kôre sa pohybuje v rozpätí 2 – 4 ppm eU. Na území Západných Karpát sú jeho koncentrácie v rozmedzí 0,4 – 43,4 ppm eU, pri strednej hodnote 3,1 ppm eU. Najnižší priemerný obsah (pod 2,0 ppm eU) dosahuje nad niektorými vápnitými ílovcami a pieskovcami vonkajšieho flyšu a v karbonátoch rôznych geologických jednotiek. K horninám so zvýšenou priemernou koncentráciou uránu (nad 4,0 ppm eU) možno zaradiť tufogénne pieskovce a bridlice mladšieho paleozoika, niektoré gemerické granity, ryolity stredoslovenských a zemplínskych neovulkanitov a niektoré dolomity stredného až vrchného triasu. Mapa koncentrácie ekvivalentného uránu (eU) znázorňuje distribúciu tohto prvku v závislosti od litologickej členitosti hornín Západných Karpát, bola zostavená na základe výsledkov leteckej a pozemnej gamaspektrometrie. 54. Koncentrácia ekvivalentného tória Tórium je stabilný prvok, ktorý sa v horninách vyskytuje v troch formách: je jedným z hlavných kryštaloformných elementov, v kryštalických mriežkach izomorfne zastupuje iné prvky a existuje rozptýlený v základnej hmote. Priemerná koncentrácia ekvivalentného tória (eTh) v zemskej kôre sa pohybuje v rozmedzí 8 – 12 ppm. Na území Slovenska sa koncentrácie eTh pohybujú medzi 0,2 – 28,6 ppm eTh, pri strednej hodnote 8,9 ppm eTh. Najnižšie koncentrácie eTh sú nad pieskovcami a ílovcami vonkajšieho flyšu Západných Karpát. K horninám s najvyššími priemernými koncentráciami eTh patria predovšetkým ryolity stredoslovenských neovulkanitov a pestré bridlice a pieskovce triasu (nad 20 ppm eTh). Mapa koncentrácie ekvivalentného tória znázorňuje distribúciu tohto prvku v závislosti od litologickej členitosti hornín Západných Karpát, bola zostavená na základe výsledkov leteckej a pozemnej gamaspektrometrie. 55. Koncentrácia draslíka Draslík (K) ako horninotvorný element je veľmi rozšíreným prvkom v zemskej kôre. Priemerná koncentrácia K v zemskej kôre je 2,6 %. Na území Slovenska sa koncentrácie K pohybujú v rozmedzí 0,2 – 7,2 % pri strednej hodnote 1,5 %. Najnižšie hodnoty K (pod 1,0 %) sú nad karbonátovými sedimentmi v rôznych geologických jednotkách. Naopak, k horninám so zvýšenou priemernou koncentráciou K možno zaradiť permské a triasové bridlice, pieskovce, arkózy a droby (3,5 – 4,8 % K), niektoré granitoidy Vepora (3,0 – 3,2 % K), gemerské granity (2,0 – 4,4 % K), metaryolity a ich tufy Spišsko-gemerského rudohoria a ryolity stredoslovenských neovulkanitov (4,1 – 5,8 % K). Mapa koncentrácie draslíka znázorňuje distribúciu tohto prvku v závislosti od litologickej členitosti hornín Západných Karpát, bola zostavená na základe výsledkov leteckej a pozemnej gamaspektrometrie. 56. Celková prírodná rádioaktivita Mapa celkovej prírodnej rádioaktivity (eUt) znázorňuje jej zmeny v závislosti od litologickej členitosti hornín Západných Karpát. Zostavená bola prepočtom koncentrácií K, eU a eTh na hodnoty eUt. Na území Slovenska sa hodnoty eUt pohybujú v rozmedzí 0,6 – 50,9 ur pri strednej hodnote 11,2 ur. Najnižšie hodnoty eUt dosahuje nad pieskovcami a ílovcami flyšu duklianskej jednotky (8,1 – 9,1 ur eUt). Naopak, k horninám s najvyššou prírodnou rádioaktivitou patria hlavne mafické a intermediárne vulkanity Štiavnických a Kremnických vrchov, ruly a migmatity jadrových pohorí a niektoré granity veporika. 57. Prognóza radónového rizika Mapa prognózy radónového rizika je zostavená z výsledkov terénnych meraní objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu a plynopriepustnosti hornín. Stupeň radónového rizika vyjadruje riziko prenikania radónu z geologického podložia do stavebných objektov. Stredný a vysoký stupeň radónového rizika zistený z detailného premerania stavebného pozemku je podnetom na uskutočnenie protiradónových opatrení pred výstavbou (vyhláška MZ SR č. 406/1992 Zb. o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia radónom a ďalšími prírodnými rádionuklidmi). 58. Stupeň znečistenia riečnych sedimentov Riečne sedimenty predstavujú jemnozrnné častice pochádzajúce z hornín a biologických materiálov, transportované zo zbernej oblasti (povodia) a usadené v povrchovom toku. Stupeň znečistenia je vypočítaný pre prvky uvedené v legende mapy. Ako normatívne sa použili hodnoty „C“ z rozhodnutia MP SR č. 531/1994-540 o najvyšších prípustných hodnotách škodlivých látok v pôde a o určení organizácií oprávnených zisťovať skutočné hodnoty týchto látok. Plošne je spracovaný model distribúcie znečistenia. Nulová hodnota vyjadruje koncentráciu rovnú normatívnej, je vyjadrená aj bodovo a dokumentuje lokálne znečistenie v relatívne nekontaminovanej oblasti. Model je spracovaný z 24 432 vzoriek riečnych sedimentov v sieti 1 x 1 km. 59. Tiažové anomálie Úplné Bouguerove anomálie (ÚBA) – tiažové anomálie sú vypočítané z údajov získaných gravimetrickým mapovaním vykonaným organizáciou Geofyzika Brno a jej závodmi v Brne, Bratislave a Prahe. Merania sa uskutočňovali v r. 1958 – 1992 s hustotou 3 – 6 bodov.km-2 okrem Vysokých Tatier, kde sa táto hustota nemohla dodržiavať. Tiaž bola zmeraná na viac ako 230 000 bodoch gravimetrami typu Worden, Canadian CG-2 a GAK PT. Presnosť určenia tiaže a výpočet úplných Bouguerových anomálií dovoľuje interpoláciu izolínií po 0,5 mGal. Mapa úplných Bouguerových anomálií je zostavená pre redukčnú hustotu 2,67 kg.dm-3, s použitím baltského referenčného výškového systému po vyrovnaní, normálne tiažové zrýchlenie je vypočítané podľa vzorca GRS80, Bullardov člen je zohľadnený a topografické opravy sú vypočítané do vzdialenosti 166,7 km. Výsledná anomália je prepočítaná do absolútneho gravimetrického systému IGSN71. 60. Umelé magnetické poruchy spôsobené elektrickou dopravou vo vybraných mestách Časovo premenné pole umelých porúch je generované bludnými prúdmi v zemi, unikajúcimi z elektrickej dopravy. Izolínie predstavujú rozloženie amplitúd (nT) tohto poľa. Poruchy majú približne minútovú frekvenciu. 61. Geomagnetické pole Hodnoty totálneho vektora prirodzeného geomagnetického poľa na Slovensku sa vzťahujú k r. 1995. Geomagnetické pole je časovo premenné, geomagnetické mapovanie sa opakuje približne každých 5 rokov. Magnetická sieť Slovenska pozostáva zo 143 meracích bodov. 62. Magnetická deklinácia Magnetická deklinácia je rozdiel v uhlových stupňoch (°) medzi miestnym geomagnetickým poludníkom (meraným magneticky) a geografickým poludníkom (meraným astronomicky). Rozdiel je spôsobený tým, že geomagnetické póly nie sú totožné s geografickými (magnetická os Zeme je odklonená od geografickej – rotačnej približne o 11°). Zobrazený stav sa vzťahuje k r. 1995. 63. Magnetické anomálie Anomálne magnetické pole sa odvodzuje z aktuálneho poľa podľa vzťahu: Fanomálne = Faktuálne – Fnormálne Vzorec pre výpočet normálneho geomagnetického poľa na Slovensku pre r. 1995: F = 48 226 nT + 247,2743 nT/° (ϕ - 48,5o) + 63,7526 nT/° (λ - 19,5o) kde ϕ a λ sú geografické súradnice meracieho bodu magnetickej siete Slovenska a hodnoty 48,5° a 19,5° označujú geografickú šírku a dĺžku Geomagnetického observatória Geofyzikálneho ústavu SAV Bratislava, so sídlom v Hurbanove, ktoré je referenčným centrom geomagnetických meraní pre Slovensko. 64. Seizmické ohrozenie v hodnotách makroseizmickej intenzity; 65. Seizmické ohrozenie v hodnotách špičkového zrýchlenia na skalnom podloží Seizmické ohrozenie je pravdepodobnosť PI neprekročenia seizmického pohybu úrovne i (alebo I > i) počas daného časového intervalu t na zvolenej záujmovej lokalite. Ako charakteristika seizmického ohrozenia i sa použila makroseizmická intenzita a špičkové zrýchlenie. Mapy zobrazujú hodnoty makroseizmickej intenzity, resp. špičkového zrýchlenia pre PI = 90 % a t = 50 rokov pre celé územie Slovenska. 66. Epicentrá makroseizmicky pozorovaných zemetrasení v r. 1034 – 1999 Na mape sú zobrazené epicentrá tých zemetrasení, ktorých makroseizmické účinky boli r. 1034 – 1999 zdokumentované aspoň na jednej lokalite na území Slovenska. Makroseizmické účinky na danej lokalite sú účinky zemetrasenia na ľudí, predmety, stavby a prírodu. Prejavujú sa v prípade, ak je lokálne magnitúdo zemetrasenia ML > 2,5. Makroseizmické účinky sú kvantifikované pomocou makroseizmickej intenzity, ktorá sa určuje makroseizmickou stupnicou. Stupeň intenzity zemetrasenia je charakterizovaný súborom príznakov. V súčasnosti sa vo svete používajú najmä 12-stupňové stupnice – Mercalliho-Cancaniho-Siebergova (MCS), modifikovaná Mercalliho (MM), Medvedevova-Sponheuerova-Kárníkova (MSK-64), Európska makroseizmická stupnica (EMS-98) a 7-stupňová Japonská stupnica intenzity (JMA). Stupnica MCS sa používa napr. v Taliansku, MM stupnica v USA a v Grécku, MSK-64 a EMS-98 najmä v európskych štátoch (vrátane Slovenska) a stupnica JMA v Japonsku. Jednotlivé 12-stupňové stupnice sa od seba líšia najmä podrobnosťou klasifikácie zraniteľnosti a poškodenia budov, popisom účinkov na ľudí a predmety a samotnou štruktúrou stupníc. Epicentrálna intenzita je hodnota makroseizmickej intenzity v epicentre zemetrasenia. 67. Vybrané geofyzikálne faktory životného prostredia Medzi vybrané geofyzikálne faktory životného prostredia boli zaradené: prírodná rádioaktivita hornín, extrémne anomálie magnetického poľa Zeme a seizmické ohrozenie. Mapa prírodnej rádioaktivity hornín podáva jej charakteristiku na základe detekcie gama žiarenia vyžarovaného z hornín, ktorého zdrojom sú hlavne rádioaktívne prvky: K-40, U-238 a Th-232. Zo zistených koncentrácií draslíka, uránu a tória v hornine sa vypočítavajú hodnoty dávkového príkonu gama žiarenia hornín Da (nGy.h-1) zvyčajne vo výške 1 m nad terénom. Na mape sú znázornené iba hodnoty zvýšenej a vysokej prírodnej rádioaktivity hornín (kde Da > 80 nGy.h-1 v zmysle smernice MŽP SR č. 1/2000-3 na zostavovanie a vydávanie máp prírodnej a umelej rádioaktivity v mierke 1 : 50 000). Podkladom bola mapa Dávkový príkon gama žiarenia (ŠGÚDŠ, Bratislava, 2000). Extrémne anomálie magnetického poľa Zeme – zvýšená intenzita geomagmetického poľa, resp. jeho gradientu – môžu za určitých okolností ohroziť funkčnosť niektorých elektronických zariadení alebo nepriaznivo vplývať na ľudský organizmus. Zatiaľ však neboli definované limity, ktoré by umožňovali objektívne určiť takéto oblasti. Z pôvodnej Magnetickej mapy Slovenskej republiky (ŠGÚDŠ, Bratislava, 2000) boli vybrané anomálne oblasti, kde intenzita magnetického poľa je > 200 nT (prevažne v oblastiach neovulkanitov). 68. Kontaminácia pôd Anorganická kontaminácia pôd je vyjadrená prienikom nadlimitných obsahov rizikových prvkov. Patria tam aj živiny, ak je ich obsah v pôde nadlimitný (napr. Zn, Cu a iné). Mapa bola zostavená z monoprvkových geochemických máp zhotovených geoštatistickými metódami z výsledkov 5 189 chemických analýz lesných a poľnohospodárskych pôd. Hustota vzorkovania pôd pri geochemickom mapovaní bola v priemere 1 vzorka na 10 km2. Kartograficky je zachytená bodová a plošná (difúzna) kontaminácia pôd podľa platných limitov (rozhodnutie MP SR č. 531/1994-540). Z obsahu kontaminácie vyplýva rozsah oblastí s relatívne čistými pôdami a oblastí, kde sú vyššie pozaďové koncentrácie prvkov v pôdach. Rozšírenie nadlimitných obsahov rizikových prvkov v pôdach sa vzťahuje na geochemické, ale najmä antropogénne podmienené zdroje kontaminácie, hlavne v oblastiach starých banských, úpravárenských a hutníckych závodov (stredné Slovensko a spišsko-gemerská oblasť). Súčasne indikuje prenos kontaminujúcich prvkov do aluviálnych oblastí riek a potokov. 69. Riziko kontaminácie rastlinnej produkcie ťažkými kovmi Poľnohospodársky pôdny fond sa hodnotil na základe celkového obsahu ťažkých kovov a ďalších pôdnych vlastností, ktoré ovplyvňujú mobilitu ťažkých kovov v pôde. Pre každú kategóriu bolo navrhnuté optimálne využitie poľnohospodárskej pôdy. 70. Odolnosť pôd proti kompakcii a intoxikácii Odolnosť pôdy proti kompakcii (utláčaniu) je vlastnosť pôdy, ktorou sa bráni proti zmene priestorového usporiadania (zníženiu objemu pórov). Najmenej odolné proti kompakcii sú kyslé ílovité neštruktúrne a málo humózne pôdy, najviac odolné sú piesčité, štrkovité a kamenisté karbonátové pôdy. Na Slovensku prevažujú hlinité pôdy s dominujúcou strednou odolnosťou proti kompakcii. Odolnosť pôdy proti intoxikácii je schopnosť pôdnej hmoty eliminovať hromadenie rizikových chemických prvkov a látok (vylúhovaním, vyplavovaním) a tiež znížiť ich pohyblivosť (vyzrážaním, fixáciou, rozkladom) a prechod do potravného reťazca. Najvýznamnejšia je odolnosť proti rizikovým kovom, ktorých pohyblivosť v pôdnej hmote do značnej miery závisí od pôdnej reakcie. Pri kyslej reakcii sú v pôde pohyblivé: Al, Cd, Co, Cr, Fe, Hg, Mn, Ni, Pb a Zn (kyslá skupina rizikových kovov), zatiaľ čo pri alkalickej reakcii: As, Cu, Mo a Se (alkalická skupina rizikových kovov). Na Slovensku prevažuje slabá až stredná odolnosť pôdy proti kyslej skupine rizikových kovov a stredná až silná odolnosť proti alkalickej skupine rizikových kovov. 71. Náchylnosť pôd na acidifikáciu Schopnosť pôd odolávať acidifikácii závisí od obsahu karbonátov, humusu, ílových minerálov a solí. Najmenej náchylné na acidifikáciu sú karbonátové a alkalické pôdy, kde nevznikajú významné zmeny pH (karbonátový tlmiaci systém). Sem patria pôdy, ktoré prislúchajú k rôznym pôdnym jednotkám (karbonátové černozeme, fluvizeme, čiernice, rendziny, slaniská a slance). Na druhej strane sú veľmi premyté (vylúhované) pôdy horských oblastí, kde nevznikajú významné zmeny pH vzhľadom na ich extrémnu kyslosť (hliníkový tlmiaci systém). Medzi nimi sú vyčlenené štyri triedy pôd s rôznou náchylnosťou na acidifikáciu v závislosti od ich pufračných schopností, kontrolovaných obsahom ílu, humusu a bázických iónov. Veľmi citlivé (náchylné na acidifikáciu) sú ľahké piesčité pôdy s nízkym obsahom humusu a ílu, kde sa pH v slabo kyslej až neutrálnej oblasti udržiava vápnením a hnojením. 72. Náchylnosť poľnohospodárskych pôd na zhutnenie Zhutnenie pôdy patrí k degradačným procesom, ktoré spôsobujú výrazné objemové zmeny pôdy (redukovanie objemu a veľkosti pórov, rapídny nárast objemovej hmotnosti pôdy), znižovanie infiltračnej schopnosti pôdy, zvyšovanie povrchového zamokrenia, ubúdanie pôdnej fauny, zhoršovanie hospodárenia pôdy s vodou, vzduchom a živinami, zhoršovanie obrábateľnosti pôdy, prenikania koreňov rastlín do pôdy, ich redukciu a i. Negatívne ovplyvňuje priebeh fyzikálnych, biologických a chemických pôdnych procesov. Rozsah a intenzita zhutnenia pôdy závisia od prírodných faktorov, najmä od vlastností pôdy (zrnitosti, agregátovosti, pedogenetických procesov, ako je formovanie pôdnych horizontov, ďalej od pórovitosti, chemizmu pôdy a i.) a od antropických faktorov (používania ťažkých mechanizmov, technológie obrábania pôdy, najmä pri nevhodnej vlhkosti pôdy a i.). Zhutnenie pôdy delíme podľa spôsobu vzniku: primárne (prirodzené) – vyplýva z príslušnosti k pôdnemu druhu, sú naň náchylné všetky ťažké a veľmi ťažké pôdy; kombinované – môže sa vyskytovať na ťažkých a stredne ťažkých pôdach s horizontom obohateným o íl; sekundárne 82. Ohrozenosť pôdy vodnou eróziou – časť Žitavskej pahorkatiny; 83. Predpokladaná dynamika pohybu pôdneho materiálu po svahu – časť Žitavskej pahorkatiny Na výpočet intenzity vodnej erózie pôdy v krajine sa použil digitálny empirický model, ktorý vychádza z modifikovanej rovnice straty pôdy podľa W. H. Wischmeiera a D. D. Smitha. Na výpočet odnosu a ukladania pôdneho materiálu sa použil model USPED (Unit Stream Power – based Erosion Deposition), čo umožnilo zobraziť priestorovú lokalizáciu eróznych a akumulačných procesov v krajine a prehľad zmien ich intenzity. Mapová ukážka je z lokality Dolná Malanta (výmera 145 ha), ktorá leží cca 5 km východne od Nitry v hnedozemnej oblasti v nadmorskej výške 153 – 226 m, s priemerným sklon 4,8° (max. sklon 15,1°), dĺžky nehomogénnych svahov dosahujú max. 800 – 1 000 m. Strednú eróznu ohrozenosť má 23,6 % územia, výraznú 32,3 % a veľmi výraznú 4,1 %. Iba 40 % predstavuje mierne ohrozené až neohrozené územie. 81. Potenciálna vodná erózia pôdy (podľa R. K. Frewerta, K. Zdražila a O. Stehlíka) Mapa predstavuje ďalší spôsob hodnotenia potenciálnej vodnej erózie pôdy. Potenciálne ohrozenie pôdy povrchovým odtokom je vyjadrené intenzitou možnej erózie (straty pôdy) v mm.rok-1, ktorá je funkciou faktorov klimatických (závislosti od intenzity dažďov a ich periodicity), geologických, pôdnych (zrnitosť, humus) a sklonu svahu, vyjadrených osobitnými koeficientmi. Metodika hodnotenia potenciálnej vodnej erózie vychádza z univerzálnej rovnice pôdnych strát, ktorú zostavil R. K. Frewert (1955) a upravili ju K. Zdražil (1965) a O. Stehlík (1970). Koeficienty používané v eróznom modeli boli modifikované prírodnými pomermi územia Slovenska. Priemerná intenzita možnej straty pôdy je vyjadrená ako vážený aritmetický priemer všetkých štyroch koeficientov na ploche 4 km2. – je spôsobené výlučne činnosťou človeka, vyskytuje sa na všetkých intenzívne obrábaných pôdach. Pri hodnotení zhutnenia treba mať na zreteli, že sekundárne zhutnenie nemusí byť trvalým javom. Mapa vyjadruje, kde je táto náchylnosť vysoká a aké zhutnenie možno očakávať pri nevhodnom obrábaní pôdy. 73. Potenciálna tvorba dusičnanov v poľnohospodárskych pôdach Pôda je najväčším producentom dusičnanov v prírode. Vzhľadom na ich možný transport a nasledujúcu kumuláciu v ostatných zložkách krajiny (rastlinnej produkcii, vodných zdrojoch a i.) je dôležité poznať ich produkované množstvá. Informácie o produkcii dusičnanov v pôdnom kryte sú nevyhnutným podkladom na usmerňovanie poľnohospodárskej výroby, ako aj na uplatňovanie opatrení na ochranu vodných zdrojov. 74. Vybrané geodynamické javy Geodynamické javy spôsobujú zmeny štruktúry horninového prostredia, pôd, reliéfu a hydrogeologických pomerov, ako aj celkovú zmenu kvality životného prostredia. Aktuálne alebo potenciálne ohrozujú, obmedzujú, prípadne až znemožňujú využívanie územia. Mnohé z nich môžu byť vyvolané alebo aktivizované aj činnosťou človeka. V závislosti od typu sa hodnotí ich aktivita, intenzita alebo stupeň rozvoja a pod. Mapa zobrazuje vybrané geodynamické javy, resp. územia ohrozené týmito javmi. Hodnotili sa: zosuvné javy (svahové poruchy) – celý rad konkrétnych deformácií svahov spôsobených svahovými gravitačnými pohybmi, ako sú blokové deformácie, zosuvy, zemné prúdy a i. Sú rozdelené podľa príslušnosti k hlavným geologickým útvarom Západných Karpát; výmoľová erózia – územie, kde je viac ako 1 km výmoľov na km2; veterná erózia (ohrozenosť poľnohospodárskych pôd veternou eróziou) – predpokladané straty na poľnohospodárskych pôdach z plošnej jednotky za určitý čas, pri zohľadnení pôdnych druhov (veľkosti pôdnych častíc vrátane ich mernej hmotnosti), klimatických faktorov (výskytu, smeru a rýchlosti vetra, zrážok, teploty a vlhkosti ovzdušia) a reliéfových pomerov (sklonu a orientácie voči prúdiacemu vzduchu); presadanie zemín (presadavosť) – územie s výskytom zemín náchylných na presadanie, najmä sprašové a sprašoidné sedimenty a iné zeminy s indexom presadavosti Imp > 1 %, ide o náhlu redukciu objemu zeminy spôsobenú zvýšením vlhkosti alebo zaťaženia; krasové javy (skrasovatenie hornín) – územia s čiastočným až úplným vývojom exoa endokrasu s alogénnym až autogénnym vývojom; seizmicita územia (ohrozenosť územia zemetrasením) – vyjadrená izoseistami 5° – 6° EMS-98; snehové lavíny (ohrozenosť územia snehovými lavínami) – potenciálny výskyt predovšetkým vo vysokohorských oblastiach Vysokých, Západných a Nízkych Tatier, Veľkej a Malej Fatry. 75. Náchylnosť územia na zosúvanie Náchylnosť územia na svahové pohyby závisí od geologickej štruktúry a typu hornín, ako aj od charakteru reliéfu, najmä sklonu svahov, hydrogeologických a klimatických pomerov. Svahové pohyby, najmä zosúvanie, patria v rámci Slovenska k najzávažnejším geologickým faktorom ohrozujúcim životné prostredie. Celkový počet svahových porúch (medzi ktorými dominujú zosuvy) zistených v rámci regionálneho výskumu, dosahuje cca 20 000, pričom ich celková rozloha je viac ako 1 900 km2, t. j. tvoria asi 3,9 % rozlohy štátu. 76. Ohrozenie horských a vysokohorských oblastí vodnou eróziou, snehovými lavínami a sutinovými prúdmi V centrálnej časti horských oblastí Západných Karpát nad izohypsou 800 m n. m. sú pomocou syntézy vyjadrené viaceré fenomény prírodných hazardov. Zachytené je ohrozenie povrchu (v užšom význame pôd) eróziou vplyvom tečúcej vody. Toto ohrozenie je vyjadrené 5 stupňami intenzity možných pôdnych strát. Použila sa modifikovaná metóda R. K. Frewerta, najmenšou mapovacou jednotkou bola plocha 1 km2. Na základe Atlasu lavínových dráh SSR (Atlas lavínových dráh SSR, HS SÚV ČSZTV a SŠP, Bratislava, 1979) a terénneho prieskumu sa vyznačili lavínové svahy. Schematicky je znázornená šírka odtrhového pásma, dĺžka možného dosahu a častosť schádzania lavín (zaradená do 3 skupín). Zakreslených je 1 760 lavínových dráh. Ďalej sú zachytené dráhy jednoduchých aj vetvených sutinových prúdov (spolu cca 900), z ktorých väčšina sa prekrýva s lavínovými dráhami. 77. Gravitačné a zmiešané geomorfologické formy ako svahové poruchy v horských a vysokohorských oblastiach Schematicky je znázornený výskyt takých geomorfologických foriem, ktoré sú v horských a vysokohorských oblastiach nad izohypsou 800 m n. m., ale aj vo vnútrohorských kotlinách a v medzihorských brázdach centrálnej časti Západných Karpát označované ako svahové poruchy (Zosuvy v slovenských Karpatoch, Veda, Bratislava, 1982). Sú rozdelené podľa typov pohorí, najmä so zreteľom na ich geologickú stavbu (flyšové, jadrové a vulkanické pohoria) a podľa typov prírodnej krajiny (kotlinová, vrchovinná, hornatinná, veľhornatinná krajina). Výskyt svahových porúch sa vyčleňuje na základe triedenia exogénnych geomorfologických procesov podľa hlavného činiteľa s prihliadnutím na dominanciu gravitácie. 78. Antropogénne pôdy a antropogénne ovplyvnené pôdy Pôdy boli mapované na základe údajov CORINE Land cover, databázy pôdnoekologických jednotiek, podkladov imisného znečistenia pôd (Monitoring pôd SR). Pôdne jednotky boli klasifikované podľa Morfogenetického klasifikačného systému pôd Slovenska (Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Bratislava, 2000). Význam antropogénnych a antropogénne ovplyvnených pôd (t. j. pôd urbanizovaných, priemyselných, dopravných a banských oblastí, ako aj pôd poľnohospodársky hlboko kultivovaných) vzrastá najmä vzhľadom na ich vysokú environmentálnu funkciu. 79. Aktuálna vodná erózia pôdy; 80. Potenciálna vodná erózia pôdy (podľa W. H. Wischmeiera a D. D. Smitha) Vodná erózia pôdy sa na regionálnej úrovni obvykle študuje analýzou dominantných faktorov a vymedzením regiónov potenciálne alebo reálne eróziou ohrozených. Jedna z možností hodnotenia ohrozenia pôdy vodnou eróziou je pomocou upraveného matematického modelu, ktorý vychádza zo známej rovnice USLE (Universal Soil Loss Equation) podľa W. H. Wischmeiera a D. D. Smitha. Na výpočet modelu sa použili údaje dostupné v mierkach 1 : 50 000 – 1 : 500 000. Hodnotenie sa uskutočnilo z dvoch hľadísk: Potenciálna vodná erózia pôdy vychádza zo vzájomného pôsobenia troch významných faktorov – eróznej účinnosti zrážok, náchylnosti pôdy na eróziu a náchylnosti reliéfu na vodnú eróziu (určenej najmä jeho sklonom). Vytvorený model charakterizuje stav najväčšieho možného ohrozenia, aké by existovalo, keby povrch pôdy nebol chránený vegetačnou pokrývkou. Tento model sa využíva predovšetkým pri komplexnom hodnotení ohrozujúcich prírodných faktorov krajiny, ktoré podmieňujú (limitujú) socioekonomické aktivity v území. Aktuálna vodná erózia pôdy vychádza zo spolupôsobenia uvedených troch faktorov a súčasného využitia krajiny (krajinnej štruktúry odvodenej z databázy CORINE Land cover). Takto vytvorený model vyjadruje, ako je potenciálna vodná erózia modifikovaná využitím krajiny. Model predstavuje jeden z podkladov používaných v plánovacom procese na prehodnotenie existujúcich socioekonomických aktivít. Vzhľadom na charakter vstupných údajov (najmä rôzny stupeň generalizácie) a použitý modifikovaný model USLE výsledky nemožno v legende prezentovať ako konkrétne hodnoty (napr. stratu pôdy v t.ha-1.rok-1). Treba ich chápať iba ako kvalitatívne relatívne ukazovatele, umožňujúce odlišovať lokality viac ohrozené od lokalít s vyššou stabilitou z hľadiska pôsobenia procesov vodnej erózie. Keďže na výsledky vplýva kvalita a charakter použitých údajov (odvodených z máp stredných a malých mierok), ako aj charakter použitého empirického matematického modelu, nemusia vždy v plnej miere rešpektovať lokálne odlišnosti. 84. Maximálna kritická záťaž lesných pôd sírou Maximálna kritická záťaž sírou (S) reprezentuje hodnotu celkovej depozície síry, pri jej prekročení nastáva poškodenie lesného ekosystému. Maximálna kritická záťaž sírou je určovaná bilanciou predovšetkým bázických katiónov (BC): K, Na, Ca, Mg, kľúčovými procesmi sú depozícia BC, zvetrávanie BC, príjem BC rastlinami (drevinami) a odtok BC do podzemných vôd. Ako ukazovateľ bilancie BC vo vzťahu k lesným drevinám sa používa molárny pomer (K + Ca + Mg)/Al v pôdnom roztoku. 85. Maximálna kritická záťaž lesných pôd dusíkom Maximálna kritická záťaž dusíkom (N) reprezentuje hodnotu celkovej depozície dusíka, pri jej prekročení nastáva poškodenie lesného ekosystému. Maximálna kritická záťaž dusíkom je určovaná bilanciou dusíkového cyklu, kde kľúčovými procesmi sú depozícia N, imobilizácia a denitrifikácia N, príjem N rastlinami (drevinami) a odtok N do podzemných vôd. Ako kritický ukazovateľ bilancie N vo vzťahu k lesným drevinám sa používa kritická koncentrácia N v pôdnom roztoku. 86. Prekročenie kritickej záťaže lesných pôd acidifikačnými zložkami síry a dusíka Prekročenie kritickej záťaže lesných pôd aciditou reprezentuje hodnotu, ktorá znamená, o koľko prekračuje depozícia síry a/alebo dusíka stanovenú kritickú záťaž pre síru a dusík. Kritickú záťaž sírou a dusíkom určujú nasledujúce hodnoty: maximálna kritická záťaž sírou, maximálna kritická záťaž dusíkom, minimálna kritická záťaž dusíkom a kritická záťaž nutričným dusíkom. Tieto hodnoty určujú v súradnicovom systéme depozíciu dusíka a depozíciu síry, t. j. čiaru nulového prekročenia. Všetky hodnoty depozície nad touto čiarou znamenajú prekročenie kritickej záťaže. 88. Zdravotný stav lesov Mapa bola vytvorená v Lesníckom výskumnom ústave vo Zvolene v spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia v Banskej Bystrici. Zdravotný stav lesov je mapovaný v mierke 1 : 50 000 na základe satelitných údajov Landsat Thematic Mapper (4 satelitné scény z r. 1996 a jedna scéna z r. 1995). V etape klasifikácie boli použité údaje zo 453 terestrických plôch, na ktorých bolo v r. 1995 – 1996 vykonané hodnotenie zdravotného stavu lesov. Klasifikácia bola spracovaná na základe dvojfázového regresného výberu medzi 1. fázou výberu – satelitná snímka a 2. fázou – terestrické hodnotenie. Pri klasifikácii sa využilo 220 terestrických plôch, na ktorých bola defoliácia menšia ako 20 % alebo väčšia ako 35 %. Správnosť klasifikácie pre homogénne porasty je približne 80 %, pre nehomogénne porasty 50 %. Pri klasifikácii zdravotného stavu ihličnatých porastov zo satelitných snímok má najväčší vplyv na výsledok množstvo ihličia. Pri listnatých porastoch okrem množstva lístia výrazne ovplyvňujú kvantifikáciu poškodenia aj stanovištné podmienky, predovšetkým vodný režim, vysychavosť lokality a fenologické fáza, v ktorej sa listnatý porast nachádza. Preto je dynamika zmien zdravotného stavu listnatých porastov vyššia ako ihličnatých porastov a môže sa výrazne meniť aj v rámci jedného ročného obdobia. Metóda hodnotenia zdravotného stavu zo satelitných snímok má niekoľko obmedzení. K najväčším vplyvom na správnosť klasifikácie patrí zápoj lesných porastov. So znižovaním zápoja je spektrálna charakteristika porastu ovplyvnená podrastom, resp. podložím porastu. Od ich kvality závisí či zdravotný stav bude podhodnotený alebo nadhodnotený. Pri veľmi silno poškodených a odumretých porastoch nastáva situácia, že ich nie je možné odlíšiť od nelesných plôch. Hodnotenie býva skreslené aj v prípadoch, keď sa lesné porasty vyskytujú na rozhraniach lesa a bezlesia a pri líniových porastoch, napr. pozdĺž tokov a ciest. V uvedených prípadoch treba poškodenie overiť v teréne a klasifikovaný údaj zo satelitnej snímky považovať len za orientačný. 89. Zmeny zdravotného stavu lesných porastov v oblasti Borskej nížiny a Malých Karpát Lesy v oblasti Záhoria a Malých Karpát boli v poslednom decéniu vystavené vplyvu viacerých abiotických a biotických škodlivých činiteľov. Na sérii družicových snímok Landsat TM z 31. 8. 1990, 12. 6. 1996 a 20. 7. 1998 je zobrazené územie v kompozícii blízkej infračervenej, strednej infračervenej a červenej časti spektra. Odraz v infračervenej časti spektra závisí od stavu parenchýmu a obsahu vody v listoch. To umožňuje objektivizovať hodnotenie zdravotného stavu lesných porastov. Na kompozíciách sa borovicové porasty na Záhorí zobrazujú tmavou farbou, bukové a dubové porasty Malých Karpát svetlo až tmavooranžovou farbou. Kvantifikácia zmien a porovnanie stavu lesa v jednotlivých obdobiach sa uskutočnila na základe multitemporálnej analýzy. Červená, oranžová a žltá farba indikujú zhoršenie zdravotného stavu, zelené farby zlepšenie. Na obrázku zachytávajúcom zmeny stavu v r. 1990 a 1996 je evidentné zhoršenie zdravotného stavu borovicových porastov na Záhorí. Veľmi výrazné zmeny (požiar r. 1992 a holorubná ťažba) sú zobrazené červenou a oranžovou farbou. Červená farba v Malých Karpatoch indikuje miesta s najväčšou intenzitou snehovej a veternej kalamity v r. 1996. Oranžová indikuje významné zmeny v defoliácii. Dobre viditeľné je aj zlepšenie zdravotného stavu dubín na západnom úpätí Malých Karpát (zelená a tmavozelená farba). Na obrázku zachytávajúcom zmeny stavu v r. 1996 a 1998 možno sledovať postupné zlepšovanie zdravotného stavu borovicových porastov a regeneráciu bučín vo vyšších polohách Malých Karpát (tmavozelená farba). Na ostatnom území boli zaznamenané len nevýznamné zmeny, ktoré možno prisúdiť prirodzenej variabilite defoliácie (žltá a svetlozelená farba). 90. Zaťaženie lesných drevín sírou Koeficient zaťaženia sírou KS vyjadruje prekročenie limitných hodnôt síry v asimilačných orgánoch lesných drevín. Limitné obsahy síry v asimilačných orgánoch sa pohybujú v rozmedzí 800 – 1 000 mg.kg-1 (hodnota 1). Vyššie obsahy sa hodnotia ako nežiaduce. Z mapy je zrejmé, že celkový obsah síry vyšší ako 1 000 mg.kg-1 je na viac ako štyroch pätinách územia Slovenska. K dispozícii bolo 2 345 bodov s chemickými analýzami pre síru. 91. Zaťaženie lesných drevín ťažkými kovmi Koeficient zaťaženia ťažkými kovmi KZ vyjadruje prekročenie limitných hodnôt ťažkých kovov v asimilačných orgánoch lesných drevín. Zvýšená úroveň KZ sa viaže na priemyselné oblasti (napr. stredný Spiš), na lesné porasty v blízkosti poľskej a českej hranice, kde bol vyhlásený druhý čierny trojuholník v Európe, pričom na slovenskej strane nie sú významné zdroje emisií ťažkých kovov. K dispozícii bolo 2 341 bodov s chemickými analýzami pre ťažké kovy. 92. Zaťaženie lesných drevín ortuťou Koeficient zaťaženia ortuťou KHg vyjadruje prekročenie limitných hodnôt ortuti v asimilačných orgánoch lesných drevín. Za normálny možno pokladať obsah ortuti v lesných drevinách do 0,12 mg.kg-1 (hladina 1). Zvýšený obsah ortuti bol zaznamenaný na tretine územia Slovenska a je viazaný na priemyselné oblasti, spaľovne a krematóriá, oblasti ako je Horná Nitra, vojenský priestor Lešť a stredný Spiš. Napr. v okolí železnorudných baní v Rudňanoch sa vyskytuje v asimilačných orgánoch lesných drevín až 4,01 mg.kg-1 Hg, čo je až 334-násobok limitnej hodnoty. Pre prehľadnosť, vzhľadom na vysoké rozdiely v obsahu ortuti, sú vyznačené spolu hladiny 1 až 3. K dispozícii bolo 2 340 bodov s chemickými analýzami pre ortuť. Mapy 90 – 92 Zaťaženie lesných drevín sírou, ťažkými kovmi a ortuťou vznikli interpoláciou metódou IDW (váženej inverznej vzdialenosti). Pri interpolácii vstupovalo do výpočtu 12 najbližších bodov. Exponent IDW bol zvolený 2. Veľkosť obrazového elementu bola 500 x 500 m pri všetkých súboroch. 93. Celková depozícia síry v lesoch Celková depozícia síry (suchá, mokrá a skrytá) bola stanovená na základe meraní regionálnych staníc siete EMEP a plôch intenzívneho monitoringu lesov (ICP Forests – International Co-operative Programme). Výpočet bol urobený na základe vzťahu: úhrn zrážok x priemerná koncentrácia síry v zrážkach x depozičný faktor. Depozičný faktor zahŕňa vplyv suchej depozície (depozície plynov a častíc) a skrytej depozície (depozície z horizontálnych zrážok, hlavne z hmly) a závisí od nadmorskej výšky a porastového typu (prevládajúcej dreviny). 94. Celková depozícia dusíka v lesoch Celková depozícia dusíka reprezentuje suchú, mokrú a skrytú depozíciu celkového obsahu dusíka, ktorá bola stanovená na základe meraní regionálnych staníc siete EMEP a plôch intenzívneho monitoringu lesov (ICP Forests). Výpočet bol urobený na základe vzťahu: úhrn zrážok x priemerná koncentrácia dusíka (amóniového aj nitrátového) v zrážkach x depozičný faktor. Depozičný faktor zahŕňa vplyv suchej depozície (depozície plynov a častíc) a skrytej depozície (depozície z horizontálnych zrážok, hlavne z hmly) a závisí od nadmorskej výšky a porastového typu (prevládajúcej dreviny). 96. Lesné spoločenstvá a globálna klimatická zmena – súčasné klimatické podmienky; 97. Lesné spoločenstvá a globálna klimatická zmena – klimatický scenár CCCM; 98. Lesné spoločenstvá a globálna klimatická zmena – klimatický scenár GISS; 99. Lesné spoločenstvá a globálna klimatická zmena – klimatický scenár dT1 Bioklimatické areály lesných drevín reprezentujú oblasti prirodzeného rozšírenia lesných drevín, ktoré sú určované hraničnými hodnotami teploty vzduchu podľa klimatických amplitúd stanovených pre jednotlivé lesné dreviny. Pri stanovení klimatických amplitúd jednotlivých lesných drevín sa vychádzalo z doterajších prác, ktoré analyzovali prirodzené rozšírenie lesných drevín na Slovensku vo vzťahu k vertikálnym zmenám klímy. Prezentované bioklimatické areály sú stanovené pre podmienky (tabuľka): • súčasnej klímy Tn • klimatického scenára CCCM (Canadian Climate Center Model) • klimatického scenára GISS (Goddard Institute for Space Studies) • klimatického scenára dT1 (Národný klimatický program). 100. Vplyv škodlivých činiteľov na lesné porasty – podkôrny hmyz; 101. Vplyv abiotických činiteľov na lesné porasty; 102. Vplyv škodlivých činiteľov na lesné porasty – listožravý hmyz; 103. Vplyv škodlivých činiteľov na lesné porasty – poľovná zver; 104. Vplyv škodlivých činiteľov na lesné porasty – hubové ochorenia Údaje o poškodení lesných porastov vychádzajú z r. 1996 – 1999 z podkladov Lesníckej ochranárskej služby na základe hlásení o ich výskyte subjektmi obhospodarujúcimi lesný pôdny fond. Najzávažnejšie druhy podkôrneho hmyzu sú: pre smrek – lykožrút smrekový (Ips typographus), lykožrút lesklý (Pityogenes chalcographus) a drevokaz čiarkovaný (Xyloterus lineatus); pre borovicu – lykokaz borinový (Tomicus minor), lykokaz borovicový (Tomicus piniperda) a lykožrút vrchovcový (Ips acuminatus); pre dub – podkôrnik dubový (Scolytus intricatus). Najzávažnejšie abiotické škodlivé činitele sú vietor, sneh a námraza. Najzávažnejšie druhy listožravého hmyzu sú: mníška veľkohlavá (Lymantria dispar), kôrovnica kaukazská (Dreyfusia nordmannianae), obaľovače (Tortricidae) a piadivky (Geometridae). Poškodenie lesných porastov spôsobuje hlavne jelenia zver (Cervus elaphus L.). Najzávažnejšie druhy hubových patogénov sú tracheomykózy, nekrózy a drevokazné huby – Armillaria mellea, Hypoxylon deustum a i. 105. Škody na rastlinnej výrobe; 106. Škody na živočíšnej výrobe; 107. Celkové škody na poľnohospodárskej výrobe Škodovosť majetku, rastlinnej výroby a živočíšnej výroby bola vyčíslená ako podiel finančných náhrad z poisťovní za následky škôd a zaplateného poistného poľnohospodárskymi subjektmi. Na získanie objektívnych údajov o škodovosti v jednotlivých lokalitách sa vychádzalo z údajov za štvorročné obdobie (r. 1996 – 1999), čím sa odstránili pochybnosti jednoročného pôsobenia extrémnosti rizík a ich kompenzácie. 108. Invázne druhy rastlín Za invázne druhy sa považujú rastliny cudzieho pôvodu (zavlečené či dovezené), ktoré sa spontánne šíria v území a prenikajú do pôvodných rastlinných spoločenstiev (zväčša zapĺňajú voľné niky v spoločenstvách, prípadne prenikajú do relatívne nenarušených stanovíšť a vytláčajú pôvodné druhy). Ide o druhy rastlín, ktoré zdomácneli v prirodzených alebo poloprirodzených ekosystémoch, spôsobujú ich zmenu a ohrozujú pôvodnú biodiverzitu. Niektoré z takýchto introdukovaných druhov zostanú len na niekoľkých lokalitách, prípadne časom vymiznú. Iné sa začnú hneď alebo s istým časovým odstupom správať agresívne a vstupujú aj do pôvodných spoločenstiev. V niektorých prípadoch tvoria monokultúry. Mapovanie týchto druhov je dôležité nielen pre poznanie ich samotných, ale aj z dôvodov ochrany pôvodných rastlinných spoločenstiev. Veronika nitkovitá – druh pochádzajúci z Kaukazu bol v Európe prvýkrát pozorovaný v r. 1780. Na Slovensku rastie predovšetkým v severovýchodnej časti územia, kde sa šíri najmä popri väčších tokoch. Rastie vo vlhkých záhradách, sadoch, dedinských trávnikoch, husích pasienkoch a nekosených úhoroch do 1 300 m n. m. Netýkavka žliazkatá – dekoratívny druh, ktorý pochádza z východnej Indie. V záhradách sa začal pestovať začiatkom 20. storočia ako okrasná rastlina, postupne sa začal šíriť pozdĺž vodných tokov a na okrajoch lužných lesov, obľubuje vlhké až mokré pôdy bohaté na živiny. Ježatec laločnatý – popínavá bylina z príbuzenstva pestovaných tekvíc a uhoriek pochádzajúca z východnej a strednej časti USA. Do Európy bola privezená ako okrasná rastlina. Na Slovensku sa tento druh pestuje, zdivel a masovo sa šíri popri vodných tokoch. Čarodejka škvrnitá – je pôvodný druh v západnej časti Severnej Ameriky. Do Európy bola dovezená ako okrasná rastlina kvôli nápadne žltým kvetom s červenou kresbou. Na Slovensku sa najhojnejšie vyskytuje v južnej časti Slovenského rudohoria a v hornom Poiplí. Rastie na prameniskách, pozdĺž riek, potokov a v mokrých priekopách. Uprednostňuje slnečné, mokré a občas zaplavované stanovištia s nezapojenou vegetáciou. Šírenie inváznych druhov živočíchov Výskyt inváznych a expanzívnych druhov živočíchov je spôsobený ich spontánnym šírením alebo zavlečením človekom s nasledujúcim spontánnym šírením. Ako invázne označujeme tie druhy, ktoré nie sú na predmetnom území pôvodné a v určitom období (niekedy neznámom) sa začali šíriť a prenikať na nové územie. K ich šíreniu prispieva značná reprodukčná schopnosť, ale aj antropický faktor (lodná doprava, prepájanie povodí, dovoz potravín a poľnohospodárskych produktov), niekedy aj úmyselné vysádzanie. Z ekologického hľadiska ide o pomerne tolerantné druhy, ktoré sú schopné obsadiť rôzne typy biotopov. Cesty a časový postup šírenia druhov sú dobre doložené najmä pre niektoré vodné organizmy a druhy hmyzu škodiace v poľnohospodárstve. 109. Šírenie inváznych druhov rýb Karas striebristý – prvé sporadické nálezy zo Slovenska pochádzajú zo začiatku 60. rokov 20. storočia, neskôr začal prenikať intenzívnejšie do ostatných tokov Slovenska. Býčko hlavatý – obýva brakické vody Čierneho mora, odkiaľ sa šíri vodnou cestou do vnútrozemia. V posledných rokoch sa začal invázne šíriť proti prúdu do strednej časti povodia Dunaja. Prvý nález zo Slovenska pochádza z hlavného toku Dunaja z r. 1996. Býčko nahotemenný – pontokaspický druh, jediný nález pochádza zo strednej časti Karloveského ramena v Bratislave (r. 1999). Býčkovec amurský – v 70. rokoch 20. storočia bol neúmyselne introdukovaný do Európy. Na územie Slovenska prenikol riekou Tisa z Maďarska, prvý nález pochádza z povodia Latorice (r. 1998). Hrúzovec sieťovaný – východoázijský druh neúmyselne zavlečený s importovanými rastlinožravými rybami do Európy. Na územie Slovenska začal prenikať začiatkom 70. rokov 20. storočia z Maďarska. 110. Medicínsky významné bezstavovce a patogény Kliešte sú parazitické článkonožce, ktoré prenášajú pôvodcov rôznych infekčných ochorení (vírusy, riketsie, baktérie, prvoky) na ľudí aj zvieratá. Žijú najmä vo vlhkých lesnatých a krovinatých biotopoch do nadmorskej výšky cca 800 m na celom území Slovenska. Zachytené sú významné oblasti rozšírenia kliešťa obyčajného, pijaka lužného, pijaka stepného, kliešťa lužného, kliešťa lesostepného a kliešťa stepného, ako aj ohniská prenášaných patogénov – vírusu kliešťovej encefalitídy, pôvodcov Lymskej boreliózy, tularémie, Q-horúčky a riketsióz. Kalamitné (masovo sa vyskytujúce) komáre sú prenášačmi viacerých ochorení. Typické sú pre záplavové oblasti nížinných riek. Kalamitný výskyt komárov nastáva približne 14 dní po záplave v závislosti od teploty vody. Ich typickými liahniskami sú jamy a prírodné depresie zaplavované podzemnou vodou. Komáre anofelesy boli až do r. 1953 prenášačmi malárie v južných oblastiach Slovenska, najmä na Východoslovenskej nížiny a Žitnom ostrove. Prenášajú aj viaceré vírusové a mikrobiálne ochorenia. 111. Invázne a expanzívne druhy bezstavovcov Z pôvodne európskych druhov s menším areálom sa začali šíriť aj na ostatné územie pontokaspické druhy (lastúrnik Dreissensia polymorpha, mnohoštetinavec Hypania invalida), zo Severnej Ameriky ploskuľa Dugesia tigrina a ulitník Potamopyrgus antipodarum, ktorý je pôvodom z Nového Zélandu. Z povodia Rýna cez prieplav Mohan – Dunaj prenikla pijavica Dina punctata. V posledných troch desaťročiach sa šíria na Slovensko prirodzene (prenosom vtákmi) a vodnými cestami (Dunaj, Morava) alebo s násadou rýb viaceré perloočky. Pásavka zemiaková – pôvodom zo Severnej Ameriky, bola zavlečená do Európy (cez Francúzsko) asi v 30. rokoch 20. storočia. V 50. rokoch sa postupne rozšírila po celom území Slovenska a stala sa závažným škodcom zemiakov. Spriadač americký – pôvodom zo Severnej Ameriky, rozšíril sa po druhej svetovej vojne aj na Slovensko a v niektorých oblastiach sa stal škodcom ovocných stromov a ďalších listnatých drevín. Štítnička nebezpečná – pôvodom z Číny, bola zavlečená do USA a neskôr sa rozšírila po celom svete. Je škodcom ovocných stromov a ďalších listnatých drevín. 119. Priemerná ročná ekvivalentná teplota vzduchu; 120. Priemerná ročná efektívna teplota vzduchu; 121. Priemerná ročná relatívna častosť výskytu tepelného komfortu podľa ekvivalentnej teploty vzduchu; 122. Priemerná ročná relatívna častosť výskytu tepelného komfortu podľa efektívnej teploty vzduchu; 123. Priemerná ročná absolútna častosť výskytu ekvivalentnej teploty vzduchu (≥ 50 °Te) Hodnotenie tepelnej (termickej) klímy Slovenska sa uskutočňuje pomocou bioklimatických komplexných veličín – ekvivalentnej a efektívnej teploty. Ekvivalentná teplota vyjadruje jedným číslom pôsobenie teploty, vlhkosti a čiastočne aj tlaku vzduchu na teplotný pocit človeka. Efektívna teplota podobne vyjadruje vplyv teploty, vlhkosti a rýchlosti vetra. Pri hodnotení tepelného komfortu je zohľadnený aj vplyv ročných období, nadmorskej výšky a pri ekvivalentnej teplote aj vplyv pohybu vzduchu (pomocou metódy viacnásobnej regresie a korelácie) na teplotný pocit človeka. Ekvivalentná aj efektívna teplota sa získali výpočtom z meteorologických dát (teploty, vlhkosti, tlaku, resp. pohybu vzduchu) v denných pozorovacích termínoch 7,00 hod., 14,00 hod. a 21,00 hod. za 15-ročné pozorovacie obdobie (r. 1971 – 1985) na 47 pozorovacích miestach Slovenska. V súčasnosti sa takýto výskum na území Slovenska neuskutočňuje. 143. Zaťaženie územia vybranými stresovými faktormi podľa okresov Mapa odráža zaťaženie okresov v dôsledku pôsobenia stresových faktorov (prírodných i antropogénnych). Hodnotenie zaťaženosti okresov bolo urobené na základe početnosti výskytu jednotlivých stresových faktorov a intenzity ich pôsobenia. Okresy Slovenska boli podľa záťaže rozdelené do 5 základných skupín: • extrémne silne zaťažené – dva špecifické okresy Bratislava a Košice s výraznou kumuláciou stresových faktorov vyplývajúcich z rozvoja priemyslu a urbanizácie • veľmi silne zaťažené – vyspelé priemyselné okresy zaťažené predovšetkým negatívnymi vplyvmi priemyselnej činnosti • silne zaťažené – okresy s intenzívnou poľnohospodárskou výrobou, ktorá negatívne vplýva na pôdne a vodné zdroje • stredné zaťaženie – okresy bez výrazných zdrojov stresových faktorov, ale zasiahnuté stresovými faktormi zo zdrojov lokalizovaných v susedných okresoch • slabo zaťažené – okresy relatívne nezaťažené, prípadne s lokálne sa vyskytujúcimi stresovými faktormi. 124. Peľové alergény Alergénne rastliny vyvolávajú produkciou peľu precitlivenosť (zápaly) niektorých organizmov. Mnohé produkujú peľ počas celého vegetačného obdobia. Z časového hľadiska (pelenia alergénnych dominánt) možno fytoalergény rozdeliť do troch hlavných fenologických období roka – jar, leto a jeseň. Oblasti sú vymedzené podľa doby kvitnutia alergénnych dominánt v reálnej vegetácii. 125. Úmrtnosť mužov na nádorové ochorenia; 126. Úmrtnosť žien na nádorové ochorenia; 127. Úmrtnosť mužov na choroby obehovej sústavy; 128. Úmrtnosť žien na choroby obehovej sústavy; 129. Úmrtnosť mužov na choroby dýchacej sústavy; 130. Úmrtnosť žien na choroby dýchacej sústavy; 131. Úmrtnosť mužov na choroby tráviacej sústavy; 132. Úmrtnosť žien na choroby tráviacej sústavy; 133. Vonkajšie príčiny úmrtnosti mužov; 134. Vonkajšie príčiny úmrtnosti žien Zdravotný stav obyvateľstva bol spracovaný podľa údajov Štatistického úrady SR a medzinárodnej databázy WHO Health for All (Svetová zdravotnícka organizácia, 1999). Z rozboru príčin úmrtnosti populácie Slovenska vyplýva: • rozhodujúce sú dva druhy ochorení – choroby obehovej sústavy a nádory, tieto zapríčiňujú smrť takmer štyroch pätín obyvateľov Slovenska • ostatné druhy chorôb (dýchacej a tráviacej sústavy a vonkajšie príčiny – úrazy, vraždy, samovraždy, otravy a i.) zapríčiňujú smrť iba jednej pätiny obyvateľstva. Krajiny Európskej únie vykazujú mierny pokles výskytu nádorových ochorení, Česká republika dokonca pomerne prudký pokles, ale Maďarsko zaznamenáva ich alarmujúci nárast. V celoeurópskom meradle je Slovensko z hľadiska výskytu nádorových ochorení druhou najohrozenejšou krajinou, hneď za Maďarskom, kde na ochorenia zapríčinené zhubnými nádormi predčasne umiera takmer 200 zo 100 000 obyvateľov vo vekovej kategórii do 64 rokov (na Slovensku asi 160). Lepšie sú na tom dokonca aj Ukrajinci (asi 150). Vo Švédsku, Fínsku či Nórsku zomrie predčasne na nádorové ochorenia asi 2,5-krát menej ľudí ako na Slovensku. Pod relatívne nízky priemerný vek obyvateľov Slovenska sa pravidelne podpisuje aj nepriaznivý zdravotný stav rómskeho obyvateľstva. 135. Stredná dĺžka života mužov; 136. Stredná dĺžka života žien Základným syntetickým ukazovateľom úrovne životných podmienok obyvateľstva a úmrtnosti je stredná dĺžka života, t. j. nádej na dožitie. Nádej na dožitie pri narodení dosiahla na Slovensku v r. 2000 u mužov 69,15 roka a 77,23 roka u žien. Tieto hodnoty sú síce priaznivejšie než vo východoeurópskych štátoch, sú však nižšie ako v Českej republike, Slovinsku a Rakúsku. V porovnaní s „najzdravšími“ krajinami Európy žijú muži v SR kratšie o 7 – 8 rokov, ženy o 4 – 5 rokov. Takýto veľký rozdiel je výsledkom dlhodobo nepriaznivého vývoja strednej dĺžky života v postkomunistických krajinách. Dĺžka života závisí nielen od ekonomickej situácie štátu, ale aj od stravovacích návykov a životného štýlu obyvateľstva, ako aj od celého radu ďalších faktorov. Pozoruhodnosťou Slovenska sú veľké rozdiely v dĺžke života, ktoré vznikli na takom malom území. Existujú okresy vzdialené od seba iba niekoľko desiatok kilometrov, ale rozdiel v dĺžke života mužov prevyšuje štyri roky. Rozdiely v strednej dĺžke života medzi jednotlivými okresmi dosahujú až šesť rokov. Všetky okresy s najkratšou dĺžkou života, s výnimkou okresu Čadca, vytvárajú takmer súvislú oblasť na juhu Slovenska. Stredná dĺžka života v tomto regióne je podobná ako v Maďarsku. Najvyššiu dĺžku života dosahujú muži v Bratislave a v Trenčíne, kde sa stredná dĺžka života približuje k hranici 70 rokov, teda k dolnej hranici hodnôt v štátoch Európskej únie. Až nečakane veľké sú rozdiely medzi strednou dĺžkou života mužov a žien v rôznych častiach Slovenskej republiky. Kým v Bratislave je tento rozdiel okolo šesť rokov (v prospech žien), v niektorých okresoch žijú muži až o desať rokov kratšie ako ženy (napr. v okresoch Čadca, Lučenec, Svidník, Trebišov a Veľký Krtíš). 139. Zaťaženie územia stresovými faktormi Zaťaženie územia stresovými faktormi predstavujú vyčlenené typy regiónov s rôznou kombináciou stresových faktorov. Základným kritériom pri ich zostavení bol druh stresového faktora, jeho intenzita a vzájomná kombinácia vyskytujúcich sa faktorov v danom území. Podľa pôvodu vyskytujúcich sa stresových faktorov boli vyčlenené tri základné typy regiónov: • zaťaženie územia antropogénnymi stresovými faktormi • zaťaženie územia prírodnými stresovými faktormi • zaťaženie územia prírodno-antropogénnymi stresovými faktormi. Regióny boli ďalej špecifikované podľa kombinácie vyskytujúcich sa stresových faktorov. 140. Environmentálne riziko vyplývajúce zo znečistenia abiotickej zložky Mapa vyjadruje potenciálne environmentálne riziko vyplývajúce z kontaminácie vybranej abiotickej zložky krajiny (16 359 chemických analýz podzemných vôd, 5 189 chemických analýz pôd a 24 432 chemických analýz riečnych sedimentov). Spracovaná je na základe geochemickej databázy získanej v r. 1991 - 1997 v Štátnom geologickom ústave D. Štúra. Úroveň environmentálneho rizika vyjadruje plošná distribúcia indexu environmentálneho rizika (IER), ktorý predstavuje pomer predpokladaných environmentálnych koncentrácií chemických prvkov (kontaminantov) a koncentrácií, o ktorých sa predpokladá, že nemajú negatívny účinok na organizmy a ekologické systémy (podľa metodického pokynu MŽP SR č. 623/1998-2 na postup hodnotenia a riadenia rizík, vyhlášky MZ SR č. 29/2002 Z. z. a rozhodnutia MP SR č. 531/1994-540). 141. Zaťaženie krajiny turistickými chodníkmi Letná rekreácia je jednou z aktivít, ktoré sa významnou mierou podieľajú na zmenách vysokohorskej krajiny. Na území Slovenska sa hodnotilo zaťaženie geomorfologických jednotiek (GJ) dĺžkou turistických chodníkov (TCH) na základe ich hustoty v danej GJ (km.km-2). Najväčšiu dĺžku turistických chodníkov, bez ohľadu na rozlohu pohoria, majú Volovské vrchy (569 km), Malé Karpaty (481 km), Nízke Tatry (465,9 km), Tatry (439,8 km) Veľká Fatra (428 km), Štiavnické vrchy (357,7 km), Spišsko-gemerský kras (356,2 km) a Strážovské vrchy (344 km). Zaťaženie GJ turistickými chodníkmi dosahuje max. 1,01 km TCH. km-2 (Spišsko-gemerský kras). Najnižšiu hustotu alebo bez výskytu TCH majú nížinné oblasti a väčšina kotlín, ale aj niektoré vyššie položené celky. Fatransko-tatranská oblasť, Slovenské rudohorie a Slovenské stredohorie sa vyznačujú väčším zaťažením TCH. 142. Územný systém stresových faktorov Územný systém stresových faktorov (ÚSSF) tvorí syntéza prírodných a antropogénnych stresových faktorov. Prírodné stresové faktory sú predovšetkým výsledkom evolučných procesov, antropogénne dôsledkom socioekonomického rozvoja a predstavujú sprievodné javy ľudských aktivít v krajine. V rámci ÚSSF možno z priestorovo-fyziognomického hľadiska vyčleniť: jadrá, línie a plochy. Jednotlivé prvky ÚSSF boli hodnotené podľa plošnej rozlohy, početnosti výskytu a intenzity pôsobenia jednotlivých stresorov. Na základe genézy boli líniové a plošné prvky rozčlenené na poloprírodné, antropogénne a kombinované (poloprírodno-antropogénne). 6. Obmedzenie intenzívnej lesohospodárskej činnosti vyplývajúce z ochrany prírody a prírodných zdrojov Rozvoj poľnohospodárskej a lesohospodárskej činnosti obmedzujú aj záujmy ochrany prírody a prírodných zdrojov. Mapa bola zostavená na základe existujúcich obmedzení vyplývajúcich z právnych predpisov, ktoré sa v krajine vyjadrujú ako hranice, zóny, pásma a pod. Na niektorom území sa prekrývajú, čím sa kumuluje viacero obmedzení na jednej ploche. Nie vždy platí, že čím je počet zákonných obmedzení vyšší, tým je väčší stupeň obmedzenia využívania. Obmedzenie, resp. limit využívania závisí od stupňa ochrany prírody a prírodných zdrojov, kvality pôdy a pod. Zmenou právnych predpisov možno pomerne ľahko zmeniť aj využívanie územia. 3. Obmedzenia intenzívnej poľnohospodárskej činnosti stresovými faktormi Mapa vyjadruje obmedzenia využitia poľnohospodárskeho pôdneho fondu (PPF) v dôsledku pôsobenia stresových faktorov. Obmedzenia sú vyjadrené v 5 základných stupňoch: • znehodnotenie PPF v dôsledku kontaminácie pôdy a znečistenia ovzdušia – vyžaduje špeciálny režim obhospodarovania s vylúčením pestovania poľnohospodárskych plodín na priamy konzum • znehodnotenie PPF v dôsledku znečistenia ovzdušia – poľnohospodárska produkcia musí bezpodmienečne podliehať hygienickej kontrole kvality • ohrozenie PPF v dôsledku pôsobenia svahových deformácií – obmedzenie intenzity využitia PPF, preferencia trvalých trávnych porastov a stabilizačných prvkov zmierňujúcich prejavy svahových deformácií • ohrozenie PPF eróznymi procesmi –vyžaduje špeciálny režim obhospodarovania, najmä agrotechnické a agrochemické opatrenia zmierňujúce prejav erózno-akumulačných procesov. 4. Krajinnoekologické obmedzenia intenzívnej poľnohospodárskej činnosti; 8. Krajinnoekologické obmedzenia intenzívnej lesohospodárskej činnosti Vhodnosť územia na intenzívnu poľnohospodársku činnosť je výsledkom hodnotenia krajinnoekologických obmedzení vyplývajúcich z typov abiotických komplexov, zákonnej ochrany prírody a prírodných zdrojov a pôsobenia stresových faktorov. Podobným spôsobom sa hodnotila aj vhodnosť využívania územia na intenzívnu lesohospodársku činnosť. Metóda hodnotenia spočívala v tom, že ak vo všetkých 3 prípadoch boli vhodné podmienky na rozvoj danej činnosti, obmedzenie je veľmi nízke. Ak aspoň jedno krajinnoekologické obmedzenie vykazovalo najvyšší stupeň, obmedzenie pre danú činnosť je vysoké. Takto rozčlenené územie dáva rámcovú predstavu o možnosti rozvíjania hodnotených činností. 5. Vhodnosť pôd na pestovanie plodín (typologicko-produkčné kategórie poľnohospodárskych pôd) Vhodnosť pôd na pestovanie poľnohospodárskych plodín je vyjadrená sústavou 4 typologickoprodukčných kategórií (potenciálne orné pôdy, striedavé polia, trvalé trávne porasty, územia nevhodné na agroekosystémy) a 11 subtypov udržateľného využívania produkčného potenciálu poľnohospodárskych pôd od najprodukčnejších orných pôd až po územia, ktoré nie sú vhodné na pestovanie poľnohospodárskych plodín a kultúr. Boli vyčlenené na základe hodnotenia vzťahov medzi vlastnosťami, bodovou hodnotou produkčnej schopnosti poľnohospodárskych pôd a ich vhodnosťou na pestovanie plodín. 7. Obmedzenia intenzívnej lesohospodárskej a vodohospodárskej činnosti stresovými faktormi Obmedzenia využitia lesných zdrojov vyplývajú jednak zo súčasného stavu ich poškodenia v dôsledku pôsobenia imisií, čo vyžaduje špeciálny režim obhospodarovania výberkovým spôsobom, prípadne prekategorizovanie lesov na lesy osobitého určenia s protiimisnou funkciou. Druhú kategóriu predstavujú obmedzenia v dôsledku pôsobenia geodynamických procesov. Lokality zasiahnuté geodynamickými procesmi tiež vyžadujú špeciálny režim obhospodarovania, a to menej intenzívny, výberkový, zmierňujúci prejav geodynamických procesov. Obmedzenia využitia vodných zdrojov vyplývajú zo súčasného stavu ich kontaminácie cudzorodými látkami. Ide o dva stupne obmedzenia využívania podzemných a povrchových vôd. Veľmi silné znečistenie limituje využitie vôd na pitné účely, aj na využitie ako úžitkovú vodu, silné znečistenie vôd limituje ich využitie na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. 9. Vhodnosť územia na ukladanie odpadov Mapa vychádza z máp vhodnosti územia na ukladanie odpadov v mierke 1 : 50 000, ktoré boli zostavené pre jednotlivé okresy v Štátnom geologickom ústave D. Štúra. Na základe zhodnotenia rozhodujúcich faktorov na ukladanie odpadov mapa člení územie na vhodné, podmienečne vhodné a nevhodné. Hodnotili sa faktory: chránené vodohospodárske územia, zdroje podzemných vôd, chránené územia prírody, chránené lesy, ložiská nerastov, štruktúrne usporiadanie horninového prostredia s ohľadom na stupeň ohrozenia podzemnej vody, geodynamické javy a hydrogeologické charakteristiky. 10. Vybrané krajinnoekologické obmedzenia rozvoja intenzívnej poľnohospodárskej a lesohospodárskej činnosti Vhodnosť lokalizácie intenzívnej poľnohospodárskej a lesohospodárskej činnosti je výsledkom hodnotenia 3 druhov krajinnoekologických obmedzení: vyplývajúcich z typov abiotických komplexov, ochrany prírody a prírodných zdrojov a pôsobenia stresových faktorov. Z ich vzájomného pôsobenia vyplýva počet a druh obmedzení poľnohospodárskej a lesohospodárskej činnosti. Postup spracovania bol podobný ako pri mapách 4 a 8. 11. Obmedzenia rozvoja centrotvorných aktivít III. a IV. sektora Aktivity III. a IV. sektora predstavujú širokú škálu komplementárnych, nadväzujúcich a podmieňujúcich aktivít od základných výrobných a nevýrobných služieb, ako je napríklad školstvo, zdravotníctvo, obchod, ubytovacie služby a pod. až po aktivity centrálnej správy, vedy, spracovania a distribúcie informácií. Niektoré z nich, predovšetkým vďaka rozvoju informačných technológií, nepôsobia v krajinnom priestore organizujúco, možno ich lokalizovať nezávisle od geografickej polohy. Väčšina z nich však pôsobí gravitačne a zároveň pre svoju efektivitu vyžaduje isté koncentrácie obyvateľstva, čo je však možné len v krajinných priestoroch istej kvality. Takéto aktivity sú nazývané ako centrotvorné. Na základe analýzy prírodných a antropogénnych faktorov ich lokalizácie a konfrontácie s vlastnosťami krajiny vznikla klasifikácia premietajúca sa do mapy obmedzení rozvoja centrotvorných aktivít III. a IV. sektora. 12. Potenciály rozvoja centrotvorných aktivít III. a IV. sektora Vo väzbe na mapu obmedzení rozvoja centrotvorných aktivít III. a IV. sektora a vo väzbe na posúdenie synergického pôsobenia atrakčných a inhibičných faktorov rozvoja týchto aktivít bola spracovaná klasifikácia jednotlivých krajinných priestorov premietajúca sa do mapy potenciálov rozvoja centrotvorných aktivít III. a IV. sektora. Významným faktorom pritom bola súčasná existencia koncentrácií obyvateľstva a centrotvorných aktivít ako východiskový atrakčný potenciál ďalšieho vývoja. Na základe superpozície vznikla hierarchia centier odrážajúca ich optimálnu profiláciu v systéme osídlenia. 13. Potenciál rozvoja štruktúr osídlenia Prvotná a druhotná krajinná štruktúra rozhodujúcou mierou ovplyvňujú potenciál jednotlivých krajinných priestorov na rozvoj istých typov štruktúr osídlenia. Mapa vyčleňuje územia s potenciálom rozvoja šiestich typov štruktúr osídlenia. 14. Potenciály rozvoja dopravy a technickej infraštruktúry Prvky a systémy dopravnej a technickej infraštruktúry predstavujú širokú škálu bodových, líniových i plošných štruktúr a zariadení, značne odlišných v nárokoch na kvalitu priestoru, odlišne pôsobiacich v krajine i v obraze krajiny. Pri analyzovaní možností rozvoja dopravy a technickej infraštruktúry, ako aj jeho obmedzení boli preto vybrané systémy, ktoré sa demonštrujú v krajine najvýraznejšie a tie, ktoré sú bezprostredne viazané na prvky prvotnej krajinnej štruktúry. 15. Strety záujmov v krajine 1. Obmedzenia intenzívnej poľnohospodárskej činnosti podľa typov abiotických komplexov Za environmentálny limit krajiny sa považuje prahová hodnota jej zaťaženia ľudskou aktivitou. Prekročenie limitu má za následok výrazný pokles kvality životného prostredia. Pod pojmom potenciál krajiny sa chápe schopnosť krajiny dlhodobo plniť funkcie, ktoré od nej vyžaduje človek. Mapa znázorňuje priestorovú diferenciáciu týchto limitov a potenciálov zostavenú podľa abiotických komplexov. 2. Obmedzenia intenzívnej poľnohospodárskej činnosti vyplývajúce z ochrany prírody a prírodných zdrojov; Strety záujmov v krajine predstavujú environmentálne problémy vyplývajúce z priestorového prekrývania územného systému ekologickej stability doplneného o výskyt prírodných zdrojov a opozičného územného systému stresových faktorov. Na základe priestorových stretov uvedených systémov boli vyčlenené základné skupiny environmentálnych problémov: • ohrozenie chránených území, biodiverzity a stability krajiny – vzniká územným stretom stresových faktorov s ekologicky najhodnotnejšími prvkami krajiny s vysokým ekostabilizačným účinkom • ohrozenie chránených území, biodiverzity, stability a prírodných zdrojov – vzniká v dôsledku pôsobenia stresových faktorov na plochy s kumulovaným výskytom chránených území, lesných a vodných zdrojov Textová časť v slovenskom jazyku • Text part in Slovak language • ohrozenie ochrany prírodných zdrojov – vzniká územným stretom stresových faktorov s jednotlivými prírodnými zdrojmi • ohrozenie obytného prostredia a zdravia obyvateľov – vzniká v dôsledku pôsobenia stresových faktorov na človeka a životné prostredie. 16. Kvalita životného prostredia v okresoch Na základe pôsobenia stresových faktorov a prevládajúceho zastúpenia ekologicky významných prvkov možno zaradiť okresy Slovenska do 17 kategórií: od okresov so stredným výskytom stresových javov a veľmi veľkým zastúpením ekostabilizačných prvkov až po okresy s extrémnym výskytom stresových prvkov a malým zastúpením ekostabilizačných prvkov. Mapa má orientačný charakter, možno z nej identifikovať najproblémovejšie okresy z hľadiska kvality životného prostredia, okresy vyžadujúce doplnenie ekostabilizačných prvkov, okresy relatívne nezaťažené a pod. 17. Návrh revitalizácia územia v povodí Drietomice Mapa prezentuje návrh revitalizácie modelového územia v povodí Drietomice zameraný na elimináciu súčasných a prevenciu nových environmentálnych problémov vyplývajúcich z pôsobenia stresových faktorov na jednotlivé zložky životného prostredia. Farebné škálovanie vyjadruje typ revitalizačného opatrenia, šrafáž znázorňuje konkrétne ekostabilizačné opatrenie, ktoré treba realizovať na danej ploche. 18. Možnosti zachovania významnej historickej krajinnej štruktúry – Spišský hrad a okolie Krajinný celok v okolí Spišského hradu predstavuje unikátny priestor svetového významu z hľadiska koncentrácie historických prvkov a štruktúr. Časť tohto územia bola v r. 1993 zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva. Jedinečnosť tejto krajiny znásobuje množstvo prírodných zvláštností. Koncentrácia kultúrnych a prírodných pamiatok predstavuje výrazný potenciál obnovy historickej krajinnej štruktúry. Prezentovaný krajinný celok je vymedzený na základe historickej kompozície krajiny a línie horizontu, viditeľnej v ďalekých pohľadoch z hradu. Ďalšie členenie predstavuje vzájomné prekrývanie dvoch kultúrnych vrstiev – gotickej a barokovej. Gotickú krajinnú štruktúru predstavujú architektonické pamiatky Krížová cesta – Sivá brada – Pažica, Spišská Kapitula, historické jadro mesta Spišské Podhradie, Spišský hrad, Žehra, archeologické nálezy Dreveníka, Ostrá hora, Sobotisko atď. Barokovú krajinnú štruktúru predstavujú kaštiele a parky v Bijacovciach a Hodkovciach, kaplnka ako ukončenie Krížovej cesty na Sivej brade, niektoré kaplnky areálu Pažica s porastom borovice čiernej, niektoré objekty Spišskej Kapituly a Spišského Podhradia, božie muky a kríže v krajine, zvyšky historických alejí atď. 19. Ekologická únosnosť súčasného využívania územia podľa typov abiotických komplexov Ekologická únosnosť krajiny je účelová vlastnosť krajiny, ktorá vyjadruje mieru prípustného (vhodného) využívania krajiny antropickými aktivitami, pričom sa nenarušia a/alebo nezničia prirodzené vlastnosti, procesy a vzťahy medzi prvkami krajiny (abiotickými, biotickými a socioekonomickými), ani kvalita životného prostredia. Ekologické limity sú nástrojom na stanovenie stupňov ekologickej únosnosti krajiny. Podľa stupňov ekologickej únosnosti krajiny (EÚK) sa stanoví miera vhodnosti využívania daného typu abiotického komplexu. Na základe porovnania súčasného a navrhovaného využívania sa stanoví: • Vhodné (únosné) využívanie (1. stupeň EÚK) – sú to všetky plochy, na ktorých netreba meniť súčasné využívanie územia. Na mape sú vyčlenené plochy s možnosťou nezmeneného ekologického rozvoja, nakoľko súčasné využívanie je pod prahom ekologickej únosnosti. • Stredne vhodné (ešte únosné) využívanie (2. stupeň EÚK) – sú to všetky plochy, na ktorých možno ponechať súčasné využívanie, i keď menej zodpovedá krajinnoekologickým podmienkam územia. Na mape sú vyčlenené plochy s možnosťou podmienečného ekologického rozvoja, v niektorých prípadoch doplnené o ochranné opatrenia, nakoľko súčasné využívanie sa blíži k prahu ekologickej únosnosti. • Nevhodné (neúnosné) využívanie (3. stupeň EÚK) – sú to všetky plochy, na ktorých nie je možné ponechať súčasné využívanie ani z ekologického, ani z technického hľadiska. Na mape sú vyčlenené plochy s nevyhnutnými zmenami využívania a návrhom opatrení, nakoľko súčasné využívanie prekračuje ekologickú únosnosť (je nad prahom ekologickej únosnosti). Výsledný návrh je stanovený na základe abiotických limitov a ďalej ho treba modifikovať podľa biotických a socioekonomických limitov. 20. Ekologická únosnosť a vhodnosť využívania krajiny – časť Žiarskej kotliny V r. 1996 – 1998 bol pre Ministerstvo životného prostredia SR spracovaný ekologický projekt Zhodnotenie ekologickej únosnosti regiónu Žiarska kotlina (EL, spol. s r. o., Spišská nová Ves, 1998) podľa metodiky ekologickej únosnosti krajiny (Ústav krajinnej ekológie SAV Bratislava, 1997). Na 20 katastrálnych územiach Žiarskej kotliny s celkovou rozlohou 22 000 ha sa kumulujú popri ekonomicky najvýznamnejšej aktivite (priemysle) aj ďalšie socioekonomické aktivity. V rámci uvedeného projektu sa riešilo zaťaženie jednotlivých zložiek životného prostredia a vhodnosť lokalizácie jednotlivých socioekonomických aktivít, stanovovali sa príčiny environmentálnych problémov i možnosti ich riešenia. V 1. stupni EÚK sa nachádza asi 89 km2 (40,45 % z celkovej plochy záujmového územia), v 2. stupni EÚK asi 63 km2 (28,64 %) a v 3. stupni EÚK asi 68 km2 (30,91 %). V atlase je prezentovaný výrez tohto územia. 21. Návrh ekologicky optimálneho priestorového usporiadania a funkčného využívania krajiny (krajinnoekologický plán) – časť Žiarskej kotliny Výsledkom ekologickej optimalizácie územia sú návrhy a opatrenia, ktoré majú zabezpečiť zníženie intenzity využívania (napr. zmena intenzívne obhospodarovanej lúky na extenzívne obhospodarovanú) alebo ide o priame pôsobenie zisteného stresového faktora tak, aby sa znižoval jeho účinok (napr. vápnenie acidifikovaných alebo kontaminovaných pôd). V prípade intenzívneho pôsobenia stresového faktora pri danom využití krajiny, napr. silnej vodnej erózie alebo extrémneho znečistenia na ornú pôdu, navrhovala sa zmena jej využívania. Najzásadnejšie opatrenia sa dotýkajú priemyslu, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, sídel a dopravy. Za hlavný zdroj environmentálnych problémov je považovaný priemysel, preto sa odporúča zavedenie environmentálne vhodných výrobných technológií. Najväčšie zmeny sa dotýkajú poľnohospodársky využívanej pôdy, navrhuje sa zalesniť alebo zatrávniť 197,3 ha silne kontaminovanej ornej pôdy. V lesnom hospodárstve sa navrhujú rôzne spôsoby hospodárenia podľa jednotlivých lesných typoch. Najvzácnejšie alebo najohrozenejšie lesy sú navrhnuté na preradenie do kategórie ochranné lesy. Vo väčšine sídel Žiarskej kotliny je nevyhnutné ozdravenie životného prostredia, čo predpokladá uskutočnenie uvedených opatrení v priemysle, priamych dekontaminačných opatrení, budovanie cestných obchvatov, zvyšovanie podielu vegetácie v intravilánoch a pod. 22. Prognóza priestorového rozvoja Z konfrontácie rozvojových potenciálov a limitov krajiny vyplýva predstava o možnostiach budúceho priestorového rozvoja jednotlivých antropických činností. Udržateľnosť rozvoja však možno zabezpečiť len harmonizáciou všetkých troch rozvojových aspektov. Prognóza vyjadruje základné rozvojové tendencie jednotlivých systémov, ktoré budú v blízkej budúcnosti rozhodujúce pre profiláciu jednotlivých krajinných priestorov. X. KRAJINA AKO ŽIVOTNÉ PROSTREDIE ČLOVEKA 332 A t l a s k r a j i n y S l o v e n s k e j r e p u b l i k y L a n d s c a p e A t l a s o f t h e S l o v a k R e p u b l i c 333 Textová časť Atlasu krajiny Slovenskej republiky • Text part of the Landscape Atlas of the Slovak Republic Textová časť v anglickom jazyku • Text part in English language 6. Natural barriers and corridors in Europe and position of Slovakia The territory of Slovakia is characterised by rather restrained transition options as it lies on the Alpine-Carpathian barrier line. Transport corridors of the I and II order by-pass it. Slovakia is situated on the west-eastern barrier and the main corridors in its environs are also westeast oriented with the result that the territory of Slovakia is by-passed. Position of Slovakia offers certain potential in terms of the passages through the mountain barrier in the northsouth direction; however, the north-south oriented corridor of higher order is still missing in this part of Europe. 7. Economic position of Slovakia in the European context Slovakia is part of the important region of economic development, which exists in Central Europe, and ends at the contact area of four states (the Czech Republic, Slovakia, Austria, and Hungary) near Bratislava. Position of this important region of economic development is eccentric with regards to the territory of Slovakia; it is situated in its south-western part. 8. Position of Slovakia on the developmental axes and in the European settlement structure Analysis of the spatial relationships between Slovakia and Europe shows that the situation of Slovakia with regards to the dynamically developing economic space, centres of the European or world importance existing in the territories of the adjacent states or other important economic and cultural centres is not favourable. The above-mentioned centres are situated in the north-western Europe (Berlin, Milan or Rome) at least 500 km away from the territory of the Slovak Republic. From this point of view situation of Slovakia is interesting in relation to Vienna, Budapest or Prague. Transformation of economy and the resulting economic decline of the post-communist countries caused that the situation of Slovakia in relation to the economic core became even more marginal. The existing economic situation and above all prospects of economic growth and international relationships will probably require re-orientation of spatial linkages from the East to the West and simultaneously establishment of new linkages of Slovakia to the developmental axes of Vienna – Bratislava – Budapest, or Berlin – Prague – Bratislava – Budapest. alternation of the geographic types of air masses. The more detailed division of climatic zones relies on the all-year course of the selected meteorological elements obtained from the data of the World Meteorological Organisation (WMO) from years 1961 – 1990. The Geographic Information System was used for the data processing. Climatological characteristics All climatological products with the exception of the map of climatic zones of Europe are based on the data (gauging and observations) produced by the gauging stations of the Slovak Hydrometeorological Institute (SHMÚ), and they were processed by the method developed by this Institute and the Chair of Meteorology and Climatology of the Faculty of Mathematics, Physics and Informatics of the Comenius University in Bratislava. The observation network of the SHMÚ contains 24 professional meteorological stations, about 110 climatological stations (including 24 professional stations of the SHMÚ, 4 professional stations of other institutions, and the rest are stations of voluntary workers), and approximately 600 rainfall gauging stations, which record the precipitation totals and height of snow cover. 27. Climatic regions Climatic zones of Slovakia are processed by what is called the Czechoslovak classification with minor adjustments. Climatic normals of the Slovak Meteorological Institute (SHMÚ) for the period of 1966 – 1990 were used. Climatic zones warm (T), moderately warm (M), and cold (C) are defined on the basis of temperature criteria only. The subzones T1-T7 and M1M7 are processed by the indices of humidity, character of winters, and orography, the subzones C1-C3 are defined only by temperature criteria. The relative evapotranspiration E/Eo expresses the relative lack or relative abundance of humidity with regards to the need defined by potential evapotranspiration. Similar classification was used in some neighbouring countries. 28. Mean annual values of climatic moisture index The difference between the potential evapotranspiration totals and precipitation characterise the relationship between the amount of moisture, which the particular locality receives in form of precipitation and the amount of water, which can evaporate from the surface of sufficiently humid soil and plants. The positive values of the climatic moisture index characterise the lack and the negative values indicate the surplus of moisture. Transition over the zero value in lowlands is observable in March or April and in the autumn months of September of October. The values of the climatic moisture index in mountain regions are negative the whole year round. 29. Mean annual values of radiation index of drought The ratio of the overall radiation balance of the humid surface to the heat necessary for evaporation of the annual precipitation total in the particular locality is referred to as the radiation index of drought. It expresses the functional dependence of the components of equations of the surface energetic and water balance. The distribution of izolines of its values agrees with the distribution of the boundaries of the basic physical and geobotanic tiers. 34. Global radiation and relative sunshine duration Algebraic sums of the flows of the direct and diffuse radiation falling on the horizontal surface is represented by the flow of global radiation, which is the basic component of the total radiation energy of Sun received by the Earth’s surface. It depends on the altitude of Sun above horizon, length of day, geographical latitude, sea level altitude, degree of cloudiness, or the sunshine duration and permeability of atmosphere. The duration of sunshine is measured by means of heliographs and it is quoted in hours. Duration of the astronomically possible sunshine (on horizontal surface) is approximately 4,474 hours in the territory of the SR. The mean annual totals of sunshine duration for the period of 1961 – 1990 in the territory of the SR varied from about 1,870 hours in Hurbanovo to 1,270 hours at the Chopok Mt. The ratio of the measured duration of sunshine to the possible one is referred as relative duration of sunshine and expressed as percentage. The larger the cloudiness, the lower the relative sunshine duration and vice versa. 35. Mean annual actual and potential evapotranspiration totals The maximum possible evapotranspiration in the existing meteorological conditions from the sufficiently humid surface ground layer is referred to as potential evapotranspiration. It characterises the energetic possibilities of evapotranspiration. In the framework of the annual course the largest monthly totals correspond to July and the least to December – January. The actual evapotranspiration relates to the real humidity of the ground. In terms of the annual course, the maximum totals of actual evapotranspiration in the Podunajská nížina Lowland correspond to May while in the north of Slovakia and in the rest of the territory these values correspond to July and June respectively. 40. Dynamic climatological characteristics The dynamic climatological analysis studies the effect of the individual synoptic situations on weather and climate in different localities of Slovakia. The Czechoslovak synoptic classification, which classifies the weather types on individual days into 28 categories was used. Each synoptic situation is expressed by the position of the ruling pressure forms (cyclone, anticyclone, troughs and wedges of higher pressure), as well as the direction of altitude flow (at the height of 1,500 to 5,500 m above sea level). Eventually, it provokes comparatively different manifestations of particular weather in the southern, northern, western and eastern Slovakia, as well as on the lee and windward sides of the mountain ranges. All ten meteorological stations, the data of which were used, possess complete and quality gauging in climatic terms, which sufficiently represent the particularities of Slovakia’s climate. 46. Mean annual variation of frosty and summer days The heating period is, according to the STN 38 3350 Standard concerning the heat supply derived of the decrease of the man daily temperature of the exterior air under 13 °C during two consecutive days. The shortest mean duration of the heating period (below 210 days) occurs in the south of the Podunajská nížina Lowland. Short heating period (in average 210 – 220 days) occurs in the lowland positions of Slovakia, namely the Podunajská and Východoslovenská nížina Lowland. Heating is not necessary in these areas in the period between June and August. In the submountain and northern area of Slovakia several days with properties characterising the heating period occur also during the summer months. In the highmountain areas of the Nízke Tatry Mts. and Vysoké Tatry Mts. mountain ranges the heating period lasts during the whole year. The warm half-year is characterised by number of summer days when the maximum air temperature raises above 25 °C. The highest number of summer days (in average 70 – 75 days) occurs in the south of the Podunajská nížina Lowland. Summer days do not occur in the mountain positions (approximately from 1,400 m above sea level). The cold half of the year is characterised by the number of frost days i.e. the days when the minimum air temperature drops below 0 °C. They occur in the high-mountain positions of the Nízke Tatry Mts. and Vysoké Tatry Mts. mountain ranges, i.e. in average more than 200 frost days a year. Night frost is also frequent in closed basins and mountain valleys. The least number of such days (in average less than 90 frost days a year) occur in the south of the Podunajská nížina Lowland. 47. Mean monthly temperature of active soil surface and air; 48. Mean annual temperature of active soil surface The active surface means the thin layer where the energy of the total radiation balance changes to other kinds of energy (latent energy, the flow of the heat into atmosphere, to the top soil and water layers, generation of biomass, and the like). The surface temperature is somewhat higher in the night and the day temperature is higher than the air temperature measured by the thermometer screen (at the height of 2 m). The surface temperature in winter is lower and in summer it is higher than the air temperature in terms of annual course. Transition from the negative values of the ground surface temperature to the positive ones is observed in lowlands at the beginning of March, in mountain regions at the beginning of April and the transition from the positive to negative values in lowlands is observed by the end of October and in the mountains by the end of September. 49. Mean annual air temperature Air temperature is one of the most important climate-forming factors. It shows the close dependence on the sea level altitude and the geographical latitude. The mean annual temperatures then characterise the sea level altitude of the particular locality and the dependence on the geographical latitude. This is why the warmest spots of Slovakia are situated in the south of the Podunajská nížina Lowland and the coldest are to be found on the peaks of the Vysoké Tatry Mts. 50. Mean January air temperature January in the Slovak Republic is the month with the lowest mean air temperature (in two winters out of three, January is usually the coldest of the winter months). The territorial dis58. Wind speed and direction, exposure of territory to inversion The ground inversion is formed in the consequence of a distinct air temperature fall in the night taken at the thermometer screen at the height of 2 m. The vertical profile of air temperature was not taken into account in cartographic representation of the effect of this type of temperature inversion in the territory of Slovakia, instead the orographic disposition was included. The situation of winds in Slovakia reflects their mean annual characteristics in the selected localities. Occurrence of the observed wind directions out of the total number of observations in all directions are marked on the individual beams of the wind rose corresponding to the wind directions and the values of occurrence of the different wind speeds are discerned graphically. The circle concentric with wind rose represents the calms. 59. Number of days with sultry weather and low relative air humidity Sultry weather is the bioclimatic character in this case defined by the pressure of water vapour of 18.8 hPa. Sultry weather occurs in the warm lowland climate in April – October, with the maximum number of sultry days in July. Occurrence of sultry weather in the course of day depends on the daily course of the water vapour pressure with the maximum occurrence at 9:00 o’clock. It can last as much as several days (up to 107 hours) in the warm lowland climate. The occurrence of sultry weather decreases with increasing sea level altitude and it does not occur in the positions above 1,000 m a. s. l. Low relative air humidity (< 40 %) supports the increase of evaporation. In terms of year this weather occurs most frequently in the afternoon hours, but it can also occur in any hour of the day. The low relative air humidity occurs at all sea level altitudes and it reaches extra low values especially in the high-mountain environment in winter. 63. Occurrence of fogs The data on fog occurrence and fog characteristics have been processed on the basis of meteorological observations from the whole territory of Slovakia. According to the number of days with fog occurrence, their annual course and types of fogs, Slovakia was divided into individual regions of fog occurrence. Atmospheric circulation, orography, and altitude determine the fog occurrence. 64. Waters of Europe The river network divides the European continent into the catchments of the oceans, seas, and basins of the most important streams. The territory of Slovakia is situated in the second largest European basin – that of the Danube. The accompanying graphs illustrate the typical runoff regimes for the individual European regions. The graphs represent the division of the water amount in the individual months of the year. The share of the mean monthly discharge in the long-term discharge expresses the amount of water. 66. Hydrogeological situation Hydrogeological situation is characterised by the most important hydrogeological collectors. The quantitative source used for the compilation of the map is the size of transmissivity coefficient of the individual collectors expressed in four categories. Lithological character of the collectors and their stratigraphic classification is included. Position of the most important groundwater resources (with yield above 30 l.s-1) and the most important tectonic elements, which influence hydrogeological situation of Slovakia are also presented. 67. Mean annual specific runoff Isolines express the mean specific runoff i.e. the runoff of the unit area of the basin for time unit (l.s-1. km-2) for the period of 1931 – 1980. The processing was based on approximately 140 hydrological orders of catchments with an area under 100 km2 and approximately 40 catchments with an area under 250 km2. The 1931 – 1980 period is considered referential in the Slovak hydrology. The value of the mean specific runoff for the whole territory of Slovakia is 8.26 l.s-1.km-2. 68. Minimum specific runoff Isolines express the minimum specific runoffs (l.s .km ) calculated from 364 daily discharges, i.e. 99.7 % of daily discharges for the period of 1931 – 1980. This mean daily discharge was reached or exceeded on 99.7 % of days of period. The minimum specific discharges derive from the hydrological orders for the period of 1931 – 1980. Processing was based on 140 hydrological orders of catchments with an area under 100 km2 and approximately 40 catchments with an area under 250 km2. 69. Maximum specific runoff Isolines express the maximum specific runoff (m3.s-1.km-2) with the occurrence probability equalling to once in 100 years. These specific runoffs derive from hydrological orders for the referential period of 1931 – 1980. Processing was based on 140 hydrological orders of catchments with an area under 100 km2 and approximately 40 catchments with an area below 250 km2. 70. Basins of the main rivers with water balance Surface streams are characterised by mean discharges presented by means of the stream width in logarithmic scale, water divides of the principal streams of Slovakia, and selected gauging stations with graphs of runoff division in the individual months (%). The mean discharges and division of runoff in the year were assessed for the referential period of 1931 – 1980. 71. Types of runoff regime Three basic areas with identical runoff regime, i. e. with the same prevailing source supplying the surface streans and distribution of runoff over the year, are defined on the basis of analysis of the mean monthly runoffs, atmospheric precipitation, and air temperature for the period of 1931 – 1980. The runoff regime of the surface streams of the Slovak Republic reveals the altitude zonality, that is, with the increasing sea level altitude the amount of water of the stream increases, the share of the snow precipitation increases, the occurrence of the highest mean monthly discharges moves from March to May – June and that of the lowest from September to January – February. 92. Zoogeographical division: limnic biocycle The limnic biocycle of Slovakia constitutes the part of the Euro-Mediterranean zoogeographical subregion. Only small part of Slovakia’s territory stretches into the western section of the Atlantic-Baltic province and its waters drained by the Poprad and Dunajec rivers form part of the catchment of the Baltic Sea. The prevailing part of the territory is part of the north Pontian section of the Ponto-Caspian province. The Danube drains its waters into the Black Sea. Three districts from this section: the Upper Váh, the Danube with its central and west Slovakian parts and the Tisa with the Slaná and Latorica parts, are parts of this section. -1 -2 CHAPTER II: DEVELOPMENT OF SETTLEMENT AND MAP REPRESENTATION 1. Settlement of the territory between the 10th and first half of the 13th cent. The map was compiled on the basis of the topical results of archaeological research. Settlement of the territory in the framework of the existing administrative territories of districts in the individual historical periods is represented by a single sign. 8. Settlement of the territory in the years 1511 – 1530 In the light of the most recent research results, settlement of Slovakia by the end of the late Middle Ages culminated. But it is also possible that the medieval apogee (medieval maximum) was reached as early as the second half of the 15th century or earlier, as the situation of the Východoslovenská nížina Lowland suggests. By the end of the Middle Ages there were 19 free royal boroughs, 14 towns, 3,606 villages and communities. The settlement concentrated prevailingly in lowlands and basins. 9. Density of settlements by stolitzas in the years 1511 – 1530 Intensity of Slovakia’s settlement at the end of Middle Ages is characterised by the following numbers: There were 7.7 settlements per 100 km2, while the average distance between them was 3.6 km. The densest settlement network was that of the stolitza of Novohrad with 10.9 settlements per 100 km2 and the region of Orava was the most scarcely settled one with 2.3 settlements per 100 km2. 11. Settlement in 1873 The map was prepared on the basis of lexicon of localities from 1873. The lexicon was compiled by the Hungarian statistical office on the basis of the 1869 census according to administrative arrangements at the end of March 1873. As the lexicon quotes the number of houses only for the administratively independent settlements, the settlement network of the map is not complete. Interpretation of the size of settlements must take into consideration the fact that the quantitative date is in no case linked exclusively to the represented settlement. It also includes the isolated communities or hamlets under its administration. 13. Development of frontiers in the years 1919 – 1925 The Peace Conference of Paris settled the Czechoslovak-Hungarian frontiers on 12 June 1920 and the Peace Treaty of Trianon of 4 June 1920 contains them. Demarcation of the frontiers leaned upon, apart from the ethnic principle, the strategic and economic aspects. The frontiers with Poland in the regions of Orava and Spiš were determined by the Spa Conference of Ambassadors on 28 July 1920, though the definite frontiers were settled only in 1924 after the problem of Javorina was solved. 14. Changes of frontiers in the years 1938 – 1939 The political events of autumn 1938 (Vienna Arbitrage, territorial ultimatums of Germany and Poland) substantially changed the southern and in lesser extent also the northern frontiers of Slovakia. In 1939 in the consequence of what is referred to as Small War, the eastern frontier was also changed in favour of Hungary, but the military defeat of Poland in September resulted in restoration of the northern frontier to its original course from the time when the Kingdom of Hungary disappeared. 15. Development of frontiers in the years 1945 – 1947 After the end of the Second World War the original frontiers of Slovakia were restored. Small changes were adopted in the east (in 1945 the frontier was changed in favour of the Soviet Union) and three communities expanded the bridgehead of Bratislava: Čunovo, Jarovce, and Rusovce in the sense of the Paris Peace Treaty of 10 February 1947. 17. Zhupa administration in 1923 – 1928 The new administrative division into zhupas, which was carried out only in the territory of Slovakia in the sense of the Act No. 126 from 1920, was temporary. Higher territorial administrative units referred to as grand zhupas and political districts only partially copied the former districts of the Kingdom of Hungary. 18. Land system in 1928 – 1938 The land system unified and simplified the political administration in the whole of Czechoslovakia. Zhupas disappeared and the districts, apart from minor changes, remained. 19. Zhupa administration in 1940 – 1944 Land administration remained in force in spite of deep political changes (Vienna Arbitrage, foundation of the Slovak Republic) until 31 December 1939. The two-stage political administration was restored on 1 January 1940. 20. Administrative division in 1949 – 1960 On 1 February 1949 the supradistrict administrative territorial units were restored in form of regions. The territory of Slovakia was divided into 6 regions and 92 districts. The network of districts compared to land administration was somewhat denser, but it lacked its stability. 21. Territorial division in 1960 – 1990 Reorganisation from 1 July 1960 simplified the territorial administrative division of Slovakia. The number of regions was reduced to three, and that of districts was reduced to one third (38), which gave origin to what was called three grand districts. The regions were abolished as of 1 July 1969, but restored again by the end of 1970. 22. Territorial and administrative division in 1991 – 1996 In the consequence of the political changes of November 1989 the regions were abolished and the districts remained in the original number and boundaries until the 1996 reorganisation. Ward offices were provisionally established in their territory, which were to become the cores of the new districts. The 1996 reorganisation brought about 8 regions and 79 districts. 24. Lazar's map of the Kingdom of Hungary from 1528 Lazar's map (Lazarus Roseti: Tabula Hungariae ad guatuor latera). The first more detailed representation of the territory of Slovakia is part of the map of the Kingdom of Hungary from 1513 published in print in 1528. The approximate scale of the map is 1 : 1 000 000, its original was coloured and the fragment is coloured in the 16th century taste. Taking into consideration of what is called the free drawing, it is comparatively precise. It is the oldest known map of the Kingdom of Hungary, of which only one specimen was preserved. 25. Mikovini's map of zsupa of Bratislava from 1733 Mikovini's map (fragment of stolitza of Bratislava from 1733 in the 2nd volume of M. Bel’s Noticia II.). Mikovíni used mathematical-astronomical approach and new cartographic methods in this map. 26. Müller's map of the Kingdom of Hungary from 1709 Müller's map of the Kingdom of Hungary from 1709 was the first modern and utilisable map of the Kingdom of Hungary at that time. It is a big map on nine sheets with dimensions 53 x 39.5 cm, the dimensions of the whole map are 159 x 118.5 cm, and the scale is about 1 : 540 000. The territory of the present Slovakia is represented on the first and second sheets, its easternmost part is on the third sheet and the fifth sheet contains is southernmost part. 27. Lipsky's map of the Kingdom of Hungary from 1810 Lipsky's map (Generalis Regni Hungariae) is at scale 1 : 469 472, it consists of 12 sheets, the first sheet was printed in 1804 and the following sheets were published every four months until 1808. The map is based on the network of astronomically set points, with computed geographical positions of places. In its bottom there is the legend with 41 signs. In 1808 the register Repertorium in three languages was published, which contains 39,500 entries. 29. Manuscript map from the 1st ordnance mapping 1 : 28 800 from 1782 Empress Maria Theresa ordered the first ordnance mapping known as Joseph’s in the years 1763 – 1785. What was the first complete map work, represents the territory of Slovakia on 210 map sheets at scale 1 : 28 800. The maps together with the military descriptions of settlements and landscape elements represent a revolutionary approach to graphic form of information on territory and the onset of modern cartography making use of Picard’s triangulation. 30. Manuscript map from the 2nd ordnance mapping 1 : 28 800 from 1858 The 2nd ordnance mapping at scales 1 : 28 800 (1806 – 1869) or 1 : 14 000 also contained derived maps at smaller scales, including the special map at scale 1 : 144 000 and the general map at scale 1 : 300 000. Existence of these maps had a marked effect on the development of the headquarter style of command. It introduces the point fields in the co-ordinate system and new state institutions under the co-ordination of army were established (The Military Geographical Institute in Vienna). 31. Manuscript map from the 3rd ordnance mapping 1 : 25 000 from 1882 The aim of the third ordnance mapping (1869 – 1887) was to produce the new trigonometric network, new special map at scale 1 : 75 000 for public use. Surveying was carried out at scale 1 : 25 000, the sheet is precisely defined by the geographical latitude and longitude, marked by columns and layers. Mapping produced a quality numerical source material for the modern analogue cartographic works. 32. Manuscript map from the 4th ordnance mapping 1 : 25 000 from 1897 The 4th ordnance mapping (1896 – 1897). Before the 1st World War only 250 km2 of the territory of the Vysoké Tatry Mts. was mapped. The maps were used only after the war as revised multicoloured maps of the mountain range. The method of photogrammetry was used for mapping at scale 1 : 25 000. 33. Military topographic map 1 : 75 000 from 1929 After the end of the First World War and founding of the new state in the territory of Slovakia, the state administration and its armed forces carried out the 3rd military mapping and the result was the new map of the general headquarters of the Czechoslovak Army at scale 1 : 75 000. The fragment is from 1929, map sheet of the town of Trenčín 4460. 34. Military topographic map 1 : 50 000 from 1944 The new Military Geographical Institute issued substitute maps of Slovakia for the military purposes. Small print runs of amended maps for the manoeuvring troops were produced from the 3rd ordnance mapping after 1939. The fragment is from 1944 at scale 1 : 50 000, map sheet of the town of Liptovský Svätý Mikuláš 4363/2. 35. UTM military topographic map 1 : 50 000 Topographic maps from 2000 at scale 1 : 50 000 with blue print of the UTM reporting network. The maps are temporary and schemed for the purpose of joint operations of the PfP and NATO countries in the territory of the SR. Updated topographic maps in the S-42 systems and military sign key were used as source material. 36. Military map of Joint Operation Graphics (air) 1 : 250 000 JOG – Joint Operation Graphics (air) in the UTM co-ordinate system at scale 1 : 250 000. The map is in three languages and it complies with the NATO standards. It is the map drawn for the purposes of the NATO peace operation and the Army of the SR from 2000. 37. Military topographic map 1 : 25 000 Military topographic map at scale 1 : 25 000 published in 1959 in the S-52 co-ordinate system and the Balt vertical datum. It was intended for technical-economic purpose of the army and the territorial facilities of the military administration used it. 38. Military topographic map 1 : 50 000 Military topographic map at scale 1 : 50 000, mapped by photogrammetry in 1955 in the S-52 co-ordinate system and the Balt vertical datum. It was intended for the study of terrain details and special tasks of troops. Its main role was updating of the new editions of military maps. 39. Military topographic map 1 : 100 000 Military topographic map at scale 1 : 100 000 issued in 1950 – 1953 following the S-52 co-ordinate system and the Balt vertical datum. It was the basic map bearing all spatial information data on terrain and territories. 40. Military topographic map 1 : 200 000 Military topographic map at scale 1 : 200 000 from 1953 following the S-52 co-ordinate system and the Balt vertical datum. It was intended for operational use of larger army units. 45. Topographic-cadastral map of community of Lisková from 1792 Topographic-cadastral map of community of Lisková from 1792 (Mapa Topographica Terreni Possessionis Liszkova) processed by František Čekanec, from the period of Joseph’s cadaster, which was established pursuing the Patent of Joseph II in 1785. The Patent designated the boundaries of what was referred to as the cadaster communities, which contained the plots surveyed and inscribed in acreage and longitudinal measures. The map is at scale 1 : 3 000 and its dimensions are 250 x 150 cm, it is coloured, with marked north and scale, and is equipped by ornamental frame. 46. Cadastral map of community of Beluša from 1830 Cadastral map of the community of Belluša (1830). The Imperial Patent of Francis I. from 1817 in the framework of the second military mapping ordered preparation of cadastral map, which should serve as a source for establishment of property taxes. The maps were processed in different scales. The fragment is the map of the village of Beluša in the stolitza of Trenčín at scale 1 : 3 600, as verified by the stolitza and communal officials in Latin. However, the descriptive names are Slovak and in particular in the local dialect. 47. Cadastral map of Beluša estate from 1864 Cadastral map of the Belluša estate from 1864. The fragment represents the same village as the previous one. The introductory descriptions are in German, the scale is 1 : 28 800, verifications are similar though this time in Hungarian. 48. Cadastral map of town of Trenčín from 1931 New cadastral map – Trenčín (1931). Changes in legal administrative arrangements in the state after the First World War brought a new law concerning cadastral mapping in 1927. The new cadaster produced a detailed map at scale 1 : 2 880, surveying was carried out by the polygon method in the JTSK (Single Trigonometric Cadastral Network) in Křovák’s cone representation on Bessel elipsoid (example proof 784 Trenčín, map sheet 6/1). 49. Digital orthophotomap from 2000 Purpose-oriented digital orthophotomap (2000). Graphic identification of plots of the cadaster of immovables and the state of land register outside the built-up territory of the municipality was required for settling the ownership of the farming parcels. tribution of the January temperature represents, above all, the sea level altitude of the particular locality and its distance from the Atlantic Ocean. This is the reason, why the localities with identical sea level altitude are the coldest in the east of Slovakia. 51. Mean July air temperature July is the month with the highest mean air temperature (in two years out of three, July is the warmest month of the year), territorial distribution is characterised, above all, by the well expressed altitude, and partially zonal dependence. The territories with the highest and lowest temperatures agree with the distribution of the annual means. 53. Number of days with snow cover and the mean height of snow cover Isolines (isochions) express the field of the mean number of days with snow cover ≥ 1 cm. The discrete points denote the values of the average height of snow cover calculated as the share of the sum of the daily snow cover height values and the number of days with snow cover. The construction of isolines also took into account the dependence of the corresponding characteristics of snow cover on sea level altitude. 54. Mean annual precipitation totals Isolines (isohyetes) express the field of the mean annual precipitation totals, which were calculated as the share of the annual precipitation total and the number of years of the study period. For the analysis by the mean annual precipitation totals also the results of measuring of precipitation by totaliser rain gauges were used, which supplement the network of rainfall gauging station in mountain areas with difficult access. 55. Absolute maxima of monthly and daily precipitation totals Isolines (isohyetes) express the field of the maximum monthly precipitation in the 50 year row of data. In discrete point the number expresses the value of the maximum daily precipitation total. 56. Mean January precipitation totals; 57. Mean July precipitation totals Isolines (isohyetes) express the field of the mean annual precipitation totals in January. The structure of the field of the mean monthly precipitation totals in January reveals the dependence of precipitation on sea level altitude and wind- and leeward effects in winter. Isohyetes express the field of the mean monthly precipitation totals in July. The higher share of storm rain gushes in the total precipitation balance causes the distinct dependence of precipitation on sea level altitude as manifested in loose structure of the field of the mean monthly precipitation totals in July. 72. Occurrence of maximum year discharges; 73. Occurrence of minimum year discharges; 74. Occurrence of annual maximum and minimum year discharges Histograms are graphs dividing the number of occurrences of the minimum and maximum annual discharges for the period of 1931 – 1980 expressed in percentage for the individual months of year. The minimum annual discharge is the smallest mean daily discharge in the particular year, the culminating annual discharge is the largest discharge of the particular year. 76. Soils of Europe The map is based on the physical atlas of the world at scale 1 : 10 000 000 (AN USSR, Moscow 1964) and the Soil geographical database of Europe at scale 1 : 1 000 000 (1998). Its construction reflects the latitudinal zonality of the European soils. Eight categories of types and subtypes and 6 combinations of soils were used. Glaciers and associations of mountain soils form an individual category. 78. Soils Soil associations forming map units express representation of soil units in the territory of Slovakia. They present the dominance of the soil units in associations and some other elements, above all the soil-forming substrates and in abbreviated classification also the extreme soil textures (light to heavy). Genetically related units are classified into groups of soil associations. The map was made by generalisation of cartographic materials of all soil investigations and mapping made since 1960 to the present day. 80. Soil reaction Soil reaction (pH) indicates the character of the acid base reactions in soils. It determines the course of numerous chemical and biochemical reactions, which influence the decay and transformation of organic and mineral substances, creation of clayey minerals, mobilisation of elements, and thus their accessibility to plants. It characterises the state of the acidifying effect on soils through natural and anthropic factors (acid rains). The map facilitates the visual perception of the nature and extent of soil acidification and its possible negative impact on other environmental components. The map of soil reaction was compiled by the geo-statistical methods relying on 7,172 pH measuring operations. Samples of forest and agricultural soils were taken in the 1995 – 1999 period in the framework of geochemical mapping of Slovakia’s soils. 82. Soil characteristics at the regional level – part of Hornonitrianska kotlina Basin Occurrence and distribution of soil types and subtypes of the selected territory stretching between the alluvium of the Nitra river to the Vtáčnik Mts. are presented with the use of the most recent taxonomy (Morphogenetic soil classification system of Slovakia, VÚPOP, Bratislava, 2000). The west-east cut through the soils of this territory presents the linkages existing between the soil units, as well as the stratigraphy of diagnostic soil horizons of the individual soil subtypes. 83. Soil characteristics at the local level – part of Trnavská pahorkatina Hill Land Example of detailed mapping of soil on small territory. It is the southern part of the Trnavská pahorkatina Hill Land. Soil types, soil texture, depth of soil, and the soil-forming substrates are defined based on the assessment of more than 170 of soil probes. 84. Soil texture The characteristics of soil texture are based on an abundant database of the agricultural and forest soils. The character of the texture of the upper soil horizons is assessed. The colour scale represents the classes of texture, and the raster distinguishes the individual classes of stoniness (in mountain ranges) or graveliness in the river alluvia. Soils with at least 10 % of area representation of rock basement are classified as very rocky. Very rocky soils are mostly rankers to Lithosols in the mountain areas of Slovakia. Medium stony are Cambisols to rankers on the crystalline rocks and volcanic complexes. The relatively heaviest soils are to be found in the Východoslovenská nížina Lowland, the lightest soils occur in the Záhorská nížina Lowland with prevalence of soils on aeolian sands. 85. Phytogeographical division of Europe The map represents the multistage floristic areas, while eight types of flora differ by species typical for three subregions, and five provinces within the fourth subregion. Mosses and lichens dominate in the arctic subregion, coniferous, broad-leaved, and mixed forest dominate in the Euro-Siberian subregion, fragrant shrubs, cork oaks and pines prevail in the Mediterranean subregion and the steppe grasses and salt-loving plants dominate in the Central Asian subregion. 86. Phytogeographical-vegetational division Spatial distribution of potential natural vegetation of Slovakia, the main component of which is the forest vegetation represents the basis of the vegetational (phytogeographical) division. Climate-determined zones and subzones are distinguished and they are further broken into smaller spatial units based on the soil-substrate and hydrological conditions. 87. Potential natural vegetation Potential natural vegetation is the reflection of the present ecological landscape potential. It presents the natural vegetation, which could be formed in the territory of Slovakia in future, if man stopped to influence the vegetation cover. In the territory of Slovakia it is, with minor exceptions, mainly the forest vegetation. The alpine zone of high mountains, steep exposed rocks in lower positions, and the areas of open water tables represent the mentioned exceptions. The prevailing part of the mapped units consists of willow poplar, alder, elm, oak, oakhornbeam, beech, fir-beech, spruce and dwarf pine forests. The presented map is a follow-up to the map Potential natural vegetation at scale 1 : 500 000 (Atlas Slovenskej socialistickej republiky, SAV, SÚGK, Bratislava, 1980) and Karte der natürlichen Vegetation Europas at scale 1 : 2 500 000 (Bundesamt für Naturschutz – ed., Bonn, 2000). 89. Zoogeographical division of the Palaearctic: terrestrial biocycle The Palaearctic and Neoarctic regions together form the Holarctic zoogeographical realm. Palaearctic regions occupies Europe, northern Africa and areas other then tropical Asia. Its boundaries are subject to different opinion. Two of five subregions, Euro-Siberian (with all of its four provinces) and Mediterranean (West Mediterranean and East Mediterranean provinces) stretch to the territory of Europe. Provinces (except for the oreal provinces) are presented in the Euro-Siberian and Mediterranean subregions, while the division into provinces is not specified in the rest of the subregions (Middle Asian and east Palaearctic). 90. Zoogeographical division of the Palaearctic: limnic biocycle Zoogeographical division of the Palaearctic of the limnic biocycle differs from the terrestrial cycle. It is based on the study of distribution of the primarily freshwater fish, which developed in the limnic biocycle and were not able to spread in the sea environment. Fish are the beststudied freshwater species from the faunistic point of view. Primarily freshwater fish is much more significant for zoogeography than the freshwater invertebrates above all because they are not able to overcome the sea water barriers and this is the reason, why the occurrence of the related primary freshwater fish on separated continents prove the original continental connections. 91. Zoogeographical division: terrestrial biocycle Mařan’s classification (1956) was used for the zoogeographical regional division of Slovakia as an alternative to the classification based on the phytogeographical aspect. The basic difference between the two points of view is above all the interpretation of the existence of the Pannonian district of the steppe province (in contrast to the Europanonicum and Matricum), which occupies the south of Slovakia approximately up to the sea level altitude of 200 – 300 m. Ten to thirteen per cent of Slovakia’ a fauna lives in this territory. The Subcarpathian district of the province of broad-leaved forests covers the majority of the territory with the occurrence of about 75 % of species. Both districts of the subprovince of the Carpathian mountain ranges are approved as more or less continuous territory closely linked to the province of the broadleaved forests hypsometrically from 750 to 850 m a. s. l. (oreotundral and boremontane zones). 93. Extinct and retreating species of invertebrates Extinction or distinct reduction of the occurrence area of some animals at the present time has been caused by anthropic factors. In some cases this process has been very rapid. It is well documented for the invertebrates such as the macrozoobentos species. The diminished area was historically documented for Parnassius apollo. The probably disappeared species of Cicadidae are quoted among the threatened species of Slovakia. 94. Area reconstruction of extinct fishes Exclusively anthropic activities, above all excessive fishing, construction of different water works, and pollution of the water ecosystems have caused extinction of some fish species in the territory of Slovakia. For instance, the last Huso huso was caught in Slovakia in 1925 in the Danube near Štúrovo. The data on occurrence of Acipenser nudiventris are from the mid. 19th century. The last document on occurrence of Acipenser stellatus in Slovakia is from the Danube near Komárno (1926); occurrence of Acipenser gueldenstaedtii is documented in 1965 in Danube near Malé Kosihy. The last Salmo salar was caught in the Pieniny Mts. in 1947. Salmo trutta occurred, though rarely, in the rivers of Poprad and Dunajec before 1950’s. 95. Spreading of mammals and birds Out of the quoted species only two (Streptopelia decaocto and Dendrocopos syriacus) reached the territory of Slovakia in the first half of the 20th century. Castor fiber and Canis lupus also occurred in Slovakia before; their population has been almost eradicated by different negative interventions (for example Castor fiber did not occur here more than 100 years). 96. Historical migration routes of animals and distribution of migroelements During the post-glacial era the individual migroelements participating in composition of the present fauna spread from the different glacial refuges by various migration routes. The majority of these migrations took place in different times within the Holocene and Eem. The recent spreading of the individual migroelemens is documented on the example of the permanent and temporary macrozoobentos, above all the molluscs. Migration routes of both of them are comparatively reliably documented. The species of the Western Europe, prevailingly the forest species of mussels spread by the Danube route. The forest species today with the European, Central European or AlpineCarpathian areas spread by the Illyrian route. The steppe or xerophile and thermophile species spread by the Pannonian route from the Mediterranean refuges in the post-glacial era. The forest and oreal Carpathian endemits spread by the Carpathian route. The forest and steppe species with broader recent area spread from the north-east and along the external arch of the Carpathians by the Sarmatian route. Comparatively scarcely frequented Silesian route served to the migrants with alpine or Atlantic distribution. 97. Distribution of oreal, oreotundral, Ponto-Mediterranean, and Ponto-Caspian elements; 98. Distribution of eremial and boreomontane elements; 99. Distribution of submediterranean and subatlantic elements; 100. Distribution of alpine and East Carpathian elements Examples of chorological elements (eastcarpathian, alpine, submediterranean and subatlantic) document the complex structure of Slovakia’s fauna. They overlap to certain degree with faunogenetic elements (according to the glacial refuges and appurtenance to ecological macrobioms of the palaearctic region – arboreal, eremial, oreal or oreotundral. Species with wide area and ecological valence of spreading all over the territory, which represent the basic component of the fauna have been omitted from this survey. Examples of the individual elements have been selected from different groups of terrestrial land and limnic invertebrates. Distribution of the elements: • Alpine elements – the centre of spreading in the Alps or eastern Alps • Eastcarpathian elements – endemic species of the East Carpathian Mts. • Submediterranean elements – taxons with the centre of distribution in the Mediterranean subregion • Subatlantic elements – distribution in western Europe with oceanic climate • Oreal elements – taxons distribution in mountain provinces exclusively • Oreotundral elements – centre of distribution in tundra zone, today in territory of Slovakia at alpine zone as glacial relicts • Ponto and Ponto-Mediterranean elements of the terrestrial fauna – distribution in the east Mediterranean, east European steppes as far as the central Asia • Ponto-Caspian elements of limnic fauna – expansive species with original area in the rivers flowing into the Black and Caspian Seas • Eremial elements – fauna ecologically bound to other than forest semiarid and arid areas of the Palaearctic regions to the zone of steppes and deserts • Boreomontane elements – originally in the Euro-Asian taiga, now in central Europe in the mountain forests. 101. Types of abiotic complexes Synthetic spatial projection of the types of abiotic complexes relies on the most important elements of the primary landscape structure in this chapter: • The relief types express the morphometric situation, above all dissection of relief, but also the geological and geomorphological development. The relief of Slovakia’s territory is considered the principal factor of the primary landscape structure typification. • The climatic regions and districts characterize the climate. • The Quaternary cover represents the basic features of the geological, lithological and petrographic character of the soil-forming substrate. • The basic soil types are processed according to the most recent morphogenetic soil classification system. The relief and climatic situations simultaneously inform about the zonal (bioclimatic) situation while the Quaternary cover and soils provide information about azonal situation of Slovakia’ s territory. Certain adjustments of the frontiers of the source analytical maps were necessary in order to preserve the laws of formation of abiotic complexes. Generalisation of data was inevitable, for instance the small areas and the areas with rare combinations of the types of abiotic complexes were left out. ducing aluminium is the dominant socio-economic element here. In 1995 the plant was modernised. The stress factors include the largest industrial waste dumping sites in Slovakia (sludge beds and cinder fields). The forest in the Žiarska kotlina Basin contains two main wood species, the durmast oak and beech. The territory stretches over four vegetation zones: the oak, oak-beech, beech-oak, and beech. Nine units in this basin represent the grassy and herbaceous vegetation. The natural and semi-natural meadows are of high ecological value for the local landscape. Cultivated floodplain meadows spread on the alluvium of the Hron river but they also frequently occur next to the brooks flowing in the area. Floristic composition of these meadows is comparatively dull. 5. Typical land use pattern in upland – part of Horná Orava region The region of Horná Orava with its dissected relief represents an upland landscape. The land use pattern was mapped on the administrative territory of the villages of Oravské Veselé and Mutné in two periods (1956 and 2000). By the end of the 1950’s agricultural use intensified. It particularly meant removal of balks and shrubs, small plots were connected into large fields. The changes of property relationships as of 1990 in turn, meant diversification of landscape structure. The landscape changes in two temporal horizons can be characterised as 1. antrophogenic (change of small-blocks of arable land and permanent grassland to recultivated meadows and large-block arable land); 2. successive (reduced grazing causes overgrowing of pastures and change of shrubs to forests). In spite of intensification of farming activities a relatively high share of natural vegetation structures still exists in the economically used upland landscape of this region. 6. Typical land use pattern in urbanised landscape – the Capital of the Slovak Republic Bratislava Bratislava is the largest urbanised agglomeration in Slovakia. Different types and forms of landscape structure alternate on a relatively small area. The mapped units were adapted to the scale used, i.e. in many cases complex units were mapped instead of analytical units. This source material is very important for many subsequent procedures used in landscape-ecological evaluation of territory. Five main groups were formed in the framework of landscape structure mapping: areas with prevailing residential function, functional and operational areas, relaxation and sacral areas, farming and forest areas and other elements. In total 36 landscape elements were identified. 7. Changes of Bratislava The Foundation of the National Trust for Historical Places and Landscape of Slovakia administers in its files the Collection of photographs by Ladislav Noel since 1996. Ladislav Noel (1922 – 1996) created the collection of photographs in the years 1942 – 1995, which contains almost 70,000 shots (colour slides and black/white negatives). He was an important teacher and methodologist of the creation and application of amateur photography and an experienced promoter of general culture. The snapshots of his collection record the important changes of the Slovakian landscape, towns and communities. Selected photographs of Bratislava document the most significant metamorphoses of the urban structure of the Capital of the Slovak Republic. 8. Orthophotomaps of the seats of regional administration Orthophotomap is a raster map in digital form with attributes of a traditional map (scale, measurability of its elements) and it also may contain the topical information about the represented territory drawn from an aerial image. It serves as the basic topological source material of the geoinformation systems for multiple applications, as its information and statement values are extremely reliable. The basis for the preparation of an orthophotomap is represented by the aerial measuring images produced by the aerial measuring camera in a suitably selected altitude above the Earth’s surface. During the digital processing from the original aerial image using the known orientation parameters and the digital terrain model, what is called the digital orthophoto image in the required system of co-ordinates void of the situational point shifts is produced by the orthogonal re-sampling (digital re-drawing). The digital connection of the orthopohoto images covering the interest territory yields orthophotomosaics, which is selected (cut out) on chosen map sheets. The outcome is the orthophotomap. The CESSNA 206 plane made the imaging (in 1998 – 2001) by the controlled GPS system of satellite navigation with aerial measuring incorporated RMK-TOP camera 15/23 ZEISS comp. Orthophotomaps were processed by IMAGESTATION of INTERGRAPH comp. Geodis Slovakia Ltd processed the orthophotomaps. 9. Typical land use pattern in high-mountain landscape – part of the Vysoké Tatry Mts. and the Podtatranská kotlina Basin The territory of the Vysoké Tatry Mts. and the Podtatranská kotlina Basin documents the human impact even in the highest situated parts of Slovakia. The human impact was obvious the same in the past (lowering of the upper timberline and the dwarf pine scrub by grazing) as in the present time (recreation, tourism, and sport). The most frequent wood species of the Tatra forests is the spruce tree. Fir occurs up to the altitude of 1,250 m above sea level. The wood species accompanying the spruce in higher positions are larch, cembra pine, and mountain ash where they form the upper timberline. The mountain dwarf pine scrub creates an independent tier above the upper timber line in the altitude oscillating between 1,550 m and 1,850 m and gradually transits into alpine meadows with rare flora and fauna. The foothill landscape is intensively agriculturally used. The present species composition of the meadows and pastures, as well as their landscape scenery was decisively determined by intensification of farming (adjustments of the terrain, draining of waterlogged areas and spring areas, removal of woody vegetation, creation of disproportionately large fields, sowing of introduced grass species, and the like). It has not only caused the change of the original nature of meadows and pastures, but it has also changed the whole sub-Tatra landscape. 10. Traditional way of land use and traditional culture Apart from the different forms of land use with varied degrees of intensification, traditional historic forms, the historic landscape structures and surviving customs also contribute to the particularity of the contemporary landscape structure. They are important from the cultural, but also ecological, aesthetic, ethnological, compositional and many other aspects. All phenomena of cultural landscape have originated as part of the necessities of humans. They maintain the history of the human society and create an important basis of the cultural and natural heritage of the territory of Slovakia. 11. Viticultural regions There are six viticultural regions (VR’s) in the territory of Slovakia, which are divided into the viticultural regions (the Act of the National Council of the Slovak Republic No. 332/1996 of Coll. on viticulture and wine trade and on amendment of the Act No. 61/1964 of Coll. on the development of plant production in the wording of the Act No. 132/1989 of Coll.). The VR’s are the delimited continuous large areas consisting of viticultural regions (VR) with specific (special) soil and climatic conditions suitable for vine growing. VR is an uninterrupted part of VA with similar soil and climatic conditions and similar assortment of the cultivated species of vine. The Tokajská is a special VR with specific composition of vine species and special production technology of wine with unique properties. According to the European classification, the VR’s are classified into the B zone, which is further broken into three categories: B1 the warmest regions, B2 less warm regions, and B3 warm regions. For instance, the Tokajská VR is classified under the B1 category. 12. Historical structure of agricultural landscape – part of the village of Liptovská Teplička Historical agricultural landscape structures (HLS) are very well preserved in a part of the Liptovská Teplička’s administrative territory (about 800 m – 1,400 m above sea level). Since the origin of the village in 1634, the individual types of HLS developed under the more or less same influence of man/farmer as comparatively stable biotopes with the locally specific biocomponent. Intensification of agriculture was so far the most serious intervention into their development. It took place here as late as the 1970’s. In spite of it, the biodiversity of the territory is high and apart from the diversity of land use it is determined by the presence of historical forms of anthropogenic relief determined by agriculture (HFAR). In the administrative territory of the village, where no thermophilous vegetation existed, the HFAR created a 130 km long rampart. On this rampart special sites with thermophilous vegetation originated and contributed to the ecological diversity of this territory. The HFAR is the living example of the surviving traditional farming procedures, tools, use of farm animals for tillage, etc. directly in the landscape. Along with the preserved architectural historical structures in the villages (the Goral three-room log houses, log sheds, log potato cellars) they create the genius loci of Liptovská Teplička. 13. Visual quality of landscape structure – part of the village Svätý Jur CHAPTER IV: PRIMARY LANDSCAPE STRUCTURE 1. Geological structure This map represents the topical status of the knowledge on the basic structural dissection and geological building of the territory of Slovakia. Eighty per cent of it relies on the basic geological maps at scale 1 : 25 000 and regional geological maps at scale 1 : 50 000 compiled in the years 1963 – 1992. The rest is based in other published geological maps and re-interpretation of the geological map at scale 1 : 200 000 from 1963. The map is compiled in disclosed manner, it does not represent the Quaternary deposits. Apart from higher precision it differs from the preceding geological map of Czechoslovakia at scale 1 : 500 000 by the fact that it is consequently lithographic, as the legend does not display appurtenance to the tectonic units putting emphasis on the lithological and stratigraphic characteristics. Tectonic units are represented in a separate scheme. In the framework of the crystalline basement along with the rock complexes with unknown age also the complexes of undoubtedly the Palaeozoic, scarcely metamorphosed rocks are defined. In the broader region of the Slovak karst a new view of the Meliatic, Turnaic, and Silicic is presented. 3. Geological profile of the Western Carpathians The scheme derives of the geological building of the Western Carpathians and the contiguous territory at scale 1 : 500 000. It demonstrates the spatial arrangement of the tectonic units of the Western Carpathians as linked to the tectonic dissection of the neighbouring segments of the orogenic belt, the Eastern Alps and Eastern Carpathians. 6. Neotectonic structure The qualitative and spatial assessment of the youngest tectonic activity of the Western Carpathians and the Pannonian Basin in the territory of Slovakia. The resulting structuring of tectonic activity of the last cycle of the geodynamic development with relative dynamics of vertical movements of the individual block structures discernible at the applied scale is represented. Their present state is also obvious while it includes the movement tendencies of the future development of the tectonic activity in the forthcoming geological era. 11. Geological division of Europe The structural scheme of Europe represents the situation of Slovakia (the Carpathians and the Pannonian Basin) in the context of the geological building of the whole continent. It combines the basic tectonic elements with some elements of the geological building (by dissection of the sedimentary cover) of the platforms by age. Slovakia is situated in the northern branch of the alpid belt with orogenic development in the Mesozoic and Tertiary eras. This belt has developed on the ruins of the Caledonian or Variscan orogenic belt in the southern part of the European continent. Part of these older orogens are included into the alpine zone and represent part of its geological building. 13. Engineering-geological zoning The engineering-geological zones are delimited relying on the genesis and lithological nature of the rocks. The zones of the Quaternary and pre-Quaternary rocks are discerned. If two Quaternary lithological complexes appear one above another and the thickness of the surface complex is below 5 meters, combined regions are delimited while their name and symbol express both types of complexes. The regions delimited on the schematic map respond to the basis geological-tectonic units of the Western Carpathians, subregions are delimited partly by the same principles as the regions and partly by the specific features of the lithological building of the rock environment. The delimited territorial units of zoning make it possible to assess the suitability of the rock environment with regard to the different economic land use at the given level of details. 17. Quaternary deposits Compared to the older periods of the geological history of Earth, the Quaternary represents the youngest and also the shortest time span (2.4 million years), which still lasts. The present knowledge on distribution and spatial arrangement of the basic genetic types of the Quaternary sediments in Slovakia were drawn from the most recent results of the regional geological mapping. 18. Geomorphological division of Europe The geomorphological division of Europe has been created as a synthesis of several national and supranational geomorphological divisions (Embleton, C. et al., 1984: Geomorphology of Europe. London, Verlag Chemie, 465 p.; Král, V., 1999: Fyzická geografie Europy. Praha, Akademie, 384 p. and other). The cores of the morphological units at the highest level are identical with the main geological structures of Europe. The division at the lower level distinguishes the most marked morphotectonic units in a more detailed way above all in the regions with considerable vertical dissection. 20. Geomorphological situation The basis of the map is 17 different morphostructures defined on the basis of the geological building and tectonics of the territory of Slovakia. The principal types of erosion-denudation relief and selected forms of georelief are discerned within the morphostructures. 24. Morphological-morphometrical landform types The map presents the spatial division of Slovakia into types of regions with similar features, morphometry, and landform influence on landscape processes. The delimitation of natural landform units (by means of the most contrasting relief edges) was followed by characterisation of landform dissection. 25. Complex geomorphological characteristics of the Devínska Kobyla Mt. The extreme south-western part of the Little Carpathians represents the set of genetic, geometric, and dynamic information about landforms in their mutual continuity and contingency. Identification and characteristics of the elementary landforms is the output. The map reflects the natural hierarchy of geomorphologic agents and landforms corresponding to them. The geomorphologic information of this kind is well applicable to the environmental sciences. 26. Climate of Europe Classification of climate by B. P. Alisov was used as reference. The main (moderate, arctic) and transitory (subtropical) zones are delimited based in the all-year prevalence or seasonal CHAPTER V: SECONDARY LANDSCAPE STRUCTURE 1. Land cover; 2. Selected land cover classes Land cover is a suitable means for expressing the secondary landscape structure, as it represents the spatial objects of Earth’s surface identified above all according to their morphostructural and physiognomic traits. Land cover is the result of the effect of anthropic activities and natural factors on the primary landscape structure during a long-term development. It is formed by a set of material elements, which were influenced, partially or totally changed by man and they cover the entire Earth’s surface. The characterised landscape structure types derive from the single European database of land cover classes produced under the CORINE land cover project by interpretation of the Landsat TM satellite images at scale 1 : 100 000. The images are from the years 1989 – 1992, the smallest identified area is 25 hectares, the width of the smallest linear element is 100 m. The owner of the CORINE land cover data is the Ministry of the Environment of the Slovak Republic. 3. Typical land use pattern in lowland – part of the river Morava’s floodplain The alluvial plain of the Morava river is situated within the geomorphologic subunit of the Lower Morava floodplain on the river accumulation plain with a minimum altitude dissection, the remains of dead arms, and a network of flowing and stationary waters including the remains of alluvial forests, fields and meadows. As it lies in the boundary area, which was strictly guarded in the former communist regime for several decades (1948 – 1990), the diversity of its vegetation and wild life is excellently conserved. The section between the 10th and 72nd river kilometres is now protected in the framework of the Protected Landscape Area of Záhorie. The presented landscape fragment is situated between the 59th and 69th river kilometres while the protected area stretches between the river of Morava and the canal of Malé Leváre. The farming area is mostly represented by arable land. The inundation area is included among the waterlogged localities protected by the Convention on waterlogged areas of international importance as biotopes of waterfowl (Ramsar, 1971). Apart from it, it is also one of the unique ornithological territories of Europe (Important Bird Areas) since 1994. 4. Typical land use pattern in basin – part of the Žiarska kotlina Basin The Žiarska kotlina Basin is one of intensively used areas. Industrial production has distinctly changed the way of land use in this territory. The Závod SNP a. s. in Žiar nad Hronom pro- CHAPTER III: SITUATION 4. Slovakia – aerial view The visual information on landscape was obtained by combination of the digital relief model and the 1999 LANDSAT TM5 satellite images (the 1st, 2nd, and 3rd spectral zones) geometrically adapted in the Gauss-Krueger projection. 5. Geopolitical position of Slovakia in the European context The geopolitical situation of Slovakia is determined by the membership of the individual European countries in the military, political, and economic structures and their spatial arrangement with regard to the territory of the Slovak Republic. It is above all the membership in the European Union and the North-Atlantic Treaty Organisation (NATO), as well as in other important organisations such as the Organisation for Economic Co-operation and Development (OECD), the Vysegrad Four (V4), and the Central European Free Trade Agreement (CEFTA). Apart from the membership in the European Union and the NATO, Slovakia is member of the above-mentioned three organisations and their intersection in Central Europe is especially notable. The special feature of Slovakia is its geographical position on the borders with the member countries of the above-mentioned organisations and simultaneously on the border of the Community of the Independent States, which have not joined these organisations yet. Identification of inhabitants or visitors with the landscape depends on presence or absence of the positive aesthetic and experienced stimuli. The essential component of an aesthetic perception of the landscape consists of its visual properties manifesting above all in the shape 334 A t l a s k r a j i n y S l o v e n s k e j r e p u b l i k y L a n d s c a p e A t l a s o f t h e S l o v a k R e p u b l i c 335 Textová časť Atlasu krajiny Slovenskej republiky • Text part of the Landscape Atlas of the Slovak Republic of relief and character of landscape structures. Evaluation of the visual landscape quality of Svätý Jur is the example of application of methods used for the assessment of the aesthetic quality of the contemporary landscape structure, which at the same time analyse conditions of visual perception of landscape. In the framework of hexagonal network where every hexagon represents the potential sight cone, the visual linkage of space from the viewpoint of relief character and other visual barriers was analysed. The elements of the contemporary landscape structure are also evaluated from the point of view of the selected aesthetic criteria such as originality, diversity, orientation, and harmony. Synthesis yielded nine types of visual landscape quality ranging from the distinctly dominant to the visually closed spaces of different aesthetic quality. 14. Historical structure of agricultural landscape – part of the village Hriňová The landscape segment represents what is now a rare relict of historical structures of agricultural landscape with hamlet type of settlement typical for the Carpathian area of Slovakia. The secondary landscape structure (land cover) is represented here by the typical historical landscape, (farm) structures of terraced fields. As much as 639 plots can be found here on an area of one square kilometre. They are arranged in a specific fan-shaped patterns. Scattered houses of the hamlet with a network of narrow lanes and roads represent the settlement structure. The ground plan of the settlement is a mosaic of semi-closed yards with houses and farm buildings. Woody vegetation of other than forest nature forms prevailingly linear micro-structures. The original combination of landscape phenomena creates the regionally specific landscape type/variety. The silhouette of the massif of the Poľana Mt. and its side ridges with the regular arrangement of the hamlets and microstructures of seams of the fields creates the visually distinct profound relief zones. The foreland of the Poľana Mt. and the bottom of the Zvolenská kotlina Basin with the concentrated settlements of Detva and Hriňová lie in the foreground. The Poľana Mt. itself is one of the important symbols of Slovakia. Traditions and folklore complete the overall image of the region. 15. Wood species composition of forests; 16. Distribution of the selected wood species The presented material was prepared at the Forest Research Institute Zvolen in collaboration with the Slovak Environmental Agency in Banská Bystrica, and the the Forest Management Institute Zvolen. The wood species composition of forests is mapped at scale 1 : 100 000 on the basis of the Landsat Thematic Mapper satellite images (six sceneries in the time span of 1990 –1993). The shaded raster terrain model of Slovakia compiled for the corresponding Sun azimuth and Sun elevation of the individual sceneries above the raster digital relief model were entered in the project in its preparation stage. In the stage of classification the data drawn from the description of the growths from the central databank (Forest Management Institute) and the data of the forest regions of Slovakia (Forest Research Institute) were used. In case of classification of the image element (30 x 30 m in field) below the reliability threshold (most frequently assigned to 50 %) the pixel was classified under the category of mixed growths. Classification was verified by a dataset of 412 training areas and the overall reliability falls into the interval 75 –80 %. The EASI-PACE PCI International (Ontario CAN) image analysis system and the GIS system ArcInfo and ArcView ESRI were used in the processing stage. 17. Cumulated management sets of forest types The basic units of site typification in the Slovak forestry are the forest types (natural forest types). Based on the forest management affinity, the units are grouped into the cumulated management sets of forest types. The nomenclature contains the natural cover name (the predominant wood species comes last) followed by, if necessary, by the site characteristics. 18. Altitudinal forest zones The altitudinal forest zones represent the natural vegetation at certain climatic zones. The zones are determined by the climate of the particular altitude and exposure characterised by the occurrence of the dominant wood species. They are assessed on normal and not waterlogged soil. 19. Natural distribution of Scotch pine and European larch; 20. Natural distribution of oaks; 21. Natural distribution of common spruce and silver fir; 22. Natural distribution of common beech; 23. Climatic optimum of wood species occurrence The natural areas of forest wood species represent the regions of their original occurrence under the present site conditions, as reconstructed on the basis of historic inventories, site conditions with application of the knowledge of reconstruction ecology. The quoted ranges of the selected climatic variables for the individual wood species derive from the natural tree occurrence areas and the climatic data. 24. Real vegetation – southern part of the Východoslovenská nížina Lowland The Východoslovenská nížina Lowland is one of the first territories where the real vegetation was mapped on the whole area at scale 1 : 25 000 . The mapped units (43) were prepared relying on the accessible knowledge of vegetation of this territory, the proper research and aerial images. They were selected in a manner allowing for reflection of site conditions and human impact on vegetation. They are mostly at the level of vegetation associations (a complex of associations). The mapped units possess their physiognomy and groups of indicating species. The aim of mapping was not the syntaxonomic characteristics of vegetation, but the properties of sites reflected by the vegetation: the water soil regime, properties of soil and substratum and the way of use by man. This source material became part of the analyses, syntheses, interpretations, and proposals used in preparation of the Ecological optimisation of use of the Východoslovenská nížina Lowland by the LANDEP Methodology in 1986. The fragment represents a territory where the limiting factors of distribution of certain vegetation types are: the non calcareous sand and sand dunes with xerophilous grass, locust forests and vineyards, dead river arms and inter-dune depressions with water and swamp vegetation. Heavy clayey soils with extreme water regime represent the site of flooded and withering semi-natural meadows rich in species, and pastures. The mesophile meadows and pastures are on tillable (often meliorated) soils. They are intensively used, often sowed and of little significance from the point of view of biodiversity. vidual communities of Slovakia. The areas of the administrative territories of the communities express the degree of relative increment or shrinkage of population number, which was derived from the computed increase per 1,000 inhabitants of the mean state in the years 1991 – 1998 (index of population increase). Situation of the communities with value 1 is stagnating i.e. population remains unchanged, population of the communities with value smaller than 1 decreased while the communities with value higher than 1 enjoyed population increase in 1998 as compared to 1991. 7. Natality of population The basic feature of the long-term development of birth rate in Slovakia is its decreasing trend. It is connected with numerous economic, cultural and social factors. Generally said, the birth rate decreases with the increasing social development. From the regional aspect, birth rate varies considerably and in spite of decrease it also keeps some of its basic characteristics in the long-term perspective. One of them is that birth rate increases in the direction from the west to the east of the country. The eastern Slovakian districts and the northern districts of central Slovakia consistently reach the highest values. On the other side, the lowest birth rate was recorded in the districts of the southern and south-western Slovakia including the city of Bratislava. 8. Mortality of population The principal trait of the development of mortality in Slovakia is the decrease of the absolute number of dead people, as well as of the rate of mortality. The level of the general mortality in Slovakia is almost the same as in the rest of Europe. As far as the regional differentiation is concerned at the level of districts two regions stand out: mortality rate is higher in the southern and eastern districts of Slovakia. The second region consists mostly of the northern districts of Slovakia with lower mortality. The different level of the mortality rate in the individual districts depends on numerous social and economic factors. Both, the age structure of population, as determined by the birth rate and the migration balance play an important role. 9. Nuptiality and divorce The rate of crude nuptiality rate (number of marriages per 1,000 inhabitants) in districts is represented by the cartogram. The northern and eastern parts of the Republic, the northern part of the region of Žilina and Košice and the western part of the region of Prešov have the highest nuptiality rate. The decrease of the divorce rate proceeds from the west to the east and from the south to the north. The column graphs represent the absolute number of marriages and divorces in the individual districts. 14. Abortion The cartogram represents the crude rate of abortions (number of abortions per 1,000 inhabitants) in the individual districts. The complicated mosaics reveals two main spatial cores of the highest abortion rate. The first is in the south-west of Slovakia, from Malacky to Komárno, and the second, the largest, is from Žiar nad Hronom and Veľký Krtíš as far as Michalovce. In contrary, the rate of abortions is registered in the northern districts of the eastern Slovakia, almost the whole region Prešov and in the northern districts of the region of Žilina. The size of the sign expresses the absolute number of abortions and simultaneously the structure of abortions: spontaneous and induced abortions. The higher share of the spontaneous abortions (more than a quarter) generally occurs in the districts with the lowest abortion rate. 15. Neonatal and infant mortality The development of the neonatal and infant mortality in Slovakia can be divided into three stages. During the first stage (ending by the end of the 2nd World War) high neonatal and infant mortality with moderately decreasing tendency was recorded . After the 2nd World War the period of abrupt decrease of this rate followed and it lasted approximately until the end of the 1950’s. During the third stage of development the neonatal and infant mortality decreased. Apart from the temporal differences, considerable spatial differentiation of this phenomenon is also observable. The highest level of the rate of the infant mortality (number of the dead infant children per 1,000 live-births) is linked with the areas with the highest birth rate, i.e. the eastern and northern Slovakia. The lowest values of this rate occur in the western Slovakia. The neonatal mortality represents more than a half of the overall infant mortality almost in all districts, in average this share moves around 65 – 70 %. 16. Natural increase of population The natural movement of population is the result of the statistic balance of natality and mortality of population although the nuptiality, divorce and abortion also indirectly influence it. The natural increase of population, like its components, is characterised by a considerable spatial variation. Two distinct regions have been formed in the territory of Slovakia. The first consists of the northern and eastern parts of Slovakia. High values of the natural population increase as the result of high birth rate in combination with lower mortality (compared to the rest of the areas) is typical for his region. The second region consists of the south-western and southern part of central Slovakia. It is characterised by a varied scale of natural increase values ranging from the very low over a small decrease to a very distinct natural population decrease. 17. Migration increase of population The inner migration of Slovakia’s population reaches a considerable intensity with decreasing tendency in recent years (yearly about 100,000 – 120,000 inhabitants migrate). The principal migration currents were flowing out of the rural area to the towns, i.e. their character was that of concentration as part of the industrialising and urbanising processes. The current change of economic conditions leads to decrease of flat construction and gives a slow rise to the market with flats and houses. These facts along with the direction of migration at the level of communities prove the deconcentrating nature of migration. The new socio-economic conditions act in favour of spatial stabilisation of the population. Spatial evaluation of the districts of the Slovak Republic reveals two larger regions. There is a large set of districts in eastern Slovakia (above all around Šariš and Zemplín), which form a relatively homogeneous territory with population migration decrease. The second, larger, region consists of the districts with migration increase in the southern and south-western Slovakia. The districts in the middle Považie region and the belt of districts from Liptovský Mikuláš to Prešov appear as a distinct group with the positive migration balance. The group of districts in the middle and upper Ponitrie region with population migration decrease is also interesting. 18. Commuting centres and zones The commuting centres are drawn on the basis of the prevailing direction of the commuting persons of economically active population (EAP) of communities. Based in the number of commuters the zones are divided into four size categories, while the minimum values determining classification of the particular communities is 500 commuters of the total number EAP. The shares of the commuters of EAP define the rate of commuting. The communities are classified by the size of the above-mentioned share into two groups: the first group comprises the communities forming what is called the ”core of the commuting zone” where more than 50 % commutes to the centre and the second group contains the remaining communities with the share of the commuters below 50 %. The cartodiagram shows the number of commuters to the centres from entire Slovakia. 19. Educational structure of population Number of university graduates per 1,000 inhabitants older than 15 years characterises the educational level of the population of a particular region. The sign size expresses the number of inhabitants older than 15 years with the supposed lowest level of education finished. 20. Migration regions and their centres The system of migration regions identified by the most important migration flows (emigrants) of the individual communities of Slovakia in the years 1996 – 1998 is presented here. Every migration region covers the communities, from which the most important outflow of population was aiming precisely at the migration centre of the particular region. This was how Slovakia was divided into 115 migration regions. The number of all in-coming migrants expresses the size of the centres within a particular period. 21. Total increase of population The total increase of population is the result of the balance of the natural movement and migration of population. It is an aggregated synthetic information containing the results of many partial demographic processes, which can considerably complicate their interpretation. The total population increase in Slovakia is constantly dropping and with regard to low international migration it comes close to the level of the natural population increase. The picture of the total increase of population of Slovakia is complicated even at the level of district, nevertheless there is a significant similarity to the regional differentiation of the natural increase. While the regions of the northern and eastern Slovakia maintain the total population increase (it was identified along with the natural increase assessment) it is fairly modified and it also covers the districts with considerable population decrease. Besides, some additional spatial forms can be identified as well, for instance, an extensive belt of districts with the total population decrease, which stretches from Myjava over Zlaté Moravce, Krupina, and Detva as far as Rožňava. 22. Ethnic structure of population The present picture of the ethnic structure of population living in Slovakia is the result of a long-term and complicated historical development. A comparatively diversified ethnic structure of population formed in Slovakia in the course of centuries. The northern and central Slovakia preserved its Slovak identity. The southern parts of country, bordering on the Hungarian ethnicity form an ethnically mixed territory with prevailingly Slovak and Hungarian populations since the 10th century. Similar situation is observable in the east of the country, where a mixed belt of Slovak, Ruthenian and Ukrainian language speaking population exists. More nationalities, such as the Czech, Polish, German, Moravian, and Roma live dispersed all over the State’s territory. The demographic analysis of the nationality structure is based in the results of the 1991 population census, while certain distortion in the consequence of high degree of subjectivity is also obvious. Above all the data on the Roma minority seem to be questionable as only a small part of this population group applied their right to declare their true ethnicity for the first time. 25. Religious structure of population The result of historical development and the action of different factors was a highly varied religious structure of the population both from the quantitative and territorial points of view. Analysis of the religious structure of Slovakia’s populations is complicated for a comparatively high number of persons did not quote any religion at the 1991 census. The average degree of religiosity in Slovakia was a little higher than 70 % (72.81 %). The regions with the highest degree of religiosity in Slovakia (more than 85 %) are two. The first of them is in the east and the second is in the north of Slovakia. The lowest degree of religiosity (less than 60 %) is in the districts of Banská Bystrica, Martin, Rožňava, Revúca, Košice II, Košice III and in all districts of Bratislava. Spatial differentiation of the members of the individual religions was influenced by the clear prevalence of the Roman Catholics. The second to largest religious group spread all over the territory is the Evangelical Augsburg Confession. The Greek Catholic religion is a locally limited one finding its representation mostly in the east of the country, above all in the rural areas next to the frontiers with Ukraine and Poland. The population living in the ethnically mixed boundary territory of Slovakia and Hungary along the southern frontier adheres to the Reformed Christian Church. 27. Age structure of population The main aim is to present the population structure by gender and age in the districts and regions of Slovakia. The index of femininity expresses the number of women per 1,000 men. There are only two districts with prevalence of men in Slovakia (969 women in Námestovo and 999 women in Sabinov). On the other side, the distinct prevalence of women is in the districts of the Capital Bratislava, in especial the district I (1,190) as the consequence of higher representation of old age categories (the share of women increases with age). The age structure as such is expressed by the age pyramid, which characterises the representation of the single age categories or types of population reproduction. Three types of age structures and reproduction were recognised: amplified reproduction – the progressive type (for instance, Námestovo, Kežmarok), simple reproduction – the stationary type (for instance, Vranov nad Topľou), and insufficient reproduction – the regressive type (for instance, Medzilaborce and Bratislava I). 29. Ageing of population The process of ageing of population (increase of the number and share of old population and drop of the number and share of young population) is one of the characterising traits of the population’s development. Billeter’s index was used for expression of the ageing level. The ageing process is more distinct in the western and southern Slovakia in contrast to situation in the northern and eastern Slovakia where young population prevails. 31. Types of communities according to the basic age groups of population The age structure of population is interpreted by the method of the Ossan’s equilateral triangle where all communities of the SR are represented by application of three co-ordinates (the shares of the pre-productive, productive and post-productive ages). The result of the triangleshaped graph is typology of communities by age groups while the borders between the individual types represent the nation-wide average shares of the pre-productive, productive and post-productive ages. 33. Age index of population The age structure of population of the Slovak Republic is expressed by application of the age index, which assesses how many inhabitants aged 0 – 14 years correspond to 100 inhabitants older than 50 years. Relying on the values of the index it was possible to define what is called the old or older populations with lower shares of younger inhabitants, which occupy the areas of the western and central Slovakia and what are called young or younger populations characterised by higher share of the 0 – 14 years age category, mostly inhabiting the east of the country. 36. Demographic regionalization Regionalization is the result of taking into account the natural movement and ageing of population. The resulting typological regions represent a certain type population’s reproduction. The territories where the young population combines with the natural increase of population represent the progressive types and subtypes. They occur mostly in the northern and eastern Slovakia. The combination of old population and natural decrease of population represents the regressive types and subtypes. They are prevailingly represented in the western and southern Slovakia. The transitory types possess special combinations of both traits and they are located mostly in the boundary areas of both the regressive and progressive types. 37. Economic structure of population The basis for the assessment of the structures is the pure diversification index, which expresses the diversity of economic activities by industries. The values of index move between 0 – 1,200. The 0 value of index means that there is the highest degree of diversification in the particular region and representation of all industries is equal. The value index 1,200 means that only one industry is represented in the region, i.e. the utmost specialisation. 38. Unemployment Unemployment in Slovakia has experienced a dramatic increase in the years 1990 – 2000 when the total number of unemployed increased from 37,586 (as of 31 December 1990) to 495,453 (as of 30 August 2000) with the corresponding rate of unemployment (from 1.6 % to 17.4 %). The unemployment rate varies considerably at the level of districts (Revúca 30.5 %, Rimavská Sobota 30.3 %, Trebišov 28.5 %, Bratislava IV 5.5 %, Bratislava II 6.2 %). The long-term unemployed (more than a year) make up for almost two fifths of the total number of unemployed, while their share rises in the districts of Rožňava (59,5 %), Trebišov (54.2 %), Velký Krtíš (53,6 %), Levice (52.4 %), etc. 39. The offer-demand balance on the regional labour market There is a great disproportion between the number of unemployed (494,453) and the number of vacant jobs (13,095 as of 30 August 2000) in the official labour market and there are 37 job seekers to one vacancy. The labour market in the districts of Bratislava V (999), Prievidza (887), Levice (702) and Bratislava II (646) offers absolutely the highest numbers of jobs. By the share of job seekers the worst situation is in the districts of Spišská Nová Ves (394 job seekers for 1 vacancy), Tvrdošín (383), Rimavská Sobota (340), Košice-rural area (329), Revúca (297), Trebišov (273) while the best situation is in the districts of Bratislava I and V (both 5), Ilava (6), Pezinok (10), and Bratislava II (11). 42. Functional types of urban and rural settlements Functional types of urban and rural settlements were assessed from the data on ”pure economic structure” of the population of municipalities. The ”pure economic structure” means all population living and working in the particular settlement and the particular industry, plus the commuting population. Identification of the functions of urban and rural settlements was made on the basis of the prevailing share of population working in the particular industry. 43. Hierarchy of the settlement system Hierarchic categories of settlements were assessed by the method of multi-parameter analysis applying the complex functional size index for 1981, and by up-dating the data corresponding to the 1991 – 1999 period. The hierarchy of the contemporary and future systems of towns of Slovakia was processed by the W. Christaller’s hierarchy. 45. Size structure of communities and settlement localities Size structure of the communities is expressed by the share of population in the individual size categories at the level of districts in 1998. The first group represents the districts with prevalence of communities with distinct concentration of population in the largest centre. The second group consists of the districts with comparatively uniform representation of population in several size categories of communities. Dispersed settlement expressed by the number of settlements per communities reaches the highest values in traditional areas (the Slovak-Czech boundary areas and in central Slovakia). 46. Degree of urbanisation Degree of urbanisation is expressed by the percentage of urban population in districts. Urban population is the population of the statutory towns (136), the number of which moves between 1 and 4 in districts. In 1999 the urban population prevailed in the majority of districts (61 %), while there are comparatively great differences between the districts. The highest degree of urbanisation was observed in the districts with the largest towns and the districts of the Central and northern parts of the region of Považie. The districts with only one town have the lowest degree of urbanisation. 47. Technical amenities of flats Technical amenities of flats (gas, water main, central heating, telephone) is expressed by the share (%) in the total number of flats for each of the above-mentioned technical parameters. The best amenity of the SR is the water main, more than three thirds of all flats are connected to the water main in all districts. Connection to gas and telephone is the worst. The lowest share of the flats connected to gas and telephone is in the boundary districts of the northern and southern Slovakia. Less than 50 % of flats have gas supply and less than 25 % of flats have telephone in these districts. The lowest values in number of cars per 100 inhabitants correspond to the districts of the northern and eastern Slovakia. 49. Number and structure of dwellings Observation of the size of the living space (square meters per person) shows a distinct arrangement at the level of districts into the individual belts while this size increases in the direction from the north to the south of the country’s territory. Northern Slovakia is characterised by the highest birth rate and the largest mean family size, the facts linked with the smallest living space per persons. Two and three room flats prevail among the permanently occupied flats and they represent more than a half of all flats in all districts. The largest flats (four, five or more rooms) represent in average a quarter of all permanently occupied flats. However, their share is larger in several districts of eastern Slovakia and much smaller in the urban districts of Bratislava and Košice. 52. Quality of dwellings The quality of dwellings is expressed by the share of the individual categories of flats in the total number of the permanently occupied flats. The flats of the first category prevail as they represent more than 60 % in the majority of the districts, 85 % in the urban districts of Bratislava and Košice. Only some southern frontier districts of the central and eastern part of Slovakia have the representation of the first category flats lower than 60 %. The smallest living spaces was registered in the urban districts of Bratislava and Košice, as well as in some districts of central Slovakia and in the boundary areas of the north-western part of the Slovak Republic. 54. Territorial changes of communities In the 1990 – 1999 period 13 types of territorial changes were recorded. The disintegrating type of changes dominated as a response to the prevailing and rather forced integration of communities in the preceding political regime. Disintegration, which culminated in 1990 brought about 240 new communities. Integration meant disappearance of 30 communities. Intensity of the territorial changes of communities dropped in the direction from the west to the east. 55. Types of agricultural landscape The nature of agricultural landscape is expressed by the length of vegetation period, variants of winter season, need of additional moisture, potential water erosion and chemistry of soils. Each unit is characterised by 35 indicators. Applying mathematical and statistical methods, the agricultural landscape of Slovakia was divided into 8 types by the length of vegetation period, 8 subtypes by the winter period, 8 wards by the need of additional moisture, 4 subwards by the potential water erosion, and 22 variants by the soil sorption saturation and chemistry. 58. Use of agricultural landscape Use of agricultural landscape is expressed by the share of crop production and the rate of farm animals raised per area of agriculturally used land. The rate of agricultural production is represented by a system of points, which express the cost of the individual branches of production. 59. Territorial differentiation of agricultural land The assessing index has been the share of agricultural land in the total area by administrative territories. The largest share of agricultural land is concentrated into the lowland and basin regions. It is the whole of the Podunajská nížina Lowland, southern part of the Východoslovenská nížina Lowland, Juhoslovenská kotlina Basin and some middle- or high-situated basins (for instance, the Turčianska, Popradská and Hornádska kotlina Basins). 60. Crop production Crop production has been expressed by means of the principal crops cultivated: cereals, oil plants, potatoes, sugar beet, and fodder computed to cereal units (cereal units represents the coefficients for computing the plant production, for instance 100 kilograms of cereals = coefficient 1; 100 kg of oil plants = 2;, 100 kg of potatoes = 0.3; 100 kg of sugar beet = 0.25; 100 kg of fodder on arable land = 0.5) and these units were computed for agricultural land. Cereals represent the main component of the cereal units in the majority of the districts. 61. Animal production A comprehensive index – animal units in districts (animal units represent the coefficients for computing the animal production, for instance 1 beef cattle = coefficient 1; 1 pig = 0.4.; 1 goat = 0.2; 1 poultry = 0.025;, 1 horse = 1.6) was used for the characteristics of animal production. The highest values were recorded in the most productive south-western regions of Slovakia. In case of overburdening the arable land by raising a selected species of farm animals (pigs), the concentration moves to the beet growing areas. 62. Production of cereals, potatoes, and sugar beet Combinations of cereals, potatoes, or cereals and sugar beet often represent the main way of arable land use. While combination of cereals with sugar beet prevails in the majority districts in lowlands and basins (such as Komárno, Nové Zámky, Dunajská Streda, and Levice) with the highest yield of cereals per hectare (5.5 t), cultivation of potatoes and cereals prevails in colder basins and in the whole of the north and north-eastern Slovakia (districts of Poprad, Čadca, and Liptovský Mikuláš) with the yield of cereals per hectare below 2 t. 63. Milk production One of the principal products of animal production is milk. The highest production is reached in the lowland districts of Dunajská Streda, Komárno, Nové Zámky, Levice, environs of Košice, but also in some of the mountain basin districts, for instance, Liptovský Mikuláš. The milk yield per one cow expresses the rate of milk production in relation to soil. It oscillates between 1,500 – 5,600 litres per year in Slovakia. The lowest milk yield is in some east-Slovakian districts, such as Svidník, Medzilaborce, Humenné, and Sobrance and the highest milk yields are reached almost in all districts of western Slovakia with the exception of Myjava. 64. Breeding of cattle, sheep, and pigs Beef cattle, pig, and sheep raising represent the most important component of animal production in Slovakia. Pig raising is spread above all in southern Slovakia. Beef cattle are not raised to such an extent as the pigs. The greatest impact of beef cattle raising on soil was recorded in the northern part of the country, particularly in the districts of Námestovo, Dolný Kubín, Tvrdošín, and Liptovský Mikuláš (more than 50 beef cattle per 100 ha of agricultural land) and the smallest impact was observed in the lowland districts such as Nové Zámky, Levice, Trebišov and in the districts of eastern Slovakia (below 20 beef cattle per 100 ha of agricultural land). 65. Cattle units Number of cattle units is the comprehensive index of intensity of animal production. The most intensive animal production concentrates into the basins and hill lands, for instance, in the districts of Trenčín, Púchov, Turčianske Teplice, Zvolen, Zlaté Moravce, and Pezinok. The least impact caused by the animal production is in the mountain regions of central and eastern Slovakia, for instance, the districts of Brezno, Čadca, Svidník, Medzilaborce, Snina, and all urban districts of Bratislava and Košice. 66. Agricultural firms Agricultural firms are concentrated into four groups. The first group covers the co-operatives of varied forms: for instance, the share-holding type or the farming co-operatives. The farming co-operatives represent the prevailing, and evenly distributed type (885) in Slovakia. The second group comprises the private farmers (663) and they are concentrated into the submountain regions of central Slovakia. The third group consists of different types of business companies (449) with regular distribution in the territory. The fourth, smallest group (210) is formed by different governmental firms (the plots belonging to educational centres, breeding stations, forest firms, and the like). Increased concentration of such enterprise is in the regions of Košice and Banská Bystrica. 67. Land drainage Superfluous water from the soil aeration zone had to be drained and the ground water table lowered in Slovakia. The function of soil draining manifests above all in springtime during snow thaw and in the vicinity of streams where the ground water table is prone to increase. In total 6,021 km of draining canals and 23 draining pump stations were built in the territory of Slovakia. The total drained area by systemic draining is about 480,000 ha. Apart from adjustment of water regime the draining is also an important anti-flood measure connected with the removal of inner waters and the water of the flooded agricultural land. 68. The existing situation and the need of additional irrigation The main task of irrigation is improvement of the soil water regime from the viewpoint of the cultivated crops. In total 484 pumping stations and 228 km of irrigation canals were constructed. The overall irrigated area is 311,165 hectares. The nature of irrigation in agricultural landscape is multi-functional. 78. Industry The main objective was to represent the size, structure, and regionalization of industry. Size of industrial centres is characterised by the number of workers. Structure of the sign corresponds to the representation of the individual industries in the centres. The industrial regions are the units with concentrations of industrial production in industrial centres. The territories aligned to the individual centres are characterised by strong linkages (above all intensive commuting). 82. Industrialization of districts Size (number of workers) and structure of industry in the districts of Slovakia are represented. The degree of industrialisation expresses the share of workers in industry of the total number of economically active population. 83. Wood and cellulose-paper industries; 84. Metal production, machinery production, electrical engineering, and motor vehicle production; 85. Food industry; 86. Chemical and rubber industry; 87. Textile and clothing industries; 88. Other industrial production A set of maps, the aim of which was a more detailed presentation of size and spatial distribution of the main industrial branches as a rule divided into sub-branches. The majority of them represent the shares of districts (in the individual industries) in the total production of the particular industry all over Slovakia. The size of centres is represented by the number of workers or by production size in natural indices. 89. Specialization of industry The branches of specialisation of industry in the individual districts were identified as the ”principal elements” of the evaluated structures. The size of industry is characterised by the number of workers employed in specialisation branches. The pure index of diversification assesses the degree of diversity industrial structure and its branches. The higher the diversification index, the lower the level of diversity of structures. 92. Socio-economic circumstances The map presents spatial structure of the principal economic activities. Forest economy represents an activity with areal location (the area of forest land is 1,988, 989 hectares) and it is characterised by 4 types of dominant orientations of forest economy. Another activity with areal location is agriculture (the area of agricultural land is 2,448,634 hectares). Its orientation is determined by the conditions necessary for cultivation of selected crops and their combinations. Point elements represent the settlements divided into towns (136 town with 57.9 % of population) and rural settlements (2,762 communities in 2000). Apart from size of the settlements also their functions, classification in the hierarchy of the Slovak towns and villages, and the principal branches of their industrial structures are presented. 93. Transport position of the Slovak Republic in Central Europe Situation of Slovakia in transport structure of Central Europe is very important. One of its dominant elements is the network of the pan-European multimodal transport corridors identified at the European Transport Conferences of Crete (1994) and Helsinki (1977). Four of the above-mentioned corridors directly concern Slovakia. The Vienna – Bratislava – Győr – Budapest space is crucial with regards to transport. 97. Transport infrastructure Transport infrastructure is represented by the road and railway networks, airports, ports, road and railway border crossings. The individual roads and railways are discerned according to their importance. 98. Road transport Intensity of road transport can be represented by the different size of lines expressing the direction of movement of the individual road sections and by different thickness of lines expressing the number of the unit vehicles. Intensity of transport in important centre is represented by different size of circles expressing the sum of vehicles. 99. Long-distance bus transport The source used for production of the map was the 2000 – 2001 timetable of the regular long-distance national and international bus lines. The number of connections between the individual sections of the transport network of Slovakia and the stops in the individual communities is related to 24 hours of a normal work day. The main directions of the long-distance bus transport coincide with the principal road connections of Slovakia (Bratislava – Žilina – Poprad – Košice, or Bratislava – Nitra – Zvolen/Banská Bystrica) while the regional centres (regional towns), above all Bratislava, dominated in the network of the long-distance transport lines. 100. Personal railway transport Intensity of personal railway transport is expressed by the number of all passenger trains on the individual track sections. Importance of the railway junctions and stations is presented by different size and type of writing. 101. Truck transport Assessment of the truck transport is based in national transport census from 1995. The sum of the categories N3 (truck with useful weight more than 10 t), NS (trailers) and TIR (lorries marked by TIR) was applied as the index of the truck transport rate. The index of truck transport rate (number of vehicles passing on a given section of road in both directions during 24 hours) in the territory of Slovakia was assessed on the motorway network, on the 1st category roads, and on selected 2nd category roads in relation to the international transport (road network as of 1995). From the point of view of the long-distance truck transport, the corridors of the middle and upper Považie region, as well as the middle Pohronie region are the most important ones, while all main flows of the national and transiting truck transport trace the railway network, which means an alternative for the environment-friendly forms of transports. 112. Natural attractions for tourism Territorial differentiation of the natural potential of Slovakia with regard to tourism can be expressed at two levels: the areas and the centres. The natural landscape potential was distinguished separately for the all-year recreation, seasonal recreation, all-year tourism and seasonal tourism at the level of the areas. At the level of the centres, those next to water bodies, spas (climatic, balneotherapeutic), thermal springs and caves were distinguished. Two degrees of hinterlands of the assets (gravitational hinterland broader than the Slovak Republic or that within the Slovak Republic) were taken into account. 113. Cultural and historical attractions of tourism Cartographic presentation of the cultural and historical assets is based on the analytical evaluation of spatial distribution of the museums and galleries, artistic and historic monuments, 117. Regions and centres of tourism Three categories of tourist regions (the regions with international, nation-wide, and of lesser importance) are distinguished by the landscape potential in terms of tourism. The first category contains 6 regions, the second category comprises 13 regions, and 5 regions fall under the third category. The classification of the centres of tourism is similar. Three basic types are represented: urban, spa and recreation centres. 118. Weekend houses The stays in individual recreation structures (cottages, huts, and recreation houses) have emerged among the most sought after family recreations. The map provides information on the main individual recreation localities the inhabitants of Slovakia are most interested in. 119. Development of bed capacity in tourism Development of the number of beds in accommodation facilities in the years 1975 – 1998 in the individual districts was the determining factor of the overall development of tourism. The cartogram brings the relative data on number of beds per 10,000 inhabitants of the particular district. The districts of Poprad, Liptovský Mikuláš, Tvrdošín, Pezinok, Brezno are those with the highest number of beds. 120. Use of accommodation facilities by domestic and foreign visitors Utilisation of accommodation facilities is not sufficient in the whole territory of Slovakia. The largest numbers of beds are in the districts with large towns and important centres of tourism including the spas (Piešťany, Poprad, and Liptovský Mikuláš). Higher number of foreign visitors arrives at the districts with large towns and centres of tourism. Low number of beds and simultaneously their low utilisation is in the districts situated east of the line Svidník – Trebišov. A more important number of nationals visit apart from the above mentioned districts with large towns the districts with spas of national significance (Bardejov, Turčianske Teplice, Zvolen, and Krupina). 121. Food service facilities The largest number of food service establishments concentrates in the districts with large towns (apart from Bratislava and Košice, for instance in the districts of Trenčín, Prešov, and Žilina). Large districts (for instance, Dunajská Streda, Nové Zámky, and Levice), districts with significant function in tourism (for instance, Poprad, Liptovský Mikuláš, and Bardejov) or the districts with combination of the quoted characteristics (for instance, Prievidza) contain larger number of food service establishments. The number of food service establishments per inhabitant is the best in the districts of the regions of Bratislava, and Trnava, several districts of the region of Banská Bystrica and the north-eastern part of the region of Prešov. In case the district has large towns, these establishments concentrate in such towns. 123. Ski resorts and localities Construction of the mountain transport means such as the rack-railways, cabin, and chair lifts and ski lifts has played the decisive role in the development of winter sports. The transport capacity in 330 ski centres was 450,000 persons an hour in 1996. The largest concentration of the mountain transport facilities is in the Nízke Tatry Mts., Vysoké Tatry Mts., Malá Fatra Mts. and Slovenské rudohorie Mts., Javorníky Mts., and Kysucké Beskydy Mts. 124. Passive foreign tourism organized by travel agencies Participation of the inhabitants of Slovakia in the passive (out-flowing) tourism of Europe organised by travel agencies residing in Slovakia is presented. The cartodiagram expresses the number of persons who travelled to the individual European states and the cartogram expresses the percentage of visitors coming from Slovakia to the European states. Croatia, Italy, Greece, and Spain were the European countries most visited by the Slovaks. 125. Active foreign tourism The key countries of origin of the majority of the in-coming tourists are the Czech Republic, Germany, Poland. The second group contains Austria, Hungary, Great Britain, Holland, France, Italy, Ukraine, and Russia. While the visitors coming from the countries of Eastern Europe visit Slovakia prevailingly in winter seasons, the tourists from the remaining countries prefer to visit Slovakia in summer. 126. Cultural facilities Number of cultural establishments in municipalities increases depending on size and importance of the municipality. The individual cultural establishments were classified into 10 basic types. Cultural centres (above all the former houses of culture) dominate followed by the libraries and clubs. The least represented are the concert halls, commemorating halls, and theatres. 129. Selected tourist centres of the town Vysoké Tatry The detailed view represents the functional utilisation of the structures in three important centres of tourism in the Vysoké Tatry Mts. which is the principal tourist region in Slovakia (Štrbské Pleso, Starý Smokovec, Tatranská Lomnica). Five basic functions of the structure are taken into account: tourist, commercial, therapeutic, living, and other. Only the central part, namely the one corresponding to the core of the stay and movement of visitors of each structure is represented. 130. Active tourism The districts with large towns and centres of tourism (Bratislava, Piešťany, Žilina, Košice, Liptovský Mikuláš, and Poprad) occupy the dominant position in terms of the in-coming tourism. Foreigners represent an important share in overnights in the districts of south-western Slovakia (Bratislava, Senec, and Dunajská Streda), northern Slovakia (from the district of Martin as far as the district of Spišská Nová Ves), and north-eastern Slovakia (for instance, the district of Medzilaborce). Districts of southern Slovakia (starting by the line between Žarnovica – Levice and ending by the district of Košice-rural area) are characterised by a low share of overnights of foreign tourists. 131. Foreign trade, the Slovak Republic – world; 132. Foreign trade, the Slovak Republic – Europe In the consequence of the socio-economic changes in Central and Eastern Europe after 1989 also the territorial orientation of foreign trade of Slovakia changed. The disintegration of the markets of the former Council of Mutual Economic Aid (which absorbed 75 % of foreign trade), the trade with the member countries of the Council, above all with the former Soviet Union has dramatically dropped. The maps present foreign trade of Slovakia in thousands of millions of Slovak crowns (Sk) in 1999. Its distribution is as follows: 92.4 % of foreign trade is concluded in Europe, while 3.95 %, 2.8 %, 0.5 %, and 0.1 % correspond to Asia, America, Africa and Australia respectively. The greatest trading partner of Slovakia in Europe is Germany followed by the Czech Republic, Russia, Italy, and Austria. Structure of exported and 147. Religious structure of population The results of the population census point to a high degree of religiosity while the share of believers increased from 72.8 % in 1991 to 84.1 % in 2001. The districts of the northern and eastern Slovakia boast the highest religiosity (more than 90 % of believers). Lower religiosity was found in the urban districts of Bratislava and Košice. The increase of number of believers is accompanied by the increase of inhabitants adhering to the individual religions. The share of inhabitants adhering to the Roman Catholic Church is 68.9 % (in 1991 it was 60.4 %), that adhering to the Evangelical Church of Augsburg Confession is 6.9 % (6.2 % in 1991), the Greek Catolic Church followers represent the share of 4.1 % (3.4 % in 1991), and those of the Reformed Christian Church are represented by 2 % (1.6 % in 1991). 138. Age structure of population – pre-productive group; 139. Age structure of population – post-productive group; 140. Ageing of population The characteristics of the age structure point to the ongoing ageing process of our population. The ageing from the bottom-up is proved by the decrease of the share of the children (pre-productive) category of population from 31.5 % in 1961 to 24.9 % in 1991 and to 18.9 % in 2001. The post-productive age category increases (ageing from top to bottom). While the share of this category was 13 % in 1961, it increased to 17.3 % before 1991 and to 18.0 % according to the last census. The ageing process of population is characterised by a considerable spatial variability. The assessment of the children category of population in the districts of Slovakia shows that its share increases from the west (or south-west) to the east and the north. It is the consequence of higher natality in the districts forming the regions of Kysuce, Orava, and central Považie, as well as almost all districts in eastern Slovakia. The contrary spatial orientation characterises the index of the post-productive population share. The districts of the western and above all southern Slovakia reach the highest share of this category. Similar situation is that of the majority of the urban districts of Bratislava and Košice. The ageing index of population offers more complete information (the shares of the post-productive and pre-productive categories). The south-western Slovakia (with the exception of the districts of Skalica, Senica, and Dunajská Streda) is characterised by the more rapid ageing process. This process is slower in the northern and eastern Slovakia (except for the districts of Medzilaborce and Sobrance). 141. Dependency of young population; 142. Dependency of aged population; 143. Economic dependency Dependency of young population expresses the share (representation of the pre-productive categories compared to the productive category of population. This share decreased in the recent decades (from 48.6 % in 1970 to 42.3 % 1991) and to 30.3 % in 2001. The trend proves the decreasing pace of reproduction of population. Dependency of old population is expressed in similar way. This index changes much more slowly (it was 29.2 % in 1970, 29. 8 % in 1991) and in 2001 it reached the value of 28.9 %. Apart from the characteristics of the population age structure both of these indices also imply an important economic-social information. In case of the index of economic burden these data are even more eloquent. The economic burden decreases in this sense (value of the index was 77 % in 1970 and 72.1 % in 1991) and in the last census it was 59.2 %. Explanation of the cartographic representation is complicated from the demographic aspect as the index covers two population categories (pre- and post-productive). The economic and social explanation is more important. Districts with higher economic and population burden represented by the not-productive population is identified here. 144. Quality of dwellings; 145. Equipment of dwellings The pool of houses and flats has developed more slowly from the qualitative point of view in the recent decade (the increment of almost 50 thousand flats in comparison with the 1970’s and 1980’s with the increment of around 300 thousand flats). The represented spatial differences apply to representation of flats in family houses, which is distinctly lower in urban districts and the districts with low degree of urbanisation represent a higher share. The qualitative parameters of flats and their equipment increased in the recent period. In 1970 there was 10.2 m 2 of living area per person in Slovakia while in 2001 it was 17.5 m 2. The share of flats with central heating increased from 28.1 % (1970) to 76.3 %, 61 % flats are equipped with washing machine. Equipment of dwellings with personal cars increases more slowly (32,4 % in 1980) and it reached the level of 39.1 %. 146. Ethnic structure of population The basic features of the ethnic structure of population were also confirmed by the recent census. The Slovak ethnicity is the dominating one (85.8 %), while their number has increased by 95.5 thousand during the inter-census period. It is followed by the Hungarian ethnicity with the share of 9.7 %, which experienced the decrease by 46.8 thousand inhabitants. The Roma population 1.7% is characterised by the tendency of moderate increase by 14.1 thousand, while the difference between the estimated number of this population group and the substantially lower number of the individuals who actually identify with this ethnicity is still large. The numbers of inhabitants adhering to the Czech and Ukraine ethnicity have slightly decreased by 8.3 thousand and 3.5 thousand respectively, while the number of the Ruthenian ethnicity increased by 7 thousand. The spatial distribution of the individual ethnicities, broadly speaking, maintains. national historical and technical monuments, archaeological sites and folk architecture monuments. The evaluation of the aspects of tourism also included application of the criteria assessing the degree of attractiveness of the individual elements. 114. Material and technical support of tourism Selected elements of the material and technical basis of tourism in Slovakia including their distribution, structure and capacities are presented. Size and structure of accommodation facilities are expressed by numbers of beds (hotels, motels, boarding houses, hostels, cottages, car-camping sites, spas, etc.) in the individual municipalities of Slovakia. Selected sport facilities include bathing places, swimming pools, ice-skating rinks, chair lifts, cabin lifts, funiculars and ski resorts with 5 and more ski lifts. The transport network is enriched by road and railway border crossings. The principals tourist centres in Slovakia are fully supported in terms of material supplies and technical equipment. 115. Sport and recreation facilities Evaluation of sport facilities was made by number of open-air, in-door, attached to schools swimming pools, winter stadiums, and open-air ice-skating areas. The map was compiled using the Infostat data (1999). 116. Curative establishments – spas Slovakia has got an enormous developmental potential of spa and balneological activities if the number and abundance mineral and thermal springs is taken into account. The same is true of the climatological conditions, which are ideal for therapeutic purposes. This potential is not sufficiently exploited. There are 22 spas with 1,600 beds available in their facilities. Two beds in spa facilities correspond to 1,000 inhabitants in Slovakia compared to 10 beds in the EU countries. imported commodities by the individual states is also presented. The prevailing foreign trade commodities are industrial products, machines, and transport machinery. 134. Retail network Slovakia has a comparatively dense retail network. Distribution of shops, apart from many local relationships, depends on size structure of communities. While in small communities there is only one kind of shop, in lager communities are several kinds of shops. The situation in several districts of western Slovakia where communities with two or more kinds of shops prevail prove this statement, while in some districts in eastern Slovakia with larger number of small communities, the communities with one or two kinds of shops prevail. 135. Banking and insurance There is the tendency to concentrate the network of commercial banks into the centres of regional importance. Apart from these also the towns of Komárno, Martin, and Michalovce are important banking centres. The districts with large towns possess a high share of employment in banking and insurance spheres while the share of the districts established in 1996 in the above-mentioned spheres is low. As far as the distribution of the automated cash points is concerned, the districts with large towns and regions with developed tourism are better served compared to the peripheral districts and those situated in hinterland of large cities. Population and housing census, 2001 The census was carried out in the Slovak Republic on 26 May 2001. To that date the population of Slovakia amounted to 5,379,455 and women represent 51.4 %. The data of this census as processed and provided by the Statistical Office of the SR represent the new and essential information on the demographic and social development of our country. Some of it was processed and its cartographic interpretation is included in this Landscape Atlas of the SR. Textová časť v anglickom jazyku • Text part in English language natural-settlement subregions per inhabitant; 10. Share of built-up area of natural-settlement microregions per inhabitant This group of maps characterises spatial structure of cadastral territories, natural-settlement microregions and natural-settlement subregions according to the share of ecologically important areas and their different aspects (for example, share of ecologically important area per inhabitant), as important indicators of the state of the environment. The maps show significant differences in the state of the environment in the lowland, hill land, and mountain areas while the mountain areas result more favoured. The assessment leans on the calculation of ecological quality of use of the individual spatial units according to the share of land use of different character and different ecological quality. The database used was the Register of immovable property (2001) and particularly the acreage of cultures (11 cultures) following of what is referred to the notes on cultures. The Register of immovable property makes it possible to discern more than 130 types of land use, to which the coefficients of ecological quality (according to the methodology elaborated in the Institute of Landscape Ecology of the SAS in the years 1985-1995) were aligned. Ecological quality of spatial units was calculated according to the following equation: Ek = x=1 Σp n x .kex pc Where Ek stands for coefficient of ecological quality of the particular spatial unit, px is the area of the individual land use elements, kex is the coefficient of ecological quality of the individual land use elements, and pc stands for the area of the whole spatial unit. 11. Level of protection of representative potential geoecosystems in regions; 12. Types of representative potential geoecosystems with the largest and smallest areas; 13. Representative potential geoecosystems The concept of geosystem from the systemic point of view coincides with the concept geosystem defined in Chapter I. It is the case of complex units including their biotic components and biogeographic aspects. As the units of potential vegetation instead of the contemporary landscape use (real vegetation) were selected as the basis for the definition of units, the term ”potential” is used. Map 13 Representative potential geoecosystems (REPGES) is the basic strategic map for creation of territorial system of ecological stability (TSES). Its aim is to define all important and representative geoecosystems of the SR, not only the favoured ”aristocrats” (such as the high mountains, karstic territories or wetlands, but also ”ordinary” geosystems, which are decisive from the points of view of biodiversity and bioproduction, for instance floodplains, loess tables, or ”normal” oak and beech forests. The typological and regional aspects were equally important in creation of REPGES, i.e. every, even the most plain ecosystem is representative (typological aspect) in some region, and every region even the least attractive one has some representative geoecosystem (regional aspect). Map 11 is the strategic source material for nature protection. It highlights the representative geoecosystems and regions with insufficient legal protection. Conception of new protected territories must be based on this material. The chapter also contains the table survey of representative potential geoecosystems in geological regions and subregions. 15. Natural positional-functional zones of the main European basins; 16. Principal natural-positional nodal areas of Central Europe; 17. Natural barriers and socio-economic corridors; 18. Selected types of positional-nodal regions; 19. Positional-nodal macroregions and their structural parts; 20. Schematic typification of positional-nodal macroregions and regions; 21. Dominant natural barriers – Liptovská kotlina Basin and Horehronie area; 22. Position of natural-settlement microregions and dissection of their core areas; 23. Positional-functional characteristics of natural-settlement nodal microregions; 24. Natural-settlement nodal regions; 25. Division of natural-settlement nodal regions This group of maps is original – the maps assess positional aspect of natural and socio-economic element and their mutual relationships. It is based on natural barriers of Slovakia, which define the nodal natural-settlement macroregions, regions, and microregions. These units are evaluated on the maps from the point of view of their spatial structure and dissection. The basic map in this group is the map No. 24. Natural-settlement nodal regions (barriers and developmental axes). It was produced by harmonisation of natural-nodal regions with administrative boundaries of communes. Mountain ridges (as natural barriers) in the mountainous areas, as well as the minor ridges in hilly and upland areas, but also position of units (spatial structure) in lowlands, typological differences (for instance, distinct, including economic, difference in accessibility of underground waters in floodplains and loess hills) or the barrier effect of important rivers were decisive for establishment of unit boundaries. As this is the case of combination of natural and socio-economic settlement gravitation, the boundaries of units follow the boundaries of cadasters, or boundaries of higher administrative units. The natural-nodal regions, microregions and their parts are characterised in the following maps from the point of view of position, dissection of their core parts and prevailing function. It was possible then to define, for instance, microregions, transitory, boundary and ending isolated, eventually core and marginal microregions. CHAPTER VIII: PROTECTED AREAS AND NATURAL RESOURCES 1. Exploitable underground water reserves The documents of the Slovak Hydrometeorological Institute (the State Water-Economic Balance of the SR, Water-Economic Balance for 1988 – part Underground Waters) were used as the source materials. Calculation of the exploitable underground water reserves was based on the hydrological characteristics of the individual hydro-geological zones. The obtained values of the exploitable underground water supply are expressed in l.s-1.km-2 for the particular hydrogeological zone. The seven-grade scale of yield from 0 to 10 l. s-1.km-2 and more was compiled from the obtained values. Numerical signing of hydrogeological zone, which agrees with the new Hydrogeological Zoning of the SR from 1998 is also expressed in the map. The zones are numbered from 001 – to 142 and the stratigraphic indices, which characterise the stratigraphic appurtenance of the zone, were aligned to the numbers. 2. Water balance and exploitation of the hydropower potential of water courses The water-economic balance compares the discharge characteristics of water streams with the existing need of discharge (99 % of need is satisfied). The needed discharges are represented by the use of water in the economic sector and by what is called the minimum balance discharge, which must remain in the stream because of ecological reasons. The streams were classified into three categories: • Active streams – discharges larger than 110 % of the needed discharges. Increased use of water is possible. • Tense streams – the discharges are at the level of 90 – 100 % of the required discharges. Regulative measures of water consumption are needed occasionally. • Passive streams – the discharges cover less than 90 % of the requirements on the discharges needed. Apart from the regulative measures in water supply, economising of water should be the issue of permanent concern in all consumer groups and the measures oriented to increased potential of water resources in dry spells should be implemented. Exploitation of water streams for production of energy is represented by the hydroelectric power stations of Slovakia. Three kinds of hydroelectric power stations are distinguished: hydroelectric power station, re-pumping hydroelectric power stations, and small hydroelectric power stations performing more than 0.5 MW. Hydroelectric power stations produce in average around 4,600 GWh of electric power, which is 20 % of the total electric power produced. 3. Surface and underground water resources Development of every territory requires cognition of distribution and capacity of the used surface and underground water sources. The data on water sources have been processed following the materials of the administrators of water sources: Slovenský vodohospodársky podnik š.p. (The Slovak Water-Economic Enterprise, state enterprise ), the branches for surface resources, that is water reservoirs and the streams. The underground water sources, exploited springs, wells, and probes are drawn according to the source materials of the Slovenský hydrometeorologický ústav (Slovak Hydrometeorological Institute) and Vodárne a kanalizácie š.p. (Waterworks and Sewage, state enterprise). Sources yielding over 10 l.s-1 are indicated in case of surface water sources (direct withdrawal from the streams), and underground waters, while a single symbol can include several CHAPTER VI: POPULATIONS AND ITS ACTIVITIES IN LANDSCAPE 1. Distribution and density of population Population density is the most frequently used index of population’s distribution. The most populated cities and towns (Bratislava, Košice, Prešov, Žilina, etc.) are also the most densely populated ones. The density higher than the national average, which is 110 inhabitants per square kilometre, is to be found in the settlements of the western part of country (the regions of Považie and Ponitrie), in the Východoslovenská nížina Lowland, regions of Spiš and Šariš. In contrary, the least populated are the mountain areas of the Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Veľká Fatra, and Slovenské stredohorie Mts. and the marginal parts of the Republic (north-east of Slovakia). The low values of population density in the Juhoslovenská kotlina Basin suggest its scarce settlement even in spite of favourable natural conditions. 2. Differences in population density Comparison of population density in the years 1950 and 1998 offers the possibility to observe the greatest increase in the consequence of urbanisation in the majority of the urban settlements in Slovakia. The decrease of population density in the areas of the Juhoslovenská kotlina Basin and in the marginal parts of the Republic (north-east of Slovakia) in turn suggests that the area lost population in the above-mentioned period. 5. Population density in geomorphologic wholes Distribution of settlements is considerably influenced by natural conditions. Geographic units with similar natural setting form geomorphologic wholes. The largest population density is in the basins of Slovakia (257 inhabitants.km-2) where 37 % of population live in 798 communities, while their share in the State’s area is only 16 %. Population density in lowlands is lower by half (154 inhabitants.km-2) with the share of 28 % in the State’s area, while in 906 communities almost the same number of inhabitants live (40 %) as in basins. The lowest population density is in the mountains (46 inhabitants.km-2), the share of which in the area of the State is the largest (56 %). In 1,174 communities 23 % of Slovakia’s inhabitants live here (as of 1998). 6. Development of population Development of population means increase or decrease of the permanently residing population in the territory of Slovakia by administrative division of the communities as of 4 January 1998. Circles represent size categories of absolute increase or decrease values in the indi- CHAPTER VII: NATURAL-SETTLEMENT REGIONS The maps of Chapter VII represent the key, which links the objective analytical data on nature, contemporary landscape use, and population with the final three chapters of the Atlas, which interpret them in different ways as ecological priorities, stress factors or as limits of development. The chapter is divided into two subchapters: Landscape-ecological syntheses (maps 1 –14) and Spatial relationships and natural-settlement regions (maps 15 – 25). 1. Landscape-ecological complexes It is a synthesis of maps representing abiotic complexes and the contemporary landscape use. Built-up areas with an acreage larger than 1,000 hectares are expressed in planar way, they are in fact towns and larger villages, while the level of urban fabric in rural landscape is expressed as a percentage of built-up area of the area of abiotic complexes. 2. Ecological quality of cadastral territories by structure of use; 3. Ecological quality of natural-settlement subregions by structure of use; 4. Ecological quality of natural-settlement microregions by structure of use; 5. Share of ecological quality area per inhabitant in cadastral territories; 6. Share of ecological quality area per inhabitant in natural-settlement subregions; 7. Share of ecological quality area per inhabitant in natural-settlement microregions; 8. Share of built-up area of cadastral territory per inhabitant; 9. Share of built-up area of 336 A t l a s k r a j i n y S l o v e n s k e j r e p u b l i k y L a n d s c a p e A t l a s o f t h e S l o v a k R e p u b l i c 337 Textová časť Atlasu krajiny Slovenskej republiky • Text part of the Landscape Atlas of the Slovak Republic sources or the source area. In the passive areas where there is deficiency of underground water sources, the sources, the yield of which is under 10 l. s -1, are also drawn in some cases. 4. Supply of drinking water from public water mains to population Drinking water supply to population from the public water main is expressed in percentage of the population supplied for every district. The district of Vranov nad Topľou is the only one with supply lower than 50 %. The supply under 60 % is in the districts of Bytča, Košice-environs, Gelnica and Sabinov. The supply of the remaining districts is between 70 – 90 %. The districts of Bratislava, Prievidza, Martin, Partizánske, and Banská Bystrica are close to the limits of saturation in drinking water supply. The total supply of drinking water to the population of Slovakia by the public water main in 1998 was 81.8 %, which means 1 % increase compared to 1997 and this trend is also expected for the forthcoming years. 6. Balance of water resources and water demand in districts The main directions of the water supply between the individual districts are represented. Classification of the districts of the SR from the viewpoint of the balance of water demand and water resources is as follows: • Districts with deficient water resources with regards to demand, lower supply of population or the need to address the water supply by grouped water mains and long-distance pipelines from the active districts. • Districts with sufficient water resources, supply to population is satisfactory. 7. Structure of drinking water resources Sources of surface and underground water are classified by the original area in responsibility of five branches of the Vodárne a kanalizácie š.p. state enterprise. (as of 31 December 1999). Transformation is planned into several regional water-managing companies in the sense of the Act on transformation of water works and sewage, which is currently under preparation. The positive difference between the yield and consumption can be attributed to good preparation and inclusion of the drinking water sources into systems carried out in the necessary time advance. On the other side, the irregular distribution of water resources, which slows down the connection of more distant municipalities to the waterworks systems or building of the local water mains, is the negative feature of the system. 8. Spa areas The Government of the SR has classified the territories with natural therapeutic spas, as the spa localities with special statutes. They offer spa care making use of the natural therapeutic sources and/or climatic conditions suitable for the therapy. 9. Geothermal and mineral water sources On the basis of distribution of the collectors of geothermal energy resources and geothermal field activity, 26 perspective areas or structures suitable for exploitation and energetic use were identified in Slovakia. They include above all the Tertiary basins or intra-mountain depressions spread in the zone of the Inner Western Carpathians. Their total area represents 34 % of Slovakia’s territory. The sources of geothermal energy are represented in Slovakia above all by geothermal waters, which are linked to the Triassic dolomite and limestone rocks of the Inner Carpathian tectonic units, and in less extent to the Neogene sands, sandstone rocks, conglomerates or to the Neogene andesite rocks and their pyroclastics. These rocks as collectors of geothermal waters are situated in the depth of 200 – 5,000 m and contain the geothermal waters with temperature 20 – 24 °C. The overall thermal-energetic potential of the geothermal waters of Slovakia represents 5,538 MWt , out of which 4,985 MWt is attributable to the reserves and 553 MWt to the sources. Probes carried out so far confirmed about 1,200 l.s -1 of geothermal waters, the thermal performance of which represents around 270 MWt. More than 1,600 sources of mineral waters linked to all geological and tectonic units occur in the territory of Slovakia. Their minimal yield often does not surpass thousandths or hundredths of l.s -1. Maximum yield though, reaches tens l.s-1 but mostly 50 l.s -1. The minimum temperatures of mineral waters start at the level of the average annual air temperature of the locality and the maximum temperatures seldom exceed 70 °C. 10. Natural medicinal and natural mineral table water sources Natural medicinal sources and natural mineral waters constitute a special class of underground waters, the properties of which offer the possibility of their use in spa care and filling in consumer packing. They differ from the common underground water by their chemical composition, contents of soluble substances, trace element, and gas contents, and temperature. The Ministry of Health of the SR and its Inspection for Spas and Springs declared 106 sources of underground waters as of 1 April 2002 while 84 of them are natural medicinal waters suitable for the balneotherapeutic purposes and 25 are utilisable as natural mineral waters for refreshing and diabetic beverages, and natural medicinal waters. There is an abundant representation of genetic types of mineral waters with potential of their use in Slovakia. From the point of view of mineralisation above all the moderately mineralised waters are used for balneotherapy. There is one source of saline water, the natural source of table mineral water in Cigeľka, which is filled in bottles. Hot waters, are destined for balneotherapy (the springs in Piešťany reach the maximum. temperature of 68 °C), while the cold waters are prevailingly used for drinking. As far as the gas content is concerned, the carbonic waters prevail over sulphuric (for instance, Dudince, Piešťany, Smrdáky, Trenčianske Teplice). 17. Water protection Protection of surface and underground waters is ensured in the framework of legislation of the SR in the following manner: • Protected water supply areas (CHVO) – due to their natural conditions these are important areas of natural accumulation of water by the Act of the FA CSSR No. 138/1977 of Coll. on waters (Water Act). From the point of view of water resource protection, as well as their areas 10 CHVO have been identified with total area of 6,942 km2 i.e. 14.16 % of the total area of the SR with utilisable amount of surface and underground waters equalling 39.96 m3.s-1. The proposed CHVO include the Západné Tatry Mts. with the eastern part of the Chočské vrchy Mts., Záhorská nížina Lowland with the contiguous slopes of the Little Carpathians and Medzibrožie in the south-eastern part of the Východoslovenská nižina Lowland. • Hygienic protection zones (PHO) of the exploited surface and underground water sources – they are identified with the purpose of protecting the yield, quality and hygienic security (the Act of the FA CSSR No. 138/1977 of Coll.). The used surface and underground water sources are under three and two levels of protection respectively. There are 1,138 PHO sources of underground waters in Slovakia, while in one PHO (above all in the PHO of the second level) more water sources can be included, however only with one PHO of the second level. PHP of surface water covers 71 in the territory of the SR, out of which 8 concern the water reservoirs and 62 PHO is destined to direct consumption. The areas of the PHOs of underground and surface waters represents 356,280 ha and 505,139 ha respectively. • Drinking water supply streams and their catchments – the waterworks streams are the sections of water streams determined as water sources for public supply, the basin of waterworks stream is the territory, from which the surface waters naturally flows into the waterworks stream, as well as the territory, from which the surface water is artificially conducted into the basin of the waterworks stream in order to increase its capacity (Decree of the Ministry of Agriculture of the SR No. 56/2001 of Coll., which amends the Decree of the Ministry of Forestry and Water Economy of the SSR No. 10/1977 of Coll., which identifies the water work streams and their basins and contains the list of the important water streams). This decree rearranged the original number of 58 basins of waterworks streams to 103. • Streams important for water management – they are the water streams or their sections established for diverse purposes (Decree of the Ministry of Agriculture of the SR No. 56/2001 of Coll.) with total of 691 water streams important for water economy. • Protective zones (OP) of the natural medicinal sources and natural mineral table water sources – they are the territories with determined measures and conditions aimed at conservation of their qualitative and quantitative properties. The OPs are identified as a rule in three degrees on the basis of expert hydrogeological research. The OP of the first degree protects the spring area; the OP of the second degree protects the accumulation area, and the OP of the third degree protects the infiltration area of hydrogeological structure. The OP of higher degree can include several natural therapeutic sources or natural mineral water source or natural therapeutic sources and natural mineral waters together. In the Slovak republic 37 OPs of natural therapeutic and natural mineral waters have been designated. 18. Exclusive deposits of industrial minerals The exclusive deposits of industrial materials represent the most important group of raw materials in the territory of Slovakia. According to the Balance of exclusive deposits of the SR as of 1 January 200 out of 764 registered exclusive deposits 284 are the deposits of industrial materials with geological reserves of 11.6 thousand mill. t (67 % of the total geological reserves). The share of the industrial materials in the total extraction in 1999 reached about 42 % (11.5 mill. t). The value of the annual production of industrial materials is estimated at 5.4 thousand mill Sk (about 50 % of the value of the annual production of all mineral raw 19. Exclusive deposits of construction materials The exclusive deposits of non-limited mineral deposits – construction stones, gravel and sand, and brick raw materials occupy a specific position in the structure of raw material reserves. Pursuing the Balance of exclusive deposit reserves of the SR as of 1 January 2000, 284 exclusive deposits (167 deposits of construction stone, 42 deposits of sand and gravel, and 75 deposits of brick raw material) represent as much as 37 % of the total number of exclusive deposits of raw materials and more than 50 % of the total number of exploited deposits of raw materials of the Slovak Republic. 20. Exclusive deposits of mineral fuels and metals The reserves of mineral fuels, namely crude oil and natural gas, of the Slovak Republic are limited. According to the Balance of exclusive deposit reserves (BZVL SR) in total 98 exclusive raw material deposits with overall geological reserves of 1,218 mill tons of 7 classes of the balanced mineral fuels (crude oil, natural gas, brown coal, lignite, uranium ores, anthracite, and bituminous rocks) were recorded in Slovakia as of 1. January 2000. In recent years only four classes of mineral fuels were extracted: crude oil, natural gas, brown coal, and lignite. The economic importance of the uranium ores, anthracite and bituminous rocks is, regarding their amount and quality, negligible. Geological reserves of ore material reached as of 1. January 2000 pursuing the BZVL SR material in 98 exclusive deposits almost 395 mill. tons, out of which almost 90 % of reserves were of non-balance nature (347 mill. tons). Extraction of ores suffered a distinct decline after 1990 due to transition to market economy, the general decline of world prices of metals, and the cancelled state subsidy of extraction. Extraction of antimony, mercury, polymetalic ores, copper, and complex iron ores was gradually suspended in the 1990’s followed by suspension of gold extraction in 2001. At the present time only the siderite iron ores in the deposit of Nižná Slaná are extracted in significant volumes. 26. Agricultural land use potential of the pedoecological areas and regions Spatial structure of the agricultural use (PPV) of the potential of soil-ecological regions expresses the product of quotients of the corresponding acreage of agricultural lands and the mean point values of their production material. These values were computed by the following formula: BH PEJ . % of acreage of agricultural soil PPV = 100 where BH PEJ stands for the mean point value of the production potential of agricultural soils (soil-ecological units) of the particular regions. Potential of agricultural exploitation of regions is expressed in 10 categories of PPV indexes from 100 to 1. 27. Productivity potential of agricultural soils Evaluation of spatial structure of production potential (relative quality) of agricultural soils in Slovakia has been elaborated based on the assessment of the effect of soil-ecological factors (soil, relief, climate) on crops and the subsequent assessment of point values of all soil-ecological units assessed (BH BPEJ) by the following formula: BH BPEJ = (HPJ + SE + KH + Z). T where HPJ equals point values of the main soil units, SE means point values of slope inclination and exposure, KH means point values of stone content and soil depth, Z means point values of soil texture, and T is the coefficient of the climatic region. The scale of 10 categories expresses spatial structure of potential. 30. Official price of agricultural land The price of agricultural land is established pursuing the Decree of the Ministry of Finances of the SR No. 465/1991 of Coll. The price of land fulfils two functions: the obligatory (used for official settling of the legal property relations to land) and that of orientation (it provides information to the free land market). The prices of arable land are established directly on the bases of computed gross rent effects (HRE) for classified soil-ecological units with positive values of HRE (i.e. in better than marginal soil conditions). The minimum price is set at 5,000 Sk.ha-1. This is the price of land on extreme slopes, extremly stony, shallow and waterlogged soils, in prevailingly cool mountain areas. The price intervals are determined after 500 Sk.ha-1. The maximum price is set at 120,000 Sk.ha-1 in case of the soils with the highest production capacity. They are mostly located in flat areas, warm climatic regions with favourable water regime, free from skeleton, rich in humus and nutrients. They are mostly covered Chernozems, Mollic Fluvisols, and Gleysols, typical carbonate soils. The price of land does not reflect the ecological, landscape-forming, aesthetic and other functions of land. 31. Soil quality and extra protected soils The quality groups of soils were created on the basis of assessment of the soil-ecological and production parameters of agricultural soils of the SR (Regulation of the Government of the SR No. 152/1996 of Coll.). The source materials used for classification of soils under the individual groups was the system of soil-ecological units, which is the result of detailed pedological survey complemented by monitoring of soil production parameters. Classification takes into account the chemical, physical, and biological properties of the individual soil types including the soil-forming substratum, climatic and relief situation. The result is classification of agricultural soil fund into nine quality groups of soil ranging from the best quality soils with the highest production capacity and as a rule with highest potential of environmental functions in the climatically most favourable areas (the 1st quality group) to the least productive soils in extreme sites in very cool climatic conditions (the 9th quality group). The soils included in the first three groups represent especially protected territories of the highest quality also pursuing the Act of the SNC No. 307/1992 of Coll. on protection of the agricultural soil fund. They represent 20 % of the overall area of agricultural land of Slovakia. The 4th to 7th groups include the soils with medium production capacity (52 %), the 8th and 9th quality groups include the soils with low production capacity (28 %). Every soil is the result of very long development and it represents an irreplaceable natural resource for man. Even the least productive soil of very low quality is of unrecoverable ecological value and requires protection. 32. Official price of forest land Price of forest land by forest economic units was determined based in mean values of representation of the target wood species composition, average site classes of trees, average transport and skidding distance, and timber reserves at the rotation age. The price of forest land is established pursuing the Decree of the Ministry of Finances of the SR No. 465/1991 of Coll. on prices of constructions, plots, permanent growths, reimbursements for establishment of the right to personal use of plots and reimbursements for temporary use of plots, while it also quotes the price of one hectare of forest land. 33. Virgin forests Virgin forest is defined as by man directly not influenced indigenous forest, which represents, depending on its wood species composition, the last segment of the phylogenetic development of forest in a particular area. Out of the total number of 75 forest reserves with various levels of anthropogenic influence, well-conserved reserves in all vegetation zones, the character of which corresponds to the above-quoted definition, were chosen. 34. Categories of forests by their functions Functional categorisation proposes differentiation exploitation of forests in accord with principles of sustainability. It is based on Act No. 61/1977 of Coll. in wording of later issued provisions and the Decree of the Ministry of Agriculture of the SR No. 5/1995 of Coll. on economic arrangement of forests. The prevailing part of forest growths also falls under legal protection in the framework of the protected natural territories or they are part of the zones of hygienic protection of water sources. According to their function, forests are classified into three categories: • Protective forests (295,170.02 ha) fulfil the function of protection of soils against erosion and protection of the lower situated growths on unfavourable sites below the upper timberline and in the dwarf pine zone. They are divided into the forests on extra unfavourable sites, high-mountain forests, forests in the dwarf pine zone and other forests with prevailing function of soil protection. • Special purpose forests (312,029,41 ha) are the forests with special mission, which is determined by specific social needs. Forests in protective zones of water sources, forests in protected zones of natural medicinal sources and sources of natural mineral table waters, spa forests, and forests existing around the therapeutic and preventive facilities, suburban forests and other forests with recreation functions, forests in recognised game materials). The most important industrial material (from the point of view of exports) are the limestone rocks and cement-producing raw materials followed by magnesite, dolomite, rock salt, bentonite and barite. Zeoliths also represent a perspective group. parks and pheasantries, forests in protected territories, parts of forests under the impact of emissions and part of forests destined to research are discerned. • Commercial forests (1,242,806.21 ha) serve to production of timber while they also fulfil other functions of forest. 35. Approved forest stands for seed collection The approved stands rank among the best quality ones of the wood species used for seed collection and they are the result of the previous massive selection expressed by the phenotype value in the forest economic plan. 36. Growing stock and mean gross annual timber increment in forests Representation of the principal wood species and quantification of forest production has been processed according to the state and other than state sectors in the individual districts. Timber reserve in forests amounts to 403 mil.m3 of timber to the top of 7 cm outside bark (source: Permanent forest inventory, Lesoprojekt, 1999). The data are annually updated according to the forest economic classes at about 1/10 of the forest area. The total current increment as the most important indicator of production represents the increment of timber matter for the current year computed per one hectare. Its mean value amounts to 6 m3.ha-1 at present time. 37. Official price of forest stands The price of forest stands by the forest economic units was established on the basis of the mean wood species composition, mean site classes of trees, mean stand density, mean wood transport and skidding distance, age of stand, and the current timber supply. The price is assessed according to the Decree of Ministry of Finance of the SR No. 465/ 1991 of Coll. per 1 hectare of forest stand. 38. Official value of the public-beneficial effects of forests Official value of the effects of public-beneficial functions of forest was determined on the basis of mean representation of economic sets of forest types and their rotation age. The value of the effects of public-beneficial functions of forest was established pursuing the Regulation of the Government of the SR No. 1/1994 of Coll. on the tariffs of levies for exclusion of the forest plots from the forest land fund per 1 hectare and year. 39. Territorial nature and landscape protection The nature and landscape protection in the territory of the SR is provided for by two acts, six governmental regulations, which designate the national parks, 24 decrees, which designate the protected landscape areas and regulate the details concerning protection, designate the protected plant and animal species, minerals and fossils and finally the generally binding decrees of regional offices, which designate the protected territories and trees. As of 1 April 2002 there are 14 protected landscape areas (512,398 ha) under the second level of protection, 9 national parks (318,201 ha) under the third level of protection (protective zones of national parks under the 2nd level of protection – 275,855 ha), and as of 15 October 2001 there are 1,071 protected territories under the fourth and fifth levels of protection including protected areas, natural reserves, national natural reserves, natural monuments, and national natural monuments. Pursuing the Act of the National Council of the SR No. 287/1994 of Coll. on nature and landscape protection, conservation of the natural assets of Slovakia is based on territorial system of ecological stability. The specialised organisation established by the Ministry of Environment of the SR involved with nature protection is as of 15 July 2000 Štátna ochrana prírody SR Centrum ochrany prírody a krajiny (State Administration of Nature Protection of the SR Nature and Landscape Protection Centre) seated in Banská Bystrica covering administration of 9 national parks 14 protected landscape areas, and 2 regional administrations of nature and landscape protection. Administration and protection of the caves opened to public is in responsibility of Správa slovenských jaskýň (Administration of Slovak Caves) seated in Liptovský Mikuláš. Zoologická záhrada (Zoological Garden) in Bojnice is responsible for organisation of protection of animals outside their original sites and care after the confiscated animals. 42. National Park of Tatras National Park of Tatras is the oldest national park in Slovakia with unique high-mountain glacier relief. It was established on 18 December 1948 on an area of 74,111 ha with protective zone stretching on 36,574 ha. The value of the territory and its significance from the conservationist point of view were the reasons for its inclusion among biosphere reserves in the framework of the UNESCO MaB (Man and Biosphere) Programme. There are 29 national natural reserves, 25 natural reserves, 1 protected area, 1 national natural monument, and 1 natural monument in the territory of the Park. Biodiversity of the Park, and particularly its fauna is represented by 115 species of birds, 42 species of mammals, 8 species of reptiles, 3 species of amphibians and its flora contains 1,300 species of vascular plants, including 37 Tatra endemits, 41 West Carpathian endemits, and 57 Carpathian endemits. Pursing the character of ecosystems and their functionality, three conservation zones were defined (the zones A and B coincide with the territory of the National Park, while C zone is the protective one). The principle of zoning makes possible further breaking down of the territory into combined ecological and functional areas, which can be used in the sphere of territorial planning in order to assess special conservation measures. 43. Wetlands The most valuable swamps and other hydrophilic associations represent wetlands. In the years 1991 – 2000, 261 specialists carried out their inventory. Apart from these localities another 1,050 locally important wetlands were identified while more than 500 wetlands were identified geographically, i.e. without characterisation of flora and fauna, which prevented their categorisation. The source material used for mapping of wetlands was provided by the Centrum mapovania mokradí Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny (Centre for Wetland Mapping of the Slovak Union of Nature and Landscape Conservationists) in Prievidza. Mapping of wetlands in Slovakia continues and its main aim is to: • cartographically process the yet not investigated territories, for instance, the districts of Humenné, Zlaté Moravce, and other • explore fauna and flora of more than 500 geographically identified wetlands • update the state of biota of internationally and nationally important wetlands • involve more specialists in inventory of wetlands. 44. Caves Caves form the most extensive underground area in Earth crust. They are characterised by specific natural traits such as genesis, morphology, sinter filling, underground streams and lakes, speleoclimatic pattern, cave fauna, etc. Two types of caves are discerned: primevalcaves, which were generated along with the genesis of rocks and secondary, which were formed after the genesis of rocks under the effect of exogenous processes. The karstic caves are the most spectacular and largest caves. The area of karst territory (formed normally by different classes of limestone and dolomite rocks) in Slovakia is more than 2,700 km2. The map was compiled pursuing the List of Caves in Slovakia as of 31 December 1998 issued by the Ministry of Environment of the SR. The central register and documentation is in responsibility of the Slovenské múzem ochrany prírody a jaskyniarstva (Slovak Museum of Nature Conservation and Speleology) in Liptovský Mikuláš. This List has been prepared in co-operation with the team of employees of the Museum, Slovak Speleological Society, volunteers and other contributors. The List does not comprise the areas of anthropogenic origin and 3,946 caves are ordered by geomorphological units in alphabet order with quoted cadaster and district, sea level altitude of the entrance, length and depth of the cave system, genetic type, class of rocks, etc. More than 120 caves occur in other than karstic rocks. Pursuing the Act of the National Council of the SR No. 287/1944 on nature and landscape protection, caves represent natural monuments under the highest, i.e. fifth level of protection, while the most important ones were designated national nature monuments by the Ministry of Environment of the SR. The presented occurrence of caves was processed according to quantitative indicators in geomorphological units. 45. Important geological sites Slovakia has 174 geological sites of interest. Some localities are protected in the sense of the Act of the National Council of the SR No. 287/1994 of Coll. on nature and landscape protection under the highest, fifth level of protection as national natural monuments, natural monuments, national natural reserves or natural reserves, other are protected pursuing the Convention on protection of the world cultural and natural heritage. The majority of stratigraphic and palaeontological localities are not protected by the law, but they are extra valuable geological object from the scientific point of view and should be conserved for future generations as geological heritage. According to their nature, they are classified into 9 categories while some localities qualify for several categories. 47. Historical gardens and parks, arboreta, and botanical gardens The category of historical parks in the sense of the Act of the National Council of the SR No. 27/1987 on state conservation of monuments in wording of later issued provisions covers 315 parks with distinct characteristics of style, historical and architectural value, which qualify them among the cultural monuments. The second category comprises important parks, gardens, and other cultural vegetational formations, which do not fulfil the criteria of cultural monuments but they do fulfil those of natural assets. They are important from dendrological, cultural, recreational or architectural points of view and declared national natural monuments of the SR classified into the category of protected areas in the sense of the Decree of the Ministry of Environment of the SR No. 293/1996 of Coll. Among them are arboreta (6), botanical gardens (5), 88 parks and other elements of vegetation of Slovakia (for instance calvaries for their tree species and historical value). This map was produced based in source material provided by the Pamiatkový ústav (Institute for Monuments), Bratislava (Situation in 1999). 50. Number of localities with protected trees by districts; 51. Number of protected trees by districts; 52. Species diversity of protected trees by districts Number and species diversity of protected trees in Slovakia are classified by districts and regions. The protected trees were designated in the sense of the Guideline of the Ministry of Environment of the SR No. 4/1999-4.1 pursuing § 34 of the Act of the National Council of the SR No. 287/1994 of Coll. on nature and landscape protection. Trees, which grow in parks, gardens, and in the not settled landscape and reach extra dimensions (height, circumference of trunk) and/or age are classified in this category. Special limits are established for every wood species. In Slovakia 466 localities with occurrence of protected trees (single or in groups) with the total number of 1,280 trees representing 66 species are registered. Trees are continuously searched for and documented. The data were provided by the State Administration of Nature Protection of the SR, Banská Bystrica (Situation in 1999). Flora Slovakia, thanks to its climatic (fading out oceanic effect and the onset of continentality) and orographic conditions, boasts large diversity of flora. Pannonian and the proper Carpathian flora, as well as the Alpine or Mediterranean elements are to be found here. Presented plant species were selected by application of various criteria. The degree of cartographic processing of every taxon was taken into account in order to reflect its distribution in Slovakia in the most complete way. The above-mentioned plant species represent a wide spectre of different forms (starting from the annual and ending by the perennial herbs and wood species) growing in different types of biotopes (fields, vineyards, ruderal sites, sand dunes, stationary waters, steppe hillsides, rock and debris sites, in broad-leaved and coniferous forests, and subalpine or alpine meadows, from lowlands to the high-mountain vetegational zones. For better orientation, the individual species were classified into categories. The maps of the selected taxons were processed according to the Databáza rozšírenia vyšších rastlín (The database of distribution of vascular plants) of the Botanical Institute of the SAS in Bratislava. Distribution of some species is in accord with The Red List (Čeřovský, J., Feráková, V., Holub, J., Maglocký, Š., Procházka, F., eds., 1999: Červená kniha ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov SR a ČR. 5. Vyššie rastliny – The red book of threatened and rare plant and animal species of the SR and CR. Vascular plants. Príroda, Bratislava). 54. Endemic plant species Endemits are the taxons, which occur exclusively in certain territory. In the broader sense of the word, 220 taxons of Slovakia are considered endemits (Kliment J., 1999 Komentovaný prehľad vyšších rastlín flóry Slovenska, uvádzaných v literatúre ako endemické taxóny, (Commented survey of vascular plants of Slovakia quoted in literature as endemic taxons) Bull. Slovenskej botanickej spoločnosti, Suppl. 4). Occurrence of the presented taxons is linked only to the area of the Western Carpathians, or their smaller part. Onosma tornensis – endemit of the Slovenský kras Mts. growing on rocky limestone hillsides in several localities in wider environs of Turnianske Podhradie. It is critically threatened, rare and legally protected species. Daphne arbuscula – rare Tertiary relict, endemit of the Muránska planina plateau growing on the steep rock slopes, rock edges, crests, and terraces on limestone substratum at the altitude ranging between 590 – 1,330 m above sea level. It is considered the most important and best known endemit of Slovakia’s flora. This endangered, rare, and legally protected species is included in the World Red Book of Endangered Species along with Onosma tornensis. Hieracium rohacsense – endemit of the Western Carpathians linked to dwarf pine woods and grass associations of subalpine positions. The centre of its distribution is in the Západné Tatry Mts. (it also occurs in the Polish part of the range), western part of the Nízke Tatry Mts., and the southern part of the Veľká Fatra Mts. It also grows in the Vysoké Tatry Mts. and the Západné Beskydy Mts. It reproduces apomictically. Pulsatilla slavica – is the West Carpathian endemit growing on the shrubby and grassy hillsides, on limestone and dolomite rocks and its spreading ranges from hills to mountains. Outside Slovakia it grows only in one locality of the Polish part of the Západné Tatry Mts. It is conspicuous above all in time of blooming. The species is legally protected while damage to localities (quarries) and collectors threaten it above all. Erysimum wahlenbergii – endemit of the central mountain ranges of the Western Carpathians, it occurs only in the Belianske Tatry and Veľká Fatra mountain ranges. Species with yellow flowers grows on limestone rocks and debris of the mountainous and subalpine positions. Dianthus nitidus – West Carpathian endemit grows on limestone and dolomite substratum in the mountainous or subalpine zones (400 – 1,800 m a. s. l.). Legally protected species. 55. Endangered plant species These are represented by taxons, existence of which in the localities are threatened directly or indirectly by a wide range of, above all, anthropic factors (complete liquidation of sites in the consequence of construction activities and extraction of minerals and organogenic raw material such as peat or by gathering of individual plants). Many of the threatened species grow in small number of localities and in small populations. Asplenium adulterinum – is a slim fern linked to ultrabasic rocks with higher magnesium contents. In Slovakia it grows on chloritic phyllites and gneiss. Slovak localities are situated in the eastern boundary of its area. This legally protected species is threatened in Slovakia and it is simultaneously included in the world red list. Small populations are threatened by succession, collecting, and mechanical destruction of soil substratum (in the consequence of extraction and transport of timber). Veronica agrestis – annual field weed, which accompanies cereals and root crops. It prefers light nutritious soils, rich in humus and nitrogen, humid and slightly acid soils poor in calcium, and altitudes below 700 m a. s. l. Affected by agro-technical interference it joined the rare and threatened taxons of Slovakia’s flora. Alyssum desertorum – is the typical species of psammophyte associations with high carbonate content. It grows on sites with discovered sandy surface. The species is threatened by destruction of its sites by economic activities such as extraction of sand. It is legally protected Hippuris vulgaris – water herb growing in stationary or slowly flowing waters, water reservoirs and canals with sandy bottom. It requires water high in nutrient and calcium content. It is threatened by control of water streams, disappearance of dead or blind arms of the rivers and melioration. It is threatened and legally protected species. 56. Phytogeographically important plant species Occurrence of phytogeographically important plant species reaches the geographic boundary of the overall or partial area or it is limited to certain part of Slovakia’s territory. Lathyrus transsilvanicus – perennial herb growing on the edges of oak-beech woods or mixed forests, in orchard grass on the soils rich in humus. It is also spread in hill zone in the altitude of 200 – 415 m a. s. l. The northern and western boundaries of the area pass through Slovakia. It is threatened and legally protected species. Lathyrus laevigatus – is spread only in the eastern part of the territory of Slovakia (Bukovské vrchy Mts., Vihorlat Mts., and rarely in the Nízke Beskydy Mts.), in broad-leaved forests prevailingly in beech woods or oak-hornbeam woods with admixture of beech. It is phytogeographically significant species, part of the western boundary of the area passes through Slovakia. It is threatened and legally protected species. Cardamine matthioli – is one of the Cardamine pratensis agg. polyploid complex. It grows on the moderately humid, flooded, but also on dryer meadows from the plain (lowland) to submontane zones. It is the Central European species spread as far as the northern Italy and the northern part of the Balkans. The northern boundary of its area passes through Slovakia. Cardamine amara subsp. opicii – subspecies accompanying small brooks and springs in mountainous or subalpine zones, rarely occurring in the alpine zone. Its area is limited to higher positions of the Carpathians. Reseda phyteuma – annual weed of abandoned fields, vineyards and roadsides, which likes well-aired, dry, warm stony, sandy or loess substratum. It grows in plain and hilly zones below 500 m a. s. l. The part of the northern boundary of its area passes through the south-western Slovakia. Threatened and rare species. Teucrium scorodonia – perennial herb. Its original area in Slovakia is only in the Tribeč Mts. Occurrence of the species is linked to quartzite base. It prefers acid soils poor in nutrients. It grows in marshes, acidophilous oak woods, shrubs and pioneer associations of quartzite debris. The exclave occurrence of this species in the Tribeč Mts. is situated on the eastern edge of its area. 57. Forest plants and plants of higher altitudes These are plants linked to forest associations of different types or the species growing in higher altitude above sea level, from the hill to alpine zones. Lunaria rediviva – Attractive herb up to 1,5 m tall with intensively smelling rose-coloured flowers and decorative fruit is the typical species of humid forests growing on debris and in ravines. It prefers nutritious and rich in humus soils with abundant nitrogen prevailing on limestone rocks. It grows in mountainous zone and its altitude minimum is about 200 m above sea level while it also grows at 1,500 m a. s. l. in the Tatras. Gentiana verna – perennial plant with blue flowers, which blooms from March to April on mountain or submontane meadows, pastures, and forest clearings in submontane to alpine zones. It occurs at the altitudes up to 2,100 m a .s. l. Ranunculus platanifolius – decorative, up to 1,3 m tall plant with tiny white flowers which grows in mountain beech and spruce woods, dwarf pine woods and mountain meadows from the submontane to subalpine, rarely in alpine zones at the altitudes ranging from 600 to 2,000 m. Coronilla coronata – 30 – 60 cm tall perennial plant with yellow flowers. It grows prevailingly on limestone and dolomite rocks in light forests, on debris, shrubby and forest edges from the hill to subalpine zones. Woodsia ilvensis – tiny fern up to 20 cm tall. It is linked to sunny sites on steep rocks, rock fissures, and debris. It grows prevailingly on eruptive rocks, most frequently andesites and basalts. It occurs from hill to mountain zones, and its highest situated locality is at the altitude of 1,350 m above sea level. Sorbus torminalis – light-loving wood species, very frequent in hill to submontane zones, it grows in associations of oaks, oak-hornbeam forests, and less frequently in warm beech woods. Cardamine glandulifera – very conspicuous plant with violet flowers in springtime. It grows in broad-leaved and coniferous forests, above all in beech and beech-fir woods, but also on the banks of brooks in alder woods, in mountain spruce woods from the hill to subalpine zones. It is the Carpathian subendemit. Fauna Fauna of Slovakia is the result of long-year development, (its post-glacial stage was the decisive one), geographical situation, and relief of the territory. These are the factors, which determine the existence of rich and varied fauna of Slovakia. Recent estimates fixed its number at more than 40,000 species and it is the lower rather than upper limit of the estimate. The estimated number of species of insects only is about 31,000 species. While the species diversity of fauna expresses it overall abundance, the share and level of endemic taxons express its character and uniqueness. (Sources: Jedlička, L. et al., 1992: Ekosozologický výskum a manažment ohrozených druhov organizmov. Ekologický projekt, MŽP SR Bratislava; Jedlička, L., 1993: Ekosozologický stav fauny Slovenska: východiská a prehľad. Životné prostredie, 27, p. 201-205; Štollmann, A. et al., 1997: Návrh (červeného) zoznamu cicavcov (Mammalia) fauny Slovenskej republiky. Ochrana prírody, 15, p. 201-218; Krištín, A. et al., 1998: Červený zoznam a ekosolozologický status vtákov (Aves) Slovenska. Ochrana prírody, 16, p. 219-232; Urban, P. et al., 1998: Červený (sozologický) zoznam obojživelníkov (Ampibia) a plazov (Reptilia) Slovenskej republiky. Ochrana prírody, 16, p. 203-218 and other). 58. Endemic and relict mammals; 59. Endemic fishes and cyclostomes; 60. Endemic and relict limnetic invertebrates; 61. Endemic and relict terrestrial invertebrates Endemit is the taxon (species, gender, etc.) with limited area and its spreading is linked to smaller territory, normally well defined from the physical-geographic and zoogeographic points of view. The higher the number of endemits and their position within the system, the higher the overall level of uniqueness of the particular fauna. Fauna of Slovakia consists mostly of wider spread species and the share of endemits is comparatively low. Carpathian or West Carpathian endemits at the level of species or subspecies linked to the Carpathian mountain areas prevail in it. Relicts are taxons, current occurrence of which in the territory is the remnant of their wider distribution in the past. Glacial and periglacial relicts – arctic tundra and taiga species, which occurred in Slovakia in the glacial and post-glacial eras sporadically survive in mountain positions isolated from their present areas of spreading in the north of globe. Protected and important species of fauna Protection of species is historically one of the first forms of nature protection. Above all the rare, scientifically interesting species threatened by eradication or extinction in certain territory were protected. Animal species of Slovakia are protected pursuing the Decree of the Ministry of the Environment of the SR No. 93/1999 of Coll. In the majority of cases the species are classified into one of the sozoological categories: threatened, very threatened or critically threatened; many of them are endemits or relicts. They represent important elements of fauna and a very valuable part of its species diversity. Out of the great amount of protected animal species above all those are quoted, whose area of spreading has significantly changed in recent decades under the effect of anthropic activity. 62. Protected and important reptiles and amphibians All species of reptiles and amphibians are protected in Slovakia; 3 species of reptiles and 3 species of amphibians are critically threatened, 6 species of reptiles and 12 species of amphibians are very threatened. The map shows the spreading of 7 protected species. Spreading of the remaining species is shown on the maps of threatened reptiles and amphibians or those important from the points of view of fauna or zoogeography. 63. Protected and important mammals and birds Brown bear (Ursus arctos) has spread in the territory of Slovakia thanks to conservation measures. It is one of the mammals protected the whole year round. Lynx (Lynx lynx) is also protected the whole year round. Bluethroat (Luscinia svecica) is rarely breeding in the Podunajská and Východoslovenská nížina Lowlands, and also started to nest in the Borská nížina Lowland in the late 20th century. Great bittern (Botaurus stellaris) rarely breeds in suitable wetland habitats of the Pannonian zone of Slovakia. Breeding of whiskered tern (Chlidonias hybridus) was registered only in Eastern Slovakia. Lesser grey shrike (Lanius minor) is breeding in the Pannonian zone of Slovakia. It can be also found in mountains below 850 m a. s. l. It disappeared from the north Slovakian localities in the 1970’s. 64. Protected and important species of fishes and cyclostomes Legal protection concerns 18 species of fish and 3 species of cyclostomata. Twelve of them are considered critically threatened and 8 are very threatened. The map shows distinction of four protected species. Spreading of the remaining species is shown on the maps of endemic threatened or zoogeographically and faunistically important species of fish and cyclostomata. 65. Protected and important species of limnetic invertebrates Important species of bivalves include for instance Pseudanodonta complanata (its area was restricted in the consequence of water pollution to some reaches of lowland rivers in the past). Water insects are represented by the selected 12 species, which document the different types of spreading of the protected and important species in the territory of Slovakia, while some of them were not spotted for several decades now. They are threatened by disappearance of their original biotopes caused by control of river channels, drying of wetlands, and extraction of peat. 66. Protected and important species of terrestrial invertebrates The authors selected 16 species of insects from the total of more than 250 protected species of invertebrates pursuing the Decree of Ministry of Environment of the SR No. 93/1999 of Coll., which document the different types of spreading of the protected species in the territory of Slovakia. Additional protected species of terrestrial invertebrates are quoted in other parts. One ecological and zoogeographic group is represented by Submediterranean and Ponto-Mediterranean xerothermophilous species with the centre of spreading in southern areas and the second important group of the protected species are those of the original forest associations with the prevailing occurrence in the zone of broad-leaved forest. 67. Zoogeographically and faunistically important species of mammals and birds These species represent different zoogeographic elements of Slovakia. Ural owl (Strix uralensis) is breading in Eastern and Central Slovakia in beech or mixed forests. It is presumed that is also spreads in the western direction as the breeding data from the regions of Orava and Veľká Fatra Mts. (NW of Slovakia) are increasing. Breeding of rock bunting (Emberiza cia) was documented in the 1950’s in some localities of Central and Eastern Slovakia (the Plešivecká and Silická planina plateaux, Zádielská dolina valley). However it was also observed in the Muránska planina Plateau after the 1950’s. It also breeds in Western Slovakia in the area of the Burda Mts. European bee-eater (Merops apiaster) breeds in the Pannonian zone of Slovakia. It was sporadically observed in the region of Liptov, outside the Pannonian zone in the past. Eurasian otter (Lutra lutra) occurs in the most parts of Slovakia including lowlands and high-mountain position. 68. Zoogeographically and faunistically important species of limnetic invertebrates Water invertebrates represent a numerous group of species. For instance, the fresh water species of the prevailingly sea group of Entoprocta include Urnatella gracilis, with the origin in the Canadian lakes, which was introduced in Europe, Southern America, Asia, and Africa. The threatened species of gastropods Fagotia acicularis and Esperiana esperi originally settled the lowland rivers of the Black Sea area; today their occurrence in Slovakia is limited to the Dunaj river. Astacus torrentium occurs only in some brooks of the southern part of the Malé Karpaty Mts. Cladocerans, particularly Scapholeberis erinaceus and Simnocephalus lusaticus are only known in the National Nature Reserve of Šúr and belong to very rare ones in the framework of Europe. Acanthodiatomus denticornis occurs only in some glacial lakes of the Vysoké Tatry Mts. now. Several species of dragonflies are linked to peat bogs of Orava. The majority of the quoted spiderworts and stoneflies are linked to the original reaches of submontane and lowland rivers. 69. Zoogeographically and faunistically important reptiles and amphibians Triturus dobrogicus – the lowland species with night activity, Triturus montadoni – mountain species with night activity, Rana arvalis – boreal eurytope species, Rana dalmatina – forest and forest-steppe thermophilous species, Ablepharus kitaibelii – forest-steppe thermophilous species, Podarcis muralis – inhabits the rock biotopes, Elaphe longissima – forest and foreststeppe thermophilous species, Coronella austriaca – eurytope herpetophagous species. 70. Zoogeographically and faunistically important fishes Spreading of five vicarious species and one post-glacial immigrant from the Black Sea is shown in the map. The concept of vicarious denotes in the modern systematic and evolutionary biogeography the sister species, which are totally allopatric (their areas do not overlap). The areas of vicarious species can neighbour on each other while they are separated by a narrow though, insuperable barrier or they can occur far away from each other separated by extensive area. Cyprinus carpio wild form – vicarious species of East Asian species of Cyprinus haemotopterus, rheophile species; Umbra krameri vicarious species of the North American species Umbra limi and U. pygmaea, limnophile species; Barbus peloponnesius – vicarious species of the European species of Barbus meridionalis, which inhabits the rivers of northern Italy and southern France, rheophile species; Rhodeus amarus – vicarious species of East Asian species Rhoedus sericeus, eurytope species; Misgurnus fossilis – vicarious species of the Asian species Misgurnus anguillicaudatus, limnophile species; Proterorhinus marmoratus – post-glacial immigrant from the Ponto-Caspian area, limnophile species. Threatened animal species For the needs of protection the species are evaluated according to ecosozoological criteria (numbers of populations, rate of their decrease, size of the area, and other) and they are classified into international categories of threatened species (IUCN Red List Categories). The most serious danger for fauna as a whole is not a direct threat but the overall deterioration of environmental quality. 71. Threatened bird species Rapacious birds are the most threatened animals of Slovakia. Selected species are significant indicators of the state of the environment. Red kite (Milvus milvus) is the critically endangered species and the last 15 – 20 pairs are breeding in Slovakia now. White-tailed eagle (Haliaetus albicilla) nested in the basin of the Dunaj until 1964. It was only after 34 years that two pairs of white-tailed eagle have successfully bred in the floodplain of the Dunaj River. Short-toed eagle (Circaettus gallicus), only 20-30 pairs are breeding in the eastern part of Slovakia. Golden eagle (Aquila chrysaetos) is one of the species most threatened by theft of eggs for its use in falconry and in different holdings. Eastern imperial eagle (Aquila heliaca) – about 30 to 40 pairs is breeding now in Slovakia. Spreading of the bird species is processed based in the data provided by the Skupina pre ochranu dravých vtákov (Group for Protection of Rapacious Birds). 72. Critically retreating species of birds Populations of the quoted bird species were reduced in such an extent in the 20th century that they are critically endangered now. Great bustard (Otis tarda) inhabited above all the southern part of the Podunajská nížina Basin and the middle part of valley of the Ipeľ. Its population broke down into small flocks after 1975. Only the last several individuals survive now and the species is critically endangered. Ortolan bunting (Emberiza hortulana) is also critically threatened bird species in Slovakia. The last known localities of its occurrence are on the south-eastern slopes of the Malé Karpaty Mts. Eurasian curlew (Numenius arquata) bred in the region of Záhorie on the inundated meadows of the Morava river and on the foothills of the Malé Karpaty Mts. in the past, and probably also in Žitný ostrov. It is critically endangered now. 73. Threatened species of reptiles and amphibians Triturus cristatus – the species with night activity; Bombina bombina – lowland thermophilous permanently limnetic species; Rana lessonae – permanently limnetic species; Rana ridibunda lowland thermophilous permanently limnetic species; Lacerta viridis – thermophilous forest-steppe species; Natrix tesselata – permanently limnetic piscivorous species; Vipera berus – the species prefers elevated sunny positions; Emys orbicularis permanently limnetic piscivorous species. 74. Degree of threat of spider fauna in geomorphological units The degree of threat of invertebrates is documented by threat of spiders, which are comparatively well known in Slovakia (Gajdoš, P. et al., 1999: Katalóg pavúkov Slovenska. Ústav krajinnej ekológie SAV, Bratislava). Apart from it, spiders are considered indicators of the state of the natural environment. In the territory of Slovakia 927 species of spiders are known. Out of it 70 species (7.6 %) are classified in the category of critically threatened species and 87 species (9.8 %) are classified as threatened, 17 species are protected pursuing the Decree of the Ministry of Environment of the SR No. 93/199 of the Coll. In order to express the degree of threat, the share of critically threatened and threatened species in the total number of the known species in the individual geomorphological units was selected with their representation in individual geomorphological units. The number of critically threatened species is quoted and occurrence of 17 protected spider species is represented in order to illustrate the current situation. 75. Threatened species of limnetic invertebrates Limnetic invertebrates are threatened in the whole area of their distribution, above all in the countries of Western and Central Europe. The causes of threat are pollution of the rivers and disappearance of wetland sites, as well as control of water streams. Selection of the presented species was guided by the intention to document the different types of distribution in the territory of Slovakia and the species threatened at the European level. 76. Threatened fish species Carassius carassius – limnophile species; Alburnoides bipunctatus – rheophile species; Pelecus cultratus – eurytope species; Stizostedion volgense – eurytope species; Gymnocephalus baloni – rheophile species. 77. Special fish and game keeping Game parks are permanently and thoroughly fenced hunting plots, where game of quality gene pool is kept with the purpose of hunting and its management. Game farms are permanently and thoroughly fenced non-hunting plots where the fallow deer is kept for production of quality meat. Pheasantries are designated hunting plots with extra adequate conditions for intensive keeping and hunting of pheasants. For the purpose of protection of fish gene pool and improvement of the number of the original fish species in the sense of § 7of the Act of the National Council of the SR No. 139/2002 of Coll. on fishery, the protected fish areas are designated where there is ban on fishing, ban on disturbance of fish breeding, and ban of extraction of river sediments. Fish breeding streams are designated in the sense of § 7 (fishing grounds) pursuing the Act No. 102/1963 of Coll. in wording of later issued provisions. Fish breeding streams are the waters allowing for an orderly and planned execution of fishing right, above all permanent keeping of appropriate fish species. Source material for elaboration of the map was provided by Slovenský rybársky zväz (Slovak Union of Fishermen). 78. Hunting areas Hunting area (PO) is an extensive continuous territory with adequate natural conditions for the corresponding species of game (deer game, roe game, small game – hare, pheasant and partridge), which as a rule agree with orographic units. Apart from the main game species also other less represented (secondary) game species occur. PO is the basic unit for hunting plans. Hunting locality (PL) is the continuous territory within a PO with occurrence of fallow deer or mouflon game. Pursuing the Decree of the Ministry of Agriculture of the SR No. 91/1997 of Coll. on hunting areas and quality classes of hunting grounds in the territory of Slovakia there are 34 PO for deer game, 23 PO for roe game, and 14 PO for small game, with 22 PL for fallow deer and 15 PL for mouflon game included. 80. Distribution of game Distribution areas of different game species are processed pursuing the boundaries of hunting grounds where the corresponding species occurs. Currently there are more than 1,700 hunting grounds in Slovakia. Bear occurs in the mountain areas of the central and northern Slovakia. It is often referred to as the west European population, which is isolated from the east European one in the east of Slovakia. Wolf occurs in the mountain areas of the central, northern and north-eastern Slovakia. Red deer occurs in submontane and mountain areas. Roe deer is distributed all over the territory of Slovakia. Lynx is distributed in mountain areas of central and northern Slovakia. Wildcat occurs above all in submontane areas of the central and eastern Slovakia. European bison occurs in low number in the game part of Topoľčianky and recently ever more frequently in the north-eastern part of Slovakia where it migrates from Poland. Mouflon and fallow deer game is spread in submontane localities of south-western Slovakia. Hare is spread in the whole territory of Slovakia. More abundant occurrence of hare is in the lowland area of southern and western Slovakia where it is also hunted. Wild boar is distributed above all in submontane, less in mountain and lowland areas. Pheasant is spread in the area of southern Slovakia and occasionally in the centre of the country. Partridge is distributed on field plots from lowlands to submontane areas. Black grouse occurs in submontane areas and high-mountain localities of northern Slovakia, above all in the regions of Liptov and Orava. Capercaillie occurs in mountain and high-mountain localities of central and northern Slovakia. Hazel grouse is distributed in submontane and mountain areas of central and eastern Slovakia. 81. Fund of monuments The fund of monuments of the country includes only those cultural monuments, which were established as such by the Ministry of Culture of the SR pursuing the Act of the Slovak National Council No. 27/1987 on the state conservation of cultural monuments in wording of later issued provisions and are registered in the Central List of Cultural Monuments, while some of them are also designated based on international conventions. They include: • Cultural monuments – movable and immovable things or their sets, which are important proofs of historical development, way of life and society from the oldest time up to present as manifestations of creative capabilities and work of man in the most varied fields of human activity for their revolutionary, historical, artistic, scientific, and technical values or are directly connected with important figures and historical events. Such sets, in which some things are not cultural monuments are also declared cultural monuments. • National cultural monuments are cultural monuments, which form the most important part of the cultural heritage of the nation. • Monument reserves are territories, the character and environment of which is determined by a set of immovable cultural monuments or archaeological find. Pursuing the prevailing part of the type of buildings they are divided into the town monument reserves, monument reserves of folk architecture, and monument reserves with dominance of technical monuments. • Monument zones are the territories of a settlement or its part with smaller portion of cultural monuments; historical environment or parts of landscape units, which contain important cultural values. They are further divided according to the prevailing buildings into monument zones of urban type and monument zones of rural type. • World Cultural and Natural Heritage covers the structures and localities inscribed in The World Heritage List in the sense of the Convention on Protection of the World Cultural and Natural Heritage (UNESCO, Paris, 1972). The map shows only the world cultural heritage. (Situation as of 30 June 2001). The presented monument fund does not include the protective zones of cultural monuments, monumental structures classified as cultural monuments and other historical structures and monuments, parts of museum, gallery collections or those, which are permanently outside the territory of Slovakia. As of 31 December 2001 there are 12,722 immovable and 30,103 movable cultural monuments in Slovakia, out of which 72 are national cultural monuments (69 immovable and 3 movable), 28 monument reserves (18 town monument reserves and 10 monument reserves of folk architecture), and 87 monument zones (51 and 36 monument zones of urban and rural character, respectively). 83. Monuments of profane architecture, manor houses, and historical gardens Profane architecture includes a substantial part of the monument fund of urban settlements. It consists of residential, civil, economic, and administrative buildings, burgher houses, town palaces, hospitals, market halls, hotels, theatres, cinemas, museums, county halls, town halls, judicial buildings, and the like. Manor houses represent the rural residences of higher aristocracy with the joint residential, representative and economic functions. They used to serve as summer residences only, occasionally they possessed a specific function for hunting or wedding feasts. Normally they are surrounded by an area, part of which may be a bath, sala terrena, riding hall, stable, sometimes courtyard, park, garden or farmyard. Fortifications are also parts of some older manor houses. Mansions represent the residential buildings of minor aristocracy. Their architectural form is varied while they differ from other houses by size, division into different areas and richer architectural and artistic ornamentation of their facades. Historical greenery includes the parks, pheasantries, gardens, rows of trees, individual old or otherwise significant trees, etc. 85. Fortifications and archaeological monuments Monuments of fortification architecture include prevailingly the cultural monuments of fortification character such as castle, manor house, castle ruins, fort, fortress, tower, town fortification and the like. Monuments of archaeology are archaeological localities – different classes of settlements or areas, territories, which contain archaeological finds delimited by settlement, fortification or other function (for example, that of cult). The basic classes of archaeological localities are: settlement, independent cult place (such as burial place, roundel), ore extraction site (mine), burgh, commemorative place, or any disappeared area such as castle, church, cemetery, etc. 86. Monuments of folk architecture and technical monuments Monuments of folk architecture represent the material evidence of folk architectural traditions. They include houses, social, sacral, economic, technical, and transport structures in the rural environment. The folk architectural traditions in Slovakia have developed since the Middle Ages in the setting of farming villages, but they were also developed by other population groups, artisans and workers, and the farming strata of urban population. The monuments of folk architecture represent the historically and socially determined forms of folk buildings. Technical monuments document the development of science, technology and production in different historical periods and conditions while their technical values prevails over other criteria of evaluation. The decisive factor of their function or that of the very existence of such structures or areas, is their technical equipment. They cover the monuments of mining, metallurgy, transport, water management, folk technical monuments, etc. 87. Monuments of sacral architecture, monuments of history, and immovable monuments of fine arts Monuments of sacral architecture include the buildings, which serve to religious acts. They are churches, monasteries, synagogues, chapels, calvaries, burial chapels in castles, bell towers, shrines, chapelries and the like. Monuments of history are as a rule related to the life of an important figure or some important historical event. Immovable monuments of fine arts are works of art, which supplement the urbanised and architectural units and cultural landscape, for instance a pillar with statue, group of statues, statue (group of statues) on a plinth, group of statues with architecture, cross with corpus, etc. 88. Classification of ecological stability Classification of ecological stability represents the synthesising step in the methodology of the territorial system of ecological stability. Classification of the entire territory by ecostabilising effects of the elements of the present landscape structure is its output. It identifies the areas with approximately the same level of stability, which makes possible to assess the hierarchy of the necessary protective measures and intensity of land use. 89. National ecological network – NECONET As the follow-up to the General Plan of Supraregional Territorial System of Ecological Stability, the proposal of the national ecological network (NECONET) was prepared. It is based on the conception of the European ecological network (EECONET), which follows a Dutch model. It represents the network of significant, above all, protected territories impor- Textová časť v anglickom jazyku • Text part in English language tant for the conservation of gene pool and biodiversity. The basis of the network are the identified core areas (analogous to biocentres in the framework of TSES), biological and ecological corridors analogous to biocorridors in the framework of TSES) and the territories of development of the natural elements of European and national importance with the aim to create an integrated system of protected territories and potentially valuable territories of the individual European countries formed pursuing the international criteria and standards. NECONET was processed in Slovakia in 1996 by the International Union for Conservation of Nature (IUCN), which identified 35 core territories of European significance and another 35 territories of national significance. Many of them coincide with the supraregional and regional elements of TSES. 90. Supraregional territorial system of ecological stability The concept of the territorial system of ecological stability (TSES) was adopted by the Decision of the Government of the SR No. 394 of 23 July 1991. The Act of the National Council of the SR No. 287/1994 of Coll. defines TSES as the structure of mutually linked ecosystems, its components and elements, which ensure the diversity of conditions and life forms in landscape. The basis of this system is composed by biocentres, biocorridors and interactive elements of supraregional, regional, and local significance. An important part of the all-area TSES is the system of measures, aim of which is the ecologically optimal landscape organisation and use. The General Plan of Supraregional Territorial System of Ecological Stability (hereafter the Plan) was prepared in 1992. The Plan lays down the basic framework of spatial ecological stability of the territory of Slovakia at scales 1 : 500 000 and 1 : 200 000. It was approved by the Decision of the Government of the SR No. 319 of 27 April 1992. The Plan identifies 87 biocentres, including 77 supraregional, 9 provincial, and 1 biosphere biocentres, which are often parts of national parks and protected landscape areas and their cores are linked to the areas under the 4th and 5th level of protection. 92. Territorial system of ecological stability Basic maps (Representative potential geoecosystems – REPGES and the level of protection of the representative potential geoecosystems, Ecological quality of structure of use of cadaster areas and older materials such as the General Plan of Supraregional Territorial System of Ecological Stability and the National Ecological Network – NECONET) were used as source materials for elaboration of TSES. The map of TSES is focused to three principal aspects: a) Elements of TSES and level of their protection • Biocentres consist of three zones: core, body, and buffer (protective zone). Cores are the territories under the 4th and 5th level of protection (pursuing the Act of the National Council of the SR No. 287/1994 of Coll. on nature and landscape protection. The bodies of biocentres represent above all the territories of supraregional biocentres of the Plan from 1992 as complemented by additional territories. The buffers of biocentres are normally the territories under the 2nd and 3rd level of protection pursuing the law or some additional areas. • Biocorridors represent another element of TSES. Only the directions of the most important terrestrial and hydric biocorridors are represented on the map. Biocorridors (and many biocentres) lack what might be called precise boundaries and this is the reason why their graphic representation is schematic. Biocorridors are not projected over the areas of biocentres but the biocentres function, of course, as parts of biocorridors. • Forests carry out the function of buffers and biocentres at different hierarchic levels. b) Intentions of legal protection of the TSES and its elements – The principal meaning of TSES is not presentation of map of biocentres and biocorridors. Instead, its main function is an efficient legal protection of the TSES elements, which should ensure: • Protection of all types of REPGES (typological aspect). The map legend can be read by the following way: All cores of biocentres are proposed for the 4th and 5th level of protection (and vice versa, all territories under the 4th and 5th levels of protection are considered cores of biocentres), all bodies of biocentres should be covered by the 2nd or 3rd levels of protection, buffers should be included at least under the 2nd level or protection (all of them with appropriate management). The map also shows the REPGES types with no territorial protection. • Positive spatial effect of the TSES elements on the whole territory of Slovakia by creation of an adequate spatial structure and ecological stability of territory (regional – spatial aspect). The map also shows regional units with no territorial protection. c) Framework conception of ecostabilising measures Positive spatial effect of the TSES on landscape cannot be reached by protection of the individual elements of TSES only. Also the general all-area measures are necessary in order to secure a sufficient share of quality ecological areas. This is the reason why the map includes the coefficient of ecological quality of cadaster areas, which allows for derivation of the necessity of supplementing the territories with low coefficient value by quality ecological areas (above all forest growths and grasslands). Spatial projection of the TSES points to the most important steps of nature protection, namely: • to increase the level of protection of the biocentre bodies, which lack territorial protection at the moment • to identify cores of those biocentres where they are missing and to secure their protection at the 4th and 5th levels • to create biocentres for REPGES types with no territorial protection • to identify biocentres with corresponding territorial protection in those regions where they are still missing • to increase the share of quality ecological areas in the territories with low value of the ecological quality coefficient. 93. Classification of ecological landscape stability on example of the east-Slovakian districts Part of the methodology of the Territorial System of Ecological Stability (TSES) is spatial classification of ecological stability of territory (EST), which assesses the representation and effect of positive, as well as negative factors and properties. The result of this procedures is identification of areas with approximately the same level of stability, which makes possible to assess the hierarchy of landscape use and protection. The EST classification takes into account: • Landscape properties, which characterise EST from the supportive aspect: they are the real elements of the present landscape structure and biotopes with ecostabilising properties and prerequisites (ecostabilising landscape elements, which support EST). • Landscape factors relevant from the point of view of the present and proposed legal nature and natural resource protection – they contribute to conservation and development of EST (elements of nature and natural resource protection that protect and develop EST). • Factors, which reduce or disturb EST – loading of the environment caused by stress phenomena. 94. Selected important natural resources Natural resources are assessed from the point of view of quantity and quality of underground water reserves, protection of underground and surface water sources, quality of soils, and economically exploited forest resources. Applying their combination, the territory of Slovakia can be divided into 15 categories: starting with territories with scarce natural resources and ending by the territories with rich natural resources in different combinations. Only those natural resources were assessed, which are cartographically representable at the scale used. 95. Ecologically important territories Ecological importance of territory is assessed from the point of view of protected territories and elements of the territorial system of ecological stability (TSES) it contains, and other ecostabilising landscape elements. Ecostabilising elements are forests, shrubbery, heterogeneous agricultural areas and different types of grasslands, which are not included either in protected territories or the TSES elements. According to heir combinations, the territory of Slovakia can be characterised in 9 categories: starting by ecologically very important territories and ending by ecologically little important territories. 96. Territorial projection of the ecologically important territories and selected natural resources Slovakia boasts extremely varied natural conditions and consequently, irregular distribution of natural resources and ecologically important territories. Ecologically important territories are classified into 9 categories and the selected important natural resources are classified into 15 categories. Certain rate of generalisation was necessary for processing of this map. The real picture of their spatial distribution is processed in detail in framework of 60 categories. 97. Cultural-historical importance and potential of the territory according to districts Comprehensive evaluation of the cultural-historical potential of (CHP) of Slovakia’s territory by the level and category of protection of cultural monuments has not been processed so far. Districts are characterised only on the basis of the existing state of cognition of cultural monu- 338 A t l a s k r a j i n y S l o v e n s k e j r e p u b l i k y L a n d s c a p e A t l a s o f t h e S l o v a k R e p u b l i c 339 Textová časť Atlasu krajiny Slovenskej republiky • Text part of the Landscape Atlas of the Slovak Republic ments pursuing the Act of the Slovak National Council No. 27/1987 of Coll. on state on state conservation of monuments taking into account their national and international significance: • CHP of national or international significance – they are the localities with national cultural monuments (NCM), monument reserves (MR), monument zones (MZ) and their protective zones inscribed in The World Heritage List. The districts, which contain cultural monuments protected in the above-mentioned categories possess the highest cultural-historical potential. • CHP of national significance – they are the districts with towns and communities, which contain all three categories of protection: NCM, MR, and MZ with their protective zones. • CHP of supraregional significance – They are the districts with towns and communities where there is the 2nd or 1st category of protection: NCM, MR, and MZ with their protective zones. • CHP of regional significance – they are the districts with towns and communities where there is monument fund, or cultural monuments (structures, areas with protective zones) or without territories containing protected monuments. Cultural and historical value of territory was assessed by the occurrence of selected combinations of phenomena, areas, and objects inscribed in the Central List of Cultural Monuments (in the sense of the Act No. 27/1987 of Coll.), as well as according to occurrence of monuments not included in the above-quoted List (for example, territories with compact or dispersed settlement, territories with important historical settlement and solitary dominants, historical infrastructure and conserved landscape image, and other). Districts were classified pursuing the above-mentioned criteria into four groups. 98. Landscape-ecological importance according to districts Individual districts were characterised by the prevailing representation of ecological importance and importance of the selected natural resources. The result is 24 categories of districts with different importance levels. Districts with medium ecological and natural importance (Senica, Skalica, Prievidza, Sabinov, Vranov nad Topľou, Košice-environs, and Sobrance); and with little ecological and high or very high natural importance (Trnava, Hlohovec, Piešťany, Nitra, Levice, and Topoľčany) prevail. Five districts: Bratislava, Malacky, Pezinok, Senec, Nové Mesto nad Váhom, and Zlaté Moravce are characterised by regular representation of ecological and natural importance (medium ecological and very high to high natural importance). 99. Historical urban structures The map is based on the assessment of the existing historical urban structures from the point of view of their potential restoration. The most important historical contact points indicated international historical significance of the territories on the frontier of Slovakia and the possibility of the scientific and artistic presentation of the selected cultural regions – free from the limitations ensuing from the contemporary political and administrative order. The map indicates the axes and determinants of historical landscape structures in the widest European context. Over Threshold of 40 ppb) values of loads critical for vegetation at the present time and it represents one of the principal stress factors affecting the forest ecosystems. The AOT 40 of forests is the sum of hour concentrations above the level of 40 ppb (80 µg.m-3) from the daily values (global sun radiation exceeding 50 W.m-2) for the months April – September. According to the recommendations of the UN European Economic Commission, the critical level of AOT 40 is 10,000 ppb.h. The AOT 40 definition for agricultural crops is the same, while summary is done only for the months of May – July. The threshold values for agricultural crops is, pursuing the recommendations of the UN European Economic Commission, AOT 40 = 3,000 ppb.h, which corresponds to about 5 % loss on harvest. For instance, the AOT40 values reach about the double of the critical level near the upper timberline in Slovakia while the critical values for agricultural crops are exceeded in the whole territory of the country. The future developments will depend on the development of ozone precursor emissions (N0X, VOC and CO) in Europe. 34. Mean daily concentrations of ground-level ozone; 35. Daily course of ground-level ozone concentrations at the selected stations (1992 – 1999); 36. Mean monthly ground-level ozone concentrations at the selected stations (1992 – 1999) Concentrations of the ground level ozone in Central Europe have more than doubled in the last 100 years. The cause lies in increase of ozone precursor (oxides of nitrogen, hydrocarbons, carbon monoxide) emission. The result of implementation of the Convention of the UN European Economic Commission on the transboundary remote distance pollution measures was that the growth of concentrations stopped, as also proved by the measurements of the Stará Lesná station. Ozone concentrations increase with the increasing altitude above sea level and they are characterised by the distinct daily and annual courses. The maximum of the daily course occurs in afternoon hours with the exception of the high-mountain positions (for instance the Chopok Mt.), where in turn, the less distinct minimum is observed. 37. Mean pH values of atmospheric precipitations in the selected countries in 1988 – 1992; 38. Mean pH values of atmospheric precipitations in the selected countries in 1995 The pH value of 5.6 corresponds to the natural acidity of precipitation water (equilibrium with the atmospheric CO2). In periods of the highest emissions of sulphur and nitrogen oxides (1980 – 1985) in Europe, the pH of precipitations in central and north-western Europe in average declined to 4. Sporadically extreme acid precipitations with pH of 3 occurred. Parallel to the decline of the European emissions, mainly in central and north-western Europe the decline of acidity of precipitation waters is observed. The return to the normal values in central and north-western Europe is expected before 2010. 39. Surface water quality I.; 40. Surface water quality II. Surface water quality is monitored since 1963 at 179 stations. The number of indicators observed moves between 24 and 80. They are classified into the following groups: oxygen regime, basic physical and chemical indicators, nutrients, biological indicators, microbiological indicators, micro-pollutants, specific organic substances, and radioactivity, while the two latter ones are not included in the map. The surface water quality is evaluated pursuing the STN 75 7221 Water Quality Standard; Classification of Surface Water Quality, which discerns five quality classes. 41. Municipal waste water treatment plants In 1999 there were in total 375 constructed or currently under construction communal waste water treatment plants (ČOV). Out of it 196 ČOV were administered by Vodárne a kanalizácie (state company) and the towns and villages administered 179, mostly small-capacity, ČOV. The red circle indicates the overburdened (in terms of amount of substances and hydraulics) ČOV. There were 72 of such ČOV in the territory of Slovakia in 1999. The ČOV, which are exclusively oriented to the industrial waste water treatment are not represented in the map. One sign may represent two ČOV, if they are situated in the intra-urban area of the settlement. 44. Underground water quality and pollution sources The evaluation contains 90 percentiles of concentrations of the individual water quality indicators for the period of 1995 – 1999. The results of analyses were evaluated pursuing the STN 75 711, Water Quality Standard; Drinking Water. Determination of the type of pollution was based on the analysis of the possible sources of increased concentrations of the individual indicators. The contamination level was calculated as the sum of the measured and limit concentrations of chemicals occurring in the analysed samples. 45. Pollution of underground waters The map of pollution of underground waters was compiled based on 16,359 chemical analyses carried out in the years 1991-1994 (as part of preparation of the Geochemical Atlas of the Slovak Republic, part Underground Waters in Štátny geologický ústav D. Štúra in Bratislava). The level of pollution is expressed by (Cd), which reflects the sum of chemical element contents and components of underground waters, which exceed the limit values of pure drinking water (pursuing the Decree of the Ministry of Health of the SR No. 29/2002 of Coll. on requirements concerning drinking water and control of quality drinking water). The most important inorganic indicators of chemical composition of underground waters were evaluated: NO3, Cl, S04, F, NH4, Na, Fe, Mn, Al, As, Cd, Cr, Cu, Hg, Pb, Sb, and Zn. 46. Aggressive properties of underground waters Aggressive properties of underground waters are characterised on the basis of analytically established indicators. The input data were taken from the database of the Geochemical Atlas of Slovakia, part Groundwater (Štátny geologický ústav D. Štúra, Bratislava, 1996). The detected parameters of aggressiveness (pH value, aggressive CO2 and S0-2 ion content, in 4 mg.l-1, and the carbonate water hardness TK in nmol.l-1) were compared to the STN 73 1215 Concrete Constructions Standard; Classification of Aggressive Environments. The excess of the threshold values of the individual indicators of aggressiveness is marked by the filling of the corresponding single quadrant in the circular target while the aggressiveness levels (slightly, moderately and highly aggressive environment) or their combinations are expressed by colour. The source material is used for assessment of problems than may occur in the sphere of water-management and constructions. 47. Threatening of underground water reserves by pollutants Water source reserves and their qualitative properties immediately restrict or support numerous activities in landscape. The underground water reserves, which are generated by infiltration of the surface and precipitation waters in different depth, are protected against contamination by vegetation cover, the soil-substrate and rock environment. Penetration of water but also that of undesirable substances into underground depends on various factors. Dispositions to the transport of foreign substances by percolating water are different in every territory. The potential threat of contamination of underground water sources can be assessed by four factors: climatic characteristics (intensity and frequency of atmospheric precipitations, mean air temperature, and evapotranspiration), rock environment (geological, hydrological, and engineering characteristics of the particular territory), soil-substrate environment (physical and chemical properties) and the underground water reserves (spatial distribution of underground water reserves in l.s-1. km-2). The greatest conflicts may occur in the areas with the largest underground water reserves and with application of such activities, which are dangerous from the point of view of possible contamination. 48. Irrigation water quality The most frequent cause of the lowered irrigation water quality is microbiological contamination by the thermo-tolerant faecal bacteria and Coliform bacteria, while higher levels of calcium or NEL and high pH value are the chemical pollutants. High pH values occur mostly in water reservoirs rich in nutrients. The relatively cleanest irrigation waters are to be found in the Danube basin and the most contaminated waters occur in the basins of the Bodrog and Hornád where there is also the highest share of microbiological contamination. Irrigation waters of Slovakia are not contaminated by heavy metals. 49. Total dissolved solids of snow cover The overall evaluation of the climatic and hydrological situation of Slovakia indicates, that the winter precipitations deposited on the Earth surface in form of snow cover are very important for the underground water reserves. They are the principal source, which feeds the underground water reserves in time of snow thaw especially in mountain regions. The map represents the model distribution of the overall mineralisation of snow solution values and the particular mean value at point of collection. Results of the analysis were evaluated pursuing the STN 757143 Water Quality Standard; Irrigation Water. 50. Amount of hazardous waste Hazardous waste is produced above all in places with high concentration of inhabitants and industrial activities (urban settlements or industrial agglomerations). This is the reason why 62. Magnetic declination Magnetic declination is the difference in angle degrees (°) between the local geomagnetic meridian (magnetically measured) and geographic meridian (astronomically measured). The difference is caused by the fact that the geomagnetic poles are not identical with the geographic poles (magnetic axis of Earth deviates from the geographic axis by about 11°). The map reflects the situation in 1995. 63. Magnetic anomalies Anomalous magnetic field derives of the topical field according to the relation: Fanomalous = Factual – Fnormal 73. Potential of nitrate production in agricultural soils Soil is the greatest producer of nitrates in nature. With regard to their possible transport and the following accumulation in the remaining landscape components (crop production, water the data on production of absolute amount of hazardous waste and amounts of waste in relation to population number are similar. The material was processed by the data of the Regional Information System on Wastes (2000). 51. Generation and management of hazardous waste The individual districts are compared from the viewpoint of the amount of hazardous waste produced, which represents potential environmental risk. This risk depends of the way of treatment of the individual classes of waste. The map also indicates the ways of treatment of the hazardous waste: landfilling, incineration, use and other ways. The material was processed based on the data of the Regional Information System on Wastes (2000). 52. Landfills and incineration plants Installations for neutralisation of wastes (landfills and incinerator plants) are represented as of the end of the 2nd phase of the Waste Management Programme of the Slovak Republic. Incinerator plants reflect the situation of 2001 while the landfills correspond to the classification as laid down by the Act of the National Council of the Slovak Republic No. 223/2001 of Coll. on wastes and on amendment of some acts. Conditions of waste dumping have distinctly improved both in terms of capacity and environmental protection. In case of incinerator plants as much as 70 % of them exceed the emission thresholds. 53. Concentration of equivalent uranium Uranium is present in the rocks in three forms: it forms independent minerals, it is comprised in the rock-forming and accessory minerals, and it also occurs dispersed in the basic matter. The mean uranium concentration in Earth crust moves between 2 – 4 ppm eU. Its concentration in the territory of the Western Carpathians oscillates between 0.4 – 43.4 ppm eU with the mean value of 3.1 ppm eU. The lowest mean contents (below 2.0 ppm eU) are to be found above some calcareous claystone and sandstone rocks of the outer flysch and carbonates of different geological units. Tuffaceous sandstone and shales of the Upper Palaeozoic, some of Gemeric granites, rhyolites of the Central Slovakian and Zemplín neovolcanites, as well as some dolomitic rocks of the Middle and Upper Triassic can be classified as the rocks with higher mean uranium concentration (above 4.0 ppm eU). Distribution of this element in dependence on lithological dissection of the rocks of the Western Carpathians is presented. The map was compiled leaning on the results of the air and terrestrial gammaspectrometry. 54. Concentration of equivalent thorium Thorium is a stable element, which occurs in rocks in three forms: it is one of the main crystal-forming elements, isomorphologically it represents other elements in crystal lattice, and it exists dispersed in the basic matter. The mean concentration of the equivalent thorium in Earth’s crust oscillates between 8 – 12 ppm eTh. The eTh concentrations in the territory of Slovakia move between 0.2 – 28.6 pp, eTh with mean value of 8.9 ppm eTh. The lowest concentrations occur above the sandstone and claystone rocks of the outer Flysch of the Western Carpathians. Among the rocks with the highest mean concentrations are above all the rhyolites of the Central Slovakian neovolcanites and varied schist and sandstone rocks of the Triassic (over 20 ppm eTh). Distribution of this element in dependence on lithological dissection of the rocks of the Western Carpathians is presented. The map was compiled leaning on the results of the air and terrestrial gammaspectrometry. 55. Concentration of potassium Potassium as the rock-forming element is a very spread one in the Earth’s crust. Mean concentration of K in Earth’s crust is 2.6 %. Concentrations of K in the territory of Slovakia move between 0.2 – 7.2 with mean value of 1.5 %. The lowest values (below 1.0 % of K) occur above the carbonate sediments in different geological units. On the contrary, among the rocks with the increased mean concentration of K are the Perm and Triassic schists, sandstones, arcoses, and greywackes (3.5 – 4.8 % K), some granitoids of Veporicum (3.0 – 3.2 % K), Gemer granites (2.0 – 4,4 % K), metarhyolites and their tuffs of the Spiško-gemerské rudohorie and rhyolites of the Central Slovakia neovolcanites (4.1 – 5.5 % K). The map of K concentration presents distribution of this element in dependence on the lithological activity of the rocks of the Western Carpathians. It was compiled leaning on the results of the air and terrestrial gammaspectrometry. 56. Total natural radioactivity The map of the total natural radioactivity (eUt) represents the change of this parameter in dependence on the lithological rock activity of the Western Carpathians. It was compiled by calculations from K, eU, and eTh concentrations to eUt values. The eUt values in the territory of Slovakia move between 0.6 – 50.9 ur with the mean value of 11.2 ur. The lowest values of eUt are to be found above the sandstone and claystone of the Dukla unit Flysch (8.1 – 9.1 ur eUt). On the other side, the rocks with the highest natural radioactivity include the mafic and intermediary volcanites of the Štiavnické and Kremnické vrchy Mts. gneisses and migmatites of the core mountain ranges and some granites of Veporicum. 57. Radon risk prognosis Prognosis of radon risks has been compiled from the results of field measurement of the radon volume activity in soil air (kBq.m-3) and gas permeability of rocks. The degree of radon risk is the parameter expressing the risk of penetration of radon from the geological substratum to the buildings and structures. The medium and low radon risk degrees detected by means of detailed measurement of building plot is normally the reason to adopt anti-radon measures before construction (Decree of the Ministry of Health of the SR No. 406/1992 of Coll. on obligation to reduce radon and other natural radionuclide radiation risks). 58. Extent of pollution of the river sediments River sediments represent fine particles of rocks and biological material transported from the area of collection (catchment) and deposited in the surface stream. The extent of pollution is calculated from the elements quoted in the table next to the map. The ”C” values of the Decision of the Ministry of Agriculture of the SR No. 531/1994-540 were used as normative ones. The model of pollution distribution is presented. The yellow colour represents the areas where the normative values have not been exceeded. The zero value expresses the concentration equalling to the normative value. Points also express it and the zero value documents the local pollution in relatively unpolluted area. The model was calculated on the basis of 24,432 river sediment samples in the 1x1 km network. 59. Gravity anomalies Complete Bouguer anomalies are calculated from the data obtained by gravimetric mapping made by Geofyzika Brno and its branches in Brno, Bratislava, and Prague. The measurement was carried out in the years 1958 – 1992 with point density of 3 – 6 points.km-2 with the exception of the area of the Vysoké Tatry Mts., where this density could not be maintained. The gravity was surveyed on more than 230,000 points by Worden, Canadian CG-2 and GAK PT gravimeters. The accuracy of gravity determination and calculation of the complete Bouguer anomalies allow for interpolation of isolines by 0.5 mGal. The map of complete Bouguer anomalies has been compiled for the reduction density of 2.67 kg.dm-3, the referential Baltic Vertical Datum after adjustment, was used, the normal gravity acceleration is calculated by the formula GRS80, the Bullard member is taken into consideration, and the topographic corrections are calculated to the distance of 166.7 km. The resulting anomaly was recalculated to the IGSN71 absolute gravimetric system. 60. Man-caused magnetic disturbances produced by electric traffic in the selected towns The temporally variable field of man-caused disturbances is generated by errant flows in Earth released by electric traffic. Isolines represent the distribution of (nT) amplitudes of this field. The frequency of disturbance is approximately of a minute. 61. Geomagnetic field The values of the total vector of the natural geomagnetic field in Slovakia reflect the situation in 1995. Geomagnetic field is time-variable, geomagnetic mapping is repeated approximately every five years. Magnetic network of Slovakia consists of 143 measuring points. The formula for the calculation of the normal geomagnetic field in Slovakia for 1995 is: F = 48 226 nT + 247,2743 nT/° (ϕ - 48,5°) + 63,7526 nT/° (λ - 19,5°) where ϕ a λ are geographic co-ordinates of the measuring point of the magnetic network of Slovakia and the values 48,5° a 19,5° indicate the geographic latitude and longitude of the Geomagnetic Observatory of the Geophysical Institute of the SAS, Bratislava seated in Hurbanovo, which is the referential centre of geomagnetic measurement for Slovakia. 64. Seismic hazard in terms of macroseismmic intensity; 65. Seismic hazard in terms of peak ground acceleration on rock site Seismic hazard is the PI probability of not exceeding the seismic movement of i-th (or I > i) during the given time interval of t in the selected locality. Macroseismic intensity and the peak ground acceleration are used as characteristics of the seismic hazard i. Maps present the macroseismic intensity values or those of the peak acceleration for PI = 90 % a t = 50 years for the whole territory of Slovakia. 66. Epicentres of the marcoseismically observed earthquakes in 1034 – 1999 The map presents epicentres of those earthquakes in time between 1034 – 1999, for which macro seismic effects were documented at least at one locality in the territory of Slovakia. Macroseismic effects in the particular locality are the effects on people, objects, structures, and nature. They manifest in case the local magnitude of earthquake is ML > 2,5. Macroseismic effects are quantified by means of macroseismic intensity expressed by macroseismic scale. The degree of earthquake intensity is characterised by a set of symptoms. At present the most often used scales are the 12-degree scales of Mercalli-Cancani-Sieber (MCS), Modified Mercalli (MM). Medvedev-Sponheur-Kárník (MSK-64), and the European Macroseismic Scale (EMS-98 ) and the 7-degree Japanese scale (JMA). For example, the MCS scale is used in Italy, the MM scale is used in USA and Greece, and MSK-64 and EMS98 are used above all in the European countries (including Slovakia), while JMA is used in Japan. The individual 12-degree scales differ by classification of vulnerability and damage to buildings, in description of the effects on people and objects, and in the structure of the proper scales. Epicentre intensity is the value of macroseismic intensity at the centre of earthquake. 67. Selected geophysical environmental factors Selected geophysical factors of environment include: natural radioactivity of rocks, extreme anomalies of Earth’s magnetic field, and seismic hazard. The map of the natural radioactivity of rocks presents the characteristics of the natural radioactivity of rocks based on the detected gamma rays radiated by the rocks, the source of which are mainly the radioactive elements K-40, U-238 a Th-232. The values of the gamma ray dose rate of the rocks Da (nGy.h-1) are calculated from the detected potassium, uranium, and thorium normally at the height of 1 meter above the terrain. Only the values of increased and high natural radioactivity of rocks (where Da > 80 nGy.h-1 in the sense of the Directive of the Ministry of Environment of the SR of 4 January 2000, No. 1/2000-3 concerning compilation and edition of maps of natural and artificial radioactivity at scale 1 : 50 000) are represented on the map. The map was compiled based on the map Gamma Ray Dose Rate (ŠGÚDŠ, Bratislava, 2000). Extreme anomalies of the Earth’s magnetic field – increased intensity of geomagnetic field or its gradient can threaten the functioning of some electronic installations or affect the human organism in certain circumstances. However, so far the thresholds making possible to identify such areas were not defined. Anomalous areas where the intensity of magnetic field is > 200 nT (prevailingly the neovolcanite areas) were taken over from the original Magnetic Map of the Slovak Republic (ŠGÚDŠ, Bratislava, 2000) 68. Soil contamination Inorganic soil contamination is expressed by the intersection of the sets of contents of risk elements exceeding the threshold values. It was compiled from the mono-element geochemical maps made by application of geostatistical methods based on the results of 5,189 chemical analyses of forest and agricultural soils. The density of soil sampling was 1 sample per 10 square kilometres in average. Point and diffuse soil contamination according to the limits in force (Decision of the Ministry of Agriculture of the SR No. 531/1994-540) is represented on the map. The extent of the areas with relatively clean soils and the areas with higher background concentration of elements in soil is obvious. The spreading of the limit exceeding contents of risk elements is related to the geochemical, but above all anthropogenically produced, contamination sources in the areas of old mining, processing and metallurgical factories (Central Slovakia and the Spiš-Gemer area). It also indicates the transfer of contaminants into the alluvial zones of rivers and brooks. 69. Risk of contamination of plant production by heavy metals Agricultural soils were evaluated based on the total content of heavy metals in soils and other soil properties, which influence the mobility of heavy metals in soil. The particular use of agricultural soil was proposed for each category in order to reduce the risk of crop production contamination. 70. Resistance of soils to compaction and intoxication Resistance of soil to compaction is the property of this abiotic component which defends it against the change of the spatial arrangement and reduction of the pore volume. The cause of such accelerated changes is man and his activities such as mechanical pressure of tractors and other mechanisms and in lesser extent also the natural compaction of soil (transport of clay). The acid clayey soils and the soils with low content of humus are the least resistant to compaction while sand, gravel and stony carbonate soils are the most resistant soils to compaction. Loamy soils with medium resistance to compaction dominate in Slovakia. Resistance of soils against intoxication is the property of soil, which indicates the capacity of soil matter to eliminate the accumulation of risk chemical elements and substances (by leaching, washing out) and to reduce their mobility (by precipitation, fixation or decay) thus preventing their transfer into the food chain. Resistance of soil against the risk metals, mobility of which in soil matter depends on soil reaction is the most important. In case of acid reaction (acid group of metals) Al, Cd, Co, Cr, Fe, Hg, Mn, Ni, Pb, and Zn are mobile in soil while in case of alkaline reaction (alkaline group of risk metals) As, Cu, Mo, and Se are mobile in soil. Resistance of Slovakia’s soils to the acid group of risk metals is low to moderate and moderate to high to the alkaline group of risk metals. 71. Soil susceptibility to acidification The capacity of soils to resist to acidification depends on the content of carbonates, humus, clayey minerals, and salts. The least prone to acidification are the carbonate and alkaline soils where the pH does not significantly change (the carbonate controlling system). The soils pertaining to different soil units (carbonate Chernozems, Histi-Mollic Gleysols, Fluvisols, Rendzinas, Solonchals and Solonetzs) are in this group. On the other side, there are the very washed out (leached) soils of mountain areas where pH does not change significantly due to their extreme acidity (aluminium controlling system). Four classes of soils with different susceptibility to acidification depending on their buffer capacities controlled by the content of clay, humus and basic ions are classified into this group. Very sensitive (prone to acidification) are the light sandy soils with low content of humus and clay where pH in slightly acid to neutral areas is maintained by calcification and fertilisation. 72. Susceptibility of agricultural soils to compaction Soil compaction is one of the degradation processes, which cause pronounced volume changes of soil (reduction of volume and size of pores, rapid growth of surface waterlogging, decline of soil fauna, deterioration of the soil-water, air and nutrient balance, deterioration of workability of soil, penetration of the plant roots into the soil, their reduction, etc.). It affects the course of the physical, biological , and chemical soil processes. The extent and intensity of soil compaction depend on natural factors, above all soil properties (texture, aggregability, pedogenetic processes such as formation of soil horizons, chemism, and porosity) and anthropic factors (use of heavy mechanisms, tillage technology especially if accompanied by inadequate soil humidity, and the like). Soil compaction is classified by the way of origin: the primary (natural) compaction ensues from the soil texture, all heavy and very heavy soils are prone to compaction; combined compaction occurs in connection with the heavy and moderately heavy soils with horizon enriched by clay; secondary compaction is almost exclusively caused by man as it occurs in all intensively worked soils. While assessing compaction one must always take into consideration the fact that the secondary compaction is not necessarily a permanent phenomenon. The map shows the locality with high inclination to compaction and the degree of compaction, which can possibly occur after inadequate tillage. sources, and the like), it is important to know the amounts produced. Information on nitrate production in soil cover is the indispensable source material for the management of agricultural production, and for application of the criteria of water source protection. 74. Selected geodynamic phenomena Geodynamic phenomena cause the changes of structure of rock environment, soils, relief, and hydrogeological situation, as well as the overall change of environmental quality. They threaten, limit, and even actually or potentially hinder the land use. Many of them may be provoked or activated by human activities. Depending on the type their activity, intensity or developmental stages are evaluated. Selected phenomena or territories threatened by these phenomena are represented on the maps. Landslides (slope deformations) including numerous slope failures caused by gravitational movements, such as block deformations, landslides, debris flows, and other were evaluated. They are classified according to their appurtenance to the main geological forms of the Western Carpathians; gully erosion – the territory with the density of gullies higher than 1 km.km-2; wind erosion (agricultural soils threatened by wind erosion), expected loss of agricultural soils expressed by unit of area in determinate time taking into consideration the soil texture, climatic factors (occurrence, direction and strength of winds, precipitations, air temperature and humidity), relief (inclination and orientation in terms of air currents); collapsing of sediments (collapsibility), territory with occurrence of soils prone to collapsing, above all the loess and loess-like earth and other earth with the collapsibility index (Imp > 1 %), it is the case of sudden reduction of the earth volume caused by increased humidity or loading; karstic phenomena (karstification of rocks), territories with partial or total development of exo- and endokarst with allogenous to autogenous development; seismicity of territory (the territory threatened by earthquake) expressed by isoseists 5° – 6° EMS-98; snow avalanches (territory threatened by snow avalanches); potential of their occurrence exists in the high-mountain areas of the Vysoké, Západné, Nízke Tatry, Veľká and Malá Fatra Mts. 75. Susceptibility of territory to landslides Susceptibility of territory to slope deformations depends on geological structure and types of rocks, as well as the character of relief, above all inclination of slopes, hydrogeological and climatic situation. Movements of slopes, above all landslides, are the most serious geological factors threatening the environment in Slovakia. The total number of slope failures (among which the landslides dominate) detected in the framework of regional research amounts to about 20,000 while their overall area is more than 1,900 square kilometres i.e. about 3.9 % of the total country’s area. 76. Threatening of the mountain and high-mountain areas by water erosion, snow avalanches, and debris flows Several phenomena of natural hazards are expressed by means of synthesis in the area of the central part of the mountainous territory of the Western Carpathians above the contour line of 800 m a.s.l. Threatening of the surface (and also soils) by erosion caused by the flowing water is reflected. This threat is expressed by 5 degrees of intensity of possible soil loss. Modified method of R. K. Frewert was used and the smallest mapped unit was the area of 1 square kilometre. On the basis of the Atlas of the snow avalanche tracks of the SSR (HS SÚV ČSZTV and SŠP, Bratislava, 1979) and own surveying the avalanche tracks are indicated. The width of the break field, the length of the possible reach and frequency of avalanche falling (classified into three groups) is represented including 1,760 avalanche tracks. The tracks of simple and branched debris flows (in total about 900), the majority of which overlap the snow-avalanche tracks are also represented. 77. Gravitational and mixed landforms as slope failures in the mountain and high-mountain areas Occurrence of landforms in mountain and high-mountain areas above the 800 m a.s.l. contour line including the intra-mountain basins and inter-mountain furrows of the central part of the Western Carpathians referred to as slope failures (Zosuvy v slovenských Karpatoch, Veda, Bratislava) are schematically represented. They are divided according to the types of mountain ranges with regard to their geological building (Flysch, core and volcanic ranges) and by the types of natural landscape (basin, upland, highland, or high-mountain landscape). Occurrence of slope failures is specified on the basis of classification of the exogenous geomorphologic processes according to the main agent taking into consideration the dominance of gravitation. 78. Anthropogenic soils and anthropogenically influenced soils These soils were mapped on the basis of the CORINE land cover database of the soil-ecological units, source material of soil contamination by emissions (Monitoring pôd SR). The soil units were classified by the most recent edition of the Morphogenetic Classification System of Soils of Slovakia (Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Bratislava 2000). Importance of anthropogenic and anthropogenically influenced soils (i.e. soils of the urbanised, industrial, transport and mining areas, as well as the deeply cultivated agricultural soils) is increasing with regards to their significant environmental function. 79. Actual water erosion; 80. Potential water erosion (according to W. H. Wischmeier and D. D. Smith) Water erosion at the regional level is normally subject of analyses of the dominant factors and delimitation of the regions, which are potentially or actually threatened by erosion. One of the options of evaluating the water erosion threat is by application of the adjusted mathematical model based on the Universal Soil Loss Equation after W. H. Wischmeier and D. D. Smith. Data accessible at scales 1 : 50 000 – 1 : 500 000 were used. Two aspects were applied to evaluation: Potential water erosion is based on the mutual action of three important factors: erosive effect of precipitations, susceptibility of soil to erosion, and susceptibility of relief to water erosion (determined above all by its inclination). Thus, the produced model characterises the situation of the severest possible threat, which might exist if the surface was not protected by vegetation cover. This model is applied in case of comprehensive evaluation of the threatening landscape natural factors, which determine/limit socio-economic activities in the territory. Actual water erosion is based on the joint action of the above-mentioned three factors and simultaneous land use (landscape structure derived of the CORINE land cover database). The model created in this way expresses the potential water erosion as modified by land use. The model represents one of the source materials in the planning processes with the aim to reevaluate the existing socio-economic activities. With regards to the character of the used data (above all the different degree of generalization) and the applied modified USLE model, the results cannot be presented as concrete values (for instance, soil loss in t.ha-1.year -1). They must be interpreted only as qualitative relative indicators, which make it possible to distinguish the more threatened localities from more stable localities from the viewpoint of action of the water-erosive processes. As the results are also influenced by the quality and character of the data used (derived of the map of medium and small scales), as well as the character of the used empirical mathematical model, they do not fully respect the local differences. 81. Potential water erosion (according to R. K. Frewert, K. Zdražil, and O. Stehlík) This source material represents another way of evaluating the potential water erosion. Potential threatening of soil by runoff is expressed by intensity of possible erosion (soil loss) in mm.year -1, which is the function of climatic factors (depending on intensity and periodicity of rains), geological, pedological factors (texture, humus), and inclination of slope expressed by special coefficients. The methodology of evaluation of the potential water erosion is based on universal equation of soil loss compiled by R. K. Frewert (1955) and adjusted by K. Zdražil (1965), and O. Stehlík (1970). The coefficients used in erosion model were modified by natural conditions of the territory of Slovakia. Mean intensity of the possible soil loss is expressed as the weighed arithmetical average of all four coefficients on an area of 4 square kilometres. 82. Water erosion threat – part of the Žitavská parhorkatina Hill Land; 83. Presumed dynamics of soil material movement down the slope – part of the Žitavská parhorkatina Hill Land The digital empirical model based on the modified equation of soil loss after W. H. Wischmeier and D. D. Smith was used for the calculation of water erosion intensity. The Unit Stream Power-based Erosion Deposition model was used for calculation of soil loss and deposition, which makes it possible to represent the location of the erosive and accumulative processes in landscape accompanied by the survey of changes of their intensity. The map fragment is from the locality of Dolná Malanta (area of 145 ha) situated about 5 km east of Nitra at 153 – 226 m above sea level, with mean inclination of 4.8° (max. inclination 15.1°), the lengths of the not homogeneous slopes reach max. 800 – 1,000 m. Medium, intensive and very intensive threat of erosion was detected in 23.6 %, 32.3 %, and 4.1 % of the territory respectively. Only 40 % of territory has been classified as not threatened or slightly threatened by water erosion. 84. Maximal load of sulphur for forest soils The maximum critical load by sulphur (S) represents the value of the overall sulphur deposition, which if exceeded causes the damage to forest ecosystem. The maximum critical load by sulphur is determined by basic cations (BC) of K, Na, Ca, Mg, where deposition, weathering, intake by plants (wood species), and leaching of the BC into the underground water are the key processes. The molar ratio (K + Ca + Mg)/Al in soil solution is used as the indicator of the BC balance in relation to wood species. 85. Maximal load of nitrogen for forest soils The maximum critical load by nitrogen (N) represents the value of the overall nitrogen deposition, which if exceeded causes the damage to forest ecosystem. The balance of nitrogen cycle determines the maximum critical load by nitrogen where deposition, immobilization, denitrification, intake by plants (wood species), and leaching of N into the underground water are the key processes. Concentration of N in soil solution is used as the critical indicator of nitrogen balance in relation to wood species. 86. Exceeding of critical loads of sulphur and nitrogen acidifying components in forest soils Exceeding of critical loads of acidity in forest soils represents the value, by which the deposition of sulphur or nitrogen exceeds the established critical loads for sulphur and nitrogen. The critical sulphur and nitrogen loads are determined by the following values: maximum critical load of sulphur, maximum critical load of nitrogen, minimum critical load of nitrogen and critical load of nutritional nitrogen. These values determine deposition of nitrogen and sulphur in the co-ordinate system, i.e. the line of zero excess. All deposition values over this line mean that the critical load was exceeded. 88. Health condition of forests The map was produced in the Lesnícky výskumný ústav in Zvolen in collaboration with the Slovak Environmental Agency in Banská Bystrica. Health condition of forests is mapped at scale 1 : 50 000 based on the Landsat Thematic Mapper satellite data (4 satellite scenes from 1996 and one from 1995). In classification stage the data of 453 terrestrial monitoring plots where heath condition of forest was evaluated in the years 1995 – 1996 were used. Classification was processed on the basis of the two-phase regression selection between the 1st phase of selection (satellite image) and the 2nd phase (terrestrial evaluation). 220 terrestrial plots with defoliation lower than 20 % or higher then 35 % were used for classification. The accuracy of classification for homogeneous growths is about 80 % and 50 % for not homogeneous growths. Amount of needles highly influences the result of classification of health condition of coniferous growths by satellite images. In case of broad-leaved growths apart from amount of leafs, the quantification of damage is greatly influenced by site, water regime, withering of the particular locality and the current phenological phase of the broad-leaved growth. This is the reason why the dynamics of the changes of health condition of broad-leaved growths is higher than that of coniferous growths and it can vary even in the course of one year. The method of evaluation of health condition by satellite images though, is limited. One of the greatest influences on the correctness of classification is the canopy. With decreasing canopy the spectral characteristics of the growth is increasingly influenced by its undergrowth or substrate. Overestimation or underestimation of health condition depends on their quality. In case of severely damaged or dead growths it is almost impossible to discern them from not forested areas. Distortion of evaluation also occurs in cases when the forest growths are located at the dividing lines between the forested and not forested areas, for instance along the streams and roads. In such cases it is necessary to verify the damage in the terrain and the information provided by the satellite image is only used for orientation. 89. Health condition changes of forest growths in the area of the Borská nížina Lowland and the Malé Karpaty Mts. Forests in the area of the Borská nížina Lowland and the Malé Karpaty Mts. have been exposed to the effect of several abiotic and biotic harmful agents in the recent decade. The series of satellite images of Landsat TM of 31 August 1996 and 20 July 1998 represent the territory in composition close to infrared, medium infrared and red parts of the spectre. The reflection in the infrared part of the spectre depends on the state of parenchyma and water content in the leafs. It makes possible to substantiate assessment of health condition of forest growths. Pine growths of the Záhorie region are represented by dark colour, while the beech and oak growths of the Male Karpaty Mts. are represented by light to dark orange colours. Quantification of changes and comparison of the state of the forest in the individual periods was carried out by multitemporal analysis. Red, orange, and yellow colour indicate deterioration of health condition, while the green colour indicates its improvement. Deterioration of health condition of the pine growths of Záhorie is evident on the picture reflecting the changes of state in the years 1990 and 1996. Pronounced changes (fire in 1992 and clear felling) are represented by red and orange colours. The red colour in the Malé Karpaty Mts. indicates places with the highest intensity of the snow and wind calamities in 1996. Important changes in defoliation are also represented by orange colour. Improvement of the oak woods on the western foothills of the Malé Karpaty Mts. (green and dark-green colours) is also well visible. The picture capturing the changes of state in the years 1996 and 1998 allows observation of progressive improvement of health conditions of the pine growths and regeneration of oak woods in elevated positions of the Malé Karpaty Mts. (dark green colour). Insignificant changes in the rest of the territory are recorded and they can be attributed to the natural variability of defoliation (yellow and light green colours). The maps 90 – 92 Pollution of wood species by sulphur, heavy metals, and mercury were produced by interpolation of IDW (inverse distance weighing). Twelve nearest points were part of interpolation. The chosen IDW exponent was 2. The size of pixel is 500 x 500 m. 90. Pollution of forest wood species by sulphur The Ks sulphur loading coefficient expresses exceeding of limit values of sulphur in assimilation organs of forest wood species. The threshold sulphur content in assimilation organs moves between 800 – 1,000 mg.kg-1 (value 1). Higher content is considered undesirable. The map shows that the total sulphur content exceeding 1,000 mg.kg-1 was measured in more than four fifths of Slovakia’s territory. There were available 2,345 points with chemical analysis on sulphur. 91. Pollution of forest wood species by heavy metals The Kz heavy metal loading coefficient expresses exceeding of limit values of heavy metals in assimilation organs of forest wood species. Increased level of Kz is linked to industrial areas (such as central Spiš), wood growths in the vicinity of the Polish and Czech frontiers, where the second black triangle in Europe was established while there are not any significant sources of heavy metal emissions. There were available 2,341 points with chemical analysis on heavy metals. 92. Pollution of forest wood species by mercury The KHg mercury loading coefficient expresses exceeding of limit values of mercury in assimilation organs of forest wood species. The value below 0.12 mg.kg-1 (level 1) can be considered normal mercury content in wood species. Increased mercury content was recorded in a third of the Slovakia’s territory and it is associated with industrial areas, incinerator plants, crematories, such as the region of upper Nitra, the military area of Lešť and central part of Spiš. For instance, in the environs of the iron ore mines in Rudňany the mercury concentration in the assimilation organs of woods species reaches as much as 4.01 mg.kg-1 Hg, which equals to 334-fold threshold values. For the sake of comprehensibility with regards to large differences in mercury content the levels 1 a 3 are expressed jointly. There were available 2,340 points with chemical analysis on mercury. 93. Total sulphur deposition in forests; 94. Total nitrogen deposition in forests Total sulphur deposition of sulphur (dry, wet, and hidden) was assessed based on the measurement rendered by the regional station of EMEP network and the areas with intensive monitoring of forests (International Co-operative Programme Forests). Calculations were made according to the relation: precipitation total x mean sulphur concentration in precipitations x deposition factor. Deposition factor includes the effect of dry deposition (deposition of gases and particles) and hidden deposition (deposition from horizontal precipitations, above all fog) and depends on the altitude above sea level and the type of growth (the prevailing wood species). 96. Forest associations and global climate change – current climatic conditions; 97. Forest associations and global climate change – CCCM climatic scenario; 98. Forest associations and global climate change – GISS climatic scenario; 99. Forest associations and global climate change – dT1 climatic scenario Bioclimatic areas of wood species represent the areas of natural spreading of wood species as determined by the threshold values of air temperature by climatic amplitudes established for the individual wood species. Establishment of climatic amplitudes of the individual wood species in Slovakia was based on the existing studies, which analysed the results of natural spreading of wood species in Slovakia in relation to the vertical climatic changes. The presented bioclimatic areas are assessed for the following conditions (table): • Tn contemporary climate • CCCM (Canadian Climate Center Model) climatic scenario • GISS (Goddard Institute for Space Studies) climatic scenario • dT1 (National Climatic Programme) climatic scenario. 100. Impact of harmful agents on forest growths – bark beetles; 101. Impact of abiotic factors on forest growths; 102. Impact of harmful agents on forest growths – leaf-eating insect; 103. Impact of harmful agents on forest growths – game; 104. Impact of harmful agents on forest growths – fungal diseases The data on damage to forest growth in the years 1996 – 1999 are based on source material of Lesnícka ochranárska služba and the reports on occurrence of the bark beetles from the entities managing the forests. The most important species of bark beetles are: Ips typographus, Pityogenes chalcographus, and Xyloterus lineatus for spruce trees; Tomicus minor, Tomicus piniperda, and Ips acuminatus for pine trees; Scolytus intricatus for beech trees. The most important abiotic damage-causing factors are wind, snow, and rime. The most important leafeating species are: Lymantria dispar, Dreyfusia nordmannianae, Tortricidae, and Geometridae. Red deer Cervus elaphus L. causes the most important damage to forest growths. The most important species of fungal pathogens are tracheomycosis, cankers, bark necrosis and wood destroying fungi such as Armillaria mellea, Hypoxylon deustum and the like. 105. Damage to plant production; 106. Damage to animal production; 107. Total damage to agricultural production The damage rate to property, plant production, and animal production was expressed as the share of financial indemnification paid by the insurance companies and the premiums paid by the agricultural entities. In order to objectify the damage rate in the individual localities, the data of four-year period (1996 – 1999) were taken as the basis. 108. Invasive plant species Invasive plant species are the plants introduced or imported, which spread spontaneously in the territory and penetrate into the original plant associations (they mostly fill in the free niches or they penetrate into the relatively undisturbed sites and push out the original species). These are the plant species, which accommodate in natural or seminatural ecosystems where they cause their change and threaten the original biodiversity. Some of these introduced species tend to remain in a limited number of localities or they disappear after some time. Other start immediately or later to behave aggressively and enter the original associations. In some case they create monocultures. They are the species, mapping of which is important, not only for knowing them but also for the sake of protection of the original plant associations. Veronica filiformis – species native of Caucasus first spotted in Europe in 1780. In Slovakia it grows above all in north-eastern part of the territory where it spreads along the larger streams. It grows in humid gardens, orchards, rural lawns, goose pastures and not mown fallows below 1,300 m above sea level. Impatiens glandulifera – decorative species native of India. It is grown in gardens since the beginning of the 20th century as the decorative plant, and it progressively spread along the water streams and edges of alluvial forest, it prefers the humid to wet environment and soils rich in nutrients. Echinocystis lobata – climbing plant related to cucumbers and pumpkins, native of the eastern and central parts of the USA. Imported to Europe as decorative plant. It was grown in Slovakia, went wild and spread along the water streams. Mimulus guttatus – native of the western part of the Northern America. Imported to Europe as decorative plant mainly for its conspicuous yellow flowers with red pattern. It occurs abundantly in Slovakia in the southern part of the Slovenské rudohorie Mts. and in the upper part of the Ipeľ basin. It grows in spring areas, along the rivers and brooks and in wet spots. It prefers the sunny, wet and sporadically flooded sites with isolated vegetation. Spreading of invasive animal species Occurrence of invasive and expansive animal species is caused by spontaneous spreading or they are introduced by man with following spontaneous spreading. Invasive species are the species not original in the territory in question, which started to spread and penetrate new territory in certain period (sometimes not identified). Elevated reproduction capacity, but also anthropic factors such as ship transport, imports of food and agricultural products, joining of river channels, including intentional sowing, contribute to their spreading. From the ecological point of view they are fairly tolerant species capable of settling different types of biotopes. Spreading, ways of spreading, and temporal proceeding of species are well documented above all in case of water organisms and the species of insects causing damage to agriculture. 109. Spreading of invasive fish species Carassius auratus – the first sporadic finds from Slovakia are from the beginning of the 1960’, later they started to penetrate more intensively into the remaining streams of Slovakia. Neogobius kessleri – settles the brachic waters of the Black Sea and spreads into the inland by water. In recent years it started to spread up the stream into the middle part of the Dunaj basin. The first find in Slovakia is from the main stream of the Dunaj river of 1996. Neogobius gymnotrachelus – Ponto-Caspian species, the only find is from the middle part of the Karloveské rameno arm of the Dunaj in Bratislava (1999). Perccottus glennii Dybowski – it was unintentionally introduced in Europe in the 1970’s. It penetrated Slovakia through the Tisa river from Hungary, the first find is from the Latorica basin (1998). Pseudorasbora parva – East Asian species unintentionally introduced with imported plant-eating fish to Europe. It started to penetrate the territory of Slovakia from Hungary at the beginning of the 1970’s. 110. Medically important invertebrates and pathogens Ticks are parasitic anthropods, which transfer viruses, ricketsia, bacteria, and protozoa to man and animals. They live in humid, forested, and shrubby biotopes up to the altitude of 800 m above sea level on the entire territory of Slovakia. The important area of spreading of Ixodes ricinus, Dermacentor reticulatus, Dermacentor marginatus, Haemaphysalis concinna, Haemaphysalis inermis, and Haemaphysalis punctata, as well as the outbreaks of the born pathogens – virus of tick encephalitis, Lyme borreliosis, tularaemia, Q-fever, and ricketsioses are represented on the map. The calamity (mass-occurring) mosquitoes transmit several diseases. They are typical for the inundation areas of the lowland rivers. Calamity occurrence of mosquitoes takes place normally about 14 days after floods depending on water temperature. The typical spawning sites are the holes and natural depressions inundated by groundwater. The anopheles bore malaria until 1953 in southern parts of Slovakia, namely the Východoslovenská nížina Lowland and Žitný ostrov. Mosquitoes also transmit several viral and microbial diseases. 111. Invasive and expansive species of invertebrates Ponto-Caspian species Dreissensia polymorpha, Hypania invalida, which were originally smallarea European species, Dugesia tigrina of North America, and Potamopyrgus antipodarum, of from New Zealand, started to spread to wider territories. Dina punctata penetrated from the Rhine basin via the Maim-Danube canal. In the recent three decades several Cladocera spread in Slovakia by natural ways – transported by birds, by fry, and water ways (the Dunaj and Morava rivers). Leptinotarsa decemlineata – native of North America, was introduced in Europe (over France) approximately in the 1930’s. It spread all over Slovakia in the 1950’s and became a serious vermin. Hyphantria cunea – native of North America spread in Slovakia after the Second World War and became an important pest of fruit trees and other broad-leaved wood species. Quadraspidiotus perniciosus – native of China was introduced to the USA and later it spread all over the world. It is pest of fruit trees and other broad-leaved wood species. 119. Mean annual equivalent air temperature; 120. Mean annual effective air temperature; 121. Mean annual relative frequency of thermal comfort occurrence according to equivalent air temperature; 122. Mean annual relative frequency of thermal comfort occurrence according to effective air temperature; 123. Mean annual absolute frequency of equivalent air temperature occurrence (≥ 50 °Te) Evaluation of thermal climate of Slovakia is carried out by means of bioclimatic complex quantities – equivalent and effective temperatures. Equivalent temperature expresses the effect of temperature, humidity, and partially also air pressure on thermal feeling of man by one number. Likewise, effective temperature expresses the effect of temperature, humidity and wind speed. Evaluation of thermal comfort also takes into account the effect of seasons, sea level altitude and in case of equivalent temperature also the air movement effect (by means of the method of multiple regression and correlation) on thermal feeling of man. Equivalent and effective temperature was obtained by calculation from meteorological data (temperature, humidity, pressure, and air movement) in daily observation terms at 7:00, 14:00, and 21:00 hours during the 15-year observation period (1971 – 1985) from 47 observation sites of Slovakia. This type of research is not carried out in the territory of Slovakia at the present time. Textová časť v anglickom jazyku • Text part in English language 124. Pollen allergens Allergenic plants provoke over-sensitiveness of some organisms to pollen. From the temporal point of view (pollen seasons of allergenic dominants) the phytoallergens can be classified into three main phenological periods – spring, summer, and autumn. The areas are delimited by the period of bloom of allergenic dominants in real vegetation. 125. Mortality of men caused by neoplasms; 126. Mortality of women caused by neoplasms; 127. Mortality of men caused by diseases of circulatory system; 128. Mortality of women caused by diseases of circulatory system; 129. Mortality of men caused by diseases of respiratory system; 130. Mortality of women caused by diseases of respiratory system; 131. Mortality of men caused by diseases of digestive system; 132. Mortality of women caused by diseases of digestive system; 133. Mortality of men caused by external causes; 134. Mortality of women caused by external causes Health condition of population was processed pursuing the data of the Statistical Office of the SR and the Health for All international database (WHO, 1999). The analysis of causes of mortality of Slovakia’s population shows that: • two types of diseases are decisive: diseases of circulatory system and neoplasms, which cause death of almost four fifths of Slovakia’s population • other diseases (diseases of respiratory and digestive systems, external causes – accidents, homicides, suicides, poisonings, etc.) cause death only to about a fifth of population. The occurrence of neoplastic diseases in the EU countries is slightly declining, the Czech Republic experienced even dramatic decrease, in contrary, an alarming increase of these diseases characterises Hungary. Slovakia compared to the rest of Europe is the second most threatened country following Hungary where almost 200 (in Slovakia it is about 160) out of 100,000 inhabitants in age below 64 years prematurely die annually from malign neoplasms. Even Ukrainians (150) are better off. About 2.5-fold less people die from cancer in Finland, Sweden or Norway compared to Slovakia. The low mean life expectancy of population of Slovakia is also reduced because of unfavourable health condition of the Roma ethnicity. 135. Life expectancy of men; 136. Life expectancy of women The basic synthesised indicator of the living conditions of population and its mortality is mean life expectancy. In 2000 mean life expectancy of men and women at birth reached 69.15 and 77.23 years respectively. Although these values are more favourable than in the East European countries, they are lower than in the Czech Republic, Slovenia and Austria. Compared to the ”most healthy” countries of Europe, men and women in Slovakia live 7 – 8 and 4 – 5 years shorter respectively. Such a great difference is the result of long-year unfavourable development of mean life expectancy in the post-communist countries. Life expectancy depends not only on economic situation of the country, but also on dietary habits and life style of inhabitants plus numerous other factors. Great discrepancies in life expectancy in such a small territory are a remarkable feature of Slovakia. There are districts only several tens of kilometres away from each other where the difference in life expectancy of men exceeds four years. Differences in mean life expectancy between the single districts reach as much as six years. All districts with the lowest life expectancy with the exception of the district Čadca form an almost continuous zone in the south of Slovakia. Mean life expectancy in this region is similar to Hungary. The highest life expectancy of men is in Bratislava and Trenčín where it approximates 70 years, which is the lower limit value in the EU countries. Surprisingly large differences between the mean life expectancy of men and women are in different parts of the Slovak Republic. While this difference is around 6 years in Bratislava (in favour of women), in some district men live even 10 years less than women (for instance, districts of Čadca, Lučenec, Svidník, Trebišov, and Veľký Krtíš). 139. Loading of the territory by stress factors The defined types of regions with different combinations of stress factors represent loading of territory by stress factors. The basic criterion was the type of stress factor, its intensity, and combination of stress factors occurring in the particular territory. Three basic types of regions were defined according to the stress factors occurring in their territory: • loading of territory by anthropogenic stress factors • loading of territory by natural stress factors • loading of territory by combination of natural and anthropogenic factors. The regions were further classified according to combination of stress factors. 140. Environmental risk from pollution of abiotic component The map expresses the potential environmental risk as represented by contamination of the selected abiotic landscape components (16,359 chemical analysis of underground waters, 5,189 chemical analysis of soils, and 24,432 chemical analysis of river sediments). The map was processed based on geochemical database obtained in the years 1991-1997 in Štátny geologický ústav D. Štúra. The level of environmental risk is expressed by area distribution of the environmental risk index (IER), which represents the ratio of presumed environmental concentration of chemical elements (contaminants) in the environment and concentrations, which presumably have no harmful effect on organisms and ecological systems (pursuing the methodological guidelines of the Ministry of Environment of the SR No. 623/1998-2 concerning the risk management procedures, Decree of the Ministry of Health of the SR No. č. 29/2002 of Coll., and Decision of Ministry of Agriculture of the SR No. 531/1994-540). 141. Loading of landscape by hiking trails Summer recreation is one of the activities, which greatly contribute to changes of high-mountain landscape. Loading of geomorphological units (GJ) by length of hiking trails (TCH) was assessed in the territory based on their density in the particular GJ (km.km-2). Regardless the area of mountain range, the Volovské vrchy Mts. have the largest length of TCH (569 km), followed by the Malé Karpaty Mts. (481 km), Nízke Tatry Mts. (465.9 km), Tatry Mts. (439.8 km) Veľká Fatra Mts. (428 km), Štiavnické vrchy Mts. (357.7 km), Spišsko-gemerský kras Mts. (356.2 km), and Strážovské vrchy Mts. (344 km). Loading of GJ by hiking trails reaches the maximum of 1.01 km TCH. km-2 (Spišsko-gemerský kras Mts.). The lowland areas and the majority of basins including some higher situated units have the lowest density or no occurrence of TCH. The areas of Fatra-Tatra region, Slovenské rudohorie Mts. and Slovenské stredohorie Mts. are characterised by higher loading by TCH. 142. Territorial system of stress factors Territorial system of stress factors (TSSF) is created by the synthesis of natural and anthropogenic factors. The natural stress factors are the results of evolution processes, while the anthropogenic stress factors represent the consequences of socio-economic development. They are the accompanying phenomena of human activities in landscape. From the spatial and physiognomic aspects, cores, lines, and areas can be defined in the framework of TSSF. The individual elements of TSSF were assessed according to extent, frequency of occurrence, and intensity of effects of the individual stress factors. As far as genesis is concerned, the line and areal elements were classified according to semi-natural, antropogenic, and combined (semi-natural-anthropogenic). 143. Load of territory by selected stress factors according to districts The map reflects loading of territories under the effect of stress factors (natural and anthropogenic). Assessment of loading of districts was made on the basis of number of occurrence of the individual stress factors and intensity of their action. Districts of Slovakia were classified into five groups regarding the loading: • extremely loaded – two specific districts of Bratislava and Košice with distinct accumulation of stress factors, results of industry and urbanisation • very highly loaded – advanced industrial district of Slovakia loaded above all by negative effects of industrial activity • highly loaded – districts with intensive agricultural production, which negatively influences soil and water sources • moderately loaded – districts without distinct stress factors, but affected by stress factors from the sources located in the neighbouring districts • slightly loaded – relatively not loaded districts or with local occurrence of stress factors. CHAPTER IX: STRESS PHENOMENA IN LANDSCAPE Air pollution National legislation and international conventions concerning the air protection lay down the regular inventory of emission of pollutants to atmosphere. Slovenský hydrometeorologický ústav or SHMÚ (Slovak Hydrometeorological Institute) is responsible for such inventory. It is carried out in co-operation with several specialised institutions under the methodological guidance of the SHMÚ. The Register of Emissions and Pollution Sources (REZZO) was in operation at SHMÚ since 1985. It contains the data on emissions of the basic pollutants from stationary sources. This system was replaced by the National Emission Inventory System (NEIS) harmonised with the internationally accepted methodology (CORINAIR, EMEP, IPCC/FCCC). Sources of pollutants emitted to atmosphere are above all energetic and industrial productions, transport, fuel mining and transport, waste disposal and agriculture. Emissions in Slovakia reached their highest level by the end of the 1980’s. Their consistent decrease is recorded since the 1990’s. The cause of such developments is the overall recession connected with the decline of industrial production and consequently lower demand of the amount of produced energy. Simultaneously, the effects of legal instruments (Act No. 309/1991 of Coll. on protection of air against pollutants (The Air Act) in wording of later issued provisions) and economic measures (for instance, liberalisation of energy prices) become manifest. Emissions of all pollutants, which contribute to the negative environmental effects listed below, are systematically inventoried: • acidification – acid precipitations (SO2, N0x, NH3) • winter smog (SO2, N0x, TZL) • eutrophication (NH3, N0x) • generation of ground level ozone, summer smog (NM VOC, N0x, CO) • climatic changes -- global warming (CO2, CH4, N2O, PFCs, HFCs, SF6) • degradation of ozonosphere (CFCs, HCFCs, halons) • toxic effects (heavy metals, persistent organic substances, toxic and smelling substances). 1. Mean annual concentrations of NO2 and location of the key pollution sources; 6. Mean annual concentrations of SO2 and location of the key pollution sources The isolines express the mean NO2 and SO2 concentrations in Slovakia for the years 1995 – 1999. The values of concentrations are quoted in µg.m-3. The data used for construction of isolines were obtained by interpolation of the results of measurement supplied by the stations monitoring air pollution (33 automatic stations in towns and industrial areas and 6 regional background stations) complemented by accessible computations by means of mathematical variance. 2. Nitrogen deposition from the national air pollution sources in the selected countries; 7. Deposition of sulphur emitted by national sources in the selected countries Distribution of the total annual deposition (dry, wet, and hidden) of the sulphur and nitrogen compounds emitted by the national sources over the territory of Europe was processed by the European model for the evaluation of air pollution remote transport EMEP/MSC-W (Report 1/1999). Oxides of sulphur and nitrogen, and the products of their chemical transformation possess the mean permanence in air for several days. Thus they are deposited on the whole continent, in small amounts even outside Europe. Deposition declines with exponentially increasing distance. 3. Deposition of nitrogen emitted by the national and foreign sources; 8. Deposition of sulphur emitted by the national and foreign sources The total annual deposition (dry, wet, and hidden) of the acidifying sulphur and nitrogen compounds in the territory of Slovakia were produced by the Slovak and foreign sources (transboundary transport) in 1998. Isolines were obtained by interpolation of the values provided by the EMEP European network (50 x50 km squares) by the European model for the evaluation of the air pollution remote transport EMEP/MSC-W (Report 1/1999). Distribution of deposition suggests that in the region of Kysuce, for instance, it reached more than 25 of sulphur (75 kg of sulphates) per hectare. 4. Transboundary movement and deposition of oxidising forms of nitrogen (NOx, HNO3, and nitrates) from national sources; 5. Transboundary movement and deposition of oxidising forms of nitrogen (NOx, HNO3, and nitrates) to the Slovak Republic; 9. Transboundary movement and deposition of sulphur (SO2 and its oxidising forms ) from national sources; 10. Transboundary movement and deposition of sulphur (SO2 and its oxidising forms) in the Slovak Republic In the framework of the EMEP Programme (European Monitoring and Evaluation Programme) by means of mathematical models the mutual transboundary transport of pollutants between the European countries is evaluated at MSC-W (Meteorological Synthesising Centre – West) in Norway. Contributions of the European countries into the overall deposition of sulphur and nitrogen in the territory of the whole continent are annually calculated. Deposition covers all forms of capture of the considered pollutant on the surfaces (in ecosystems), what is referred to as dry deposition of gasses mostly through the transpiration organs of plants, sedimentation of particles, washing out by precipitations and the hidden deposition (moistening and rime). In accord with the overall decline of emissions in Europe, similar decline of sulphur compound deposition in the territory of Slovakia and that of the remote distance transport from Slovakia are observed. 30. Ozone exposure of forests in the selected countries; 31. Ozone exposure index of forests; 32. Ozone exposure of agricultural crops in the selected countries; 33. Ozone exposure index of agricultural crops The amount of the ground level ozone in the southern and central Europe (above all in the photochemically favourable years) significantly exceeds the AOT 40 (Accumulated Exposure CHAPTER X: LANDSCAPE AS THE HUMAN ENVIRONMENT 1. Limitations of intensive agricultural activity by types of abiotic complexes Threshold value of loading of landscape by anthropic activity is considered the landscape environmental limitation. Excess of the limitations results in a distinct decline of environmental quality. The concept of landscape potential means the capacity of landscape to fulfil the 340 A t l a s k r a j i n y S l o v e n s k e j r e p u b l i k y L a n d s c a p e A t l a s o f t h e S l o v a k R e p u b l i c 341 Textová časť Atlasu krajiny Slovenskej republiky • Text part of the Landscape Atlas of the Slovak Republic functions required by man in long term. The map represents spatial differentiation of these limitations and potential for intensive agricultural use according to abiotic complexes. 2. Limitations of intensive agricultural activity by protection of nature and natural resources; 6. Limitations of intensive forest-economic activity by protection of nature and natural resources Protection of nature and natural resources limits the development of agricultural and foresteconomic activities. The map was compiled on the basis of the existing limitations ensuing from legal provisions. They are expressed as boundaries, zones, belts, etc. in the map. They overlap in some territories with the result that in some areas several limitations cumulate. The rule that the more legal limitations the higher the level of limitations of use not always applies. The limitation of use depends on the level of protection of nature and natural resources, quality of soil, etc. It is possible to change the way of land easily use by change of legal provisions. 3. Limitation of intensive agricultural activity by stress factors The map presents limitations applicable to use of agricultural soil fund (PPF) in the consequence of the effect of stress factors. The limitations are expressed in five basic degrees: • Degradation of PPF in the consequence of soil and air contamination – the particular territory requires a special regime of management with exclusion of crops destined to direct consumption. • Degradation of PPF in the consequence of air contamination – it is the territory where the agricultural production must be subject of hygienic quality control. • PPF threatened by slope deformations – limitation of intensity of use with preference to permanent grassland and stabilising elements, which palliate manifestations of slope deformations. • PPF threatened by erosions processes – the territory requires a special regime of management, above all agrotechnical and agrochemical measures palliating erosion – accumulation processes. 4. Landscape-ecological limitations of intensive agricultural activity; 8. Landscape-ecological limitations of intensive forest-economic activity Suitability of territory of intensive agricultural activity is the result of assessment of landscapeecological limitations given by types of abiotic complexes of legal nature protection and protection of natural resources and the action of stress factors. Suitability of exploitation by forest-economic activity was assessed in similar way. The method of assessment was ruled by the principle that if in all three cases there were suitable conditions for the development of the particular activity, the limitations were classified as very low. If at least one landscape-ecological limitation was of the highest degree, the limitation of the particular activity was classified as high. The territory characterised in this way provides the general idea of possible development of the assessed activities. 5. Soil suitability for cultivation of crops (typological and productivity categories of agricultural soils) Suitability of soils for crop growing is expressed by the set of four production types (potential arable land, alternating fields, permanent grassland, and territories not suitable for agroecosystems) and eleven sustainable use subtypes of production potential of agricultural soils ranging from the most productive arable land to the territories not suitable for growing of agricultural crops. They were defined on the basis of assessment of the relationships between the properties, point value of production capacity of agricultural land, and their suitability for crop growing. 7. Limitations of intensive forest-economic and water management activities by stress factors Limitations of the use of forests result from the present state of their damage by emissions, which requires a special management or re-categorisation of forests to the forests with special purpose with a counter-emission function. The second category of limitations covers those resulting from the effect of geodynamic processes. Localities stricken by geodynamic processes require a special regime of management i.e. less intensive, which should also palliate manifestations of geodynamic processes. Limitations of use of water sources are the result of the present state of their contamination. Two degrees of limitations of use of underground and surface waters exist. Very heavy contamination prevents use of water for drinking or even as utility water, heavy contamination prevents use of water for drinking. 9. Suitability of territory for waste deposition The map is based on the maps of suitability of waste disposal at scale 1 : 50 000 compiled at the Štátny geologický ústav D. Štúra (State Geological Institute of D. Štúr). The map divides the territory to suitable, conditionally suitable, and unsuitable. The following factors were assessed: protected water-economic territories, sources of underground waters, protected natural territories, protected forests, mineral deposits, structural arrangement of rock environment with regard to the degree of threat to underground water, geodynamic phenomena, and hydrogeological characteristics. 10. Selected landscape-ecological limitations of development of intensive agricultural and forest-economic activities Suitability of location of intensive agricultural and forest-economic activities was determined after assessment of three classes of landscape-ecological limitations as given by the types of abiotic complexes, nature protection of nature and natural resources, and the action of stress factors. Their interaction determines the number and class of limitations of agricultural and forest-economic activity. The procedure of processing used is similar to that applied to the maps 4 and 8. 11. Developmental limitations of centripetal activities of the 3rd and 4th sectors Activities of the 3rd and 4th sectors represent a wide scale of complementary, linked and conditioning activities ranging from the basic productive and non-productive services such as education, health care, commerce, accommodation services to activities of central administration, science, processing and distribution of information. Effect of some of them, above all due to development of information technology is not that of organisation, they can be located independently from geographical situation. However, the effect of the majority of them on population is that of gravitation and they also require some concentration of population, which is only possible in landscape areas of certain quality. Such activities are referred to as centripetal. On the basis of analysis of natural and anthropogenic factors of their location and confrontation with landscape characters, classification projected to the map of limitations of centripetal activities of the 3rd and 4th sectors was carried out. 12. Developmental potential of centripetal activities of the 3rd and 4th sectors Linked to the map of limitations of centripetal activities of the 3rd and 4th sectors and to the assessment of synergetic interaction of attracting and inhibiting factors of development of these activities, classification of the individual landscape areas projected in the map of potentials of development of centripetal activities of the 3rd and 4th sectors was elaborated. The existing concentration of population and centripetal activities as the attracting potential of further development was also an important factor. The result of overlay was the hierarchy of centres, which reflects their optimal form in the settlement system. 13. Developmental potential of settlement structures Primary and secondary landscape structure decisively influences the potential of the individual landscape areas for certain types of settlement structures. The map defines the territories with potential of development of six types of settlement structures. 14. Developmental potential of transport and technical infrastructure Elements and systems of transport and technical infrastructure represent a wide scale of point, line and area structures, and facilities, needs of which in terms of quality of space are very different. So is their effect in landscape and its image. Analysis of limitations and possibilities of development of transport and technical infrastructure was oriented to selection of systems, manifestation of which is the most conspicuous and those, which are immediately linked to the elements of the primary landscape structure. 15. Conflicts of interests in the landscape Conflicts of interests in landscape result in environmental problems caused by spatial overlapping of the territorial system of ecological stability complemented by occurrence of natural resources and the opposing territorial system of stress factors. On the basis of spatial conflicts of the above-mentioned systems the following basic groups of environmental problems were defined: • Threatening of protected territories, landscape biodiversity and stability is the result of conflict of territorial stress factors with the ecologically most valuable landscape elements with highly ecostabilising effec. • Threatening of protected territories, biodiversity, stability and natural resources as the result of action of stress factors in areas with cumulated occurrence of protected territories and protected forest and water sources. • Threatening of protection of natural resources as the result of territorial conflict of stress factors with the individual natural resources. • Threatening of residential environment and health of population as the result of the effect of stress factors on man and the environment. 16. Environmental quality in districts Pursuing the action of stress factors and the prevailing representation of the ecologically important elements, the districts of Slovakia can be classified into 17 categories, which include the districts with moderate occurrence of stress phenomena and the districts with very high representation of ecostablising elements, but also districts with extreme occurrence of stress phenomena and scarce representation of ecostabilising elements. The character of the map is that of orientation, as it offers the possibility to identify the most problematic districts in terms of environmental quality, the districts requiring completion of ecostablising elements, the relatively not stressed districts, etc. 17. Proposal of revitalisation of the Drietomica catchment-area The map presents the proposal of revitalisation of the model territory in the catchment of the Drietomica river oriented to elimination of the present and prevention of new environmental problems caused by the effect of stress factors on the individual environmental components. The colour scale expresses the type of revitalising measure, the hatching represents the particular ecostabilising measure, which should be applied to the particular area. 18. Possibilities of conservation of important historical landscape structure – Spiš Castle and associated area The landscape unit in the environs of the Spiš Castle represents the unique area of world importance in terms of concentration of historical elements and structures. Part of this territory was inscribed in the List of the World Heritage in 1993. The uniqueness of this landscape is enhanced by a number of natural particularities. Concentration of the natural and cultural monuments represents a high potential for restoration of historical landscape structure. The presented landscape unit is delineated on the basis of historical landscape composition and the lines of horizon visible in far-reaching views from the Castle. Further division represents the overlapping of two cultural layers, the Gothic and Baroque. The Gothic landscape structure is represented by architectural monuments of Cross Way of Sivá brada-Pažica, the Chapter of Spiš, historical core of the town Spišské Podhradie, the Spiš Castle, Žehra, archaeological sites of Dreveník, Ostrá hora, Sobotisko etc. The Baroque landscape structure includes the manor houses and parks in Bijacovce and Hodkovce, the chapel at the end of the Cross Way in Sivá brada, some chapels of the area Pažica with the black pine woods, some structures of the Spiš Chapter and Spišské Podhradie shrines and crosses in the landscape, remains of historical rows of trees, etc. 19. Ecological carrying capacity of current land use assessed according to types of abiotic complexes Ecological carrying capacity is the purpose-linked property of landscape, which expresses the rate of admissible (suitable) land use through anthropic activities without damaging or disturbing the natural properties, processes, and relationships between the landscape elements (abiotic, biotic, and socio-economic) and the environmental quality. Ecological limits represent the tool for assessment of ecological carrying capacity of the landscape. The rate of suitability of land use of the particular type of abiotic complex is assessed pursuing the levels of the ecological carrying capacity of landscape (CCL). Based on the comparison of the existing and the proposed use, the following was assessed: • Suitable use (1st level of CCL) – the category covers all areas where it is not necessary to change the present land use. Areas with no necessity to alter the ecological development are marked in the map. Their present use is below the threshold of ecological carrying capacity. • Moderately suitable (still sustainable) use (2nd level of CCL) – the category covers all areas where it is not necessary to change the present land use although it does not entirely respond to the landscape-ecological conditions of the territory. The areas with the possibility of conditional ecological development in some cases complemented by protective measures are marked in the map. The present use approximates the threshold of ecological carrying capacity. • Unsuitable (unsustainable) use (3rd level of CCP) – this category covers all areas where it is not possible to maintain the existing way of use either from the ecological or technological points of view. The map shows the areas with necessary changes of use accompanied by proposal of measures, as the present use exceeds ecological carrying capacity (above the threshold of ecological carrying capacity). The resulting proposal has been assessed on the basis of abiotic limits and it requires further modifications pursuing the biotic, abiotic and socio-economic limits. 20. Ecological carrying capacity and suitability of land use – part of the Žiarska kotlina Basin In the years 1996 – 1998 the ecological project Assessment of ecological carrying capacity of the region of the Žiarska kotlina Basin (EL Ltd Spišská Nová Ves) was prepared pursuing the methodology of ecological carrying capacity of the landscape (Ústav krajinnej ekológie, SAV, krajiny (Ústav krajinnej ekológie SAV Bratislava, 1997 Bratislava, 1998). In 20 cadaster territories of the Žiarska kotlina Basin with total area of 22,000 ha along with the economically most important activity (industry) also other socio-economic activities are carried out. Loading of the individual environmental components and suitability of location of the individual socio-economic activities were assessed along with identification of the causes of environmental problems and their solutions. About 89 square km (40.45 % of the total area of interest territory) is situated at the first level of EÚK. The second and third levels of EÚK cover about 63 km2 (28.64 %) and 68 km2 (30.91 %) respectively. Only a fragment of this territory is presented here. 21. Proposal of the ecologically optimal spatial arrangement and functional land use (landscape-ecological plan) – part of the Žiarska kotlina Basin The result of ecological optimisation of territory is in form of proposals and measures, which prevailingly reduce intensity of use or change it (for instance, change of intensive use of meadows to extensive use) or direct treatment of stress factors, which results in palliating of their effect (for instance, liming of acid or contaminated soil). In case of intensive action of stress factor under the particular lands use, such as erosion or extreme contamination of soil in arable land, the change of use was proposed. The principal measures concern industry, agriculture, forest economy, settlements, and transport. Industry is considered the main source of environmental problems and this is the reason why introduction of suitable production technologies is recommended. The deepest changes concern agriculturally used land, it is proposed to forest or grass 197.3 ha of heavily contaminated arable land. In forest economy, the project proposes different forms of management according to the individual forest types. Reclassification of the most valuable or most threatened forest into the category of protective forest is proposed. In the majority of settlements of the Žiarska kotlina Basin revitalisation of the environment is indispensable, which means realisation of the proposed measures in industry, direct decontaminating measures, construction of road bypasses, increase of share of vegetation in intra-urban areas, etc. 22. Prognosis of spatial development Confrontation of the developmental potential with landscape limits shapes the vision of possibilities of future spatial development of the individual anthropic activities. Sustainable development is possible only through harmonisation of all three aspects of development. Prognosis brings the basic developmental trends of the individual systems, which will be decisive for profiling of the individual landscape areas. DOHODNUTÉ ZNAČKY A SYMBOLY APPLIED CONVENED SIGNS AND SYMBOLS Sídla Settlements Mierka 1 : 500 000 Scale 1 : 500 000 hlavné mesto Capital Mierka 1 : 750 000 Scale 1 : 750 000 hlavné mesto Capital Mierka 1 : 1 000 000 Scale 1 : 1 000 000 hlavné mesto Capital Mierka 1 : 1 500 000 Scale 1 : 1 500 000 hlavné mesto Capital Mierka 1 : 2 000 000 Scale 1 : 2 000 000 hlavné mesto Capital Mierka 1 : 3 000 000 a menšia Scale 1 : 3 000 000 and smaller hlavné mesto Capital mesto (> 100 000 obyv.) city (> 100,000 inhabit.) mesto (> 100 000 obyv.) city (> 100,000 inhabit.) mesto (> 100 000 obyv.) city (> 100,000 inhabit.) mesto (> 100 000 obyv.) city (> 100,000 inhabit.) mesto (> 100 000 obyv.) city (> 100,000 inhabit.) krajské mesto town (seat of regional administration) mesto (50 000 – 100 000 obyv.) town (50,000 – 100,000 inhabit.) mesto (50 000 – 100 000 obyv.) town (50,000 – 100,000 inhabit.) mesto (50 000 – 100 000 obyv.) town (50,000 – 100,000 inhabit.) mesto (50 000 – 100 000 obyv.) town (50,000 – 100,000 inhabit.) mesto (50 000 – 100 000 obyv.) town (50,000 – 100,000 inhabit.) mesto (20 000 – 50 000 obyv.) town (20,000 – 50,000 inhabit.) mesto (20 000 – 50 000 obyv.) town (20,000 – 50,000 inhabit.) mesto (20 000 – 50 000 obyv.) town (20,000 – 50,000 inhabit.) mesto (20 000 – 50 000 obyv.) town (20,000 – 50,000 inhabit.) mesto (20 000 – 50 000 obyv.) town (20,000 – 50,000 inhabit.) mesto (5 000 – 20 000 obyv.) town (5,000 – 20,000 inhabit.) mesto (5 000 – 20 000 obyv.) town (5,000 – 20,000 inhabit.) mesto (5 000 – 20 000 obyv.) town (5,000 – 20,000 inhabit.) mesto (5 000 – 20 000 obyv.) town (5,000 – 20,000 inhabit.) mesto (5 000 – 20 000 obyv.) town (5,000 – 20,000 inhabit.) mesto (< 5 000 obyv.) town (< 5,000 inhabit.) mesto (< 5 000 obyv.) town (< 5,000 inhabit.) mesto (< 5 000 obyv.) town (< 5,000 inhabit.) obec (> 2 500 obyv.) community (> 2,500 inhabit.) obec (> 2 000 obyv.) community (< 2,000 inhabit.) zastavaná plocha mesta built-up area of town obec (2 000 – 2 500 obyv.) community (2,000 – 2,500 inhabit.) zastavaná plocha mesta built-up area of town obec (< 2 000 obyv.) community (< 2,000 inhabit.) zastavaná plocha mesta built-up area of town Administratívne hranice Administrative boundaries štátna hranica (vo farbe kapitoly) state frontier (in colour of the chapter) Komunikácie Communications diaľnica a cesta pre motorové vozidlá motor way and road for motor vehicles Vodstvo Waters vodný tok a jeho názov water stream and its name Reliéf Relief výškový bod s údajom o nadmorskej výške v metroch elevation point with quoted altitude above sea level in metres krajská hranica regional boundary cesta 1. triedy alebo medzinárodne významná cesta 1st class road or internationally important road kanál canal vrstevnica s údajom o nadmorskej výške v metroch contour line with quoted altitude above sea level in metres okresná hranica district boundary cesta 2. triedy 2nd class road vodná plocha water body obecná hranica communal boundary železnica railway železničný tunel railway tunnel 342 A t l a s k r a j i n y S l o v e n s k e j r e p u b l i k y
Fly UP